Príchod prvého dieťaťa je významnou udalosťou, ktorá prináša do života rodičov radosť, ale aj množstvo zmien a výziev. Táto transformácia sa dotýka nielen individuálneho života, ale aj partnerského vzťahu, ktorý prechádza komplexnými zmenami. Štúdie ukazujú, že spokojnosť vo vzťahu má tendenciu klesať v prvých rokoch manželstva, bez ohľadu na to, či pár má dieťa alebo nie. Prvých päť rokov manželstva je považovaných za najrizikovejších z hľadiska rozpadu vzťahu. Preto je dôležité venovať pozornosť vzťahu a aktívne pracovať na jeho udržaní a posilnení.
Dôležitosť prvého kontaktu a budovanie puta s dieťaťom
Po pôrode je prvý nerušený kontakt rodičov a ich novorodenca obzvlášť dôležitý, pretože predstavuje začiatok dlhotrvajúceho a jedinečného vzťahu. Medzi matkou a dieťaťom začína puto už v tehotenstve a po narodení bezprostredne pokračuje. Prvé hodiny po narodení sú pre matky a otcov veľmi intenzívne, pričom väčšina z nich prežíva pocity šťastia a hrdosti, keď svoje dieťa držia v náručí. Novorodenec sa dobre cíti v priamom fyzickom kontakte s rodičmi, pričom hlas matky pozná už z lona a veľmi rýchlo sa oboznámi s vôňou rodičov. Tieto prvé zmyslové vnímania mu dávajú pocit ochrany a bezpečia.
Nie vždy je však puto medzi matkou a dieťaťom alebo otcom a dieťaťom blízke a nerozlučné od narodenia a nie vždy je možné stráviť prvé spoločné chvíle po narodení v pokoji. Dôležitým faktorom je, že novorodenec má hneď po narodení dobre vyvinutý sací reflex a u matky sa uvoľňuje hormón prolaktín. Dojčením sa podporí fyzická blízkosť medzi matkou a dieťaťom. Nielen dojčiace matky majú potrebu byť so svojím dieťaťom často a fyzicky blízko. Každým dňom sa vzájomné porozumenie zlepšuje. Po čase rozpozná matka plač, keď je dieťa hladné, alebo plače len tak, z dlhej chvíle, a začne dieťa kŕmiť alebo sa mu venuje. Dieťa zistí, že sú jeho potreby ukojené, že je o neho postarané a upokojené. Učí sa, že svojimi signálmi niečo dosiahne, napríklad, že ho vezmú na ruky, keď plače.
Pravidlom je, že matka a dieťa od začiatku tvoria nerozlučný, dojčením ešte silnejší celok. U otcov môže byť ťažšie vybudovať podobne silné puto. Niektorí otcovia sa cítia neisto pri zaobchádzaní s dieťaťom alebo sa z času na čas cítia byť zbytoční. Otcovia môžu prebaliť svoje dieťa a neskôr napríklad kŕmiť s odsatým materským mliekom, keď matka potrebuje odísť. Otcovia sa môžu s dieťaťom maznať, upokojovať, pobaviť, kúpať a nosiť. Pre vzťah otca s dieťaťom sú takéto okamihy blízkosti a spolupatričnosti veľmi dôležité.
Zmeny v partnerskom vzťahu po narodení dieťaťa
Po narodení prvého dieťaťa partnerský vzťah prechádza zmenami. Zamerať sa na svoj vzťah a udržiavať ho pri živote vyžaduje vedomú prácu oboch strán. Je dôležité nezabúdať, že ste nielen rodičmi, ale aj partneri. Pre spokojnosť oboch zúčastnených je potrebné robiť určité kroky, ktoré síce vyzerajú jednoducho, ale nemusí byť ľahké aplikovať ich v bežnom živote.
Prečítajte si tiež: Madonna: Ikona popu
Komunikácia ako základ fungujúceho vzťahu
Hlboká a láskyplná komunikácia je pilierom fungujúceho vzťahu. Úprimný rozhovor umožňuje dozvedieť sa o potrebách, pocitoch a trápeniach partnera a pozrieť sa na svet z jeho uhla pohľadu. Keď máte dieťa, musíte si vedome vytvárať priestor na rozhovor. Ideálnym časom môže byť, keď uložíte dieťa na nočný spánok. Diskutujte spolu nielen o praktických veciach ohľadom starostlivosti o deti a domácnosť, ale aj o tom, kto mal aký deň. Keď sa spolu rozprávate, prestaňte s činnosťou, ktorú aktuálne robíte. Odložte mobily, vypnite televízor a sústreďujte sa plne na seba navzájom.
Fyzická intimita a prejavy lásky
Prejavy fyzickej intimity vám zaberú iba pár sekúnd, ale určite potešia vašu polovičku. Držte sa za ruky, keď nakupujete, objímajte sa aj pred deťmi, privítajte sa a rozlúčte sa bozkom, dotknite sa letmo partnera, keď idete okolo. Slovné vyjadrenie lásky by malo byť samozrejmosťou. Ak nedokážete slovami popísať, čo cítite, skúste to napísať - zaľúbené odkazy či zaľúbený list poslaný poštou môžu urobiť zázrak vo vzťahu.
Láskavosti a vzájomná pomoc
Každý deň nájdite príležitosť na to, aby ste pomohli napríklad s domácimi prácami či s prácou partnera, alebo mu môžete zaliať čaj, uvariť večeru či vybaviť nákup namiesto neho, aby ste ho potešili alebo trošku odbremenili. Kým jeden z vás sa venuje dieťaťu, ten druhý sa môže venovať sebe a načerpať novú energiu. Keď ste pri rozhovore zistili, s čím potrebuje viac pomoci alebo podpory váš partner, tak presne viete, aké láskavosti mu urobia najväčšiu radosť.
Pravidelné rande
Rande slúži na rozvíjanie zamilovanosti páru aj prehĺbenie emocionálneho spojenia dvojice. Práve rande vo dvojici bez detí je tým, čo si ako rodičia malého bábätka nevieme predstaviť. Kým prvé mesiace (možno roky) budete mať obmedzené možnosti, hneď potom, ako môžete dieťa zveriť inej osobe, na pár hodín môžete vyraziť do sveta. Zo začiatku môžete randiť doma - pri dobrom filme, pri neskorej večeri, na terase s fľašou vína, pri pozorovaní hviezd, kým deti spia. Snívajte o tom, čo všetko budete spolu robiť, čo ste robili pred narodením detí. Počas trvania vášho rande sa sústreďujte jeden na druhého. Rozprávajte sa o vás dvoch - o vašich plánoch či spoločných spomienkach.
Intimita a fyzická blízkosť
Jedna štúdia zistila, že tí, ktorí sa milovali raz týždenne, pociťovali väčšiu spokojnosť vo vzťahu ako tí, ktorí sa milovali menej často. Milovanie sa viac ako raz týždenne síce nezvyšuje spokojnosť vo vzťahu, ale má blahodarné účinky na fyzickú kondíciu, umožňuje uvoľnenie stresu a prináša pôžitok. Pochopiteľne, k intímnemu životu sa budete vracať pomaly a postupne po pôrode.
Prečítajte si tiež: Julia Volkova: Životný príbeh
Riešenie konfliktov
Po narodení prvého dieťaťa aj ten najzohratejší pár zažije ostré výmeny názorov. Nedostatok spánku, vyčerpanosť, nedostatok času na seba či jeden na druhého môžu spôsobiť to, že ľahšie vybuchnete alebo sa budete hádať aj kvôli maličkostiam. Potom, ako sa upokojíte, skúste sa porozprávať, kto čo najviac potrebuje. Nezabudnite sa úprimne ospravedlniť, pokiaľ padli ostré slová. Počas rozhovoru hľadajte spolu kompromisy, riešenia. Sú situácie, keď vás môžu problémy natoľko „prevalcovať“ alebo sa váš vzťah môže natoľko zhoršiť, že budete potrebovať odbornú pomoc.
Starostlivosť o seba
Nezabudnite ani na seba - dopriať si čas pre seba a na činnosti, ktoré vám obnovia vaše sily a energiu. Na vašom vzťahu k partnerovi záleží rovnako ako na rodičovstve. Šťastní rodičia totiž majú šťastné deti.
Vplyv rannej starostlivosti na vzťahy v dospelosti
Citová väzba, pripútanie, alebo tiež anglické slovo „attachment“ vyjadrujú vzájomný citový vzťah, ktorý sa postupne utvára medzi dieťaťom a jeho najbližšou osobou. Skúsenosť bábätka z prvého roku života môže významne ovplyvniť základný pocit dôvery a neskôr schopnosť vytvárať harmonické vzťahy.
Vzťah rodičov a dieťaťa sa začína budovať už počas tehotenstva. Matkina nálada a výraznejšie emočné reakcie, sprevádzané biochemickými zmenami, sa krvou prenášajú na plod. Napríklad na zmyslové pôsobenie (hlas matky, tlak na brucho masážami apod.) reaguje ešte nenarodené dieťa v poslednom trimestri pohybmi a kopaním.
Význam vzťahu rodičov k ešte nenarodenému dieťaťu dokladajú časté spontánne potraty u nechcených tehotenstiev. Vnútorné odmietnutie tehotenstva vtedy môže vyústiť vo „vypudenie nechceného“. V známej štúdii uskutočnenej v Československu autori sledovali deti matiek, ktorým bola zamietnutá žiadosť o potrat. Túto skupinu „nechcených“ detí potom porovnávali s deťmi rovnakého veku a socioekonomického pôvodu. Deti boli sledované od narodenia do svojich 29 rokov. Aj keď boli všetky pri narodení zdravé, „nechcené” deti boli v priebehu ďalších 9 rokov častejšie hospitalizované, mali horšie známky v škole, menej stabilný rodinný život, horšie vzťahy s vrstovníkmi a boli všeobecne dráždivejšie oproti deťom „chceným”. V porovnaní s kontrolnou skupinou vykazovali viac problematických vzťahov k sebe i okoliu. Ženy z tejto skupiny boli častejšie rozvedené a mávali už v skorom veku skúsenosť s prerušením tehotenstva.
Prečítajte si tiež: Dôležitosť očkovania proti ovčím kiahňam
Blízky kontakt s novorodencom v prvých hodinách po narodení môže zosilniť pozitívne pocity rodičov k dieťaťu. Pravá citová väzba sa ale buduje postupne z interakcií rodiča a dieťaťa až po prvých mesiacoch. Dôležitým prvkom v budovaní väzby je vytvorenie ritualizovaných činností a zvykov. Je potrebné, aby opatrovateľ citlivo reagoval na dieťa. Pokiaľ pri hraní hry napríklad bábätko odvráti hlavičku a tvári sa zmätene, naznačuje, že je toho naň priveľa. Rodič to vycíti a nechá dieťatku vydýchnuť, aby sa po chvíli zase vrátili k aktivite. Týmto spôsobom sa buduje vzťah a vzájomné porozumenie.
Kŕmenie je pre dieťa silným zdrojom pozitívnych pocitov, ktoré prispievajú k budovaniu citovej väzby. Experiment dokladá i význam iných zmyslových vnemov. Ukázalo sa, že opičky na drôtenej matke trávili čas len počas kŕmenia. Pokiaľ boli rozrušené alebo sa báli, ihneď utekali k látkovej matke. Význam tepla a dotykov popísali i autori, ktorí robili u predčasne narodených detí masáž tela po dobu 10 dní a potom porovnali ich vývin s deťmi, ktoré nemasírovali. Obe skupiny pili rovnaké množstvo detskej výživy, ale masírované deti pribrali na váhe o 47% viac, boli živšie, aktívnejšie a koordinovanejšie. Nemocnicu opustili priemerne o 6 dní skôr. Podľa odborníkov je dotyk cenným terapeutickým nástrojom - nielen pre predčasne narodené deti, ale aj pre deti a dospelých, ktorí sú „dotykovo deprivovaní“.
Manipulácia vo vzťahoch: Ako ju rozpoznať a brániť sa jej
Väčšina z nás niekedy používa manipulatívne vety, bez toho aby sme si boli toho vedomí. Na druhú stranu sa tiež necháme zaťahovať do situácií a vzťahov, do ktorých sme sa vôbec nechceli dostať. Základný pocit spojený s manipuláciou je previnilosť, ktorú v nás manipulátor vyvoláva. Aby sme svoju vinu „odčinili“, urobíme to, čo po nás chce. Manipulátor je typicky presvedčený, že jeho pohľad na situáciu je jediný možný, pretože je najvýhodnejší. Všetky situácie a vzťahy sú o ňom. To, čo si myslia a cítia druhí, nie je dôležité. Narušenie môjho priestoru - fyzicky, emocionálne, alebo spirituálne - manipulátora nezaujíma.
Najzraniteľnejšími osobami pre manipuláciu a využívanie sú ľudia s nízkou sebaúctou, ktorí ľahko podľahnú lichôtkam, ale uveria aj kritike. Často majú snahu za každú cenu druhému vyhovieť. Majú strach z odmietnutia, môžu častejšie ako iní ľudia prežívať pocity viny, úzkosti, obavy. Manipulátori môžu chcieť, aby ste prevzali zodpovednosť za uspokojovanie ich potrieb, takže nezostáva žiadny priestor pre splnenie tých vašich. Vedia, že majú dobrú šancu zatiahnuť vás do vzťahu, pretože ste láskavá, vnímavá, starajúca osoba. Môžu najprv živiť vašu dobrotu lichôtkami a zdôrazňovaním, ako úžasná osoba ste. V priebehu času bude ale chvály za tieto vlastnosti ubúdať.
Ak cítite v prítomnosti druhého vinu a nerozumiete, prečo sa tak cítite, je možné, že ste práve manipulovaní. Pocit viny môže vznikať aj vyčítavým pohľadom alebo inou neverbálnou komunikáciou. Ďalšou formou manipulácie môže byť ponižovanie, citové vydieranie, a pod.
Niektoré osoby využívajú „intelektuálnu šikanu“ tým, že sa tvária ako experti, napr. v oblasti predaja a finančnej situácie, v odborných diskusiách i rokovaniach. Častou taktikou je aj časový nátlak pri rozhodovaní. Niektorí ľudia môžu používať administratívu a rôzne procesy na to, aby udržali svoju nadradenú pozíciu a vám skomplikovali život. Manipulácia tichom je tiež jednou z metód.
Ak chcete poznať jednoduchý spôsob, ako rozlíšiť manipulátora od empatických ľudí, venujte pozornosť spôsobu, akým hovorí o druhých vo vzťahu k vám. Často bude hovoriť o vás za chrbtom rovnakým spôsobom, ako s vami hovorí o druhých. Zamerajte sa na to, čo človek robí a ako moc je to v súlade s tým, čo hovorí. Pozorujte ich bez toho, aby ste pre nich hľadali ospravedlnenia.
Typy manipulátorov a ako sa voči nim brániť
- Diktátor: Silne presadzuje svoju vôľu s odvolávaním sa na tradíciu a autoritu.
- Chudáčik: Rád by niečo urobil, ale nedostáva sa mu dostatočných síl, hrá sa na "hlupáčika". Zdôrazňuje svoje nedostatky a svoju menejcennosť.
- Počtár: Robí vždy to, čo je pre neho najvýhodnejšie. Strieda taktiku biče a cukru podľa okolností, chová sa v očiach druhých nepredvídateľne.
- Drsňák: Zvyšuje hlas počas diskusií ako prostriedok agresívny manipulácie.
- Brečtan: Zdôrazňuje svojou závislosť. Chce, aby sa o neho iní starali, a tak sa tvária bezmocne, bezbranne.
- Obetavec:
- Mafián: Som tvoja záštita a ochranca, ale musíš mi slúžiť. Keď sa postavíš na vlastné nohy, zničím ťa.
- Posledný spravodlivý: Neustála kontrola, kritika, zosmiešňovanie. Vyvolaním zlého pocitu vo vás získava psychologickú výhodu, nadradenú pozíciu.
Keďže manipulácia zasahuje skôr emócie, než rozum, nie je ľahké zastaviť "toxický" pocit, ktorý v nás vyvoláva. Prvým a dôležitým krokom je rozsvietiť kontrolku "manipulácie" v našej mysli. Skúsme si v takej chvíli uvedomiť, že poznámka nepatrí nám, je len prostriedkom k cieľu manipulátora. Nie je nutné sa ospravedlňovať a vysvetľovať. Manipulatívna veta by mala po nás "stiecť". Môžete vyjadriť, že nerozumiete, na čo nevhodnú otázkou naráža. Manipulátorom nenapovedajte, nechajte ho podrobne vysvetliť, čo chcel povedať. Tiež je možné manipuláciu nahlas pomenovať a navrhnúť, aby sa rozhovor ďalej rozvíjal konštruktívne a bez úderov pod pás. Nestrácajte čas snahou obhajovať sa pred ľuďmi, ktorí vám nechcú porozumieť. Neplytvajte energiou, aby ste sa každému zapáčili. Pravidelne kontrolujte, čomu veríte.
Osamelosť vo vzťahu: Tichý zabijak intimity
Odhaduje sa, že viac ako 40% ľudí pocíti počas života bolestný pocit osamelosti. Napriek tomu, ako je osamelosť bežná, málokto si plne uvedomuje jej moc. Osamelosť nezávisí na tom, koľko kamarátov a vzťahov máme. Pocit osamelosti plne závisí od subjektívnej kvality našich vzťahov - ako veľmi sa cítime emočne vzdialení od ľudí okolo nás. Viac ako 60% osamelých ľudí žije v manželstve. Keď manželské páry už nezdieľajú najhlbšie pocity, myšlienky a zážitky, môžu sa cítiť odcudzene a osamelo. Ľudia v takých vzťahoch veria, že ich manžel/ka nemôže ponúknuť tak hlboké porozumenie, aké by si priali. Osamelosť narúša vnímanie našich vzťahov. Chronická osamelosť signifikantne zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. Osamelosť potláča fungovanie imunitného systému. Osamelosť je nebezpečná takmer ako fajčenie cigariet.
Osamelosť predstavuje dôležité psychologické zranenie a nemali by sme ho ignorovať.
Podpora kvalitného vzťahu s dieťaťom
Citová väzba nie je tým lepšia, čím viac kníh človek prečíta o výchove a o deťoch. Kvalita citovej väzby je v priamej úmere kvalite času stráveného spolu. Ako tento vzťah bude vyzerať, je na pleciach nás - rodičov. Ak máte nového člena rodiny a nie ste z toho úplne nadšená, nie je to až taká katastrofa. Dôvody môžu byť rôzne- únava a vyčerpanie, dieťa nie je také, aké ste si ho predstavovala, starostlivosť je pre vás náročná, ai. Dobrá správa je, že citové puto je vzťah, ktorý sa vyvíja postupne. Nielen zo strany dieťaťa ku rodičovi ale aj pocity rodiča sa voči dieťaťu časom menia. Ide teda o obojstranný vzťah, ktorý je podporený rôznymi genetickými mechanizmami. To znamená, že keď dieťa dojčíte, spíte s dieťatkom, maznáte sa, nosíte ho, spievate mu, hráte sa s ním, jednoducho trávite s ním čas, vaše pocity voči nemu budú čoraz intenzívnejšie a o to kvalitnejšie budú aj vaše reakcie. Doprajte si čas a uvidíte, ako sa s postupujúcimi dňami vaše emócie menia.
Podľa odborníkov sú to práve reakcie, ktoré udávajú smer citovej väzby- či do strany bezpečnej alebo neistej. Vo všeobecnosti sa zdôrazňuje synchrónia medzi dieťaťom a matkou, konzistentná starostlivosť a reakcie matky a emočné vyladenie na dieťa.
Potreba citovej väzby je najlepšie u malých detí uspokojená cez telesnú blízkosť. Dieťa chce byť s vami, túži a vyhľadáva vašu blízkosť. Ak s tým nemáte problém, tak s ním všade choďte, či už s kočíkom alebo v šatke. Keď vás cíti a vidí pri sebe, cíti sa bezpečne. Čím sú deti menšie, tým viac potrebujú fyzického kontaktu. S postupným rastom sa deti vzďaľujú a fyzický kontakt vyhľadávajú potom hlavne pri strachu, strese, záťaži. Potrebu telesného kontaktu uspokojíte aj masážou, ktorá dieťa uvoľní a upokojí.
Keď sa dieťa narodí, jeho zrak ešte nie je dokonale vyvinutý, ale napriek tomu je dieťa dostatočne zrakovo vybavené, aby matku videlo pri dojčení a keď sa ku nemu skloní. Vďaka očnému kontaktu dieťa aj vidí emócie, ktoré matka s ním zdieľa. Často sa preto dieťaťu prihovárajte a priblížte svoju tvár ku dieťaťu (u novorodenca na cca 20 cm). Nechajte svoje dieťa čítať vašu tvár a začnite s ním prvé dialógy.
Citové puto sa rozvíja aj verbálnou komunikáciou medzi matkou a dieťaťom. Cez slová a všetko, čo je povedané medzi riadkami, dáva jasne najavo dieťaťu nielen to, čo sa deje v okolí (matka komentuje a popisuje), ale hovorí aj o svojich pocitoch a snaží sa poznávať stavy a pocity dieťaťa a samozrejme komentuje aj správanie dieťaťa. Ale komunikácia nie je o monológu, preto je veľmi dobré, keď matka reaguje na hlasové prejavy svojho dieťatka a postupne tak vytvárajú dialóg, ktorý sa skutočne začína podobať na dialóg dvoch dospelých ľudí. Takže rozprávajte na dieťa a počúvajte, čo vám hovorí.
Matka má byť nielen dostupná pre dieťa, ale je dôležité, aby citlivo reagovala na potreby a signály svojho dieťaťa. Čím viac si preto budete všímať, čo dieťa robí, ako sa tvári a pod., tým viac budete vedieť, čo potrebuje. Treba si uvedomiť, že nielen v situáciách, keď vás vaše dieťa vyslovene žiada a potrebuje, by ste mali byť pri ňom. Dieťa vás potrebuje aj keď skúma okolie, keď sa len tak hrá, keď mu je jednoducho dobre a je v pohode. Aj vtedy mu môžete prejaviť svoju lásku a záujem o jeho svet.
V bežných situáciách pohody nie je problémom pre matku zostať pokojná a jemná. Avšak v určitých situáciách je niekedy veľmi ťažké zostať pokojná a neprebrať emócie dieťaťa alebo nevysielať svoje negatívne emócie dieťaťu. Preto ak je to váš prípad, vymyslite si nejakú maličkosť, ktorá by vám pomohla zostať pokojná. Keď spozorujete, že sa napr. začínate hnevať, tak spravíte nádych - výdych. Alebo si začnete spievať svoju obľúbenú pesničku, alebo si spravíte obľúbený čaj, čokoľvek, čo vás na chvíľku odvedie od problému, bleskovo vám prečistí hlavu a môžete sa potom na problém pozrieť z inej stránky. A výsledkom bude, že zostanete pokojná pri vašom dieťati a ukážete mu, ako viete vy regulovať svoje emócie. Dieťa sa tak naučí, že „negatívne“ emócie tiež existujú, sú v poriadku a dokonca sa dajú aj zvládnuť.
A potom nastanú aj situácie, keď je dieťa vyľakané, niečo ho naplašilo a vtedy sa k vám utieka, že ho utešíte, pohladíte. Nepremeškajte túto chvíľku na to, aby ste mu ukázali, že ste tu pre neho, podporili ho a potvrdili jeho pocity.
Ak musíte niekam odísť, vysvetlite to dieťaťu. Aj keď si myslíte, že veľa nebude rozumieť, opak je pravdou. Vyhnite sa tajnému vykradnutiu z bytu, aby neplakalo, či dokonca klamstvu. Zato rozhodná rozlúčka s pusou a odkazom, že prídete, je pre neho dostačujúce znamenie, že rátate s ním ako s rovnocenným partnerom. A keď potom prídete, ako ste mu sľúbili, bude sa isto tešiť a na budúce vám bude dôverovať, že prídete naspäť. Bude vedieť, že to, čo poviete, aj spravíte a môže sa na vás a vaše slová spoľahnúť.
Bezpečné citové puto neznamená, že dieťa bude na vás závislé a nikto sa o neho nemôže postarať a nebodaj ho nedáte ani povarovať. Pre dieťa je dôležité, aby si pomaličky rozširoval okruh blízkych osôb. Ak nechávate dieťa varovať, vždy je dobré, aby to bol človek, ktorého dieťa pozná (samozrejme nielen z videnia) a ten človek by mal mať ku dieťaťu vrúcny vzťah. Pre dieťa nie je rozhodujúca pokrvná príbuznosť, ale jeho pocit bezpečia s daným človekom.
Je prirodzené mýliť sa a robiť chyby. Kedykoľvek sa to stane, povedzte to svojmu dieťaťu. Buďte úprimná a dieťa sa naučí, že každý robí chyby a nemusí byť dokonalé. Ak máte ešte nejaké pochybnosti, či správne alebo nie reagujete alebo sa správate ku svojmu dieťaťu, skúste si len vymeniť svoju rolu s dieťaťom. Páčilo by sa vám, keby sa ku vám rodičia správali, ako sa teraz správate vy ku nemu? Čo by vám v danej situácii pomohlo? Čo by ste si želali?