Čo všetko dedíme po našich rodičoch? Podoba, talent, inteligencia, náchylnosť na choroby? Alebo je to všetko len o výchove a prostredí? Odpovede na tieto otázky hľadá genetika už celé stáročia. Tento článok sa snaží priblížiť komplexnú problematiku dedičnosti a jej vplyvu na vývoj dieťaťa, pričom sa opiera o najnovšie vedecké poznatky a názory odborníkov.
Vnímanie dieťaťa v prenatálnom období
Ešte predtým, ako sa pozrieme na dedičnosť v tradičnom zmysle slova, je dôležité si uvedomiť, že vývoj dieťaťa začína už v maternici. Podľa pediatra Jozefa Mikloška, odborníka na prenatálnu medicínu, je dieťa v maternici schopné vnímať emócie svojich rodičov a reagovať na ne. Už v 28. dni má prvé známky mozgovej činnosti. Emocionálne vnímanie prichádza veľmi skoro a dieťa vyciťuje, či je prijaté, alebo odmietnuté.
Dieťa, ktoré vyciťuje, že je milované, dostáva sa do vnútorného pokoja (homeostázy). Naopak, deti, ktoré sú dlhodobo odmietané, zažívajú toxický stres, čo má dopad na vývin mozgu, imunitu a ďalšie veci. Existujú ultrazvuky, na ktorých vidno dieťa v strese, keď sa pri amniocentéze vsúva do maternice ihla, dokonca sú ultrazvuky, keď dieťa pri potrate odtláča potratovú vidlicu.
Genetika a dedičnosť: Čo nám odovzdávajú rodičia?
V momente oplodnenia, keď vzniká nový život, splynie vajíčko (pohlavná bunka mamy) so spermiou (pohlavná bunka otca). Takže každý z nás získa náhodnú polovicu genetickej informácie od jedného a polku genetickej informáciu od druhého rodiča. Je to rovnako v prípade, že oplodnením vznikne chlapček alebo dievčatko. Tu je jediný rozdiel v tom, že pri vzniku dievčatka odovzdáva otec svoj X chromozóm, pri vzniku chlapčeka zase Y. Sme teda vždy unikátnou kombináciou našich rodičov.
Genetička RNDr. Jaroslava Durdiaková, PhD. z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK v Bratislave vysvetľuje, že rôzne znaky sa riadia rôznymi zákonmi dedičnosti. Jedna možná dedičnosť je v zmysle silnejší vyhráva, to znamená, dostanem jednu informáciu od otca, jednu od mamy a kto má takpovediac silnejší vplyv vyhrá a prejaví sa u potomka. Takto sa dedí výskyt pieh na tvári.
Prečítajte si tiež: Madonna: Ikona popu
Druhá skupina znakov je komplexnejšia. Tam svoju úlohu zohráva viac než jeden gén a medzi nimi nevládne jednoduchý vzťah dominancie a recesivity, ale komplexnejšie interakcie, inými slovami, informácie z viacerých génov od otca a od matky sa zložitejšie miešajú, a teda znak dieťaťa je výsledok komplikovanej siete mnohých génov a neraz aj prostredia.
Čo všetko dedíme?
Kompletnú genetickú informáciu získava dieťa už v momente oplodnenia a podľa nej sa riadime. Všetky biologické funkcie, štruktúra našich buniek, funkcia enzýmov, hormónov, tvorba všetkých molekúl na úrovni bunky i celého organizmu je pod kontrolou génov a dedíme ju od našich rodičov pol na pol. Genetika nie je len o tom, čo vidíme a môžeme porovnávať ako farba očí či vlasov. Celé naše biologické fungovanie je pod kontrolou génov.
- Inteligencia: Hoci sa v minulosti objavili štúdie, ktoré naznačovali, že inteligenciu dedia deti po matke, nie je to jednoznačné. Inteligencia je nesmierne komplexný fenomén, ktorý zahŕňa celé spektrum kvalít, od verbálnych- jazykových schopností, po empatiu a sociálne interakcie až po priestorové schopnosti či matematický talent. Faktom ostáva, že inteligencia je geneticky podmienená.
- Výška: Otcove gény určujú ako vysoko ich deti narastú. Gény od mamy zas pôsobia proti nim. Predpokladá sa, že gény po otcovi sa snažia aby ich potomkovia boli vysokí a silní. Matkine gény zas rast spomaľujú aby mohla žena dieťa donosiť a porodiť.
- Osobnostné črty: Vedci približujú, že osobnostné črty, ktoré dedíme, až zo 60 až 70 % závisia od génov. V dôsledku viacgeneračného dedenia ich však preberáme nielen od rodičov, ale aj od starých rodičov a dokonca aj prastarých rodičov. Medzi najčastejšie geneticky podmienené črty patrí ochota riskovať, neuroticizmus, ambicióznosť, vodcovstvo a radosť zo života.
- Sklon k obezite: Jedna štúdia odhalila, že deti môžu zdediť sklon k obezite po starých rodičoch. Ak starí rodičia z otcovej strany mali v mladosti sklon k prejedaniu, ich vnúčatá sa častejšie ako ich rovesníci prejedali, čo viedlo k nadváhe a obezite.
- Choroby: Pri preventívnej zdravotnej starostlivosti je veľmi dôležité poznať rodinnú anamnézu chorôb. Pri niektorých ochoreniach, vrátane napríklad rakoviny, je genetická záťaž rizikovým faktorom. Niektorí ľudia zdedia gény, ktoré ich klasifikujú ako osoby so zvýšeným rizikom vzniku rakoviny.
Čo dedíme po mame a čo po otcovi?
Chlapec dostáva X chromozóm od matky, otec mu odovzdá Y chromozóm, preto chlapci dedia dôležité znaky výlučne po mame. Výlučne po otcovi sa dedí to, čo je uložené na Y chromozóme, kde sa vzhľadom na celú našu genetickú výbavu nachádza len pár génov. Y chromozóm môže dostať od svojho otca len chlapček.
Podľa niektorých výskumov plodnosť žien môžu ovplyvniť gény od otca. Biely tuk (zodpovedný za obezitu, srdcové choroby a zvyšuje riziko vzniku ďalších civilizačných ochorení) dedíme od otca.
Často od otcov dedíme farbu očí a aj typ vlasov. Môžete mať po ňom kučeravé alebo rovné vlasy.
Prečítajte si tiež: Julia Volkova: Životný príbeh
Dedičnosť a farba očí
Gén pre hnedé a tmavé oči je dominantný a vyhrá nad génom pre modré. Keď má jeden rodič tmavé oči a druhý modré, veľmi zjednodušene je 75-percentá šanca, že dieťa bude mať rovnako tmavé oči.
Vplyv prostredia a výchovy
Treba však zdôrazniť, že okrem dedičnosti a génov sa na formovaní osobnosti vo veľkej miere podieľa výchova a vplyv bezprostredného prostredia. Je prirodzené, že dieťa si berie za vzor postoje a správanie, ktoré reprezentujú jeho rodičia. Keď zostáva so svojimi vychovávateľmi až do ranej dospelosti, výchova je ovplyvňovaná matkou a otcom, takže určité modely sa reprodukujú a výraznejšie sa prejavujú v každodennom správaní.
Správanie je veľmi komplexný prejav, ktorý závisí od génov, ale z veľkej časti je dotvorený a ovplyvnený prostredím, takže správne smerovanie dieťaťa a stimulujúce prostredie môže veľmi modulovať efekt génov.
Dedičnosť a starí rodičia
Dieťa dostane 50 % génov od matky a 50 % génov od otca. Gény, ktoré sa prejavia u dieťaťa, závisia od ich „sily“. Gény môžu byť dominantné alebo recesívne. Najčastejšie sa prejavuje dominantná vlastnosť, hoci niekedy sa prejaví aj recesívna vlastnosť. Ak si všimnete, že vaše dieťa je podobné vašej babičke alebo dedkovi, nie je na tom nič nezvyčajné. Väčšina ľudských vlastností je podmienená správnou kombináciou mnohých génov - patrí sem napríklad farba očí, dominantná ruka, farba vlasov alebo tvar uší.
Umelé oplodnenie z pohľadu genetiky
Umelé oplodnenie je vymoženosť, ktorú prináša súčasná veda a medicína. Nepovažuje sa za nijaký hazard. Často len pomôže riešiť malý problém, ktorý je príčinou neschopnosti počať či donosiť vytúžené dieťatko. Umelé oplodnenie nie je genetická manipulácia, neupravuje sa ani sa nemení genetická informácia jedinca.
Prečítajte si tiež: Dôležitosť očkovania proti ovčím kiahňam