Úvod
Vysoké Tatry sú domovom nielen pre nádhernú prírodu a majestátne štíty, ale aj pre jedinečnú tradíciu horského nosičstva. Títo silní a odvážni muži, a v menšej miere aj ženy, zásobujú horské chaty, často v extrémnych podmienkach. Ich práca je fyzicky náročná a vyžaduje si nielen silu, ale aj odolnosť a pokoru. Okrem toho, že prispievajú k pohodliu návštevníkov hôr, reprezentujú aj dôležitú súčasť kultúrneho dedičstva Slovenska. Tento článok sa zameriava na históriu, súčasnosť a rekordy spojené s týmto unikátnym remeslom.
História a súčasnosť horského nosičstva
Horskí nosiči sú poslednými šerpami svojho druhu na svete. Pravidelne zásobujú horské chaty. Na svojich pleciach prenesú desiatky kilogramov nákladu niekoľkokrát do týždňa. O jedinečnosti horského nosenia svedčí aj zápis do Reprezentatívneho Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska z roku 2018. Nosičské remeslo je vo svete raritou. Hoci ich vo svete postupne nahradili rôzne dopravné prostriedky a väčšina chát je v zahraničí zásobovaná lanovkami, helikoptérou alebo autami, vo Vysokých Tatrách sa táto nevšedná profesia zachovala dodnes. Vyžaduje si fyzicky i mentálne silného človeka - častými spoločníkmi počas vynášok sú ťažké náklady a nepriazeň počasia. Stretnúť ich môžete cestou na 6 tatranských chát, ktoré zásobujú v akomkoľvek počasí, v každom ročnom období. S pokorou sa skláňajú pod desiatkami kíl nákladu a prispievajú k tomu, aby nám v horách nič nechýbalo, no reprezentujú aj tradičné kultúrne dedičstvo Slovenska. Všetok materiál na vysokohorské chaty vynášajú horskí nosiči na špeciálne upravených krosnách. Náklad, ktorý váži 60 a viac kilogramov, majú nosiči pripevnený na špeciálnych krosnách rôzneho tvaru a materiálu. Horskí nosiči zásobujú šesť chát vo Vysokých Tatrách: Chatu pod Rysmi, Zbojnícku chatu, Rainerovu chatu, Zamkovského chatu, Téryho chatu a materiál od stanice lanovky znášajú na Skalnatú chatu. Ostatné sú prístupné lanovkami či motorovými vozidlami.
Preteky horských nosičov
Cestou na chatu nosiči neraz prekonávajú samých seba, ale aj staré rekordy. Túžba byť aspoň o trochu lepší, než jeho kamarát, či kolega, ako v minulom roku, to bol základ pre vznik pretekov šerpov. Už od roku 1985 sa každoročne stretávajú odvážni nosiči, aby si zmerali svoje sily a schopnosti v jedinečných pretekoch - Sherpa Rallye. Nosiči si na chrbát naložia 60 kilogramov a vyrazia na trať, aby prekonali samých seba a dosiahli svoj osobný rekord. Nosičská Stovka, známa ako Memoriál Juraja Petranského, predstavuje ešte náročnejšiu verziu pretekov, v ktorých vysokohorskí nosiči merajú svoje sily. Svojím názvom naznačuje, že na svojich pleciach nesú muži hmotnosť až 100 kilogramov a ženy 30kg. „Nosičská stovka“ je vlastne spomienkou na Juraja Petranského, ktorý ako mnoho iných mladých mužov zo všetkých kútov Slovenska i Česka podľahol čaru Vysokých Tatier a živil sa zásobovaním tunajších chat.
Ako zažiť nosičské remeslo na vlastnej koži
Máte chuť zažiť adrenalínový zážitok a zdolať turistiku s nákladom na chrbte? Ak áno, máme pre vás možnosť! Počas leta si môžete vyskúšať nosičské krosná s nákladom na trase z Popradského plesa smerom na chatu pod Rysmi. Odmenou za vašu odvahu a vytrvalosť bude nielen skvelý pocit úspechu, ale aj teplý čaj na konci vášho výkonu na chate pod Rysmi.
Múzeá a expozície venované nosičom
Pokiaľ vás zaujíma história tatranských nosičov, určite navštívte Rainerovu chatu. Nachádza sa len 30 minút chôdze od hornej stanice pozemnej lanovky na Hrebienku. Stretnete tam jednu zo žijúcich nosičských legiend, Petra Petrasa a môžete si pozrieť aj jeho malé múzeum horských nosičov. Popri zážitkoch a príbehoch o horských nosičoch si môžete dopriať vynikajúci čaj z miestnych bylín. V Starom Smokovci sa nachádza unikátne a jedinečné Tatranské mini Sherpa múzeum, ktoré je venované netradičnému povolaniu - Tatranským nosičom. Štefan Bačkor, ktorý stojí za týmto projektom s vášňou a oddanosťou vytvoril priestor plný fascinujúcich artefaktov a príbehov, ktoré odhaľujú dôležitosť šerpov v Tatrách. Vo Švajčiarskom dome v Starom Smokovci môžete objaviť tento klenot, ktorý ponúka pohľad do kultúry a dedičstva Tatier z úplne nového uhla. Zoznámte sa s vysokohorskými nosičmi, ktorí sú od roku 2018 súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a uchádzajú sa o zápis do zoznamu UNESCO.
Prečítajte si tiež: História a súčasnosť tatranských šerpov
Legendárni nosiči a ich rekordy
História Vysokých Tatier je plná fascinujúcich legiend, vrátane nosičských rekordov, ktoré siahajú do skutočne iných dimenzií. Tieto rekordy zaznamenávajú náročnosť a úspechy vynášok na rôzne horské chaty, zohľadňujúc ich hmotnosť a čas, potrebný na prekonanie konkrétnej trasy. Chatár Skalnatej chaty Laco Kulanga († 2020) patril medzi legendárnych nosičov, ktorých výkony boli zvečnené vo všetkých významných chatách, ako sú Zamkovského, Skalnatá, Téryho, Zbojnícka a Chaty pod Rysmi. Ak si chcete predstaviť jeho neuveriteľné úsilie, vezmite do úvahy tieto údaje: Na Zamkovskú chatu z Hrebienka prinášal náklad presahujúci 200 kilogramov. Na Téryho chatu sa raz vynieslo až 151 kilogramov. Medzi ďalšie významné mená legendárnych nosičov patrí Peter Petra z Rainerovej chaty a Viktor Beránek z chaty pod Rysmi.
Pokles pôrodnosti na Slovensku a vo svete
Na Slovensku klesá počet narodených detí už piaty rok po sebe, minulý rok sa narodilo iba 52 668 detí. Štatistický úrad tento týždeň zverejnil oficiálne čísla o stave populácie u nás, najprekvapivejšie je číslo o počte narodených detí. Minulý rok sa na Slovensku narodilo iba 52 668 detí. V dvoch mesiacoch na konci roka - v novembri a decembri 2022 - sa narodilo dokonca menej ako štyritisíc detí za daný mesiac, čo je ešte hlbšie pod dlhodobým priemerom. V novembri to bolo len 3 894 detí a v decembri 3 971 detí. V rokoch 2021 a 2020 sme už tiež zaznamenávali demografický pokles, narodilo sa 56 565 (2021) a 56 650 (2020) detí, štyri roky predtým sa rodilo vyše 57-tisíc detí. Ak porovnáme počet narodených detí s priemerom za posledných desať rokov, odkedy máme štatistiku vyčistenú od detí, ktoré sa narodili slovenským občanom v cudzine, tak priemerne sa u nás poslednú dekádu rodilo 56 460 detí ročne, čo znamená, že minulý rok sme boli svedkami poklesu o zhruba 3 800 detí za rok, čo je oproti desaťročnému priemeru pokles o 6,7 percenta. Historický negatívny rekord to ale nie je. Najmenej detí sa u nás narodilo v roku 2002 - iba 50 841, podobne nízke čísla boli aj v rokoch 2001 (51 136) a v roku 2002 (51 713). Minulý rok zomrelo 59 583 osôb, prirodzený úbytok obyvateľstva tak predstavoval 6 915 osôb. Je to zlé číslo, ale lepšie ako v roku 2021, keď najviac zabíjal covid. Nie sme v tom jediní. V Česku sa podľa nateraz neúplných čísel pôrodnosť znížila o zhruba 10 percent (zverejnené čísla sú do septembra 2022), v Poľsku je ročný pokles podobne ako u nás asi o 7 percent (minulý rok sa narodilo 305 500 detí, rok predtým 331 500), Poliaci tiež ako my klesajú už piaty rok po sebe. Najmenší pokles má Maďarsko, minulý rok sa narodilo o 5 percent menej detí, ako rok predtým (pokles z 93 039 na 88 400 narodených detí). Podobne nízke číslo narodených mali Maďari naposledy pred 10 rokmi. V Nemecku je medziročný pokles podobne vysoký ako u nás, presnejšie na úrovni 7,6 percenta, v roku 2021 sa narodilo 795 492 detí, v roku 2022 presne 735-tisíc detí. Vo Francúzsku je pokles na úrovni 2 percent, zo 701 819 na 686 600 detí. Naopak, Austrália má prepad o zhruba 5,5 percenta (za prvých šesť mesiacov roka), Južná Kórea 4,5 percenta.
Otázka, samozrejme, znie, čo sa deje. Táto téma by sa pritom mala stať jednou z centrálnych, nielen preto, že sa blížia voľby. Pri bližšom pohľade na čísla vidíme, že niektoré mesiace sa narodilo aj o 7 - 8 percent menej detí ako rok predtým, navyše, ani v jednom mesiaci počas roku 2022 sa nenarodilo viac ako 5 000 detí, čo v rokoch 2018 - 2020 opakovane platilo pre letné mesiace júl-august-september, keď sa u nás rodí najviac detí a vždy to bolo vyše 5 000. Objektívnym faktorom by mohlo byť, že do plodného veku sa dostávajú ženy-matky, ktoré sa narodili v rokoch 2001 - 2003, keď sme mali najnižšiu pôrodnosť v dejinách. Istú a verejne neartikulovanú obavu vzbudzovalo očkovanie. Viacero žien a lekárov hovorilo o tom, že zvýšené percento žien malo po očkovaní problémy s menštruáciou, problémom - ale skôr v roku 2022 - boli aj postkovidové stavy. Aby sme to však vedeli vyhodnotiť presnejšie, potrebovali by sme čísla a štatistiku, ktorá by porovnala plodnosť zaočkovaných a neočkovaných žien (prípadne aj mužov) pred čínskym vírusom, s číslami za rok 2022. Odvodiť môžeme len niektoré hypotézy, aj to nepriamo. Ak sa pozrieme na pokles pôrodnosti, krivka má podobu miernej sínusoidy s klesajúcou tendenciou. Pre úplnosť, ukážme si ešte porovnanie medziročne, pred zátvorkou bude číslo z roku 2022, v zátvorke číslo z roku 2021. V januári 2022 sa narodilo 4398 detí (január rok pred tým 4665 detí) - vo februári 4019 (respektíve 4403) - v marci 4393 (respektíve 4823) - v apríli 4188 (respektíve 4523) - v máji 4615 (rok predtým 4696) - v júni 4611 (rok predtým 4969) - v júli 4809 (v roku 2021 4991) - v auguste 4671 (respektíve 5026) - v septembri 4816 (respektíve 4901) - v októbri 4284 (respektíve 4688) - v novembri najnižšie číslo roka 3894 (rok predtým 4263) - a v decembri 3971 (respektíve 4617). V krajinách, kde sa očkovalo výraznejšie ako u nás, čo je takmer celá Európa, nájdeme štáty, kde sa pôrodnosť znížila menej ako u nás (Francúzsko, Maďarsko), respektíve neklesla vôbec (USA). Vysoko preočkovaná krajiny, ako Nórsko alebo Švédsko, mali síce vyšší prepad počtu narodených detí ako my (obidve krajiny vyše 8 percent), ale rovnako vyššie preočkovaný Izrael mal menší pokles pôrodnosti ako Slovensko (zhruba dve percentá). A napokon, vážnym faktorom môže byť aj zmena životného štýlu. V roku 2021 bola veľká časť populácie donútená tráviť čas doma, z domu aj pracovať, zavreli sa školy, znížil pohyb, športovanie a kultúra, čo všetko zvyšovalo stres a malo neblahý vplyv na celú spoločnosť. Faktorov preto, ako to už s demografiou býva, bude zrejme viacero. V spoločnosti je príliš veľa neistoty, k čomu v roku 2021 prispeli najmä lockdowny, na Slovensku máme v ťažkých krízach nekompetentnú vládu, za hranicami vojnu a s čínskym vírusom sme zápasili tak, že na mnohé veci dnes začína prevládať opačný, ako bol nedávno oficiálny, názor. Týka sa to napríklad rúšok, minuloroční skeptici majú dnes v niektorých námietkach podporu vedy, a ani očkovanie sa nestalo tým, čo sa od neho pôvodne očakávalo. Príčiny poklesu pôrodnosti tu s nami ale budú dlhšie ako následky čínskeho vírusu, preto by bolo namieste, aby sme sa s nimi začali viac a vážnejšie zaoberať.
Baťovianska galuska
Baťovianska galuska začala písať svoju históriu v roku 2012. Iniciatíva vtedajšieho kaplána Michala Lajchu vyvrcholila zorganizovaním cyklistických pretekov pod názvom "S vetrom opreteky". Zúčastnilo sa ho niekoľko stoviek cyklistov nadšencov ale aj mládežníckych cyklistických oddielov. O rok neskôr sa podujatie zopakovalo už pod názvom "Baťovianska galuska", ktoré bolo súčasťou Slovenského pohára mládeže v cestnej cyklistike. Veľmi veľa trénerov a funkcionárov vtedy vysoko ocenilo prípravu a organizáciu pretekov. S myšlienkou cykloturistického podujatia prišiel Július Fendek. Na návrh primátora mesta sa zachoval pôvodný názov Baťovianska galuska. K organizácii sa pripojil Martin Znášik a turistický oddiel Horec spolu so svojím predsedom Petrom Horváthom. Druhý ročník (2019) bol bohatší o ďalšie dve trasy. Detská jednokilometrová jazda viedla ulicami námestia a organizátori pridali aj tretiu mimomestskú trasu (35 km). Celé podujatie absolvovalo úctyhodných 258 cyklistov. Oba ročníky začínali na Námestí SNP a končili v pohostinstve šport, kde na účastníkov čakal výborný guláš a chladený nápoj. V roku 2020 nadšenci cyklistiky oslovili OZ Užitoční ľudia, aby pomohli s organizáciou podujatia. Napriek Covid situácií nám šťastena priala a tak 2. augusta 2020 sa uskutočnil tretí ročník galusky. Pripravili sme už tradičné štyri trasy C1, C2, C3 a C4. Pre tie úplne najmenšie deti, so všetkým čo má kolesá, sme pripravili 100 metrovú trasu v bezpečí na pešej zóne na námestí v Partizánskom. V tomto roku sme spustili aj elektronickú registráciu s platbou vopred. Bol to správny krok, registrovalo sa nám 252 účastníkov a elektronickú platbu využilo 194 účastníkov. Piaty krát vyrazili cyklisti na cesty v roku 2022. Na pomyselné pol výročie sme mali vskutku výborne počasie, čo sa odrazilo na návštevnosti podujatia. 430 účastníkov je doterajší rekord podujatia. 59 žien z celkového počtu je síce málo, no pevne veríme, že ich prilákame viac. V tomto ročníku sme pridali aj novú trasu. C5 minigaluska je ideálna pre deti s dospelým sprievodom. Ich cyklistická náplň je nájsť v meste 5 stanovíšť, na ktorých dostanú pečiatku a za ne v cieli sladkú odmenu.
Svište na Plese
Štrbské pleso sa počas uplynulého víkendu premenilo vďaka podujatiu Svište na Plese na tzv. „olympijskú dedinu“ akou bol Londýn pred pár týždňami. Deti si mohli dobre zašportovať, otestovať svoje zmysly, namaľovať vlastnú svištiu krajinku, či napísať svoj vlastný sviští príbeh. Najväčším lákadlom športového víkendu bol tzv. sviští beh na Solisku v nadmorskej výške 1840 m.n.m. Každé dieťa, ktoré sa ho zúčastnilo automaticky získalo skipas na celodennú lyžovačku vo Vysokých Tatrách platný na nasledujúcu zimu. Za týždeň už deti alias malé svište musia späť do školy. Novinkou tohtoročnej tatranskej olympiády bolo Svištie bludisko, ktoré sa veľmi podobalo svištím norám, kde si svište odkladajú svoje zásoby na zimu. Úlohou detí bolo nájsť v bludisku sladkú odmenu, ktorá im dodala energiu pri zdolávaní ďalších prekážok. „Cieľom podujatia Svište na Pleso bolo podporiť športové aktivity detí. Organizátorovi, oblastnej organizácii cestovného ruchu Región Vysoké Tatry sa podarilo prekonať minuloročný rekord v návštevnosti a už teraz sa teší na tretí ročník, ktorý opäť so sebou prinesie nejaké novinky a nové športové disciplíny.
Prečítajte si tiež: Pokroky v starostlivosti o predčasne narodené deti na Slovensku
Zimné svetové rekordy
IKEA nerobí len nábytok. Presvedčiť sme sa o tom mohli v roku 2009, keď práve táto škandinávska firma dosiahla svetový rekord. V Nórskom Oslu sa pracovníkom IKEI podarilo upiecť najväčšiu perníkovú postavičku. Tá vážila až 651 kilogramov. Najprekvapivejším je však fakt, že sa firme podarilo tento perník upiecť v celku. Adventné kalendáre už dávno nie sú len pre deti. Môžete si kúpiť kalendáre s kozmetikou, voňavkami, chilli či čajovými sviečkami. Koľko ste však za takýto kalendár ochotní zaplatiť? V americkom New Yorku bol vytvorený najdrahší adventný kalendár na svete. Spoločnosť Tiffany & Co do neho vložila 18-karátové zlaté náušnice či dokonca striebornú harmoniku. Cena tohto kalendára sa tak vyšplhala na sumu 150 000 dolár, čo je v prepočte približne 133 000 eur. Medzi bežné aktivity spájané so snehom patrí guľovanie, stavanie snehuliaka a samozrejme, robenie snežných anjelov. Poznáte to, hodíte sa na zem, začnete mávať rukami i nohami a anjel je náhle na svete. V Spojených štátoch sa rozhodli povýšiť túto aktivitu na nový level. V rovnakom čase, na rovnakom mieste tak robilo snežného anjela až 8 962 ľudí naraz. Túto udalosť organizovala STATE HISTORICAL SOCIETY OF NORTH DAKOTA a v roku 2007 sa dostala do knihy svetových rekordov.
Udalosti roka
Rok sa začal podľa gregoriánskeho kalendára v nedeľu 1.1. a skončil tiež v nedeľu 31.12. Bol to rok plný veľkých zmien. Niektoré boli potešujúce iné mali trpkú príchuť. V Maroku bolo zemetrasenie najsilnejšie za posledných 120 rokov a počet obetí bolo viac ako 2000 a približne toľko zranených. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zrušila 5.5. Predsedníctva v EÚ sa na prvý polrok ujalo Švédsko a na druhý polrok Španielsko. Dňa 6.5. sa konala korunovácia Karola III. Parlamentné voľby sa konali v Estónsku, Fínsku, Grécku, Poľsku, Švajčiarsku a predčasné parlamentné voľby zase v Bulharsku, Čiernej Hore, Grécku, Španielsku, Holandsku a Srbsku Dňa 5.1. bol vo Vatikáne pochovaný emeritný pápež Benedikt XVI., ktorý zomrel 31.12. Katastrofy, príroda … V Grécku sa stala tragická vlaková nehoda. V letných mesiacoch boli zaznamenané silné búrky s krupobitím v Chorvátsku (7 mŕtvych), Slovinsku, Rakúsku, Poľsku, v Česku, veľké požiare boli v Grécku, Taliansku (Rodos, Palermo) potopy v Slovinsku, Rakúsku, Taliansku, (Toskánsko) a v Nemecku bolo zaznamenané aj tornádo. V októbri orkán Ciarán zasiahol takmer celú Európu. Najväčšie škody napáchal v Taliansku, Francúzsku, Anglicku. Zaujímavé boli teploty 28.8. na rôznych miestach v Európe. Dňa 10.8. v Maroku namerali prvýkrát v histórii 50,1°C, čím prekonali rekord z roku 1986 o 3,4°C, keď vo Valencii namerali 46,8°C. Dňa 23.8. Dňa 21.12. sa v budove Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe strieľalo. Strelcom bol študent, ktorý náhodne zastrelil 14 ľudí a ďalšie desiatky zranil a následne po čine spáchal samovraždu. Rozlúčili sme sa: speváčky T. Turner, S. O´Connor, L. M. Presly, N. Urbánková, spisovateľ M. Kundera, herečky G. Lollobrigida, Z. Hadrbolcová, J. Šulcová, politici K. Schwarzenberg, S. Dňa 7.5. premiér E. Heger, ktorý bol dočasným premiérom zložil funkciu a bola vymenovaná úradnícka vláda, čiže ministrov vymenovala prezidentka Z. Čaputová. Viedol ju Ľ. Veľkým míľnikom pre Slovensko boli predčasné voľby (parlamentné), ktoré sa konali 1.10. a zo ziskom 22,94% ich vyhral Smer - SD a R. Fico sa stal 4x premiérom. Do parlamentu sa dostalo 7 strán - Smer, PS, Hlas, OĽaNO, KDH, SaS a SNS. Nová vláda bola zložená zo strán Smeru, Hlasu a SNS a mala len tesnú väčšinu v národnej rade (NR SR). V roku 2021 sa začalo sčítanie obyvateľov, domov a bytov. Sčítanie sa na Slovensku spravidla robí každých 10 rokov a zároveň to bola aj požiadavka EÚ, ktorá zaväzuje členské štáty k sčítaniu obyvateľov. Bolo rozdelené do dvoch fáz. Prvá fáza bolo sčítanie domov a bytov a prebiehala od 1.6. 2020 do 12.2. 2021 a druhá fáza bolo sčítanie obyvateľstva a prebiehala od 15.2. 2021 do 13.6. 2021. Zapisovali sa všetci, ktorí sa narodili do 31.12.2020 do polnoci. Úplné výsledky sčítania boli uverejnené až 30.6 2023. Išlo o prvé plne elektronické a prvé integrované sčítanie na Slovensku. K 1.1. 2021 v našom štáte žilo 5 449 270 obyvateľov, z toho 48,9% boli muži a 51,1% ženy. Mali sme 2890 obcí. V mestách žilo 53,2% obyvateľov a na vidieku 46,8%, detí do 14 rokov bolo 15,9%, od 15 - 64 rokov, čo je produktívny vek 67% a 17,1% boli ľudia 65 a viac roční. Až 55,8% obyvateľov uviedlo rímskokatolícke náboženské vyznanie, evanjelické 5,3% a gréckokatolícke 4% a 23,8% ľudí je bez náboženského vyznania. Maďarskú národnosť uviedlo 7,75%, rómsku 1,23%, potom nasledovala rusínska, ukrajinská a česká národnosť. Najväčší koncert v histórii Slovenska sa konal 14.6. na letisku v Trenčíne, kde vystúpila nemecká kapela Rammstein. V tomto roku sa dvakrát valorizovali dôchodky. Na začiatku roka o 18% a júli o 10,6% a dôchodcovia dostali aj 13 dôchodok. Od 1.7. Od januára sa zvýšili účty za plyn, elektrinu a vodu. Zdraželi cukor, džemy, čokoláda, cukrovinky (16,2%), zelenina (12,4%), chlieb a obilniny (11,4%), minerálne vody, nealko, ovocné a zeleninové šťavy, potravinárske výrobky (10,5%), káva, čaj, kakao (8,2%), ryby (7,8%), ovocie, mäso (6,6%), mlieko, syry a vajcia (4%). Slovenský šport v tomto roku veľa radosti nepriniesol. Strelkyňa D. Barteková sa stala majsterkou sveta aj Európy v streľbe a vyrovnala svetový rekord. Futbalisti sa klasifikovali na majstrovstvá Európy v Nemecku, plochodrážnik M. Dňa 18.3. vznikol rozsiahli požiar v Banskej Štiavnici, ktorý zasiahol 7 historických budov na hlavnom námestí. V nočných hodinách 28.3. ovocinári kvôli mrazom zachraňovali úrodu. Silné dažde spôsobili v dňoch 17.- 18.5., kedy spadlo 70mm vody, zvýšenie hladiny Dunaja v Bratislave tak, že boli zaplavené terase pri obchodnom dome Eurovea. Ďalší silný lejak spojený s búrkou a krupobitím, ktorý zatopil mnohé ulice zasiahol Bratislavu aj 23.5. Prietrž mračien, keď behom niekoľkých hodín spadlo viac ako 100 mm vody, spôsobil 8.6. v Bratislave záplavy v okrajových častiach Rača, Ružinov a zaplavené boli aj niektoré ulice v strede mesta. Dňa 16.8. silná búrka vyčíňala znova v Bratislave a zasiahla hlavne Devínsku Novú Ves a Karlovú Ves, silný vetrisko vyvrátilo stromy, voda zaplavila budovy a padli aj asi 2 cm krúpy. Búrky v tento deň boli na viacerých miestach na Záhorí. Dňa 9.10. bolo na východnom Slovensku zemetrasenie o sile 4,9 magnitúdy. Bolo to najsilnejšie zemetrasenie na Slovensku za posledných 93 rokov a trvalo asi 4 minúty. Epicentrum malo v katastri obce Ďapalovce pri vodnej nádrži Domaša . Rozlúčili sme sa: režisér J. Jakubisko, herci D. Heriban, J. Sarvaš, D. Kaprálik, herečky E. Rysová, M. Zimková speváčka B. Haščáková, spevák a textár V. Patejdl, spisovateľ a textár T. Pandémia Covid bola na ústupe. Štatistický úrad od mája prešiel na týždenné zápisy o chorých, zaočkovaných a počty použitých PCR a AG testov na Slovensku. Ukončená bola aj štatistika v okresoch, krajoch a počet zomrelých. Dňa 15.5. bola zrušená povinnosť nosenia respirátorov v nemocniciach, čakárňach a ambulanciách lekárov, domovoch sociálnych služieb a lekárňach. Dňa 21. 1. sa konalo referendum.
Prečítajte si tiež: Najmenšie veľkosti detského oblečenia