Duševné zdravie detí je základným kameňom ich celkového blaha a úspešného fungovania v spoločnosti. Príznaky psychických problémov u detí rodičia často bagatelizujú, čo môže byť veľmi nebezpečné. Preto je dôležité vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Odborníci radia, ako sa rozprávať s dieťaťom, keď mu nie je dobre, a ako mu pomôcť prekonať ťažkosti.
Úvod do Problematiky
Deti a tínedžeri sa necítia dobre. Psychológovia aj učitelia varujú, že medzi deťmi je čoraz viac úzkostí, depresií a porúch príjmu potravy. Až 20 % detí môže počas vývoja trpieť úzkosťou alebo depresiou. Dôležité je všímať si akékoľvek zmeny u dieťaťa - smútok, úzkosť, depresívne prejavy, ale aj nárast agresívneho správania.
Keď je dieťa mentálne zdravé, dokáže dobre fungovať doma, v škole aj medzi rovesníkmi. Naopak, odborníci často hovoria o mentálnom zdraví detí práve v súvislosti s poruchami a problémami. Preto je dôležité vedieť, ako vyzerá psychická pohoda, aby bolo možné včas rozpoznať príznaky problémov.
Vymedzenie Pojmu "Psychická Porucha"
Pojem psychická porucha môže byť niekedy mätúci. Psychická porucha je stav, ktorý ovplyvňuje myslenie, pocity, náladu alebo správanie osoby, čo vedie k ťažkostiam v každodennom živote a poškodeniu sociálnych funkcií. Tieto faktory sa často vyskytujú spoločne a vytvárajú celkový klinický obraz.
Rozdiely Medzi Detskými a Dospelými Psychickými Poruchami
Psychické poruchy u detí majú svoje špecifiká. Príznaky nemusia byť také zreteľné ako u dospelých alebo sa môžu vyvíjať neočakávanými spôsobmi. Deti nemusia byť schopné jasne komunikovať svoje pocity a emócie, čo si vyžaduje zvýšenú pozornosť rodičov a opatrovateľov.
Prečítajte si tiež: Psychicky chorí rodičia a ich deti
Prejavy Psychických Porúch u Detí
Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Medzi najčastejšie prejavy patria:
- Zmeny nálad a emócií: Extrémne zmeny nálad a emócií, ktoré sú intenzívnejšie ako zvyčajne, môžu byť prvým náznakom problému. Ak je dieťa zvyčajne veselé a zrazu sa stane podráždeným, je to dôvod na obavy.
- Sociálna izolácia: Stiahnutie sa do seba a vyhýbanie sa sociálnym kontaktom s kamarátmi a rodinou môže byť varovným signálom psychickej poruchy, ako je úzkosť alebo depresia.
- Zmeny v spánku a stravovacích návykoch: Problémy so spánkom, ako nespavosť alebo nadmerná spavosť, a zmeny v apetíte, ako strata chuti do jedla alebo prejedanie sa, môžu naznačovať aj psychické problémy.
- Telesné ťažkosti: Opakované bolesti hlavy alebo brucha môžu byť znakom psychosomatických porúch.
Príklady Konkrétnych Porúch a Ich Prejavov
- Úzkostné Poruchy: Úzkosť je nepríjemný pocit strachu, ktorý nie je konkrétny. Prejavy úzkosti sa líšia podľa veku. Menšie deti majú často ako jeden z prvých príznakov separačnú úzkosť, chýba im osoba, ku ktorej majú najsilnejší vzťah. Deti trpiace úzkosťami majú nízke sebahodnotenie, a hoci podávajú dobré výkony, nedôverujú si.
- Depresívne Poruchy: Ak je dieťa neustále smutné, nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo, izoluje sa, nechce vstať z postele, ignoruje kamarátov či blízkych, to sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť.
- Poruchy Príjmu Potravy: Pri mentálnej anorexii sa dieťa začína vyhýbať jedlám, cielene znižuje množstvo jedla, redukuje porcie. Dieťa sa môže začať izolovať od kamarátov a spoločnosti, je viac podráždené, depresívne, úzkostné a nervózne. Od dieťaťa môžeme počuť negatívne komentáre na seba, svoju povahu aj výzor.
Ako Rozpoznať, Že Dieťa Potrebuje Pomoc
Detská psychiatrička Marcinčáková Husárová hovorí, že neexistuje jednoznačný návod s kritériami, ktoré ukážu, že dieťa trpí úzkosťami, pretože každé dieťa je iné. Spozornieť treba aj pri zmenách v dýchaní, srdcovom rytme, pri pocitoch na odpadnutie a na vracanie - a keď odborné vyšetrenie nepreukáže dôvody napríklad bolestí brucha či hlavy. Takisto ide o zmeny v spánku, keď má dieťa problémy zaspať, v noci sa budí či vstáva veľmi skoro.
Psychologička Smiková odporúča, aby rodičia nehovorili dieťaťu, aby sa nebálo, ale lepšie je sa spýtať, či by dieťa vedelo povedať viac o svojich obavách. Rovnako netreba hovoriť klišé: „Bude to v poriadku“.
Tri otázky, ktoré si rodičia môžu položiť:
Prečítajte si tiež: Psychické zranenia u detí
- Položte si otázku, či úzkosť bráni vášmu dieťaťu v aktivitách, ktoré má rado. Zasahuje do jeho priateľstiev, do školskej aktivity alebo do rodinného života?
- Porovnajte správanie svojho dieťaťa s jeho vrstovníkmi. Napríklad väčšina detí sa cíti nepríjemne, keď majú ostať osamote v škôlke, no vo veku nad 8 rokov to už nie je také bežné.
- Zhodnoťte, do akej miery je reakcia vášho dieťaťa závažná.
Možnosti Pomoci a Podpory
Ak má vaše dieťa prejavy úzkosti, rodič ho môže podporiť aj doma. Smiková vysvetľuje, že pomôcť môže to, že rodič rozpozná strachy dieťaťa - neignoruje ich, situáciu nezľahčujte, nezosmiešňuje dieťa. Rodič by sa mal podľa nej vyhnúť tomu, aby hovoril pred inými ľuďmi o svojom dieťati ako o hanblivom či ustráchanom.
Odborná Pomoc
Keď obavy pretrvávajú a zasahujú do schopností dieťaťa až tak, že zabraňujú v školskej práci, fungovaní doma, stupňujú sa príznaky, je vhodný čas vyhľadať odbornejšiu pomoc. Odbornú pomoc pre všetky deti poskytujú centrá poradenstva a prevencie (CPP). V liečbe úzkostných porúch môže výrazne pomôcť psychoterapia.
Psychoterapia
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.
Farmakoterapia
Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky. Vhodná je kombinácia psychoterapie a farmakoterapie, nakoľko aj lieky môžu zmierňovať niektoré nežiadúce prejavy správania.
Čo Môže Pomôcť Dieťaťu Doma
- Sebahodnotenie: Ženieme sa za dosiahnutím dokonalosti, ktorá nie je možná, a preto nevidíme, aký obrovský kus cesty je za nami a čo všetko sme zvládli.
- Dôvera: Ak bojujete s úzkosťou, stojí za to sa porozprávať s niekým, komu dôverujete.
- Dýchanie: Niekedy sa stačí zastaviť a sústrediť sa na svoje dýchanie. 10 - v mysli napočítajte do 10 a potom si uvedomte, či sa nadychujete alebo vydychujete. A úmyselne urobte opačný proces (nádych a výdych). Takto kontrolovane sa nadychujte a vydychujte opakovane a stále sa snažte spomaľovať tempo nádychu a výdychu, až kým príde pocit úľavy.
- Denník: Vyrobte si denník. Pomenujte si ho, pokreslite, popíšte, urobte si svoj unikátny dizajn. Zapisujte si doň situácie, ktoré prežívate, a najmä to, čo vám ich pomáha zvládať. Užitočné je zapísať si aj všetky tie situácie, keď sa cítite dobre, pokojne a máte pokojnú myseľ.
- Plánovanie: Stres a úzkosť môže vyvolávať aj pocit časovej tiesne a nesplnenia všetkých úloh, ktoré nás v ten deň čakajú.
- Akceptácia: Mnoho vecí, ktoré nás stresujú a vyvolávajú pocit úzkosti, nemôžeme ovplyvniť.
- Cvičenie: Počas úzkosti je telo zaplavené adrenalínom a inými „stresovými chemikáliami“. Cvičenie spaľuje práve „stresové chemikálie“ a podporuje relaxáciu. Cvičenie obmieňajte, aby ste sa vyhli nude.
- Strava: Skúste nájsť zlatú strednú cestu medzi tým, čo patrí do kategórie „menej zdravé, nezdravé a chutné“, a vyváženou stravou, ktorá síce nemusí vyzerať na prvý pohľad vábne, ale má dostatok vitamínov, minerálov, ovocia, zeleniny a všetkých potrebných a dôležitých prvkov pre naše telo.
Ako Podporiť Dieťa s Problémami Pozornosti a Správania
Deti s poruchami pozornosti či hyperaktívne deti sú ostatnými ľuďmi častejšie odmietané a negatívne hodnotené, zažívajú viac kritiky. Dieťa sa podvedome potrebuje nejako brániť. Dôležité je, aby dieťa vedelo, že je milované, nie iba kontrolované a kritizované, potrebuje zažívať toľko radosti ako každé dieťa.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca: Daňový bonus a ZŤP
Pri konfrontovaní sa s problémami pozornosti a správania by sme si mali byť vedomí charakteristických čŕt pozornosti v detskom veku:
- Rastúca schopnosť ovplyvňovať svoju pozornosť v jej dĺžke trvania, zamerania aj jej kontroly.
- Zvýšená schopnosť rozlišovať podnety, sústrediť sa iba na tie práve dôležité.
Rodinné Prostredie a Jeho Vplyv
Rodinné prostredie hrá kľúčovú úlohu pri uzdravovaní, keď má dieťa stres zo školy. Harmonické rodinné prostredie môže viesť k škodlivým účinkom na psychiku dieťaťa. Je nevyhnutné zabezpečiť emocionálnu stabilitu a otvorenú komunikáciu.
Tipy pre rodiny:
- Doprajte si spoločne strávený čas.
- Komunikujte otvorene.
- Dávajte deťom najavo, že ich milujete a že ste tu pre ne, keď to potrebujú.
Prevencia a Včasná Diagnostika
Kľúčovým faktorom je včasná diagnostika. Škola by mala dieťa podporovať a povzbudzovať. Rodičia by sa mali naučiť rozpoznávať varovné signály. Dôležité je všímať si akékoľvek zmeny u dieťaťa - smútok, úzkosť, depresívne prejavy, ale aj nárast agresívneho správania.
Škola a Jej Úloha
Učitelia sledujú dieťa denne v rôznych situáciách. Niekedy sú deti iné doma a v škole, škôlke. Preto sa oplatí poradiť sa s nimi. Škola je spoločenská inštitúcia zaisťujúca všestranný rozvoj osobnosti každého žiaka v rámci plnenia si svojej výchovno-vzdelávacej a socializačnej úlohy.
Mýty a Fakty o Psychických Poruchách u Detí
- Mýtus: Psychické problémy u detí sú len fázou a prejdú samé. Fakt: Ak sa psychické problémy ignorujú, môžu mať vážny emocionálny vplyv, najmä ak nie sú správne zvládnuté.
- Mýtus: Duševné choroby sa nedajú liečiť. Fakt: Väčšina duševných chorôb sa dá úspešne liečiť pomocou terapie, liekov a podpory.
- Mýtus: Duševné choroby postihujú len dospelých. Fakt: Deti môžu trpieť úzkosťou, depresiou a inými duševnými poruchami.
- Mýtus: Psychické problémy sú znakom slabosti alebo zlej výchovy. Fakt: Psychické problémy sú komplexné a ovplyvňujú ich genetické predispozície, skúsenosti z detstva a životné stresory.
Ako Pomôcť Človeku s Poruchou Osobnosti
- Buďte pre neho oporou, avšak najskôr si stanovte hranice - udržujte si vlastný čas na seba a priestor na napĺňanie vlastných potrieb, prípadne čas s priateľmi a rodinou, aby ste z prílišnej pomoci nevyhoreli.
- Pomáhajte mu zvládať náročné situácie, avšak nepreberajte zodpovednosť za jeho emócie a situácie v ktorých sa nachádza. Opora a podpora sa môže týkať udržovania zdravého životného štýlu, pravidelného režimu (spánok, odpočinok, zdravá strava).
- Buďte trpezlivý, empatický, vyhýbajte sa všeobecným vyjadreniam. Komunikujte čo najkonkrétnejšie.
- Buďte konzistentný. Človek, ktorý trpí poruchou osobnosti sa obáva neistoty. Pokiaľ ostanete predvídateľný a stabilný v reakciách, tak mu vytvárate možnosť bezpečného vzťahu, v ktorom nemusí prežívať strach.
- Podporujte ho ku zdravému vzťahu k sebe a k osobnostnej zrelosti. Pokiaľ si všimnete, že reaguje vedome a úprimne, tak to oceňte.
- Vyhnite sa roli „záchranára“.
- Vyhnite sa nálepkovaniu a stigmatizácií. V prípade konfliktov popisujte jeho správanie, ktorým vám narúša vaše hranice, nepopisujte prejavy poruchy, ani ho nenálepkujte danou poruchou.
- Ak máte dojem, že vás tento človek manipuluje, nastavte si hranice, doprajte si čas na spomalenie a vedomé reagovanie (vyhnite sa impulzívnej reakcii), zamerajte sa na jasný popis faktov.
- Vzdelávajte sa spoločne o poruche, jej prejavoch a možnostiach zvládania. Napríklad prostredníctvom odborných článkov, publikácií, podcastov,…
- Podporujte ho v návšteve odborníka, ako napríklad psychológa, psychiatra, alebo vyhľadajte možnosti skupinovej terapie.
- Spoločne oslavujte malé úspechy, napríklad keď sa vám zverí s problémom, keď vyhľadá psychológa, keď sa rozhodol pracovať na svojom duševnom zdraví.
- Pokiaľ sa nachádza v stave, ktorý ohrozuje jeho život, prípadne životy druhých ľudí, kontaktujte linku pomoci.
- V neposlednom rade človek, ktorý trpí poruchou osobnosti často najviac potrebuje niekoho, kto v ňom vidí viac ako len správanie a poruchu. Hoci je potrebné rozumieť poruche osobnosti, nemusíme v nej človeka uzavrieť. Kontaktovanie sa môže byť často náročné, avšak vzťah, ktorý spolu vytvoríte môže byť hlboký, tvorivý a plný obojstranného rastu. V každom prípade je nesmierne dôležité udržať si vlastnú integritu a vlastné hranice.