Kochleárne implantáty a ich vplyv na život ľudí so sluchovým postihnutím

Tento článok sa zameriava na problematiku kochleárnych implantátov (KI) a ich vplyv na život ľudí so sluchovým postihnutím. Skúma rôzne aspekty, od technických detailov implantátu až po etické a kultúrne otázky spojené s jeho používaním. Cieľom je poskytnúť čitateľom komplexný pohľad na túto oblasť, s dôrazom na rôzne názory a prístupy.

Úvod do problematiky sluchového postihnutia

Sluchové postihnutie je jedným z najťažších zmyslových poškodení. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ho zaraďuje hneď na druhé miesto po mentálnom postihnutí, dokonca pred slepotu. Neskoro odhalená porucha sluchu u dieťaťa má za následok nielen oneskorený vývin reči, ale aj omeškanie mentálneho vývinu a poznávacích schopností.

Typy a stupne sluchových porúch

Sluchové poruchy sa delia na:

• Prevodové poruchy sluchu: Sú to najčastejšie typy porúch sluchu u detí. Je podmienená chorobami alebo anomáliami vnútorného ucha a/alebo kochleárneho nervu.
• Retrokochleárna porucha sluchu: Zahŕňa poškodenie nervového prenosu v kochleárnom nerve, dráhu mozgového kmeňa alebo oboch.

Z pedagogického hľadiska je možné lepšie kompenzačnou technikou korigovať prevodové poruchy.

Stupne sluchových porúch sa merajú v decibeloch (dB), je to informácia o tom, aká veľká musí byť sila zvukového podnetu, aby vyvolala vnímanie zvukov vrátane reči.

Prečítajte si tiež: Význam detskej kresby

Tabuľka stupňov sluchovej poruchy:

Stupeň poruchy sluchu	Rozsah straty sluchu (dB)
Normálny sluch	-10 až 20
Mierna porucha sluchu	21 až 40
Stredná porucha sluchu	41 až 70
Ťažká porucha sluchu	71 až 90
Hlboká porucha sluchu	91 a viac

Táto klasifikácia má len relatívny význam, lebo u ľudí s rovnakým typom a stupňom poruchy nemusia byť rovnaké ani príznaky, ani následky sluchového postihnutia.

Príčiny sluchových porúch

• Vrodené poruchy sluchu: Poškodenie sluchu je prítomné už pri narodení.
• Získané poruchy sluchu: Poškodenie sluchu je získané hneď po narodení alebo v neskoršom veku, môže byť i progresívne zhoršovanie sluchu, ktoré sa pri narodení nevyskytovalo.

Frekvencia výskytu niektorých príčin porúch sluchu sa za posledných 30 rokov zmenila a ďalšie zmeny sa očakávajú v budúcnosti, a to na základe zavedenia nových možností prevencie niektorých ochorení (rubeola, bakteriálna meningitída, hyperbilirubinémia). Na druhej strane pribúda vďaka rozvoju intenzívnej novorodeneckej starostlivosti viac rizikových novorodencov s pôrodnou hmotnosťou pod 1 500g, s nízkym Apgar skóre a s mechanickou ventiláciou viac ako 5 dní.

Prenatálne sluchové postihnutie zapríčiňujú:

• dedičnosť (dnes je známych viac ako 400 syndrómov, pri ktorých je porucha sluchu alebo hluchota),
• choroba matky v gravidite, najmä v prvom trimestri a to najmä osýpky, čierny kašeľ, rubeola, diabetes.

Perinatálne obdobie začína krátko pred pôrodom, počas neho a zavŕši sa krátko po pôrode.

Diagnostika sluchových porúch

Diagnostikovaním sluchu sa zaoberá lekár - audiológ. Aj minimálne podozrenie zo strany rodičov, pediatra alebo pedagógov má viesť ku skorému stanoveniu prahu sluchu. Výsledkom jeho vyšetrenia je záznam o stave sluchu - audiogram.

Metódy vyšetrenia sluchu:

• Neobjektívne (behaviorálne) metódy: Sú metódy založené na pozorovaní, ako sa správa dieťa, ako reaguje na zvukový podnet. Sluchové centrum sa vyvíja už pred narodením, je dokázané, že plod reaguje na zvuk už v 8. mesiaci embryonálneho vývoja a dokáže si zvuky zapamätať. Tieto metódy sú založené na reakciách nepodmienenými reflexmi, používajú sa ako doplnkové metódy k objektívnym metódam.
• Otoakustické emisie (OAE): Sú zvuky, ktoré sú produkované vibráciami vonkajších vláskových buniek vnútorného ucha (v Cortiho orgáne) a môžeme ich objektívne zaznamenať citlivým mikrofónom vo vonkajšom zvukovode.
• Impedančná audiometria: Vychádza z pomeru medzi energiami v prostredí ucha. Pozostáva z dvoch základných vyšetrovacích metód: z tympanometrie a z vyšetrenia reflexu m.
• Audiometria evokovaných odpovedí: Je objektívna metóda, ktorá nevyžaduje spoluprácu vyšetrovaného, preto je vhodná na vyšetrenie sluchu u detí. Sluchový evokovaný potenciál je krátka elektroencefalografická odpoveď na zvukový podnet.
• Novorodenecký skríning sluchu: Približne jedno dieťa na 1000 narodených detí sa narodí hluché a asi ďalšie tri sa narodia s rôznou poruchou sluchu. V Česku každoročne ohluchne zhruba 10 detí a asi 50 detí sa nepočujúcich narodí. S cieľom čo najviac znížiť následky hluchoty na raný vývin detí sa zaviedol celoplošný univerzálny skríning sluchu novorodencov. Od 1. 5. 2006 je legislatívne zavedený aj v Slovenskej republike. Vyšetrenie sluchu u novorodencov je nevyhnutné pred prepustením z novorodeneckého oddelenia, najvhodnejšie 3. deň života, u nedonosených, patologických novorodencov aj neskôr, ale pred prepustením domov. Výskyt obojstrannej ťažkej poruchy sluchu alebo hluchoty u rizikových novorodencov (na oddelení intenzívnej starostlivosti novorodencov) je 1 - 2 % v porovnaní s výskytom 0,1 - 0,2 % v celkovej populácii novorodencov.

Kompenzačné pomôcky pre ľudí so sluchovým postihnutím

Osoby so sluchovým postihnutím používajú prístroje, ktoré umožňujú zosilniť akustické podnety, prípadne ich transformovať do oblasti zrakovej alebo vibračnej. K tomuto účelu sa používajú individuálne alebo kolektívne akustické prístroje.

Prečítajte si tiež: Prehľad zliav a vstupeniek

• Individuálne načúvacie prístroje: Majú zdroj energie z batérií. Robia nezastupiteľnú službu osobám so sluchovým postihnutím. Sú závesné (za ucho), súčasťou okuliarov, alebo vkladateľné priamo do zvukovodu. Vyrábajú sa v rôznych veľkostiach a farbách.

Ďalšie pomôcky:

1. Manuálne pomôcky: Prstová abeceda, fonematický manuálny systém (používa sa aj v ZŠI pre sluchovo postihnutých v Lučenci, zaviedol ho Matuška (1974) pod názvom PAZ - pomocné artikulačné znaky), ústno - ručný systém.
2. Načúvacie prístroje.
3. FM systémy: Pracujú na princípe bezdrôtového mikrofónu, ktorý ma pripnutý hovoriaci a počúvajúci má bezkáblový rádioprijímač, ktorý je prichytený na audiobotičku načúvacieho prístroja.
4. Kochleárny implantát (KI).

Kochleárny implantát (KI): Návrat do sveta zvukov

Od počiatkov vzdelávania detí so sluchovým postihnutím zameriavali odborníci svoju snahu okrem iného na rozvíjanie metód, ktoré približujú sluchovo postihnutému svet zvukov - na sluchovú výchovu. Približne pred 25. rokmi sa objavili prvé správy o kochleárnej neuroprotéze. V roku 1993 v Českej republike a v roku 1994 v Slovenskej republike sa vykonali prvé kochleárne implantácie (ďalej KI). Do roku 2005 bolo na Slovensku evidovaných 110 užívateľov KI. Až odvtedy sa začali získavať prvé skúsenosti s metódou, ktorá skutočne sprostredkuje nepočujúcemu dieťaťu či dospelému človeku sluchové vnímanie.

Kochleárny implantát sa skladá z vnútornej a vonkajšej časti. Vnútorná časť KI je vložená počas operácie do spánkovej kosti. Skladá sa z prijímača - stimulátora, ktorý je uložený pod kožou za uchom a jemného zväzku elektród (ich počet je rozdielny pri jednotlivých druhoch implantátov), ktorý sa vsúva do slimáka vnútorného ucha.

Ako funguje kochleárny implantát?

1. Zvuky prostredia a zvuky reči sú zachytené mikrofónom, odkiaľ sa informácia po kábliku odosiela do rečového procesora.
2. Rečový procesor vyberá a kóduje zvuky tak, aby sa informácie o charakteristikách prenášaného zvuku čo najvernejšie premenili na elektrické stimuly.
3. Z rečového procesora je kódovaný signál odoslaný do vysielacej cievky a odtiaľ sa cez kožu pomocou elektromagnetických vĺn vysiela do prijímača.
4. Prijímač mení kódované signály na bifázické prúdové elektrické impulzy.
5. Elektrické impulzy sú vysielané k elektródam tak, aby stimulovali sluchové nervové vlákna.

KI nahrádza funkciu nefunkčných vláskových buniek slimáka a elektrickými impulzmi priamo stimuluje vlákna (neuróny ) sluchového nervu a tým zabezpečuje vnímanie zvuku.

Riziká a komplikácie spojené s kochleárnou implantáciou

Kochleárna implantácia je spojená s rizikami ako každá iná operácia v celkovej narkóze. Ďalším možným rizikom je poškodenie tvárového nervu, zmena citlivosti v okolí ušnice, porucha chuti alebo rovnováhy a zhoršenie ušného šelestu. Dlhodobé nežiadúce účinky elektrickej stimulácie na vnútorné ucho nie sú známe.

Kritériá pre výber kandidátov na kochleárnu implantáciu

1. Etiológia (príčina) poruchy sluchu: Niektoré deti, ktoré stratili sluchu následkom pôsobenia cytomegalovírusu majú problémy nielen s vnímaním zvuku, ale aj jeho spracovaním v mozgu. Takéto deti nebudú mať dostatočný úžitok z kochleárneho implantátu. Podobne meningitída spôsobuje osifikáciu, čo môže spôsobiť neúplné vloženie elektród do kochlei.
2. Vek v čase záujmu o kochleárnu implantáciu.
3. Vznik a trvanie poruchy sluchu: Ukazuje sa, že čím dlhšie hluchota trvá, tým horšie výsledky implantátu možno očakávať. Príčinou je fakt, že sluchový nerv, ktorý sa nikdy nestimuloval, alebo sa nestimuloval po dlhý čas, nemusí byť schopný dostatočne dobre preniesť informácie o zvuku do mozgu. Za ideálneho kandidáta sa preto považuje postlingválne nepočujúci, u ktorého hluchota trvá kratšie ako polovicu jeho života, prípadne nie viac ako 15 rokov.
4. Stupeň poruchy sluchu: Ešte nedávno sa implantovali iba ľudia, ktorí mali obojstrannú hluchotu bez zvyškov sluchu, alebo len s malými zvyškami sluchu, ktoré sa pri intenzívnom sluchovom tréningu s naslúchadlom nedali využiť pre porozumenie reči.
5. Anatomické podmienky: Pôvodne sa neodporúčalo implantovať nepočujúcich s čiastočne alebo úplne nepriechodnou kochleou, prípadne poškodeným nervom. Súčasná technológia však umožňuje tzv.
6. Prostredie a motivácia: Zohľadňuje sa, či je nepočujúce dieťa motivované k trvalému noseniu kochleárneho implantátu a jeho rodina si uvedomuje nutnosť dlhodobej sluchovej rehabilitácie. Učenie sa interpretovať zvuky, ktoré vytvoril implantát, vyžaduje prax a preto je časovo náročné. Implantačný tím si takisto všíma schopnosť rodičov pracovať s dieťaťom podľa pokynov a odbornú starostlivosť, ktorú dieťa absolvovalo pred implantáciou (foniatrickú, logopedickú a špeciálno-pedagogickú).
7. Spôsob komunikácie: Dôležité je zistiť, či sa dieťa v minulosti, alebo teraz prejavuje niektorými zo znakov, ktoré sa označujú ako auditívno-preverbálne správanie. Ide predovšetkým o orientáciu dieťaťa na zvukové podnety, vokalizáciu (bľabotanie), nadviazanie zrakového kontaktu, spoluprácu (napr. pri hre), sledovanie pohybov artikulačných orgánov (pier, jazyka..). Na Slovensku je podľa kritérií implantačného centra podmienkou preferovanie auditívno-verbálneho, príp. orálneho programu v škole aj v rodine. V zahraničí sa v súčasnosti upúšťa od striktne auditívne-verbálneho programu pre všetky deti a nevylučuje sa, ak má dieťa kochleárny implantát a zároveň s ním rodina posunkuje. Dôležité však je, aby dieťa každodenne cielene cvičilo sluch, čo umožňuje ako program totálnej komunikácie, tak aj bilingválno-bikulturálne programy.
8. Iná pridružená choroba alebo postihnutie: V nedávnej minulosti sa kochleárna implantácia odporúčala iba nepočujúcim, ktorí nemali pridružené poškodenia, avšak realita ukazuje, že asi u 30 % nepočujúcich je hluchota spojená s inými poškodeniami (napr. pri Usherovom syndróme je pridružená porucha zraku). V zahraničí nie je viacnásobné postihnutie prekážkou kochleárnej implantácie, pretože ľuďom pomáha prekonať aspoň jedno z postihnutí - hluchotu. Z ekonomických dôvodov sa však na Slovensku uprednostňujú zdraví ľudia v detskom a produktívnom veku.

Kontroverzie a rôzne pohľady na kochleárne implantáty

Tak ako v celej spoločnosti, tak aj v rôznych oboroch sa stretávame s rozličnými názormi a prístupmi. Oblasť vzdelávania a funkčného fungovania osôb so zdravotným znevýhodním nie je výnimkou. S rodičmi sa často rozprávame o tom, či je pre ich dieťa takýto zákrok nutný, alebo prínosný. Niektorí rodičia čakajú na KI ako na vykúpenie, niektorí ju zásadne odmietajú. Na celom procese KI sa podieľajú ľudia z rôznych oborov.

Prečítajte si tiež: Sprievodca pre Rodičov

Argumenty pre kochleárnu implantáciu:

• S KI sa spájajú lepšie perspektívy dieťaťa.
• Efekt KI je vysoký.
• Výsledky kochleárnych implantácií sú presvedčivé.
• Čo najviac nepočujúcich detí by malo mať KI.
• Nemožno čakať na rozhodnutie o implantácii od samotného dieťaťa.
• Finančné náklady na KI zodpovedajú efektu rehabilitácie.
• Perspektívy dieťaťa s KI sú vysoké.
• Kochleárna implantácia si zasluhuje mimoriadnu pozornosť a uznanie.
• S KI nemožno čakať do veku, kedy sa dieťa dokáže samo rozhodnúť.
• Deti s KI by mali byť vzdelávané skôr v bežných školách ako v špeciálnych školách.
• Kontakt dieťaťa s nepočujúcimi rovesníkmi používajúcimi posunkový jazyk nie je vnímaný negatívne.
• Väčšie možnosti vo vzdelávaní a pri nadväzovaní sociálnych kontaktov s počujúcimi rovesníkmi.

Argumenty proti kochleárnej implantácii:

• Nesúhlasia s KI.
• KI nepredstavuje pre nepočujúce deti lepšie vyhliadky do budúcnosti.
• Z KI profitujú firmy, ktoré implantáty vyrábajú.
• Nie všetky nepočujúce deti majú byť implantované.
• Viac by sa malo hovoriť aj o nevýhodách KI.
• Výsledky nie sú až tak veľmi presvedčivé.
• Nesúhlasia, aby všetky deti s KI boli vzdelávané iba v bežných školách.
• Váhajú, či Nepočujúci majú právo rozhodovať o kochleárnych implantáciách.
• Zaujímajú postoj, že KI slúži na potláčanie posunkového jazyka a kultúry sú len mierne.
• V programoch kochleárnej implantácie by mali byť rešpektované názory a postoje Nepočujúcich.

Etické a kultúrne aspekty

Priamo uvádzané spoločenstvo Nepočujúcich vedie argumentácie o implantovaní kochleárnych implantátov malým deťom v dvoch oblastiach a to v etickej a v kultúrnej. Etické fakty poukazujú na to, že kochleárna implantácia patrí medzi invazívne operácie. Mali by sa vykonávať najmä v situáciách, ktoré ohrozujú život, a nie pre jeho zlepšenie. Žiadna operácia sa už nedá vrátiť. Kochleárny implantát sa síce dá vybrať, ale prípadné poškodenie alebo narušenie, ktoré by spôsobil, už nie. Ďalším argumentom je fakt, že sa kochleárny implantát sa operuje deťom aj napriek tomu, že sa zatiaľ nevie, či sa u dieťaťa neobjavia vedľajšie účinky, ktoré by sa mohli objaviť po nejakej dobe. Deti sa implantujú aj napriek obmedzeniam a rizikám, ktoré so sebou nesie implantácia. Mohlo by sa taktiež stať, že dieťa by nechcelo podstúpiť implantáciu.

Medzi kultúrne argumenty komunity Nepočujúcich patrí fakt, že až 90% nepočujúcich detí sa rodí počujúcim rodičom. Tí majú zväčša nedostatok informácií o komunite Nepočujúcich, o ich kultúre. Rodiny s nepočujúcimi deťmi sa pred implantáciou stretávajú s radou odborníkov (audiológom, logopédom, psychológom…), ale málokedy sa stretávajú s úspešnými nepočujúcimi ľuďmi. Počujúcim je často nejasné, prečo komunita Nepočujúcich odsudzuje kochleárny implantát. Treba však pochopiť, že komunita Nepočujúcich je veľmi odlišná od komunity počujúcich. Existujú tu rozličné životné skúsenosti, zvyky, obyčaje, iné hodnoty. Neprikláňajú sa ku stratégií implantovať všetky nepočujúce deti.

Rehabilitácia a podpora po kochleárnej implantácii

Pre rodiča dieťaťa so SP je nevyhnutným predpokladom úspechu špeciálno-pedagogická a logopedická starostlivosť. Táto môže byť poskytovaná v centre, kde sa KI uskutoční, alebo, najmä neskôr, v centre špeciálno-pedagogického poradenstva. Aktuálne zistenia potvrdzujú, že kochleárny implantát bilaterálne aplikovaný v ranom veku pomáha prirodzenému vývinu reči a počutia u detí so SP. Je dôležité si uvedomiť, že ani jedna metóda vzdelávania detí so SP negarantuje úspech všetkým jednotlivcom. Postup reedukácie sluchu v podstate kopíruje vývin sluchových funkcii a prebieha v spolupráci všetkých úrovní sluchového vnímania. Sluchové vnímanie umožní zapojenie rečového procesora. Dieťa s KI zostáva nepočujúcicm dieťaťom a sluchové vnímanie dieťaťa nie je “v norme” (prah sluchového vnímania prebieha na tónovom audiograme v rovine - teda pre všetky frekvencie viac-menej rovnako. Približne na hladine 50 dB ± 10dB v individuálnych prípadoch). Samotný údaj o prahu vnímania však sám nevypovedá o schopnosti využiť dosiahnutú úroveň sluchového vnímania pre pozorumenie reči.

Metódy reedukácie sluchu

• Odzeranie: Po určitej dobe reedukácie sluchu možno pozorovať zhoršenie schopnosti odzerať. Je to pravdepodobne známka využívania sluchu pri komunikácii rečou. Neskoršie sa však odzeranie a sluchové vnímanie navzájom koordinujú a dopĺňajú.
• Čítanie: Rozvoj čítania prináša dieťaťu nové jazykové skúsenosti, ktorými je kladne motivované k čítaniu s porozumením.
• Schopnosť domýšľať si neúplne počutý či odozretý prehovor: To je možné na základe všeobecných znalostí o téme a použitých pojmoch.

Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva

Adaptácia vzdelávacieho procesu a podpora počas prípravy na povolanie je úlohou centra špeciálno-pedagogického poradenstva. Centrum ŠPP poskytuje intervenčné a poradenské služby špeciálnych pedagógov a logopédov, služby spojené so školskou integráciou, psychologickú starostlivosť (psychologickú diagnostiku, poradenstvo, terapeutickú prácu s rodinou) a sociálnu starostlivosť. Pomoc sa ponúka formou inidividuálnych návštev, príležitostne organizovaných sociálno-rehabilitačných kurzov, kontaktov na odborníkov ale aj organizácie.

Výskum v oblasti kochleárnych implantátov a sluchového postihnutia

Pedagógovia pracujúci na katedre špeciálnej pedagogiky sa kontinuálne venujú tvorivej a výskumnej činnosti, ako aj iným odborným aktivitám a činnostiam a sú aktivizovaní v rôznych odborových a profesijných organizáciách na Slovensku aj v zahraničí podľa svojej špecializácie, v redakčných radách domácich aj zahraničných časopisov, komisiách a pod.

Projekty v oblasti špeciálnej pedagogiky:

• Projekt zameraný na rodiny s deťmi s poruchou sluchu, ktorá vyrastajú v inojazyčnom prostredí; výskum zameraný na analýzu vplyvu príslušného rodinného prostredia na špecifiká vzdelávania na základnom stupni vzdelávania.
• Zistenie aktuálneho stavu v oblasti prístupnosti ďalšieho vzdelávania jednotlivcov so ZZ v produktívnom/postproduktívnom veku ako jedného z determinantov zvyšovania ich životnej úrovne a možnosti úspešnej sociálnej inklúzie; identifikácia, analýza a deskripcia špeciálnych edukačných potrieb (ŠEP) subjektov - jednotlivcov so zdravotným znevýhodnením (ZZ) s akcentom na jednotlivcov so zrakovým, sluchovým a telesným postihnutím).
• Hlavným cieľom projektu bolo vydanie publikácie: Posunkuj so mnou, ktorá je zameraná na základnú posunkovú zásobu pre deti raného a predškolského veku.
• Projekt je zameraný na špecifiká edukácie skupiny sluchovo postihnutých vo vzdelávacom systéme SR - v špeciálnych školách a aj segregovanom prostredí, tak ako aj v inkluzívnom prostredí. Výstupom projektu sú dve vysokoškolské učebnice poskytujúca informácie diagnostických metódach, následne metódach a formách vzdelávania, porovnanie edukácie sluchovo postihnutých v zahraničí a na Slovensku.
• Výskumná analýza súčasného stavu a podmienok inkluzívneho vzdelávania na Slovensku; na základe výsledkov výskumu realizovanie a deskribovanie pravidiel, cieľa, metód, prostriedkov a nástrojov na vytvorenie metodiky a vypracovanie znalostnej podpory pre vytváranie inkluzívneho edukačno-výskumného prostredia pre študentov vysokých škôl so zdravotným znevýhodnením na Slovensku.

Titulkovanie ako nástroj prekonávania komunikačných bariér

Osoby so sluchovým postihnutím sú špecifickou marginalizovanou skupinou osôb v našej spoločnosti. V samotnej spoločnosti sa stretávajú s komunikačnou a informačnou bariérou, čo je jednou z príčin ich vyčlenenia z majoritnej spoločnosti. Titulkované programy sa považujú za jeden z nástrojov na rozvíjanie funkčnej gramotnosti, a to ako písania, tak aj čítania s porozumením.

História titulkovania

Prvé pokusy o vytvorenie titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím sa datujú do 70. rokov minulého storočia, pričom v 80. rokoch sa už audiovizuálne texty a audiovizuálny preklad začínajú charakterizovať ako špecifický typ komunikácie. Na území Slovenskej republiky ako prvá televízia, ktorá na konci 90. rokov dobrovoľne spustila zopár relácií s titulkami bola TV Markíza. Ďalšie vysielanie sprevádzané titulkami boli v ďalších rokoch už priamo upravené zákonom.

Špecifiká titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím

Titulky samotné sú zväčša umiestnené na spodnej časti obrazovky, pričom spĺňajú určité podmienky. Ako najvhodnejšie, vzhľadom aj na ďalšie špecifiká titulkov, sa považujú jednoriadkové titulky. Zväčša sa však vytvárajú dvojriadkové titulky, a to aj vzhľadom na fakt, že do titulkov sa dopĺňajú aj informácie v zátvorke (zvoní telefón, padol pohár, buchli dvere, označenie vnútorného monológu osoby…), ktoré dávajú zmysel deju a pochopenie pre nepočujúceho. Text je zarovnaný na stred a maximálna dĺžka znakov v jednom riadku je v počte 36 znakov. Každý riadok titulkov by mal byť na obrazovke po dobu 3 sekúnd, druhý riadok 1 - 2 sekundy. Pri titulkoch sa využíva viacero farieb na odlíšenie osôb počas rozhovoru. Titulky sú zobrazené na tmavom podklade a farebnosť písma je v kontraste k podkladu. Farba písma nemôže byť červená, fialová a sivá, pričom v jednom programe sa nemôže použiť viac ako päť farieb. Veľkosť titulkov by mala byť taká, aby nerušila vizuálnu stránku programu a súčasne bola čitateľná pre osobu so sluchovým postihnutím. Ako font sa využíva Times New Roman a Arial. Písmo je jednoduché, kurzíva a tučné písmo sa využíva na zvýraznenie priamej reči alebo komentára. Ak osoba nie je na obraze, ale rozpráva, označí sa veľkým písmom jej meno a po ňom sa dá dvojbodka. V prípade, že je potrebné skrátenie titulkovaného textu, jeho úprava nemôže narušiť alebo skresliť zmysel hovoreného slova.

Súčasná legislatíva

V roku 2022 bol schválený zákon č. 264/2022 o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách), v ktorom je pomerne obšírne uvedené, akú povinnosť ma RTVS ako verejnoprávna televízia v oblasti titulkovania pre osoby so sluchovým postihnutím. Konkrétne o tejto problematike pojednáva v § 239 s názvom Multimodálny prístup. V danom paragrafe sa uvádza, aké povinnosti vyplývajú pre verejnoprávneho poskytovateľa v procese zabezpečenia multimodálneho prístupu k televíznym programom v jednotlivých zákonom určených obdobiach. V súvislosti s menovaným zákonom je RTVS momentálne povinná poskytovať a realizovať 50% programov s titulkami. To však nie je momentálne v plnej miere realizované, nakoľko do daných percent sa započítavajú aj reprízy rôznych relácií. Okrem menovaného zákona je v procese šetrenia aj nová vyhláška o kvalite titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím, tá však zatiaľ nie je schválená.

tags: #rodina #dieta #so #sluchovym #postihnutim #schmidtova