Rady a tipy pre úspešnú adaptáciu dieťaťa na materskú školu

Nástup do materskej školy predstavuje významný krok v živote dieťaťa a jeho rodiny. Pre mnohé deti je to prvá skúsenosť so svetom mimo domova, a preto je dôležité zabezpečiť, aby tento prechod bol čo najplynulejší a najmenej stresujúci. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na adaptáciu detí v materskej škole a ponúka praktické rady a tipy, ako sa na ňu pripraviť.

Príprava pred nástupom do materskej školy

Adaptácia na nové prostredie môže byť pre dieťa náročná, preto je dôležité začať s prípravou včas. Tu je niekoľko krokov, ktoré môžete podniknúť pred nástupom do materskej školy:

Skúšanie odlúčenia

Ešte pred nástupom do materskej školy skúšajte príležitostné odlúčenie na kratšiu a postupne aj dlhšiu dobu. Vždy sa vráťte v dohodnutú dobu, aby malo dieťa istotu a nemyslelo si, že utečiete navždy. Deti vnímajú čas inak ako dospelí. Podľa psychologičky Kataríny Trlicovej je dieťa pripravené nastúpiť do škôlky, keď sa už vie odpútať od rodiny a nebráni sa novému prostrediu. V nerozhodných situáciách sa môžete obrátiť na detských psychológov. Umožníte tým dieťaťu prežiť si ten pocit istoty, že aj keď nejaký čas nevidí mamu, tá sa zase vráti a nič zlé sa nestane. Dieťaťu treba zatiaľ dajte nejakú zábavnú úlohu (niečo postaviť z kostičiek, nakresliť apod.). Sľúbte mu, že za 5 minút prídete a zas budete spolu. Potom sa objavte v dohodnutom čase s veľkým úsmevom a otvorenou náručou. Rozprávajte sa o tom, aké to pre dieťa bolo, ako sa cítilo bez mamičky. Pripomeňte mu, že keď mu sľúbite, že sa vrátite, tak to vždy dodržíte. A potom si doprajte nejakú spoločnú hru alebo iný láskyplný kontakt. Trénovať odlúčenie môžete aj s plyšákmi, bábikami alebo figúrkami z Lega.

Pozitívny prístup k materskej škole

Rozprávajte sa s dieťaťom o tom, že onedlho pôjde medzi iné deti, že sa tam budú spolu hrať, kresliť, veľa sa naučia a vždy pre neho prídete. Ešte pred nástupom sa choďte s dieťaťom poprechádzať do blízkosti materskej školy a preskúmajte s ním okolie - ihrisko, dvor, kde sa bude hrať s ostatnými deťmi. Nikdy dieťa nástupom do materskej školy nestrašte. Škôlka nemá byť „za trest“, vyjadrujte sa o nej doma len pozitívne. Čítajte si pred aj po nástupe do materskej školy rôzne rozprávkové knižky o zvieratkách, ktoré tiež nastupujú do materskej školy a príbehy sa spájajú s pozitívnymi skúsenosťami. Rozprávajte sa spoločne o obrázkoch v knihe, pocitoch zvieratiek či iných postáv. Vo svojom trojročnom mozgu si totiž dieťa ťažko dokáže na základe slov reálne predstaviť, čo bude v škôlke prežívať. Preto skúste radšej vytvárať pozitívne zážitky, pocity, ktoré sa spájajú so škôlkou. Vymyslite dieťaťu výpravu do škôlky, ktorú spestríte rôznymi stanovišťami s úlohami a hrami. A odfoťte sa potom v cieli výpravy - pred budovou škôlky.

Príprava pomôcok do škôlky

Vyberte sa spoločne na nákupy, kde si vyberie papučky do škôlky, úbor na spanie, batoh pre plyšovú hračku a podobne - všetko do škôlky. Môže to byť spoločná a veľká zábava.

Prečítajte si tiež: Príčiny dýchavičnosti u detí

Nácvik samostatnosti

Natrénujte si s dieťaťom, čo všetko sa bude diať, keď pôjdete do škôlky. Ako sa bude vyzliekať, obúvať, umývať si rúčky, obliekať pyžamko pred spaním, obúvať papučky, obliekať bundu, keď pôjde s pani učiteľkou von atď. Škôlky radia, aby boli deti v týchto činnostiach čo najsamostatnejšie.

Pozitívne naladenie rodičov

Aj vy ako rodič sa potrebujete uistiť v tom, že ste pozitívne naladený na nástup vášho dieťaťa do škôlky. Deti ľahko vycítia a prevezmú pocity svojich rodičov, takže ak ste nervózny, neistý, vystresovaný - ťažko sa bude dieťa cítiť dobre. Ak nevidíte nástup dieťaťa do škôlky pozitívne, pouvažujte nad odkladom, ak sa cítite nepripravený, alebo skúste vybrať škôlku, ktorej budete dôverovať viac. Podľa detskej psychologičky Mgr. Lýdie Adamcovej môžu aj príbehy o vás, o vašich prvých dňoch v škôlke, vtipné zážitky pomôcť uľahčiť adaptáciu v škôlke. Ujasnite si v sebe odpoveď na otázku, PREČO chcete, aby vaše dieťa nastúpilo do škôlky. Ste s tým vnútorne v súlade, alebo vás k tomu tlačí okolie? Aké máte dôvody, pre ktoré si myslíte, že dieťaťu škôlka prospeje? Pokiaľ je váš postoj pevný a ste presvedčená, že dieťa chodiť do škôlky má, pôjde vám celá príprava ľahšie, pretože máte jasný cieľ. A dieťa to vycíti, pochopí, že cesta, ktorú ste vybrali, je tá správna a bude sa postupne na ňu adaptovať. Pokiaľ ale máte pochybnosti, či škôlka je vo vašej situácii to pravé, je na mieste zvážiť aj iné riešenia. Dieťa totiž vycíti vašu neistotu a svojim správaním vám bude tú neistotu ešte viac podkopávať. Nie preto, že by vám celú situáciu chcelo komplikovať.

Počas adaptácie v materskej škole

Aj počas samotnej adaptácie v materskej škole existujú spôsoby, ako dieťaťu uľahčiť prechod do nového prostredia:

Obľúbená hračka

Pripravte si s dieťaťom nejakú obľúbenú hračku, ktorá ho bude sprevádzať na ceste do škôlky. Môže to byť hračka na spanie, hračka, ktorú si berie so sebou k starým rodičom, hračka, ku ktorej má blízko. Využite hračku, aby ste verbalizovali obavy dieťaťa, zvedavosť dieťaťa.

Ranná rutina

Ranné vypravovanie do škôlky vo väčšine rodín neprebieha úplne idylicky a často končí krikom a vyhrážaním. Časový stres je totiž najväčší nepriateľ láskavého rodičovstva. Preto čím skôr naučíte dieťa rannej rutine, tým viac si ušetríte nervy, keď škôlka naozaj začne. K tomu, aby sa dieťa naučilo vnímať, ktoré nevyhnutné činnosti je potrebné ráno pred odchodom urobiť a v akej postupnosti, nájdete dnes na trhu veľa didaktických pomôcok. Ale takúto pomôcku si pokojne môžete vyrobiť aj sami doma. Pomôžu vám v tom napríklad tieto obrázky ranných činností. Stiahnite si ich, vytlačíte, spolu s deťmi vymaľujete, vystrihnete, prípadne zalaminujete. Alebo použite svoje vlastné fotografie, bude to ešte viac autentické. A potom už len pripínajte na magnetickú tabuľu farebnými magnetkami tak, aby znázorňovali postupnosť ranných činností. Deťom takáto vizuálna pomôcka náramne pomáha, aby sa rýchlejšie zorientovali v čase a uľahčuje im to prechody medzi jednotlivými činnosťami. Vďaka nej budú v rannej príprave samostatnejšie a istejšie a vám ubudne nabádania a vysvetľovania. Myslite aj na to, že dieťa sa oveľa ľahšie naučí ranným činnostiam, ak ich budete robiť spoločne. Moja prax aj vlastná skúsenosť mi ukazujú, že pokiaľ dieťa pri rannej rutine nespolupracuje a bojkotuje odchod do škôlky, je za tým najčastejšie jeho nenaplnená potreba hry alebo blízkosti, spojenia s matkou/otcom. Obetujte preto radšej 10 minút ranného spánku na to, aby ste do rannej rutiny zaradili čas na pomalé prebudenie s dieťaťom, maznanie, rozprávanie sa, krátku hru. Čokoľvek, čo dieťa potrebuje, aby sa cítilo viac v bezpečí a viac napojené na vás. Nastavte si budík tak, aby žiadna z nevyhnutných ranných činností nemusela prebiehať v zhone. Nechcete sa totiž ráno dostať do tlaku, kedy máte tendenciu strácať trpezlivosť. Čím viac budú vaše rána pohodové a hravé, tým ľahšie sa s vami dieťa pri bráne škôlky rozlúči.

Prečítajte si tiež: Psychologické problémy po ťažkom pôrode

Lúčenie v škôlke

Nepúšťajte sa do dlhých rečí s učiteľkou hneď ráno. Informujte sa radšej popoludní, pred odchodom z materskej školy. Aj ďalšie škôlky radia čo najkratšie lúčenie pred vstupom do triedy. Ak je to možné, prinášajte dieťa do škôlky v časoch, kedy nie je najväčší zhon a prichádza najviac detí. Môže to byť preňho náročné a možno potrebuje vstúpiť do pokojnejšieho prostredia. Deti milujú rituály. Rituál lúčenia zároveň bude predstavovať akúsi vyššiu silu, ktorá nezvratne určí čas rozlúčky. Môže ísť o rituál pri odchode z domu, alebo rituál pri lúčení sa v šatni v škôlke. Nechajte sa viesť svojou intuíciou a vytvorte si svoj vlastný rituál. Deťom pomáha prekonať odlúčenie, keď im do škôlky dáme niečo, čo im bude pripomínať domov. Dajte mu svoju usmievavú fotografiu do skrinky so slovami, že keď bude chcieť vidieť mamičku, nájde ju vždy tu v šatni a usmiatu. Alebo to môže byť vaša šatka, brošňa, náramok.

Prejavy emócií

Začiatok škôlky je pre mnohé deti náročným obdobím - môžu preto v týchto dňoch vyžadovať zrazu oveľa viac pozornosti, byť mrzutejšie, podráždené. Dovoľte mu prejaviť sa, prejaviť tieto pocity, obklopte ho láskou a pokojom. Postupom času a hlavne privyknutím si na novú rutinu by sa malo vrátiť do „normálu“. Aj keď vaša ranná rutina a lúčenie prebieha bez väčších problémov, občas nastane situácia, že dieťa nebude chcieť ísť ráno z domu. A pravdepodobne vám ani nebude schopné povedať, aký má na to dôvod. Jednoducho sa mu naozaj nebude chcieť a oveľa radšej by sa s vami hralo, bolo celý deň doma vo vašej blízkosti a malo na obed polievku od vás. A to je normálne. Lenže malé dieťa s dozrievajúcim mozgom nemá dostatok sebadisciplíny, aby sa postavilo a pripravilo sa do škôlky tak, ako sa od neho očakáva. Vám sa to bude javiť, akože nespolupracuje, vzdoruje a robí naschvály. Lenže ono si nemôže pomôcť. Jednoducho vám potrebuje ukázať, že „trpí“ a nemá na to zatiaľ vhodnejšie prostriedky. V takej situácii dieťa neobviňujte z toho, že vám to robí ešte ťažšie. Buďte na jeho strane. Uznajte mu, že má nárok cítiť sa tak, ako sa cíti. „Chrobáčik, tebe sa dnes tak veľmi nechce z postele. Je tam teplo a príjemne, že? Keď prejavíte pochopenie pre jeho nechuť, dáte mu priestor si ten pocit zažiť a ponúknite svoju náruč ako podporu, častokrát to postačí, aby sa situácia vyriešila sama.

Rozhovory po škôlke

Nezabúdajte sa po príchode zo škôlky dieťaťa pýtať - ako sa má, ako sa cítilo… Čo robilo s Miškom, čo im čítala pani učiteľka, čo mala na sebe oblečené Katarínka, ktorú hračku dnes obliekalo ono. Zamerajte sa na pozitívne spomienky. Uistite ho, že tak, ako máte prácu vy, má „prácu“ (povinnosť) aj ono v škôlke, ale po nej tam vždy budete a budete spoločne tráviť čas a dodržiavajte to. Pochváľte ho, odmeňte, ak to uznáte za vhodné.

Adaptácia ako proces

Práve preto je tak dôležitá adaptácia. „Nečakajte, že vaše dieťa si nepoplače počas prvých dní v materskej škole, to je normálna reakcia.“ Plač je totiž učením sa schopnosti samoregulácie emócií. Deti ešte nemajú úplne sformované procesy ich zvládania a potrebujú preto podporu dospelého. Ešte len sa učia, ako sa vysporiadať s hnevom, smútkom, frustráciou. Preto miesto slov emócie prejavujú plačom. Je to prirodzená reakcia, ktorá vyplýva z potreby podpory a pocitu bezpečia. Pri nástojčivom plači až afektoch sa snažte dieťa odovzdať učiteľke čo najrýchlejšie, bez zbytočného dlhého lúčenia, tíšenia, prehovárania. Dajte mu na vedomie, že viete, že sa mu to nepáči, ale ubezpečte ho, že určite poň prídete. Rodič by určite nemal prežívať pocity viny z toho, že dieťa je v materskej škole, ale vnímať tento moment z pozitívnej strany. Vyvarovať sa musí aj prezentovaniu svojich obáv z toho, či dieťa vstup do materskej školy zvládne. Budúci škôlkar totiž napätie a strach vycíti a bude reagovať podobne ako jeho ustráchaná a vystresovaná mamička. Ak by plač pretrvával dlhšie (viac ako mesiac), dieťa pravdepodobne nie je ešte zrelé byť bez rodiča a treba počkať, alebo skúsiť dieťa odpútať (napríklad tým, že ho bude do materskej školy vodiť iná osoba).

Pomoc od materskej školy

Nebojte sa o pomoc požiadať aj materskú školu, ak máte pocit, že vaše dieťa škôlku nezvláda. Pani učiteľka ho môže počas dňa pozorovať a všímať si, čo potrebuje, aby sa upokojilo, ako sa správa vtedy a vtedy, čomu by ste sa doma mohli venovať. Pomôcť môže aj rozhovor so psychológom či psychologičkou. Možno sa snažíte, ako vládzete, nasledujete pokyny riaditeľky, učiteľky, snažíte sa pozitívne rozprávať o škôlke a pobyte v nej, kreslíte si, adaptačný proces ste prispôsobili svojmu dieťaťu a plač nie a nie ustať. Čo robiť potom? Myslite na to, že každé dieťa je individuálne. Každá dieťa zvláda nástup do škôlky po svojom. Veľa záleží na jeho osobnosti, vlastnostiach, predchádzajúcich skúsenostiach, názoroch rodičov a okolia, vaša výchova.

Prečítajte si tiež: Výživové problémy u detí

Čo nerobiť

Detská psychologička Mgr. Lýdia Adamcová tiež upozorňuje, aby ste sa vyvarovali komentárov, ktoré do úst dospelým vôbec nepatria: „Vyvarujte sa vetám ako ´neopováž sa plakať´, ´ale si sa ukázal pred deťmi´, ´to sa nehanbíš takto sa správať´, alebo ´doma to poviem ockovi´“.

Dôležité informácie

Na záver škôlky prosia rodičov, aby nezabudli informovať zamestnancov a zamestnankyne o zvláštnostiach dieťaťa, individuálnych osobitostiach aj zdravotnom stave (alergie, zlozvyky, palček v ústach, obhrýzanie nechtov…).

Ako sa pripraviť vnútorne

Nepochybne ste si čítali odporúčania od vašej škôlky, na čo všetko a ako sa máte pripraviť ohľadom nástupu. Dieťa je odplienkované, vie sa samo najesť, obliecť sa, upratať si po sebe. To všetko zvládate. Možno vás to prekvapí, ale pre hladký nástup do škôlky nie je až tak dôležité, ako je pripravené dieťa, ale ako je pripravená mama. Preto začnite najskôr tým, že se to upracete sami v sebe.

Prečo chcete, aby vaše dieťa nastúpilo do škôlky?

Ujasnite si v sebe odpoveď na otázku, PREČO chcete, aby vaše dieťa nastúpilo do škôlky. Ste s tým vnútorne v súlade, alebo vás k tomu tlačí okolie? Aké máte dôvody, pre ktoré si myslíte, že dieťaťu škôlka prospeje? Pokiaľ je váš postoj pevný a ste presvedčená, že dieťa chodiť do škôlky má, pôjde vám celá príprava ľahšie, pretože máte jasný cieľ. A dieťa to vycíti, pochopí, že cesta, ktorú ste vybrali, je tá správna a bude sa postupne na ňu adaptovať. Pokiaľ ale máte pochybnosti, či škôlka je vo vašej situácii to pravé, je na mieste zvážiť aj iné riešenia. Dieťa totiž vycíti vašu neistotu a svojim správaním vám bude tú neistotu ešte viac podkopávať. Nie preto, že by vám celú situáciu chcelo komplikovať.

Vzťah s učiteľkou

Adaptácia dieťaťa v škôlke bude do veľkej miery závisieť od prístupu učiteliek. Možno budete mať šťastie alebo urobíte dobrú voľbu, vždy ale môžete niečo ovplyvniť aj vy. Napríklad tým, že nadviažete priateľský vzťah s učiteľkou vášho dieťaťa. Keď dieťa uvidí, že vy dve sa spolu priateľsky rozprávate, vyhodnotí to jeho podvedomie tak, že je bezpečné tráviť čas v prítomnosti tejto učiteľky, hoci jej možno ešte nebude stopercentne dôverovať. Tiež môžete dať učiteľke tip, čím môže vášmu dieťaťu pomôcť, keď je smutné alebo sa hnevá.

Starostlivosť o seba

Obdobie, kedy riešite nástup do škôlky patrí určite k tým emočne náročnejším. A pre všetky tie emócie dieťaťa, ktoré to nesie so sebou - strach, nechuť, smútok, zlosť - budete hromozv…

Mníchovský model adaptácie

Psychológovia a psychologičky tvrdia, že dieťa si na škôlku najlepšie a najrýchlejšie privykne, ak učitelia pri adaptácii využívajú takzvaný mníchovský model, pri ktorom do celého procesu výraznou mierou zapájajú aj rodičov. „Vnímam však, že materské školy a ich zamestnanci v našich podmienkach nie sú na takýto model uspôsobení a zmeny nie je reálne implementovať individuálne,“ hovorí psychologička Jana Zemandl. Podľa nej je potrebné urobiť systémové zmeny v súlade s odbornými poznatkami v oblasti podpory zdravého vývinu dieťaťa.

Podľa psychologičky Sokolovej a špeciálnej pedagogičky Pokornej môže proces adaptácie správne prebehnúť len vtedy, ak sa počas neho v dieťati podarí vybudovať dôveru v učiteľov a pocit bezpečia v materskej škole. Na to, aby dieťa mohlo u mamy alebo otca vypozorovať pozitívne emócie voči škôlke, musí mať rodič možnosť stráviť s dieťaťom v škôlke určitý čas. Hana Sokolová a Alena Pokorná tvrdia, že dieťa si na škôlku najlepšie a najrýchlejšie privykne, ak učitelia pri adaptácii vyžívajú takzvaný mníchovský model.

Mníchovský a aj podobný berlínsky model využívajú mnohé škôlky v Nemecku a aj niektoré zariadenia v Česku. Z psychologického hľadiska sa podľa Jany Zemandl javia tieto spôsoby adaptácie dieťaťa na pobyt v materskej škole ako ideálne. „Vnímam však, že materské školy a ich zamestnanci v našich podmienkach nie sú na takýto model uspôsobení a zmeny nie je reálne implementovať individuálne. Preto je potrebné urobiť systémové zmeny v súlade s odbornými poznatkami v oblasti podpory zdravého vývinu dieťaťa,“ tvrdí psychologička.

Model postupnej adaptácie

Druhou najvhodnejšou možnosťou je podľa psychologičky Jany Zemandl postupná adaptácia bez prítomnosti rodiča v triede. Tento model už funguje v mnohých štátnych i súkromných škôlkach u nás. „Postupné predlžovanie času dieťaťa v škôlke bez rodiča má oproti celodennému nástupu výrazné výhody. Tento prístup znižuje záťaž a podporuje lepšie zvládanie odlúčenia,“ hovorí Jana Zemandl. Ideálne podľa nej je, keď sa dĺžka pobytu flexibilne prispôsobuje reakciám dieťaťa.

V mnohých súkromných i štátnych škôlkach u nás deti od prvého dňa trávia v zariadení celý deň. Podľa psychologičky nemožno povedať, že je to zlé pre všetky deti. „Niektorým deťom pri nástupe do škôlky dokonca vyhovuje rýchlejší nábeh. V populácii trojročných však ide skôr o menšie percento, väčšine prospieva empatická a postupná adaptácia,“ hovorí odborníčka.

Pred zápisom dieťaťa do materskej školy by sa mal rodič podľa odborníčky vždy zaujímať o adaptačný program zariadenia aj o to, nakoľko ho učiteľky v praxi dodržiavajú, a dohodnúť si adaptačný plán pre svoje dieťa.

Sedem rád, ako podporiť rozbehnutý proces adaptácie

Psychologička Jana Zemandl odporúča rodičom sedem krokov, ktoré by mohli prispieť k lepšej a bezproblémovej adaptácii dieťaťa:

  1. Pestujte pravidelnú a otvorenú komunikáciu s učiteľkami: Rodič by si mal každý deň aspoň krátko pohovoriť s učiteľkou. Ráno jej môžete poskytnúť praktické informácie o dieťati, napríklad: Syn sa dnes v noci budil, môže byť unavenejší. Alebo: Veľmi sa teší na autíčko, ktoré tu včera videl. Praktické detaily podľa odborníčky pomôžu učiteľke lepšie reagovať na dieťa v priebehu dňa. Popoludní by sa mal rodič učiteľky spýtať na priebeh dňa a na to, či dieťa plakalo a čo ho rozveselilo.
  2. Budujte vzťah a dôveru s učiteľkami: Deti cítia, či rodič učiteľke dôveruje alebo o nej pochybuje. Pozitívny vzťah s učiteľkou môžete cielene budovať aj úsmevom, poďakovaním, priateľským tónom. Odporúča deti povzbudzovať, aby učiteľke doma nakreslili obrázok alebo vybrali fotku, ktorou ju obdarujú. Prostredníctvom takýchto viet dieťa vníma, že rodič má učiteľku rád a verí jej.
  3. Poskytnite čo najviac informácií o dieťati: Učiteľkám by ste mali podľa Jany Zemandl odovzdať informácie o zvyklostiach dieťaťa, jeho obľúbených hrách, upokojujúcich predmetoch, stravovacích návykoch, alergiách, ale aj veciach a vnemoch, ktoré dieťa rozrušujú.
  4. Spoločné riešenie problémov: Ak nastanú ťažkosti, napríklad ak dieťa odmieta v škôlke spať alebo vôbec nechce jesť, rodič by mal aktívne komunikovať s personálom o možných riešeniach. Keď dieťa vidí, že sa rodič a učiteľka spoločne snažia veci upraviť, môže sa cítiť v bezpečí v sieti dospelých, ktorí spolupracujú.
  5. Zaujímajte sa o denný program a zapojte sa do života škôlky: Rodič by sa mal podľa Jany Zemandl intenzívne zaujímať o to, čo deti v škôlke robia, aké témy preberajú a aké pesničky sa učia. Prepája tým svet škôlky s domovom a dieťa cíti, že rodič má záujem o jeho zážitky. Odporúča, aby sa rodičia zúčastňovali adaptačných stretnutí, besiedok, dní otvorených dverí alebo spoločných tvorivých dielničiek.
  6. Udržujte pozitívny prístup a dbajte na vzájomný rešpekt: Rodič by mal výhrady voči škôlke vždy riešiť taktne a mimo sluchu dieťaťa.
  7. Riešte úzkosť dieťaťa: Ak dieťa prežíva ťažké chvíle, je dôležité zistiť, čo ho trápi a s láskou mu pomôcť.

Čo robiť pred nástupom do škôlky

Práve rodičia môžu cielenou prípravou veľmi uľahčiť nástup detičiek do materskej školy. Nájdite si preto čas a pokúste sa vyskúšať naše odporúčania v praxi, aby ste eliminovali úzkosť dieťaťa z neistoty, čo ho v škôlke čaká.

Rady pre rodičov:

Čo najviac sa s dieťaťom pred začiatkom škôlky rozprávajte o tom, prečo je škôlka pre detičky dôležitá a dobrá, že sa tu naučia množstvo nových vecí, spoznajú nových kamarátov a môžu sa hrať s cudzími hračkami. Pozitívne ho motivujte. Skúste aplikovať dostatočne vopred (aj niekoľko mesiacov) režim, ktorý bude škôlka vyžadovať. Týka sa to predovšetkým vstávania a stravovania. Ak to režim škôlky umožňuje, navštívte ju počas leta niekoľko krát (i bezprostredne pred prvým septembrom), aby dieťa vstupovalo do relatívne známeho prostredia. Čiastočne tým eliminujete neistotu. Hovorte detailne o režime, ktorý škôlka vyžaduje. Dieťa to potrebuje vedieť. Ak vám to situácia umožňuje, pokúste sa zoznámiť a spriateliť s deťmi, ktoré nastúpia do vašej triedy ešte pred začiatkom roka. Prípadne sa skúste dohodnúť so starým kamarátom dieťaťa a nastúpiť do rovnakej škôlky. Ak si myslíte, že by vaše dieťa mohlo odlúčenie od vás niesť obzvlášť ťažko a finančná situácia vám to umožňuje, zvážte dočasný pobyt v súkromnej škôlke. Pokúste sa s dieťaťom nástup do materskej školy jednoducho natrénovať v súkromnej škôlke. Cca 3 mesiace pred nástupom do škôlky začnite so začleňovaním do kolektívu. V súkromných škôlkach, obzvlášť počas leta, môžu mať učiteľky menej detí- približne 5 na jednu učiteľku. Budú sa môcť tomu vášmu venovať neporovnateľne viac a zažije režim a pocit odlúčenia, ktorý ho následne bude čakať v štátnej škôlke.

Prvé dni v škôlke sú stresujúce

Po nástupe do materskej školy majú učiteľky doslova plné ruky práce. Tri plačúce deti na rukách obetavých učiteliek nie sú žiadna výnimka. V orientačnej fáze sa dieťa stáva pozorovateľom nového prostredia, ľudí, pravidiel a aktivít, ktorých súčasťou sa stáva. Býva málo výrečné a kontaktné voči svojmu okoliu a snaží sa spracovať všetky podnety zo svojho okolia.

Rady pre rodičov:

  1. Ranné lúčenie s množstvom kriku a plaču je pre všetkých veľmi náročné. Toto obdobie proste musíte vydržať a dôverovať skúseným učiteľkám. Ak vám to učitelia dovolia, poproste ich o možnosť prvé dni zostať nejaký čas v triede. Snažte sa však dieťa nekontaktovať a napríklad si čítať. Každý deň tento čas skracujte a pomaličky sa po veľmi rýchlej rozlúčke s dieťaťom vytraťte. Nikdy neodchádzajte bez rozlúčenia! Ak vám nie je umožnené v triede zotrvať počas prvých dní, veľmi rýchlo sa rozlúčte. Nedávajte dieťaťu ani na sekundu pocítiť, že by mohlo odísť s vami. Pokiaľ dieťa chytí záchvat, musíte ho uistiť, že napriek tomu budete musieť odísť a ono aj tak musí zostať v škôlke. Je jasné, že ste v šoku a možno ste u svojho dieťaťa obdobný záchvat ešte nevideli, ale musíte pozbierať sily a ísť.
  2. Dieťatku nedávajte po škôlke žiadne ďalšie aktivity, bolo by preťažené.
  3. Nakoľko deti veľmi málo prípadne vôbec v škôlke nechcú jesť, ich nervozita, prípadne plačlivosť sa zvyšuje aj kvôli tomu. Majte po príchode do škôlky pripravený malý snack, ktorý má rád a potlačte tak ďalšiu vlnu nervozity z vášho stretnutia. Z detí zvykne opadnúť stres a po uvoľnení sa opäť rozplačú.
  4. Hovorte o jeho strachu a úzkosti. Snažte sa zistiť, čoho konkrétne sa dieťa bojí. Má strach, že sa nevrátite? Ublížil mu niekto? Alebo nevie, kde je toaleta?
  5. Poproste učiteľku, aby si dieťa mohlo vziať do škôlky svoju najobľúbenejšiu hračku.

tags: #problemy #v #adaptacii #dietata #materska #skola