Tehotenstvo je krásne obdobie, no pre mnohé ženy prináša aj obavy týkajúce sa ich zamestnania. Ako oznámiť tehotenstvo zamestnávateľovi? Aké práva a povinnosti mám ako tehotná zamestnankyňa? Aké sú podmienky zamestnania pri rizikovom tehotenstve? Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach a povinnostiach tehotných žien v zamestnaní na Slovensku, s osobitným zameraním na rizikové tehotenstvo.
Oznámenie tehotenstva zamestnávateľovi
Mnohé budúce mamičky riešia otázku, kedy oznámiť tehotenstvo zamestnávateľovi, najmä v prvom trimestri, ktorý môže byť rizikový. Často čakajú až do jeho skončenia. Zo Zákonníka práce vyplýva, že tehotná žena sa stáva „tehotnou zamestnankyňou“ až vtedy, keď písomne informuje zamestnávateľa o svojom stave a predloží o ňom lekárske potvrdenie. Dôležité je, že toto potvrdenie nie je totožné s tehotenskou knižkou.
Častokrát by tehotné ženy mali oznámiť svoje tehotenstvo zamestnávateľovi skôr ako pred ukončením 12. týždňa. Zvýšená ochrana a osobitné pracovné podmienky patria tehotnej zamestnankyni len vtedy, ak si splní túto písomnú oznamovaciu povinnosť. Zamestnávateľ nemá povinnosť sám iniciatívne zisťovať, či je jeho zamestnankyňa tehotná. Je to teda na samotnej žene, aby o svojom stave informovala a preukázala ho lekárskym potvrdením.
Ako oznámiť tehotenstvo?
- Písomne: Nie je predpísaná žiadna konkrétna forma, ale dôležité je, aby oznámenie bolo písomné.
- Lekárske potvrdenie: Priložte lekárske potvrdenie o tehotenstve od gynekológa (osobitný dokument alebo fotokópia tehotenskej knižky).
- Podpis a dátum: Oznámenie podpíšte a uveďte dátum.
- Doručenie: Oznámenie doručte zamestnávateľovi osobne na pracovisku alebo doporučene poštou.
Práva a povinnosti tehotnej zamestnankyne
Tehotná zamestnankyňa má podľa Zákonníka práce špecifické práva a povinnosti, ktoré ju chránia počas tehotenstva a materstva.
Zákaz určitých prác
Tehotná zamestnankyňa nesmie vykonávať práce, ktoré sú zakázané tehotným ženám, resp. ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu. Zoznam prác zakázaných tehotným ženám a taktiež ženám po pôrode upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z.. Ustanovuje sa aj zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám.
Prečítajte si tiež: Prevencia chrípky
Zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zahŕňa práce:
- so škodlivými fyzikálnymi faktormi a vplyvmi, najmä pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenému atmosférickému tlaku o viac ako 20 kPa oproti okolitému atmosférickému tlaku, napríklad v tlakových komorách a pri potápaní, alebo zníženému atmosférickému tlaku, prípadne významnému zvýšeniu vnútropľúcneho tlaku,
- so škodlivými biologickými faktormi, najmä s toxoplasmou gondii, vírusom rubeoly (rubivírus), vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV), okrem prípadov, keď sú tehotné ženy dokázateľne primerane chránené pred pôsobením týchto faktorov očkovaním,
- so škodlivými chemickými faktormi, najmä s olovom a jeho zlúčeninami, ktoré sú absorbovateľné ľudským organizmom.
- s karcinogénmi (uvedené v zákone č. 163/2001 Z. z.
- pri procesoch s rizikom karcinogenity uvedené v Nariadení vlády SR č. 46/2002 Z. z.
- poškodzujú reprodukciu, ktoré sú uvedené v v zákone č. 163/2001 Z. z.
- majú mutagénne účinky a môžu viesť k poškodeniu nenarodeného dieťaťa (sú uvedené v v zákone č. 163/2001 Z. z.
- môžu mať škodlivé účinky na dojčené dieťa (sú uvedené v v zákone č. 163/2001 Z. z.
- môžu poškodzovať plodnosť (sú uvedené v v zákone č. 163/2001 Z. z.
- s horľavými kvapalinami I. triedy.
- spojené s tlakom na brucho a podbrušie spôsobeným či už pracovným zariadením, opracúvanými predmetmi, alebo v dôsledku nevhodne riešeného pracovného miesta,
- pri ktorých dochádza k prenosom nárazov na horné končatiny, napríklad práca s ručnými pneumatickými nástrojmi,
- pri ktorých dochádza k prenosu vibrácií na ruky, pri ktorom sú prekračované akčné hodnoty expozície vibráciám v závislosti od časového vystavenia, ustanovené Nariadením vlády SR č. 40/2002 Z. z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami
- s prenosom vibrácií pôsobiacich na celé telo alebo miestne, pri ktorých sú prekročené akčné hodnoty expozície vibráciám ustanovené Nariadením vlády SR č. 40/2002 Z. z.
- keď sú prekračované horné akčné hodnoty expozície hluku pri fyzickej práci, ustanovené Nariadením vlády SR č. 40/2002 Z. z.
- keď sa teplota vzduchu udržiava po dobu viac ako 4 hodiny na hodnote 4 °C a nižšej alebo keď sa vykonávajú práce v súhrne za zmenu dlhšie ako 1 hodinu pri teplotách pod -5 °C.
- pri ktorej nemožno individuálne prispôsobovať pracovné tempo dané strojovým zariadením,
- pri ošetrovaní pacientov na uzavretých psychiatrických oddeleniach.
Potrebné je upozorniť aj na to, že zákaz vykonávať určené práce sa nevzťahuje len na práce uvedené v citovanom nariadení vlády, ale ide aj o práce uvedené v prípadnom lekárskom posudku. Ak teda lekár zhodnotí, že práca ohrozuje tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v osobe tehotnej ženy, nemôže ju ďalej vykonávať. Zamestnávateľ nemôže tehotnú ženu nútiť, aby vykonávala práce, pri ktorých sa zistilo možné ohrozenie jej bezpečnosti a zdravia a možné účinky na jej tehotenstvo alebo dojčenie.
Úprava pracovných podmienok
Ak tehotná zamestnankyňa vykonáva prácu, ktorá je pre ňu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, zamestnávateľ je povinný vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok.
V prvom rade, je zamestnávateľ povinný vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok tehotnej zamestnankyne. Nie každý zamestnávateľ vie upraviť pracovné podmienky tak, aby tieto presne zodpovedali pracovnej zmluve. Ak tehotnú ženu nie je možné dočasne preradiť na inú prácu dohodnutú v pracovnej zmluve, zamestnávateľ ju môže preradiť po dohode s ňou aj na prácu iného druhu. Často však dochádza k situácii, že preradenie na inú vhodnú prácu nie je možné. A to preto, že zamestnávateľ jednoducho takú prácu nemá k dispozícii alebo tehotná zamestnankyňa nesúhlasí s preradením na iný druh práce.
Ak dosahuje tehotná žena pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve podľa osobitného predpisu.
Prečítajte si tiež: Rizikové Tehotenstvo: Sprievodca
Kratší pracovný čas a úprava týždenného pracovného času
V prípade, ak tehotná zamestnankyňa požiada zamestnávateľa o kratší pracovný čas alebo o inú úpravu týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný žiadosti vyhovieť. Avšak za predpokladu, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Práca nadčas a práca v noci
Zamestnávateľ môže nariadiť tehotnej zamestnankyni prácu nadčas len s jej súhlasom. Zamestnávateľ je povinný preradiť tehotnú ženu pracujúcu v noci na dennú prácu, ak o toto preradenie tehotná žena požiada. Pokiaľ ide o tehotnú zamestnankyňu pracujúcu v noci, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa podrobila posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci.
Tehotenské prehliadky
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení na nevyhnutne potrebný čas. Najviac je to na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Tehotenské prehliadky sa nezapočítavajú do týchto 7 dní. Na účel absolvovania prehliadok a vyšetrení vám patrí pracovné voľno s náhradou mzdy.
Ukončenie pracovného pomeru
Jedna z najväčších výhod písomného oznámenia tehotenstva zamestnávateľovi je, že zamestnávateľ nemôže jednostranne ukončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou výpoveďou, nakoľko sa na ňu vzťahuje tzv. ochranná doba.
Ako je to prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny tehotnou zamestnankyňou? Zamestnávateľ nemôže s ňou okamžite skončiť pracovný pomer, ale môže s ňou skončiť pracovný pomer výpoveďou. Ak ide o prípad skončenia pracovného pomeru tehotnej zamestnankyne v skúšobnej dobe, zamestnávateľ s ňou môže vo výnimočných prípadoch skončiť pracovný pomer.
Prečítajte si tiež: Rizikové tehotenstvo a Sociálna poisťovňa
Rizikové tehotenstvo a pracovná neschopnosť (PN)
Zamestnankyňa, ktorá má rizikové tehotenstvo je na tom podobne ako zamestnanec na PN-ke. Ak vznikne poistenkyni dočasná pracovná neschopnosť z dôvodu rizikového tehotenstva, posudzuje sa rovnako ako akákoľvek iná dočasná práceneschopnosť. To znamená, že zamestnankyni vznikne nárok na dávku nemocenské od jedenásteho dňa práceneschopnosti (prvých desať dní poskytuje zamestnávateľ náhradu príjmu), samostatne zárobkovo činnej osobe a osobe v ochrannej lehote od prvého dňa práceneschopnosti.
Gynekológ vypíše iba odporúčanie na PN, ktoré odovzdáte všeobecnému lekárov a ten Vás vypíše na PNku. Máte nárok za prvých 10 dní na tzv. náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti zamestnanca. Prvé tri dni sú vo výške 25 percent denného vymeriavacieho základu (zjednodušene povedané hrubého príjmu), ďalších 7 dní je vo výške 55 percent DVZ. Následne Vám bude vyplácať Sociálna poisťovňa na základe Vašej žiadosti o nemocenskú dávku NEMOCENSKÉ (dostanete u svojho všeobecného lekára).
V prípade, ak dočasná práceneschopnosť trvá aj po vzniku nároku na materské, nárok na nemocenské zaniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. V prípade, ak nárok na materské nevznikne, nárok na nemocenské môže trvať až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52. týždňa.
Sociálna poisťovňa osobitne sleduje splnenie podmienok nároku na nemocenské a osobitne splnenie podmienok nároku na materské.
Tehotenské
Tehotenské sa poskytuje tehotnej žene, ktorá je nemocensky poistená v Sociálnej poisťovni, ak v posledných dvoch rokoch pred vznikom dôvodu na poskytnutie tehotenského máte najmenej 270 dní nemocenského poistenia.
Lekár túto žiadosť vystavuje na prvej preventívnej prehliadke na začiatku II. trimestra po dosiahnutí 13. týždňa tehotenstva, keďže nárok na tehotenské vzniká iba ženám, ktorých tehotenstvo nebolo ukončené k začiatku 27.
Ak si nárok na tehotenské uplatňujete z viacerých nemocenských poistení (napr. ako zamestnankyňa aj ako SZČO), lekár vám vystaví a potvrdí osobitnú žiadosť pre každé z nich.
Ak bolo tehotenstvo ukončené, je potrebné preukázať túto skutočnosť Sociálnej poisťovni. Na tieto účely vám lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom bolo tehotenstvo ukončené, alebo gynekológ, ktorý sa o ukončení tehotenstva dozvedel, vystaví Potvrdenie o skončení tehotenstva. Toto potvrdenie predložte pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vám vypláca tehotenské. Ukončenie tehotenstva však môžete preukázať aj iným spôsobom.
Riešenie situácie zo strany zamestnávateľa pri rizikovom tehotenstve
Ak máte rizikové povolanie, či prácu, ktorá ohrozuje vaše tehotenstvo, a informovali ste o tejto skutočnosti svojho zamestnávateľa, zamestnávateľ má k dispozícii niekoľko riešení situácie: od dočasnej úpravy pracovných podmienok, preradenia na inú prácu až po pracovné voľno s náhradou mzdy. Tieto riešenia však závisia od možností konkrétneho zamestnávateľa.
- Dočasná úprava pracovných podmienok: Ak tehotná žena vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, je zamestnávateľ povinný vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok.
- Dočasné preradenie na vhodnú prácu: Ak úprava pracovných podmienok nie je možná, zamestnávateľ ženu preradí dočasne na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci pracovnej zmluvy.
- Dočasné preradenie na prácu iného druhu: Ak nie je možné, aby zamestnávateľ preradil ženu na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci, preradí ju po dohode s ňou aj na prácu iného druhu. Ak dosahuje žena pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve podľa zákona o sociálnom poistení.
- Pracovné voľno s náhradou mzdy: Ak nemožno tehotnú ženu, matku do konca 9. mesiaca po pôrode a dojčiacu ženu preradiť na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy.
Porušenie povinností zo strany zamestnávateľa
Ak by zamestnávateľ nepreradil tehotnú ženu na inú prácu, hoci bol povinný, zamestnankyňa má právo odmietnuť ďalší výkon práce. Ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 Zákonníka práce, pri ktorej zamestnankyni prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Táto náhrada jej patrí aj vtedy, ak zamestnávateľ preukázateľne nemá pre ňu inú prácu, na ktorú by ju preradil. Do úvahy tiež pripadá okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca, ak v súlade s § 69 ods. 1 písm.a ZP zamestnanec podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu.
Príčiny rizikového tehotenstva
Príčiny rizikového tehotenstva sú väčšinou somatické, ale aj psychika v tehotenstve hrá veľmi dôležitú úlohu a mnohé tehotenské ťažkosti vznikajú na psychosomatickom podklade (zvracanie, metabolické poruchy, poruchy spánku).
Pod vplyvom hormónov sa psychika ženy mení, je tu vyššia miera určitej precitlivenosti, sklon k úzkosti až depresiám. Obavy z vývoja tehotenstva, obavy z pôrodu, konflikty v rodine, s partnerom, v zamestnaní - to všetko môže významne prispieť k vzniku somatických ťažkostí a rizikovému tehotenstva.
Počet rizikovo tehotných je zvýšený aj vďaka pokroku medicíny - dnes môžu rodiť aj ženy, ktoré v minulosti nemali šancu mať dieťa, ženy po závažných operáciách (srdca, obličiek, pľúc) alebo po závažných úrazoch.
Väčšina rizikovo tehotných nemusí byť hospitalizovaná a niektoré nemusia byť ani v pracovnej neschopnosti. Postačuje len zvýšené sledovanie a starostlivosť v špecializovaných často aj viac odborných poradniach.
Kedy je vhodná hospitalizácia?
Najčastejšie dôvody hospitalizácie sú tieto:
- cukrovka,
- vysoký krvný tlak,
- ochorenia srdca,
- ochorenie pečene (HELLP syndróm),
- preeklampsie,
- hroziaci predčasný pôrod (od 24. - 35. týždňa tehotenstva),
- viacpočetné tehotenstvo.
Rizikové faktory:
Medicínske riziká zo strany matky:
- Vrodené vady maternice (hrozí riziko potratu či predčasného pôrodu), vrodené poruchy krvnej zrážanlivosti.
- Chronické ochorenia ako astma bronchiale, cukrovka, srdcové ochorenia, neurologické ochorenia (napr. roztrúsená skleróza), vysoký krvný tlak, obezita, opakované potraty či predčasné pôrody predchádzajúci ďalšiemu tehotenstva.
- Ochorenia či stavy vzniknuté v tehotenstve: tehotenská cukrovka, preeklampsia (vysoký krvný tlak + opuchy + výskyt bielkoviny v moči), krvácanie v gravidite, hroziaci potrat či predčasný pôrod vďaka predčasne vzniknuté maternicovej aktivite, nedostatočná funkcia placenty vedúce k hypotrofia plodu.
Medicínske riziká zo strany plodu:
- Vrodené vývojové chyby.
- Všetky viacpočetné gravidity alebo nevýhodná poloha plodu.
Sociálne riziká:
- Nevyhovujúce bývanie, zlá výživa, nízky hygienický štandard, práca s chemikáliami, práca na zmeny, práca v infekčnom prostredí, práca vyžadujúca zdvíhanie ťažkých predmetov atď.
- Drogová, alkoholová či nikotínová závislosť tehotných.
tags: #rizikove #tehotenstvo #a #zamestnanie