Prenášanie ťažkých nákladov v náročnom horskom teréne si málokto predstavuje ako zábavu. Avšak, každoročné stretnutie horských nosičov, známe ako Sherpa rallye, dokazuje, že aj táto náročná práca môže byť spojená s radosťou a súťažením. Táto tradícia, ktorá sa vyvíjala po stáročia, má svoje korene v drsných podmienkach Tatier a v potrebe zásobovať horské chaty.
Počiatky horského nosičstva v Tatrách
Prvými návštevníkmi Vysokých Tatier boli bylinkári, korienkári, poľovníci, rybári a drevorubači. V 16. storočí, pod vplyvom renesančných ideí, začali Tatry navštevovať aj vedci a bádatelia s cieľom objavovať ich krásu a jedinečnosť. V druhej polovici 17. storočia sa medzi podtatranským obyvateľstvom začali rozvíjať profesie nosičov a vodcov. Nosiči, často miestni dedinčania, boli kľúčovou súčasťou horských výprav, ktoré už vtedy neboli ničím nezvyčajným. Turisti prišli na úpätie hôr kočmi, potom pokračovali pešo a využívali služby nosičov na prenášanie batožiny.
Tatry sa stali dostupnejšími vďaka založeniu tatranských osád ako Starý Smokovec v roku 1793 a výstavbe Košicko-bohumínskej železnice so stanicami v Štrbe či Poprade. Dôležitosť nosičského povolania sa ďalej ukázala pri sprístupňovaní tatranských dolín a stavbe horských chát. Nosiči vynášali drevo, cement, nástroje a potraviny pre robotníkov. Materiály nosili v plachtách a prútených košoch na chrbtoch.
Sherpa Rallye: Súťaž s tradíciou
Sherpa Rallye nie je súťažou mladou. Myšlienka súťaže s vynáškou 60 kg nákladu vznikla v roku 1985. Krstným otcom tejto myšlienky bol Viktor Beránek, chatár najvyššie položenej chaty v Karpatoch. Každoročne sa stretávajú odvážni nosiči, aby si zmerali svoje sily a schopnosti v jedinečných pretekoch. Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa, slogan určený pôvodne olympiádam, platí pre preteky Šerpa rely doslova. Táto súťaž s vysokohorskom vynáškou 60 kg nákladu je v športe ozaj ojedinelým pretekom. Je to akýsi kríženec osobitnej atletiky a sociológie v praxi: zvládnutím fyzického výkonu sa tu v prvom rade urobí radosť druhému (chatárovi na chate v cieli).
Sherpa rallye 2002
V predposlednú októbrovú nedeľu sa v Mengusovskej doline nad Popradským plesom konala Sherpa rallye. Hlavným bodom bola vynáška krosny s koksom na chatu pod vrcholom Rysov. Na štarte pri Popradskom plese sa zišlo 24 nosičov a 13 nosičiek. Na odporúčanie V. Beránka sa znížil objem koksu na nosiča pre šmykľavý terén na 50 kg pre mužov a 15 kg pre ženy. Mira Paliderová z Kamennej chaty zvíťazila časom 1:16:00. V hlavnej kategórii, 50 kg koksu, zvíťazil Edo Lipták s časom 1:29:30, pred M. Jurošom a L. Gildeinom.
Prečítajte si tiež: Tradícia vysokohorského nosičstva
Organizácia a zhodnotenie Sherpa Rallye
Viktor Beránek, vrchný organizátor, bol s ročníkom spokojný, aj keď rekordy nepadli. Mám pocit, akoby sa preteky vracali kamsi na začiatok, ked nás bývalo menej, ale o to silnejšia bola atmosféra. Preteky sú profesionálnejšie a prídu ľudia, ktorí to skutočne celú sezónu robia. Všetci došli do cieľa, nikto sa nezranil, každý sa bavil! Určite chcem ešte robiť 19. ročník a hádam to potiahneme aj do jubilejnej dvadsiatky. Čo bude potom, či bude s kým sút'ažiť, či bude ešte o Sherpa rallye záujem - toje hudba budúcnosti. Myslím si, že dve podobné súťaže sú na škodu, v Tatrách sa zrodila Nosičská stovka, uvidíme, či to nieje kontraproduktívne.
Tatranskí šerpovia: Život s nákladom na chrbte
Šerpovia - malý tibetský horský kmeň z Nepálu, bol pri horolezeckých expedíciách v Himalájach roky prenajímaný na vynášky. Práve ich meno sa použilo ako "krycie" v názvosloví pre tatranských nosičov a ich horský pretek.
Vysokohorský nosič je človek, ktorý vynáša na vlastnom tele na vysokohorské chaty náklady ako potraviny, predmety dennej potreby, palivo, stavebný materiál. Nosiči prichádzajú a odchádzajú. Niekedy zostanú len na deň alebo dva, inokedy na mesiac alebo na sezónu či dve. Užijú si pobyt v horách a zarobia si peniaze. Iní sa v horách usadia na celý život a stanú sa legendami.
Po vybudovaní chát a lanovky na Lomnický štít, mnohí nosiči našli zamestnanie na horských chatách. V 30. rokoch 20. storočia sa začala moderná éra tatranských nosičov, ktorí prenášali potraviny, nábytok, petrolej a uhlie, a zároveň odvážali odpad. Ich vzťah k Tatrám bol profesionálny, nakoľko nosičstvo predstavovalo jednu z mála pracovných možností v regióne. Na Téryho a Zbojníckej chate im až do polovice 20.
Motivácia a výbava súčasných nosičov
Hoci v minulosti obyvatelia regiónu vykonávali nosičstvo primárne z ekonomických dôvodov, v posledných desaťročiach sa ich motivácia zmenila. Základom sa stala láska k horám. Viktor Beránek, ktorý je nielen nosičom, ale aj chatárom na Chate pod Rysmi od roku 1977, hovorí, že k horám ho vždy najviac lákala sloboda. “Mohol som tu žiť naplno a robiť to, čo som chcel. Tá sloboda sa nedá nahradiť ničím,” hovorí. Dnes mnohých nosičov motivuje aj možnosť sebapoznania a duševnej očisty prostredníctvom fyzickej námahy. Učiteľ Jaro Švorc tvrdí, že jeho hlavnou motiváciou je oddych prostredníctvom intenzívnej fyzickej práce, ktorá síce zaťažuje telo, ale umožňuje duši relaxovať a generovať čisté myšlienky. “Žiadna závisť, problémy, hnev.
Prečítajte si tiež: Podmienky práce vysokohorského nosiča
Súčasní nosiči už nenosia tradičné kroje ani flanelové košele. Dnes majú na sebe často značkové a funkčné oblečenie. Spomínaný chatár Viktor Beránek vsádza na pohodlnosť s roztrhaným tričkom a kraťasmi. Dôležitá je tiež obuv. V minulosti nosiči chodili bosí alebo v krpcoch, neskôr v celokoženej uzavretej obuvi. Do Československa sa táto obuv prvýkrát dostala na konci 40. rokov 20. storočia. Prvýkrát ich vyrobili v Zlíne. Keď prešli testom funkčnosti a odolnosti, podnik, ktorý spravoval chaty ich začal nosičom prideľovať. Začala ich vyrábať aj firma Podtatran v Poprade. Boli ručne šité a vyhotované na mieru. Dôležitejšia ako oblečenie je však pri povolaní horského nosiča krošňa, teda transportná pomôcka, od ktorej celá vynáška závisí. S krošňami sa bežne stretávame aj v strednej Európe či na iných kontinentoch.
Rekordy a legendy tatranského nosičstva
Každý nosič urobil za svoju nosičskú éru nejaký ten rekord. V roku 1977 vyniesol Laco Kulanga 140 kilogramový náklad na Zbojnícku chatu. Išlo o nádrž na vodu. Ďalším rekordom je vynáška 207,5 kilogramového nákladu na Zamkovského chatu. Tento váhový rekord je dodnes neprekonaný. Na svojom konte má však aj ďalšie rekordy. Zo Skalnatej chaty zniesol náklad, ktorý vážil 210 kilogramov.
Chatár Skalnatej chaty Laco Kulanga († 2020) patril medzi legendárnych nosičov, ktorých výkony boli zvečnené vo všetkých významných chatách, ako sú Zamkovského, Skalnatá, Téryho, Zbojnícka a Chaty pod Rysmi. Ak si chcete predstaviť jeho neuveriteľné úsilie, vezmite do úvahy tieto údaje: Na Zamkovskú chatu z Hrebienka prinášal náklad presahujúci 200 kilogramov. Na Téryho chatu sa raz vynieslo až 151 kilogramov. V roku 1993 vyniesol na Skalnatú chatu náklad s hmotnosťou 176 kilogramov. Na Zamkovského chatu neskutočných 207,5 kilogramu, nosičom tu bol do roku 1995. Nuž a absolútnym rekordom bola znáška 211 kilogramov zo Skalnatej chaty na Štart.
Medzi ďalšie významné mená legendárnych nosičov patrí Peter Petra z Rainerovej chaty a Viktor Beránek z chaty pod Rysmi.
Súčasnosť a budúcnosť tatranských nosičov
Všetok materiál na vysokohorské chaty vynášajú horskí nosiči na špeciálne upravených krosnách. Náklad, ktorý váži 60 a viac kilogramov, majú nosiči pripevnený na špeciálnych krosnách rôzneho tvaru a materiálu. Horskí nosiči zásobujú šesť chát vo Vysokých Tatrách: Chatu pod Rysmi, Zbojnícku chatu, Rainerovu chatu, Zamkovského chatu, Téryho chatu a materiál od stanice lanovky znášajú na Skalnatú chatu. Ostatné sú prístupné lanovkami či motorovými vozidlami. Cestou na chatu nosiči neraz prekonávajú samých seba, ale aj staré rekordy.
Prečítajte si tiež: Tradícia nosičov v Tatrách
V súčasnosti sú nosiči turistami obdivovaný a velebený druh, vďaka ktorému si schvátený pocestný môže dať v horskej chate vyprážaný syr, parenú buchtu alebo obligátne pivko. Z údolia dopravujú do vysokohorských chát hlavne potraviny a nápoje, ale aj predmety dennej spotreby alebo stavebný materiál.
Názory na budúcnosť tohto povolania sa rôznia. Zatiaľ čo niektorí si myslia, že nosičstvo sa stane len tatranskou atrakciou, iní dúfajú, že o styk s prírodou sa len tak ľahko nepripravíme.
Na Rainerovej chate sa nachádza malé múzeum horských nosičov. V Starom Smokovci sa nachádza unikátne a jedinečné Tatranské mini Sherpa múzeum, ktoré je venované netradičnému povolaniu - Tatranským nosičom. Vo Švajčiarskom dome v Starom Smokovci môžete objaviť tento klenot, ktorý ponúka pohľad do kultúry a dedičstva Tatier z úplne nového uhla.
tags: #vysokohorsky #nosic #vaha #rekord