Vstup dieťaťa do materskej školy (MŠ) predstavuje významný míľnik v jeho živote, ako aj v živote jeho rodiny. Je to prvé inštitucionálne prostredie, kde dieťa trávi čas bez svojich najbližších, učí sa novým sociálnym rolám a získava základy pre ďalšie vzdelávanie. Úspešná adaptácia na toto nové prostredie je kľúčová pre jeho emocionálnu pohodu, sociálny rozvoj a celkový vzdelávací úspech.
Adaptácia Dieťaťa v Materskej Škole
Materská škola je miesto, kde dieťa obvykle vo veku troch rokov vstupuje za účelom vzdelávania a socializácie s rovesníkmi. Už to nie je miesto, kde učiteľ poučuje dieťa, kde je jediným nositeľom poznania, napriek tomu mnohí rodičia sú presvedčení, že inštitucionálne vzdelávanie neposkytne ich dieťaťu to, čo ich dieťa potrebuje.
Čáp a Mareš (2001) uvádzajú, že súčasná škola sa usiluje o to, aby v nej prevládalo zmysluplné učenie, učenie aktívne, konštruujúce, kumulatívne, autoregulované, cielené, situačne situované a individuálne odlišné. Podľa Prášilovej (2003) pri dobre a profesionálne naplánovanom vzdelávaní v MŠ školách dochádza k uskutočňovaniu efektívneho zážitkového vzdelávania. Dobre koncipovať cieľ a obsah vzdelávania a pretransformovať ho do predškolského vzdelávania dokáže len odborne fundovaný učiteľ. Ďalšou výhodou je (Papuga, 2020), že MŠ umožňuje sociálnu interakciu s rovesníkmi. Prostredníctvom otvorených modelov správania prostredie umožňuje deťom realizáciu širokého spektra spoločenských kontaktov. Dieťa sa prirodzeným spôsobom naučí vytvárať a udržiavať si sociálne väzby a vzťahy, reagovať v sociálnych situáciách. MŠ tak prirodzeným spôsobom formuje charakter dieťaťa, jeho sociálne a spoločenské kompetencie, jeho postoje, záujmy, názory a presvedčenia. Uvedené kompetencie uľahčujú socializáciu dieťaťa aj v inom ako školskom prostredí a neskôr im pomôže pri adaptácii na prostredie základnej školy.
V materskej škole sú deti vo veku aktívneho poznávania a objavovania sveta prostredníctvom hry a práve preto sa nám naskytuje najpriaznivejšia a najprirodzenejšia príležitosť rozvíjať také činnosti, v ktorých by sa nevyučovalo, nepoučovalo, ale experimentovalo a prakticky skúšalo. Tieto okolnosti ma viedli k spracovaniu témy.
Dôležitosť spolupráce s rodinou
Komunikácia školy s rodinou je jeden z predpokladov školskej úspešnosti. Kontakt medzi rodinou a školou prebieha rôznymi formami. Za najčastejšiu formu kontaktu sú považované triedne schôdzky rodičov, konzultačné hodiny, školské predstavenia a besiedky. Cieľom spolupráce rodiny a školy je vytvorenie partnerského vzťahu založeného na vzájomnom rešpektovaní, dôvere a otvorenosti.
Prečítajte si tiež: Madonna: Ikona popu
Individuálne vzdelávanie a rola komunitných centier
Záujem rodičov o individuálne vzdelávanie má podľa Centra vedecko-technických informácií stúpajúcu tendenciu. Počet detí a žiakov v tomto vzdelávaní prirodzene rastie. Štatistiky hovoria, že nie všetci žiaci na individuálnom vzdelávaní sa vzdelávajú len v domácom prostredí. Obsah individuálneho vzdelávania dieťaťa vychádza zo školského vzdelávacieho programu (ďalej len „ŠkVP“) kmeňovej materskej školy (ďalej len „MŠ“), ktorý je vytvorený podľa rámca štátneho vzdelávacieho programu (ďalej len „ŠVP“) pre predprimárne vzdelávanie v MŠ. ŠkVP materskej školy by mal byť verejne dostupný a zverejnený na webovej stránke MŠ. Ak je individuálne vzdelávanie povolené na žiadosť rodiča, potom obsah vzdelávania určí kmeňová MŠ v spolupráci so zákonným zástupcom dieťaťa najneskôr do 31.
Podľa školského zákona sa individuálne vzdelávanie uskutočňuje bez pravidelnej účasti dieťaťa na vzdelávaní v MŠ a patrí k formám osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. vzdelávanie v rodine - dieťa vzdeláva matka, resp. vzdelávacia skupina - spája niekoľko rodín, pričom vzdelávanie delegujú na učiteľa, resp. kombinácia vyššie uvedených spôsobov, napr. Napriek tomu, že laická verejnosť tento druh vzdelávania nazýva individuálne vzdelávanie, deti sa neučia výlučne doma a povinná príprava na školu sa nerealizuje prísne individuálne. Ludrovanová (2023a) uvádza, že niekedy je priestorom na vzdelávanie aj exteriér, knižnica, galéria, múzeum. Na vzdelávaní detí, ktoré plnia povinné predprimárne vzdelávanie prostredníctvom domáceho vzdelávania, sa nepodieľa len rodina, ale deti sa vzdelávajú aj inými spôsobmi.
Komunitné vzdelávacie centrá (komunitné MŠ) sú zariadenia, ktoré ponúkajú rozmanité netradičné edukačné postupy pre deti rôznych vekových kategórií. Ich štruktúra je navrhnutá tak, aby rozvíjala potenciál dieťaťa. Zameriavajú sa na rozvíjanie kognitívnych schopností a sociálnych zručností detí. Mnohé z týchto centier spolupracujú so štátnymi MŠ, ktoré podporujú alternatívne vzdelávanie. Poskytujú centrám odbornú pedagogickú pomoc. Do práce komunitných centier sa vo veľkej miere zapájajú aj rodičia žiakov, ktorí ich aj financujú. Kľúčová je osobnosť učiteľa, ktorý je líder, facilitátor, kouč, využíva alternatívne vyučovacie metódy a postupy, aktivizujúce metódy zamerané na rozvoj tvorivosti a kritického myslenia. Komunitná MŠ je podľa Kolářa (2012) školou, ktorá je zriaďovaná určitou komunitou a je určená pre deti komunity.
Občianske združenia (ďalej len „OZ“) praktizujúce individuálne vzdelávanie. Severini Kožuchová a Brezovská (2021) uvádzajú, že ich cieľom je rozširovať povedomie o individuálnom vzdelávaní, podporujú rodiny, ktorých deti sú na domácom vzdelávaní. Organizujú individuálne vzdelávanie pre svoje deti, príp. deti známych. Spájajú všetkých aktérov tohto druhu vzdelávania od detí, rodičov, kmeňových škôl až po štátne orgány. Upovedomujú rodičov o individuálnom (domácom) vzdelávaní, radia, ako s ním začať, ako v ňom pokračovať, ponúkajú rôzne vzdelávacie kurzy, natáčajú a rozširujú videá, ponúkajú inšpirácie, ktoré pomáhajú deťom pri domácom vzdelávaní, pomáhajú rodičom pri výbere pracovných listov, vhodnej literatúry, učebníc, požičiavajú učebné pomôcky.
Vzdelávanie a Inovácie pre Učiteľov Materských Škôl
Vzhľadom na dôležitosť kvalitnej predškolskej výchovy a adaptácie detí na materskú školu, NIVaM (Národný inštitút vzdelávania a mládeže) ponúka rôzne inovačné vzdelávacie programy pre pedagogických zamestnancov materských škôl. Tieto programy sú zamerané na rozvoj ich profesijných kompetencií a na implementáciu moderných metód a prístupov do edukačného procesu.
Prečítajte si tiež: Julia Volkova: Životný príbeh
Programy NIVaM zamerané na rozvoj kompetencií učiteľov MŠ
NIVaM krajské pracoviská po celom Slovensku organizujú rôzne vzdelávacie aktivity pre učiteľov materských škôl. Tieto aktivity sú zamerané na rôzne oblasti, ako napríklad:
- Adaptácia detí v MŠ: Odborný seminár eTwinning most adaptácie, ktorý sa koná v priestoroch NIVaM Košice v spolupráci s platformou eTwinning. Cieľom seminára je prepájať pojmy adaptácia, spolupráca s rodičmi a digitálne technológie s cieľom pomôcť adaptačnému procesu v MŠ nielen dieťaťu, ale aj jeho rodičom a pedagogickým zamestnancom.
- Sociálna inklúzia: Programy zamerané na vytváranie pozitívnej sociálnej klímy pri vzdelávaní detí a žiakov v školách alebo školských zariadeniach v systéme podporných opatrení. Cieľom je vytvárať prostredie, kde sú všetci jednotlivci akceptovaní, rešpektovaní a majú rovnaké príležitosti.
- Rozvíjanie technického a tvorivého myslenia: Programy zamerané na inovovanie profesijných kompetencií pedagogických zamestnancov v oblasti rozvíjania technického a tvorivého myslenia detí predškolského a mladšieho školského veku s využitím stavebníc MATADOR KiGa6 a KiGa Klassik.
- Využívanie digitálnych technológií: Vzdelávacie programy, ktoré učia pedagógov, ako efektívne využívať digitálne technológie v predprimárnom vzdelávaní. Tieto programy zahŕňajú didaktiku práce s digitálnymi prostriedkami, kritériá na posúdenie vhodnosti DT v prostredí MŠ a úvahy o oblastiach rozvoja a kompetencií dieťaťa v MŠ, ktoré môžeme podporiť využitím DT.
- Inovácia profesijných kompetencií vychovávateľov ŠKD: Vzdelávanie zamerané na inovovanie profesijných kompetencií vychovávateľov školského klubu detí v oblasti plánovania, realizácie a reflexie výchovno-vzdelávacieho procesu, aplikácii inovatívnych a aktivizujúcich metód vo výchove mimo vyučovania a implementácii netradičných prostriedkov v rôznych tematických oblastiach výchovy v súlade s rešpektovaním rôznorodosti detí a žiakov.
- Príprava na nové kurikulum: Vzdelávanie pre učiteľov 1. a 2. stupňa základných škôl, ktoré sa pripravujú na nové kurikulum. V rámci programu si učitelia prehĺbia, rozšíria a inovujú svoje profesijné kompetencie pri tvorbe učebných osnov podľa nového ŠVP, vyučovacích metód pre aktívne učenie sa žiakov, hodnotenia žiakov v 1. a 2. vzdelávacom cykle vo vzdelávacej oblasti Matematika a informatika, vyučovací predmet matematika.
- Využitie AI nástrojov: Vzdelávanie zamerané na využívanie nástrojov umelej inteligencie v edukačnom procese.
Formy a miesta realizácie vzdelávania
Vzdelávanie je realizované rôznymi formami, ako napríklad:
- Prezenčná forma: Vzdelávanie prebieha priamo na krajských pracoviskách NIVaM, v školách alebo v iných vzdelávacích zariadeniach.
- Online forma: Vzdelávanie prebieha prostredníctvom online platforiem, ako napríklad MOODLE.
- Kombinovaná forma: Vzdelávanie kombinuje prezenčnú a online formu.
Vzdelávanie je organizované na rôznych krajských pracoviskách NIVaM po celom Slovensku, ako napríklad v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Nitre, Prešove, Trenčíne, Trnave, Žiline a Komárne.
Príklady konkrétnych vzdelávacích aktivít
- NIVaM krajské pracovisko Košice: Odborný seminár eTwinning most adaptácie (17.02.2025). Inovačné vzdelávanie pre pedagogických zamestnancov materských škôl zamerané na prácu so stavebnicou MATADOR KiGa 6, KiGa Klassik (25.02.2026, 26.02.2026).
- NIVaM krajské pracovisko Bratislava: Vzdelávanie pre učiteľov ZŠ s aprobáciou cudzí jazyk a učiteľov 1. stupňa, ktorí učia cudzí jazyk (prezenčná forma, 6 stretnutí).
- NIVaM pracovisko Komárno: Vzdelávanie prebieha v maďarskom jazyku. Teoretická časť vzdelávania bude realizovaná v online v prostredí MOODLE (termín: začiatok februára 2026, 12 vyučovacích hodín) Praktická časť vzdelávania bude realizovaná prezenčnou formou - v lyžiarskom stredisku Spálená, Zuberec v termíne 16.02-20.02.2026 (nástup večer).
- NIVaM krajské pracovisko Žilina: Inovačné vzdelávanie bude prebiehať online formou v dopoludňajších, po dohode skupiny aj v popoludňajších hodinách (3x doobeda a 3x poobede po 6 hod. - 08:30 - 13:45 alebo 13:00 - 18:00 hod.), ide o 6 stretnutí.Predbežné prvé 2 termíny: 13. 02. (doobeda), 04. 03.
Prihlásenie a podmienky účasti
Pre zaradenie do vzdelávacej skupiny je potrebné doručiť prihlášku na príslušné krajské pracovisko NIVaM najneskôr 10 dní pred prvým stretnutím. Prihlášky sa posielajú na adresy jednotlivých krajských pracovísk NIVaM.
V niektorých prípadoch je potrebné doložiť kópiu osvedčenia o absolvovaní základného modulu/programu funkčného vzdelávania podľa zákona č. 138/2019 Z. z., príp. kópiu osvedčenia o absolvovaní funkčného vzdelávania podľa zákona č. 317/2009 s dátumom ukončenia vzdelávania po 1. 9. 2012.
Prečítajte si tiež: Dôležitosť očkovania proti ovčím kiahňam
Literárne Žánre v Materskej Škole
Hlavnou témou je využitie literárnych žánrov v materskej škole. Základným cieľom je priblíženie a sprostredkovanie čitateľských a umeleckých zážitkov dieťaťu počas výchovno-vzdelávacieho procesu, a to prostredníctvom aktivít podporujúcich rozvoj literárnych žánrov.
Detský svet je úzko spätý s pojmom literárny žáner. Už v ranom veku prichádza dieťa do styku s uspávankami, spievankami a rozprávkami, pričom cez tieto formy poníma príbehy, deje a situácie. Slúžia mu ako typ „hračky“, prostredníctvom ktorej prichádza k nepriamemu spoznávaniu. Obdobie dochádzky do materskej školy je spojené so zvyšovaním povedomia o literárnych žánroch. Iniciátorom učenia je učiteľ, ktorý má na tomto procese najväčší podiel. Básničky, vyčítanky, riekanky a mnohé iné formy literárnych žánrov, ktorých výučba sa realizuje v rámci materskej školy, tvoria neoddeliteľnú súčasť predškolského vzdelávania. Pomocou nich sa u detí rozvíja myslenie a pamäť, rozširuje sa slovná zásoba, predstavujú formu oddychu a zároveň dokážu deti motivovať k požadovanej činnosti.
Na kognitívny, emocionálny a sociálny vývoj detí má veľký vplyv literatúra. Podporuje rozvoj jazykových schopností, kritického myslenia, empatie a predstavivosti. Literatúru pre deti a mládež možno rozdeliť do 2 hlavných kategórií: (1) literatúra predškolského veku, (2) literatúra školského veku. Rozdielom medzi kategóriami je charakteristika dieťaťa ako prijímateľa literatúry. Literatúra predškolského veku sa vyznačuje synkretizmom, t. j. prelínaním rozmanitých prvkov alebo ich zlúčením (Pelechová, 1983). Prostredníctvom hry, v ktorej dieťa využíva všetky svoje zmysly, prebieha medzi vysielateľom a prijímateľom komunikačný akt. Dajú sa tu uplatniť najmä žánre, pre ktoré je charakteristická vizuálna a verbálna komunikácia. Do vizuálnej komunikácie môžeme zaradiť obrázkové knižky, leporelá a tiež albumy. Tieto žánre sa zaobídu bez textu, pričom sú zamerané na evokovanie estetickosti a výtvarného aspektu. Publikácie dieťa prezerá pričom ich vníma ako hračku, spôsob zábavy a nachádza v nich rôzne druhy poučení. Charakteristickou črtou týchto publikácií je cielene zakódovaný obraz, vďaka čomu plnia vlastnosti žánrov vizuálneho charakteru. Pomocou vyššie uvedených zásad dieťa rozvíja svoju imagináciu a schopnosť predstavovať si veci a deje vo svojej mysli. Pre deti v predškolského veku je typické, že hoci túžia po príbehoch najmä kvôli ich estetickej rovine, nepotrebujú poznať celý príbeh a dokonca ani jeho koniec, pretože nevnímajú prebiehajúci dej. Dej používaných textov musí byť pre dieťa pútavý a zaujímavý. Dieťa mu musí porozumieť. Ďalšími dôležitými vlastnosťami vhodného textu sú krátkodobosť, prekvapivosť, vzrušenosť a pohyb.
Materské školy sa nezameriavajú na opis a vysvetľovanie literárnych žánrov. Pedagógovia by mali sústreďovať svoju pozornosť len na literárne žánre, s ktorými sa vo výchovno-vzdelávacej činnosti pracuje. Podľa Lipnickej (2019) pre výučbu v materských školách sú vhodné poetické aj epické texty. Ich zdrojmi sú ľudová slovesnosť i moderná literárna tvorba pre deti. texty informačného a náučného charakteru, napr. rôzne nesúvislé texty, napr. komunikačné žánre a žánre určené na riadenie činností, napr. AUTOBIOGRAFIA pracuje s podnetmi z vlastného životopisu. Je to dielo, v ktorom nájdeme rozmanito štruktúrované zložky vlastného ja. Žánrový text je korigovaný autorom pričom rozprávanie prebieha v 1. a 3. osobe. Ide o žáner bez pevne stanovenej väzby (Valček, 2000). Pre jeho tvorbu sa využívajú subjektivizované a objektivizované postupy. BÁJKA sa historicky zaraďuje medzi najstaršie literárne žánre a predstavuje krátke rozprávanie. Charakterizuje ju výstižný a vtipný text obsahujúci fabulu.
Blokové Vyučovanie a Kurikulárna Reforma
Kurikulárna reforma priamo uvádza a predpokladá uplatňovanie blokového vyučovania v edukácii pre viaceré prednosti. Stanovený termín vstupu všetkých škôl do procesu zmeny vzdelávania v roku 2026 poskytuje pedagógom primeraný čas na dôkladnú prípravu a analýzu relevantných materiálov. Táto príprava by mala zahŕňať proaktívnu adaptáciu kognitívnych procesov v súlade s predpokladanými zásadnými zmenami. To sa týka obsahu vzdelania, ktorý je zásadne inovovaný v porovnaní so súčasnosťou, ale aj uplatňovania nových metód a foriem edukácie. Ide o koncepcie, ktorých vznik sa datuje do konca 19. storočia a začiatku 20. storočia. Ich história je storočná. Treba však povedať, že ich uplatňovanie v reálnom edukačnom prose nie je tak rozvinuté, ako by bolo žiaduce. Príčinou je istá zotrvačnosť učiteľa v zaužívanom spôsobe výučby. Treba však povedať, že blokové vyučovanie znamená náročnejšiu prípravu na vyučovanie a aj jeho náročnejšie riadenie.
Dnešná pedagogika a didaktika už nechápu rozvrh hodín ako pevnú dogmu pre celý školský polrok alebo rok. Rozvrh hodín môže byť flexibilný, najmä na 1. stupni ZŠ, kde nie sú potrebné žiadne organizačné zásahy, napr. výmena učiteľov a pod. Je tu len jedna požiadavka, aby boli žiaci včas informovaní o zmene predmetu, aby sa predchádzalo chaosu a žiaci mali možnosť včas sa „naladiť“ na zmenu hodín.
Princípy blokového vyučovania
Blokové vyučovanie sa nerealizuje v časovej jednotke 45 minút, ale napr. v 90-minútovom bloku. Blokové vyučovanie - vyučovanie v odbornej škole, ktoré je zvyčajne rozložené na školské týždne - väčšie časové celky, často vo forme dvoch denných vyučovacích blokov v trvaní šesť až sedem týždňov v školskom roku (Schaub, H., Zenke, K., 1997, s. Blokové vyučovanie - spôsob organizácie vyučovacieho procesu, ktorý zahŕňa spájanie obsahu príbuzných predmetov do rôznych tematických cyklov. Slúži na dosiahnutie cieľov základného kurikula tým, že ukazuje úzke prepojenie medzi predmetmi, ku ktorým učitelia a študenti často pristupujú veľmi individuálne (Glöckel, H., 1990, s. Bloková výučba, resp. Pedagogický blok - nástroj využívaný v oblasti vzdelávania, ktorého cieľom je zlepšovať vyučovací proces. Blokový učebný plán - je spôsob, ako rozvrhnúť vedu a základné predmety do týždenných alebo dvojtýždňových blokov. Blokové vyučovanie umožňuje, aby sa tieto predmety vyučovali rovnocenne a mali kvalitne zameraný a využitý čas.
Blokové vyučovanie svojou podstatou patrí do alternatívnej pedagogiky, o ktorej hovoríme, že je to pedagogika vyučovania, ktorá sa nemá „kopírovať“. Alternatíva je niečo iné od toho, čo je zaužívané, iné od toho, čo robí niekto iný a pod. Niekomu napr. vyhovuje spojenie do bloku matematiky s výtvarnou výchovou, inému zasa matematika s informatikou. Teda aj blokové vyučovanie sa nedá kopírovať. Triedenie do blokov vychádza napr. z počtu žiakov v triedach, z poznania ich výkonnosti (blok nemusí trvať 90 minút, môže byť aj 70-, 80-minútový, ani spojenie predmetov sa nedá kopírovať, pretože vychádza z predpokladaných činností žiakov a pod.). Samozrejme, je rozdiel medzi kopírovaním práce niekoho a inšpirovanie sa prácou a činnosťou niekoho. Podstatné je uvedomiť si, že blokové vyučovanie nie je tzv. klasická vyučovacia hodina v štruktúre motivácia, expozícia, fixácia a diagnostika.
Z toho, čo sme uviedli vyššie, je zrejmé, že blokové vyučovanie môže mať rôzne variácie. Môže to byť integrované tematické vyučovanie, v ktorom bude blok venovaný napr. téme VODA. Inou možnosťou blokového vyučovania je napr. spojenie dvoch predmetov do jedného bloku. Pri tomto vyučovaní a učení sa žiakov je úlohou učiteľa zostaviť blok buď jednej témy a k nej pridať rôzne súvisiace témy, alebo oblasti viažuce sa k téme, ktorú zásadne rozširujú a ktoré žiakom súčasne prinášajú nové vedomosti. Inou možnosťou je z 2 - 3 predmetov zostaviť blok (pre jeden ročník, príp. aj 2 ročníky - opísané vyššie).
Príprava učiteľa na blokové vyučovanie
Blokové vyučovanie kladie na učiteľa vyššie nároky na prípravu a aj realizáciu bloku. pripraviť žiakov na prácu v bloku, napr. dať im úlohu v časovom predstihu, napr. prečítať, premyslieť, porovnať, pripraviť si otázky. Je to akoby „prevrátená trieda“ , „obrátené vyučovanie“ - žiaci sa pripravujú na to, čo sa bude diať, resp. blokové vyučovanie neznamená, že žiaci sa len rozprávajú a pod., naopak, učiteľ musí pripraviť pre žiakov prácu v skupinách, napr.
V porovnaní s bežným vyučovaním významne prispieva k vytváraniu komplexnejších vedomostí žiakov, podporuje reflexiu, kritickú analýzu a aj praktickú aplikáciu obsahu. Učiteľ musí mať jasne stanovené ciele, a to nielen z hľadiska činností žiakov, ale predovšetkým z hľadiska dosiahnutých výsledkov vo vedomostiach, v zručnostiach, ale aj postojov k preberanému obsahu učiva. K tomu dodáme, že v takomto vyučovaní si nevystačíme len s učebnicou. Rôzne pomôcky, knihy, encyklopédia, informačné plagáty, videá atď. sú nevyhnutnosťou a prispievajú k zvýšeniu atraktívnosti edukácie a v konečnom dôsledku k tomu hlavnému - k jej efektívnosti.
V blokovom vyučovaní sa uplatňujú rôzne stratégie vyučovania. Práve tento aspekt má značný motivačný charakter - striedanie metód a viacerých možností skupinovej alebo aj párovej spolupráce žiakov. Na rozdiel od bežného vyučovania veľmi významnú úlohu plní hodnotenie žiakov. V bežnom vyučovaní sa spravidla sústreďujeme na výsledok - hodnotia sa vedomosti, ktoré žiak prezentuje spravidla slovom, písmom, menej často prakticky. Hodnotenie sa deje najčastejšie deň - dva po preberaní učiva. V blokovom vyučovaní je hodnotenie akoby samozrejmou súčasťou procesu učenia.
Projektové úlohy a spolupráca
Viesť žiakov k samostatnému uvažovaniu, ktoré je založené na ich vzájomnej spolupráci, kde učiteľ je len sprievodcom na ceste objavovania nových vedomostí, zručností a návykov, by sa malo stať jednou z kľúčových výziev kvalitného pedagóga. Docieliť to možno aj prostredníctvom projektových úloh. Tie si vyžadujú blokové vyučovanie, ktoré spája príbuzné predmety výchovného zamerania, príp. Žiaci sú rozdelení do skupín, v ktorých dostanú sériu jednoduchých úloh na riešenie. Úlohy sú navrhnuté tak, aby podporovali spoluprácu, vzájomnú pomoc a priateľstvo medzi žiakmi. Učiteľ pozoruje a diagnostikuje interakciu a komunikáciu medzi žiakmi, ich schopnosť efektívne spolupracovať na riešení úloh. Poskytuje žiakom priebežnú spätnú väzbu a usmernenia na zlepšenie v čase, ktorý určí ako kontrolný čas. Na konci aktivity každá skupina prezentuje svoje zistenia a riešenia, čo umožňuje ďalšiu diskusiu a reflexiu.
Práva a Povinnosti Rodičov
Vstupom dieťaťa do školy sa začína nové obdobie jeho socializácie. Pre žiaka predstavuje toto obdobie predovšetkým razantný nástup jeho druhej socializácie, pretože je iniciované do nových sektorov objektívneho sveta. V príspevku si opíšeme základné práva a povinnosti rodičov v zmysle platnej legislatívy. Deti sú na zmeny prostredia a požiadaviek z nich vyplývajúcich pripravované v materskej škole učiteľkami, doma rodičmi. V novom prostredí sa musia učiť novým sociálnym rolám - role školáka, role žiaka. Zmena a nová rola však nenastáva len u dieťaťa. Druhou socializáciou prechádzajú aj samotní rodičia. Práva a povinnosti rodičov upravuje ustanovenie § 144 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní.
Žijeme v informačnej spoločnosti, ktorá mení pohľad na poslanie školy. V oblasti vzdelávania patria rodine a škole komplementárne role. Tieto dve inštitúcie sa od seba líšia v prioritách, v požiadavkách, v očakávaniach, v organizácii času a priestoru, vo vzťahu k deťom, v miere formálnosti a v rade ďalších aspektov. Komunikácia školy s rodinou je jeden z predpokladov školskej úspešnosti. Kontakt medzi rodinou a školou prebieha rôznymi formami. Za najčastejšiu formu kontaktu sú považované triedne schôdzky rodičov, konzultačné hodiny, školské predstavenia a besiedky. Cieľom spolupráce rodiny a školy je vytvorenie partnerského vzťahu založeného na vzájomnom rešpektovaní, dôvere a otvorenosti.