Úvod
V predprimárnom vzdelávaní zohrávajú produktívne metódy kľúčovú úlohu pri rozvoji osobnosti dieťaťa. Tieto metódy, zamerané na aktivizáciu, angažovanosť a samostatnosť, umožňujú deťom získavať nové poznatky a zručnosti prostredníctvom zážitkov a praktických činností. Cieľom tohto článku je poskytnúť prehľad o klasifikácii a charakteristike aktivizujúcich metód a metód zážitkového učenia, ako aj poukázať na ich efektívne využitie v kontexte environmentálnej výchovy.
Klasifikácia Metód v Predprimárnom Vzdelávaní
Metódy a stratégie používané v materských školách predstavujú premyslený spôsob odovzdávania informácií pedagógom a cestu k získavaniu poznatkov, zručností a kompetencií deťmi. V odbornej literatúre nájdeme rôzne delenia a klasifikácie metód. Lerner rozlišuje všeobecno-didaktické metódy, ktoré zahŕňajú:
- Informačno-receptívna metóda: Učiteľ oznamuje informácie v hotovej podobe a žiaci si ich osvojujú zapamätávaním alebo porozumením.
- Reproduktívna metóda: Základom je opakovanie činností podľa vzoru učiteľa, čo umožňuje upevňovanie a prehlbovanie vedomostí.
- Problémový výklad: Dialóg učiteľa so žiakmi, ktorý ich má motivovať k tvorivej práci a stimulovať ich myslenie.
- Heuristická metóda: Žiaci sa aktívne podieľajú na objavovaní poznatkov.
- Výskumná metóda: Žiaci sami alebo s pomocou učiteľa riešia problémové úlohy, ktoré si vyžadujú objavovanie nových vedomostí alebo aplikáciu existujúcich vedomostí v nových podmienkach.
Z hľadiska fázy edukačného procesu rozlišujeme metódy motivačné, expozičné, fixačné a diagnostické. Dôležité sú aj produktívne metódy (aktivizujúce), ktoré by mali byť súčasťou každej edukácie detí.
Aktivizujúce Metódy v Predprimárnom Vzdelávaní
Aktivizujúce metódy rozvíjajú u detí aktivitu, angažovanosť, samostatnosť, tvorivosť, schopnosť sústrediť sa, samostatnosť myslenia a rozhodovania, schopnosť prezentovať vlastný názor a vedieť ho obhájiť, zručnosť aplikovať poznatky v praktickom živote a schopnosť komunikácie a spolupráce. Tieto metódy podnecujú záujem detí o získavanie nových poznatkov a podporujú ich intenzívne myslenie, správanie a prežívanie.
Medzi aktivizujúce metódy patria:
Prečítajte si tiež: Tipy na výchovu dvojročných detí
- Problémové metódy: Tvoria základy aktivizujúcich metód a kladú dôraz na aktivitu, produktívne myslenie a samostatnosť žiakov. Zaraďujeme sem analýzu prípadových štúdií, heuristické metódy, metódy čiernej skrinky, konfrontácie a paradoxov.
- Hry: Didaktické, neinteraktívne a ekonomické hry. Hra je hlavná a formatívna aktivita detstva a ak je iniciovaná dieťaťom a podporovaná učiteľom, je znakom procesu výučby v materskej škole. Hra má niekoľko funkcií: socializačnú, motivačnú, kognitívnu, kreatívnu, komunikatívnu a pod. Každá pedagogicko - didaktická aktivita je vo svojej podstate hra. Pedagogicko - didaktická aktivita - hra má a musí rozvíjať komplexne celú osobnosť dieťaťa.
- Diskusné metódy: Cieľom je naučiť deti komunikovať medzi sebou, vnímať ostatných a vedieť ich počúvať. Patria sem brainstorming, brainwriting, diskusia spojená s prednáškou, Gordonova metóda, Hobo metóda, Philips 66, metóda cielených otázok a metóda konsenzu.
- Situačné metódy: Sú založené na prehľadnej, riešiteľnej, primeranej a vhodnej problémovej situácii, ktorá vychádza z reálnych udalostí. Vyžadujú komplexný prístup a vedomosti z rôznych oblastí. Patria sem rozborová metóda, metóda konfliktných situácií, metóda incidentu, metóda postupného zoznamovania s prípadom a bibliografické metódy.
- Inscenačné metódy (Hranie rolí): Vychádza sa z priamej skúsenosti, kde sa študent viac naučí, ak si danú rolu zahrá, ako keď ju len pasívne pozoruje. Vychádza sa z priamej skúsenosti, študent sa viac naučí, keď si danú rolu zahrá, ako keď len pasívne pozoruje. Žiaci hrajú /inscenujú/ určité roly, t.j. inscenujú určitú simulovanú sociálnu situáciu. Potom sa v diskusii pokúsia nájsť východisko zo situácie, t.j.
- Špeciálne metódy: Zaraďujeme sem metódy, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich skupín, napr. balík do holej pošty, cvičenie vo vnímavosti, projektová metóda, icebreakers (prelomenie ľadov medzi hráčmi, uvoľnenie napätia, vytvorenie priateľskej atmosféry).
Metódy Zážitkového Učenia sa
Zážitkové učenie sa, ak má byť aktívne a situačné, vyžaduje, aby učiteľ pri projektovaní aktivít vychádzal z bezprostredného záujmu detí a aranžoval učebné prostredie tak, aby umožňovalo autentické učenie. Pri spontánnych alebo riadených aktivitách dochádza u detí k objavovaniu, prežívaniu a praktickému konaniu. Osobná skúsenosť, vlastná aktivita a s tým súvisiace motivujúce a aktivizujúce učebné situácie sú nevyhnutné pre rozvoj dieťaťa.
Medzi druhy metód zážitkového učenia sa patria:
- Dialóg a skupinové diskusné metódy (vyjadrovanie názorov detí, vzájomné akceptovanie názorov iných).
- Pohybové aktivity (pohybové hry, psychomotorické hry).
- Výtvarné aktivity (kresba, maľba, modelovanie, koláž).
- Hudobné aktivity (spev, tanec, počúvanie hudby).
- Písomné aktivity (spoločná tvorba s pomocou učiteľky).
- Viacrozmerné aktivity (dramatizácia, hranie rolí, hranie scénok).
- Bádateľské aktivity (objavovanie, kooperácia s inými).
Medzi najdôležitejšie metódy zážitkového učenia sa patria metódy tvorivej dramatiky, ktoré zahŕňajú:
- Hry na sebaovládanie (napodobňovanie predmetov pohybom).
- Hry na predstavivosť (pohľad na predmet a otázka "Čo je to?").
- Hranie rolí (bez scenára, ale s adekvátnymi inštrukciami).
- Inscenačná metóda (inscenovanie rolí podľa simulovanej situácie alebo prežitej skúsenosti, diskusia).
- Pantomíma (vyjadrovanie myšlienok, pocitov a zmyslových vnemov pohybom tela).
- Improvizácia (aktívne konanie podľa literárnej predlohy alebo životnej situácie).
- Dramatizácia príbehu.
K metódam tvorivej dramatiky patria aj interakčné cvičenia, ako citová inventarizácia, citové prelaďovanie a relaxačné cvičenia.
Metódy Vhodné pre Dosahovanie Cieľov Prierezovej Témy Environmentálna Výchova
Učiteľ by mal vyberať metódy tak, aby zohľadnil zvláštnosti a špecifiká osobnosti dieťaťa v danom veku. Pri výbere metód vhodných pre environmentálnu výchovu je dôležité si uvedomiť špecifiká predškolského veku. Deti v tomto veku sú schopné vizuálnej predstavivosti a vybavovania si názorných obrazov. Prejavuje sa u nich detský egocentrizmus a zaujíma ich to, čo je aktuálne na základe viaczmyslového vnímania. Deti majú potrebu aktivity, experimentovania, bádania a striedania aktivity. Prevláda u nich učenie sa napodobou, preto je dôležité im predkladať správne modely. V období symbolického myslenia si dieťa dokáže predstaviť aj to, čo sa nerealizovalo, ale aj to, čo prežilo, videlo a počulo.
Prečítajte si tiež: Technológie v materskej škole
Pre dosahovanie cieľov predškolskej pedagogiky všeobecne, teda aj environmentálnej výchovy, sú najvhodnejšie metódy, ktoré aktivujú subjekt (dieťa) do činnosti. Najprirodzenejšími metódami učenia sa a rozvoja dieťaťa vo veku do ôsmich rokov je metóda hry, metóda skúmania a bádania, metóda pozorovania, experimentovania a metóda diskutovania. Využívané sú heuristické metódy, ktoré zároveň slúžia na rozvoj tvorivosti dieťaťa. Zaraďujeme sem DITOR, brainstorming, situačnú a inscenačnú metódu, metódu riešenia problémov a metódy tvorivej dramatiky.
Pri dosahovaní svojich cieľov využíva svoje skúsenosti získané v mimoškolskom prostredí a z materskej školy dieťa získava kvalitatívne hodnotnejšie skúsenosti. Je kontaktované s príslušným obsahom edukácie, zámerným, cieleným a cieľavedomým edukačným pôsobením, kvalifikovanými zásahmi do jeho procesov učenia sa a rozvoja, vhodne zvolenými vybranými organizačnými formami, stratégiami a aplikovateľnými metódami. Proces výučby je priestor na kladenie otázok, hľadanie, pátranie, skúmanie, bádanie, produkovanie poznatkov s prevahou aktívnosti zo strany dieťaťa.
Organizačné Formy a Stupne Samostatnosti
Výchovno-vzdelávací proces v materskej škole môže prebiehať v rôznych organizačných formách:
- Individuálna forma (jeden učiteľ vyučuje jedného žiaka, organizačne náročná).
- Hromadná forma (jeden učiteľ vyučuje celú skupinu žiakov naraz).
- Individuálna práca detí (samostatná a aktívna činnosť každého dieťaťa).
- Skupinová práca detí (deti získavajú nové vedomosti a zručnosti prácou v skupinách).
- Frontálna práca detí (učiteľ zadáva deťom jednu alebo viacero rovnakých úloh).
- Diferencovaná forma (zohľadňuje sa tempo učenia sa nadaného a menej nadaného dieťaťa).
Pri všetkých formách je dôležité rozvíjať u detí aktivitu, samostatnosť, angažovanosť, tvorivosť, schopnosť sústrediť sa a samostatnosť myslenia a rozhodovania.
Problémové Úlohy a Tvorivosť
Tvorivý učiteľ napomáha rozvoju tvorivej osobnosti tým, že ponúka obsah edukácie v podobe učebných problémov. Riešenie problémov má dve roviny, racionálnu a tvorivú. Objektom poznávania a prirodzene myslenia je celá problémová situácia. Riešenie problému predpokladá odhalenia určitých vzťahov v určitej situácii. Je dôležité rozlišovať úlohu od problému. V procese výučby učiteľ predostrie deťom obsah úlohy a deti ju plnia podľa pokynov učiteľa alebo pokynov vyplývajúcich zo samotnej úlohy. Problémom sa rozumie to, keď subjekt/jedinec pozná cieľ, ktorý chce a má alebo musí dosiahnuť, ale nepozná cesty, spôsoby, metódy, prípadne stratégie, ako ho dosiahnuť. Typické problémové otázky začínajú slovami: Prečo… Čím sa líši… Porovnaj… Ako by si vysvetlil… Popíš… Vysvetli… Dokáž… Ako súvisí… Čo je príčinou…
Prečítajte si tiež: Recepty s vajíčkami pre dojčatá
Projektové vyučovanie je vyučovacia metóda, pri ktorej sú žiaci vedení k riešeniu komplexných problémov a získavajú skúsenosti praktickou činnosťou a experimentovaním. Problémy by mali vychádzať predovšetkým zo života, z mimoškolských skúseností. Ich riešenie si vyžaduje poznatky z viacerých vied. Problémy riešia skupiny žiakov. Riešenia vedú ku konkrétnym výsledkom, produktom (písomným referátom, výkresom, videoprogramom, modelom, reálnym predmetom, výstavám, dramatizácii a pod.).
Tvorivá Dramatika a Hrová Akčná Dráma
Tvorivá dramatika je postavená na zážitku a zahŕňa skúmanie osobných pocitov, postojov a hodnôt. Dieťaťom prevzatá a predstieraná rola je príležitosťou na sebarealizáciu svojich kompetencií a sebaprezentáciu svojich doterajších poznatkov. Učiteľ zabezpečuje vhodnosť podmienok a okolností pre plynulú hru detí. V súvislosti s uvedenými metódami nachádza uplatnenie aj stratégia hrová akčná dráma.
Verbálne Prejavy a Metóda Hľadania
Charakteristickou vlastnosťou človeka je doprevádzať svoje konanie slovne. Verbálne prejavy sprevádzajú aj riešenie nejakého učebného problému. Deti potrebujú to, čo si myslia a čo sa učia, tiež vyjadriť verbálne, ale aj s využitím kresby, trojrozmerných modelov a pod. Metóda hľadania je metóda hľadania, triedenia, rozvíjania rozumových schopností a vlastných záujmov.