Rímske právo predstavuje jeden z najvýznamnejších pilierov európskej právnej kultúry a jeho vplyv pretrváva dodnes. Jeho základy boli položené už v starovekom Ríme a jeho systematizácia a rozvoj pokračovali aj po páde Rímskej ríše. Tento článok sa zameriava na kľúčové aspekty rímskeho práva, jeho historický kontext, myšlienkové zdroje, prínos pre európske právo a jeho relevantnosť v súčasnom svete.
Historický kontext a Corpus Iuris Civilis
Po rozpade Rímskej ríše sa cisár Justinián vo Východorímskej ríši (Byzantskej ríši) zaslúžil o spísanie textov súkromného práva, čím vznikla zbierka známa ako Corpus Iuris Civilis. Táto zbierka sa stala základom pre štúdium a rozvoj práva v nasledujúcich storočiach. V 11. a 12. storočí sa Corpus Iuris Civilis znovu objavilo a začalo sa študovať na univerzitách, čo viedlo k renesancii rímskeho práva v Európe.
Myšlienkové zdroje európskej právnej kultúry
Európska právna kultúra je ovplyvnená tromi hlavnými zdrojmi:
- Grécka múdrosť: Grécko, ako kolíska európskej filozofie, prinieslo cit pre krásu a metaforické vyjadrovanie. Grécki filozofi vytvorili väčšinu všeobecných pojmov a kategórií používaných vo filozofickom myslení. Sokrates sa zaoberal pojmom svedomia, Platón predstavil myšlienku ideálneho štátu bez súkromného vlastníctva a Aristoteles charakterizoval dobré a zlé formy štátu a definoval človeka ako spoločenského tvora (zoon politikon). Grécko tiež prispelo pojmami ako demokracia, kalokagatia a polis.
- Rímske právo: Základom rímskej právnej vedy bola grécka filozofia, stoické princípy morálky a rímske obyčaje. Rímske právo sa stalo základom európskej právnej kultúry a ovplyvnilo vývoj právnych systémov v mnohých krajinách.
- Kresťanská mravnosť: Nový zákon hlásal pochopenie a odpustenie a objavuje sa nová generácia práv - ľudské práva. Aurelius Augustinus a Tomáš Akvinský mali významný vplyv na vytváranie súkromného práva, pričom sa zaoberali pojmami ako úrok a úžera.
Glosátori a Postglosátori: Prínos pre rozvoj práva
Vznik právnictva ako stavu súvisí so vznikom prvej právnickej školy - glosátorov. Glosátori vpisovali svoje poznámky (glosy) medzi riadky latinského textu Corpus Iuris Civilis alebo na okraj, aby sprístupnili a vysvetlili tieto texty. Ich cieľom bolo praktické využívanie rímskeho práva. Glosátori sa šírili po celej Európe a ich práca mala zásadný vplyv na rozvoj právnej vedy.
Systém práva a právne normy
Systém práva alebo právny systém je tvorený z právnych noriem, ktoré sú pravidlami správania sa v určitých situáciách a podmienkach, a ich väzieb. Tento súhrn platných právnych noriem sa nazýva aj platné, pozitívne právo, ktoré je na rozdiel od prirodzeného práva vyjadrené v štátom určenej forme. Právne normy môžu tvoriť väčšie celky - právne predpisy (normatívne právne akty). Veľká skupina právnych predpisov, ktoré upravujú určitý druh spoločenských vzťahov, sa označuje ako právne odvetvie. Právne predpisy s univerzálnou pôsobnosťou sa uverejňujú v Zbierke zákonov SR.
Prečítajte si tiež: Podmienky vzdelávania
Štruktúra právnej normy zahŕňa hypotézu, dispozíciu a sankciu. Platnosť právnej normy nastáva dňom jej účinnosti, kedy sa stáva všeobecne záväznou pre všetkých občanov. Neznalosť práva nikoho neospravedlňuje. Existujú rôzne druhy právnych noriem, napríklad kogentné (imperatívne), dispozitívne a blanketové.
Náboženská sloboda a jej ochrana
Náboženská sloboda je civilizačnou témou, ktorá bola veľmi potieraná v 20. storočí a je pod rastúcim tlakom aj v 21. storočí. V medzinárodnom práve je definovaná ako sloboda myslenia, svedomia a náboženstva. Medzinárodné právo ju uznáva osobitne od roku 1948, kedy bola prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv. Rovnako ju garantuje Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach (1966). Tieto dva dokumenty spolu s Medzinárodným dohovorom o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach tvoria Listinu základných práv a slobôd. Okrem toho náboženskú slobodu chráni aj Európsky dohovor o ľudských právach (1950) v čl. 9, pričom najvyššou justičnou inštitúciou pre tieto práva je Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. V rámci Európskej únie bola prijatá Charta základných práv, ktorá o náboženskej slobode hovorí v čl. 22.
Náboženská sloboda je základom slobody a duchovného života človeka a inšpiruje veriť a vyznávať presvedčenie. Vo svete ju nerešpektuje alebo obmedzuje vyše polovica štátov a 79% populácie žije v krajinách, kde sú veľké alebo veľmi veľké prekážky pre náboženskú slobodu.
Ochrana manželstva a rodiny v kontexte práva
Manželstvo muža a ženy je najstaršou inštitúciou v dejinách ľudstva. Manželstvom vzniká rodina, ktorá je základnou bunkou spoločnosti a zaslúži si jej ochranu a podporu. Tak hovorí aj medzinárodné právo. Základná bunka spoločnosti a základný zákon štátu - Ústava spolu súvisia.
Do Ústavy SR boli vložené dve vety: „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“ Prvá je jednoznačnou definíciou. Druhá kladie na nositeľov verejnej moci - teda na štátnu správu a samosprávu - povinnosť všestrannej ochrany a podpory manželstva.
Prečítajte si tiež: Zverenie dieťaťa starej matke
Ochrana manželstva prispieva k vitalite, súdržnosti a kultúre rodín, čo súvisí aj s celkovým stavom a vývojom národa. Najlepšou sociálnou politikou je pro-rodinná politika. Lebo čo je dobré pre rodinu, je dobré aj pre spoločnosť a štát.
Na rozšírený článok 41 Ústavy nadväzuje viacero opatrení. Prvou bola tzv. rodinná legislatívna doložka. Dopady každého novoprijímaného zákona musia byť skúmané nielen z hľadiska dopadov na rozpočet, podnikateľské a životné prostredie, ale aj z hľadiska dopadov na rodinu. Pribudla tiež definícia a podpora rodinného podnikania, a rodičovský dôchodok. Ide o napĺňanie výzvy k dobru manželstva a ochrane rodičovstva. Ovocím môže byť väčšia vitalita a ekonomická samostatnosť rodín, silnejšie väzby rodičov a detí, väčší význam a úcta k rodičovstvu, väčšia miera solidarity v našej kultúre, ba zvýšenie pôrodnosti a zlepšenie demografického vývoja.
Sloboda prejavu a ochrana hodnôt
Bez rovnováhy medzi slobodou prejavu a ochranou hodnôt, ako je manželstvo, sme na ceste do krízy, ktorá vedie do nešťastia či tragédie. Sloboda volá po zodpovednosti, práva bez povinností sú ako jazda načierno. Prvou hodnotou, ktorá je základným kameňom stavby dobrého spolužitia a dobrej domoviny, je ľudská dôstojnosť, ktorá patrí každej osobe rovnako - žene a mužovi. Sme si všetci rovní v dôstojnosti, pritom sme všetci odlišní v identite.
Rímske právo a súčasnosť
Zmyslom štúdia rímskeho práva nie je memorovanie absolútne platných pravidiel, ale pochopenie princípov a metód právneho myslenia, ktoré sa vyvíjali po stáročia. Rímske právo nám ukazuje, ako sa právne koncepty a inštitúcie vyvíjali a adaptovali na meniace sa spoločenské podmienky.
Prečítajte si tiež: Rodinná psychologická pomoc na Slovensku