Rodina je základnou bunkou spoločnosti a má právo na ochranu, ktorá presahuje hranice jednotlivých štátov. Prvoradým cieľom rodiny je zabezpečiť zdravé prostredie pre vývoj detí. Čo sa však stane, ak rodina túto úlohu zlyháva a stáva sa pre dieťa nevhodným prostredím? Jedným z najzávažnejších zásahov štátu do rodinného života je odobratie dieťaťa z jeho prirodzeného prostredia. Tento článok sa zaoberá príčinami, ktoré vedú k takémuto krajnému riešeniu, a skúma rôzne aspekty tejto zložitej problematiky.
Rodina a Práva Dieťaťa
Rodinné právo definuje rodičovské práva a povinnosti ako súhrn práv a povinností zameraných na zabezpečenie morálneho a materiálneho blaha dieťaťa a ochranu jeho práv a záujmov. Zodpovednosť rodičov je kľúčová. Ak rodičia zanedbávajú svoje povinnosti stanovené zákonom, štát môže zasiahnuť. Tieto zásahy sa delia na:
- Podporné opatrenia: Cieľom je zachovať celistvosť rodiny.
- Invazívne opatrenia: Najzávažnejším je odňatie dieťaťa z biologickej rodiny.
V zmysle článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života. Zásah štátu je možný len v súlade so zákonom a ak je to nevyhnutné vo verejnom záujme.
Historický Kontext Zásahov Štátu do Rodiny
Počiatky zásahov štátu do rodinného prostredia siahajú do 80. rokov 19. storočia v Európe. V tomto období sa začala intervencia štátu považovať za menšie zlo v porovnaní s narušením morálneho základu spoločnosti. Spoločnosť sa začala zaoberať zneužívaním a zanedbávaním detí a ich ochranou. Cieľom organizácií bolo novelizovať zákony, vytvoriť kontrolný systém a obmedziť právomoci rodičov voči deťom.
Medzinárodné Dohovory a Štandardy
Článok 9 Dohovoru o právach dieťaťa stanovuje, že štáty musia zabezpečiť, aby dieťa nebolo oddelené od svojich rodičov, okrem prípadov, keď je to nevyhnutné pre najlepší záujem dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Duchovné príčiny tehotenstva
Zásahy štátu do rodinného prostredia sa v jednotlivých štátoch EÚ líšia v dôsledku rozdielov v legislatíve, ekonomickej vyspelosti, sociálnom systéme, právnej kultúre a histórii. Integrácia krajín a migrácia obyvateľstva si vyžadujú dodržiavanie štandardov v oblasti ochrany detí a rodiny vo všetkých štátoch. Hoci obmedzovanie rodičovských práv patrí do pôsobnosti jednotlivých štátov, musia spĺňať štandardy stanovené v medzinárodných dokumentoch o ľudských právach.
Kontroverzné Prípady a Štatistiky
Problematike odoberania detí biologickým rodičom sa venuje veľká pozornosť v súvislosti s kontroverznými prípadmi v krajinách EÚ. Prieskumy ukazujú, že vo Veľkej Británii dochádza ročne k odňatiu približne 30 000 detí z ich biologických rodín.
Príklad z Veľkej Británie: The Children Act
Základný právny rámec pre starostlivosť štátu o deti vo Veľkej Británii predstavuje The Children Act. Jeho cieľom je zabezpečovať a chrániť záujmy detí. Aktuálne znenie bolo prijaté po smrti Victorie Climbie, obete týrania. Kľúčovým ustanovením je odoberanie detí biologickým rodičom, pričom všetky verejné inštitúcie majú povinnosť ohlásiť podozrenie zo zanedbávania alebo zneužívania dieťaťa.
Podobné ustanovenie je zakotvené aj v Zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele v SR. Akékoľvek oznámenie o podozrení z ubližovania, zneužívania alebo zanedbávania dieťaťa je ihneď posunuté miestnemu orgánu na ochranu detí. Ten má jeden deň na rozhodnutie o ďalšom postupe. Ak má za to, že dieťaťu nebolo ubližované, nezačne žiadne ďalšie konanie. V prípade podozrenia môže rozhodnúť o prešetrení a vypracovaní posudku. Ak posudok naznačuje týranie alebo bezprostredné nebezpečenstvo, začína sa vyšetrovanie.
Na základe The Children Act musí byť vyšetrené každé podozrenie alebo domnienka, že dieťa by mohlo byť ohrozené. Ak sa podozrenie potvrdí, sociálny pracovník môže podať návrh na súd na vydanie predbežného opatrenia, ktoré dočasne upraví pomery dieťaťa. Na základe predbežného opatrenia môže byť dieťa odňaté rodičom na 8 týždňov. Sociálny pracovník musí vypracovať „plán ochrany dieťaťa“, ktorý zahŕňa všetky podrobnosti o živote dieťaťa po odobratí rodičom.
Prečítajte si tiež: Ako riešiť nočné pomočovanie
V prípade, že sociálne úrady sú presvedčené, že je nevyhnutné zveriť dieťa do náhradnej starostlivosti, môžu podať návrh na súd na nariadenie dlhodobej náhradnej starostlivosti. Na základe tohto nariadenia preberá miestny úrad rodičovské práva a povinnosti. Súd môže nariadiť náhradnú starostlivosť iba v prípade, že dieťa utrpelo vážnu ujmu alebo mu hrozí nebezpečenstvo váženej ujmy zo strany rodičov. Dieťa môže byť zverené do starostlivosti príbuzných, pestúnskej starostlivosti alebo do detského domova. V niektorých prípadoch plán starostlivosti o dieťa obsahuje aj stanovenie procesu postupného návratu dieťaťa do biologickej rodiny. Ak návrat nie je bezpečný alebo v záujme dieťaťa, môže byť dieťa poskytnuté na adopciu.
Prípady Odňatia Detí Slovenským Rodičom v Zahraničí
Vo Veľkej Británii došlo k viacerým prípadom odňatia detí biologickým rodičom pochádzajúcim zo Slovenska. Najmedializovanejším prípadom bolo odobratie detí Samuela a Martina Boorových. Po prešetrení veci súd rozhodol o ich nútenej adopcii. Odobratie detí sprevádzali pochybnosti o oprávnenosti a dôvodnosti tohto opatrenia. Kráľovský súd napokon rozhodol o zverení detí do starostlivosti starej matky, ktorá žije na Slovensku.
Podobný prípad sa stal aj v kauze 12-ročného Elliota, ktorého britské úrady odobrali jeho slovenskej matke a zverili ho do starostlivosti jeho tety. Tento prípad zmenil nazeranie britských súdov na prípady odoberania detí rodičom pochádzajúcim z iných krajín. Britská justícia musí o prípadoch odobratia či adopcie detí rodičom, ktorí nie sú britskými občanmi, informovať krajinu, z ktorej pochádzajú a umožniť jej podieľať sa na danom konaní.
Každý obyvateľ, ktorý sa rozhodne založiť si rodinu v inom členskom štáte EÚ, musí byť pripravený stotožniť sa aj s fungovaním jej právneho a sociálneho systému, právneho povedomia a mentality.
Situácia v Škandinávskych Krajinách
Okrem Veľkej Británie dochádza k veľkému množstvu zásahov štátu do rodiny aj v niektorých škandinávskych krajinách. Vo Švédsku došlo od roku 1920 k odobraniu viac ako 300 000 detí a ich umiestneniu do náhradnej starostlivosti. Už v roku 2009 Výbor OSN upozornil na neobvykle vysoký počet detí odnímaných svojim biologickým rodičom vo Švédsku.
Prečítajte si tiež: Príručka o vyrážkach na brušku dojčiat
Základný právny rámec verejnej zodpovednosti za deti a mladistvých je vo Švédsku zakotvený v zákone o sociálnych službách. Starostlivosť prostredníctvom štátnych orgánov je poskytovaná osobám mladším ako 18 rokov, ak nemožno predpokladať, že mladému človeku môže byť poskytnutá potrebná starostlivosť so súhlasom osoby alebo osôb, ktoré majú na neho väzby. Ak rodičia dieťaťa neposkytnú súhlas s takýmito opatreniami, môže byť povinná starostlivosť nariadená. Základným účelom zákona je ochrana detí, ktoré sa ocitli v nebezpečenstve. Zákon zveruje právomoc v rámci podpory pozitívneho vývoja detí do kompetencie miestnych orgánov.
Ak sociálni pracovníci považujú za potrebné prijať dieťa do verejnej starostlivosti, podajú správu sociálnej rade, ktorá väčšinou rozhodne v súlade s názorom sociálnych pracovníkov. Rada môže podľa zákona urobiť mimoriadne rozhodnutie, pričom takéto rozhodnutie sociálnej rady musí byť potvrdené na miestnom správnom súde. Rodičia aj deti majú zo zákona nárok na verejného obhajcu v správnych konaniach pred súdom.
Vo Švédsku sa často uplatňuje osobitný právny inštitút, tzv. prenos poručníctva, čo je ekvivalentom vynútenej adopcie. Prenosom opatrovníctva nevlastných detí od ich rodičov dôjde k prerušeniu všetkých väzieb, ktoré sú medzi rodičom a dieťaťom a rodič stráca akékoľvek rozhodujúce slovo v živote svojho dieťaťa. Proti rozhodnutiu sociálnej rady sa rodičia môžu odvolať na správny súd. Na druhom stupni rozhoduje odvolací správny súd a napokon najvyšší súd.
V prípade odňatia dieťaťa biologickým rodičom sú sociálni pracovníci povinní zabezpečiť dieťaťu prijatie do verejnej inštitúcie. Dieťaťu musí byť zabezpečený dostatočný kontakt s jeho biologickou rodinou. Sociálni pracovníci a nevlastní rodičia však často regulujú návštevné práva biologických rodičov, alebo im odopierajú právo na korešpondenciu, čím dochádza k úplnej izolácii detí od biologických rodičov.
Syndróm Zavrhnutého Rodiča
Syndróm zavrhnutého (odcudzeného) rodiča (SZR) je jav, pri ktorom dieťa sústavne a neodôvodnene zľahčuje a uráža jedného z rodičov. Tento syndróm sa často vyskytuje v rozvodových a porozvodových sporoch. Dieťa prijíma jedného rodiča a druhého odmieta.
Charakteristické Znaky SZR
- Nenávisť voči jednému z rodičov.
- Absurdné zdôvodňovanie nenávisti.
- Neprítomnosť ambivalencie (čiernobiele hodnotenie rodičov).
- Reflexívna podpora programujúceho rodiča.
- Neprítomnosť pocitu viny.
- Vypožičané scenáre (papagájovanie).
Warshak (2001) definuje SZR ako poruchu, pri ktorej je primárnym prejavom neodôvodnená kampaň dieťaťa za degradáciu rodiča alebo odmietanie tohto rodiča, spôsobená vplyvom druhého rodiča v kombinácii s vlastným prispením dieťaťa.
Niektorí odborníci poukazujú na vysoký výskyt porúch psychického stavu u rodičov a tvrdia, že len v ojedinelých prípadoch bolo možné jednoznačne hodnotiť postoje detí ako „syndróm zavrhnutého rodiča“. Na odmietaní druhého rodiča sa často podieľajú vlastné negatívne zážitky s odmietaným rodičom. Navrhujú vhodnejší preklad „odcudzený“ rodič a upozorňujú na dôležitosť včasného zachytenia a mediáciu ako významný preventívny faktor.
Klimeš (2009) používa v súvislosti so SZR slová ako „zmrzačenie mysle dieťaťa“, na ktorom sa často podieľajú aj príbuzní, či priatelia. Bakalář (2006) uvádza, že vytesňovanie či nahradzovanie prirodzených a pôvodných pozitívnych emócií môže byť spúšťačom psychopatologických prejavov a rizikového správania dieťaťa.
Pavlát a Janáčková (2007) uvádzajú, že Medzinárodná klasifikácia duševných chorôb DSM IV nepozná takýto syndróm. Americká psychiatrická asociácia nepovažuje parental alienation syndrome za psychickú poruchu z dôvodu obmedzenej validity výskumov na túto tému. Preto je tento pojem kontroverzný.
Bernet a kol. (2016) uvádzajú, že v USA sa odhaduje viac ako 22 miliónov dospelých, ktorí zažili rodičovské odcudzenie a 10 miliónov dospelých zažívajú to, čo vnímajú ako závažné odcudzenie svojich detí.
Prípad Odobratia Dieťaťa Matke v Bratislave
Šokujúci prípad odobratia chlapčeka matke v Bratislave poukazuje na možné zlyhania systému. Štvorročný chlapec bol odobratý matke priamo zo škôlky na základe pochybných výpovedí učiteľky a sociálnej kurátorky. Po niekoľkých mesiacoch odlúčenia sa Tomáško vrátil do domáceho prostredia, ale bol psychicky narušený.
Učiteľka podala podnet na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny s podozrením, že chlapec je zanedbávaný. Dôvodila tým, že dieťa je špinavé a zbité. O dva dni na to, dieťa odviezli do nemocnice na Kramáre, kde ho hospitalizovali s podozrením, že je týrané. Polícia však oznámenie zamietla, lebo nenašla žiadny dôkaz.
Podľa mamy Moniky jej zavolali okolo jedenástej a oznámili jej, že synčeka zobrali do nemocnice na Kramáre a rodina má zákaz za Tomáškom prísť, či domáhať sa akýchkoľvek informácií. Na tretí deň od podania telefonického podnetu učiteľky na ÚPSVaR, úrad požiadal bratislavský okresný súd o vyňatie dieťaťa z rodiny pre ohrozenie života a zdravia. Deň na to súd vydal predbežné opatrenie. Chlapčeka umiestnili do detského domova.
Vo všetkých dokumentoch sa uvádza vyjadrenie sociálnej pracovníčky, že dieťa bolo ustráchané. V prepúšťacej správe z nemocnice je uvedené, že Tomáška prepustili s nálezom jedna modrina staršieho dáta, opuch zápästia a atopický ekzém. Chlapček neabsolvoval žiadne psychologické alebo psychiatrické vyšetrenia, ktoré by potvrdzovalo, že mu bolo ubližované. Mama Monika bola z celej situácie nešťastná, usilovala sa synčeka dostať domov aspoň na Vianoce. Súd však vianočný pobyt zamietol.
Tomáško je konečne po mesiacoch trápenia od 5. marca opäť so svojou mamou. Odvolací krajský súd zrušil predbežné opatrenie. Z celého niekoľkomesačného diania okolo seba sa však nevie spamätať. Kvôli úradníkom a štátnym orgánom utrpel traumu a neustále sa bojí, že ho opäť od milovanej mamičky zoberú.
Podpora Rodín v Ohrození
Na Slovensku žije niekoľko tisíc detí a ich rodín v ohrození, pričom podľa štatistík Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je v posledných rokoch umiestnených do detského domova viac ako 1000 detí ročne. Je to preto, že na Slovensku nedostatočne funguje včasná podpora rodín v ohrození a ich vyhľadávanie.
Cieľom včasnej intervencie v rodine je pokúsiť sa odvrátiť ohrozenie dieťaťa. Rodiny sa však k pomoci dostávajú až v čase, keď sú v nich vypuklé a spravidla zoskupené viaceré problém. Na Slovensku by sme v otázke včasnosti pomoci mali väčšiu pozornosť sústrediť na podporné a preventívne aktivity v rodinách, aby rodiny ani ,,nepadli“ do systému pomoci. Veľký význam má prepojenie tzv. prvej signálnej pomoci ešte tehotným ženám v ohrození.
Významné postavenie vo vyhľadávaní takýchto rodín má aj samotná obec. V neposlednom rade aj sociálne subjekty a komunita/susedia vedia nielen zistiť a poukázať na to, keď rodine niečo chýba, ale sa aj do pomoci zapojiť. Samostatnou otázkou v rámci podporných a preventívnych aktivít je učenie sa rodičovstvu, ktoré v školách absentuje. Veľký význam má najmä u rodičov, ktorí pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a sami nemali bezpečné detstvo.
Rodinám v kríze sa poskytuje systematická sociálno-psychologická pomoc, výchovné a finančné poradenstvo priamo u nich doma. Rodinám sa radia, ale ich aj sprevádzajú pri kontakte s úradmi, vyjednáva a obhajuje záujmy dieťaťa a jeho rodiny na úradoch, v škole, pred súdmi, rieši konflikty v rodine a facilituje stretnutia s odborníkmi. Poskytuje dlhodobú podporu a pomoc aj tehotným ženám, ktoré prežívajú ťažké životné obdobie a hrozí, že si dieťa nechajú vziať, vzdajú sa ho alebo im bude odňaté pre nedostatočnú starostlivosť.
Význam Rodiny pre Vývoj Dieťaťa
Rodina má v našej dnešnej spoločnosti dôležitý význam pre duševný vývoj dieťaťa. Prirodzeným, spontánnym spôsobom tu plní každý jednotlivý člen určitú úlohu a naplňuje vitálne potreby dieťaťa - fyzické, citové, intelektuálne a morálne. Celková atmosféra rodiny silne formuje vyvíjajúcu sa osobnosť dieťaťa.
Význam rodinného rozpadu pre vznik deprivačných porúch dokazujú štatistiky z rôznych retrospektívnych štúdií, ktoré u detí vyšetrovaných a liečených pre rôzne psychiatrické poruchy vykazujú značne zvýšené percento neúplných rodín. Najvážnejšie nebezpečenstvo pre vývoj dieťaťa, hlavne v útlom veku, nastáva vtedy, keď chýba matka. Na nej závisí nielen starostlivosť, ale taktiež uspokojovanie väčšiny jeho duševných potrieb - ona je základom jeho vzťahu k človeku a jeho dôvery v okolitý svet.
Dieťaťu vyrastajúcemu bez otca chýba dôležitý vzor mužskosti, ktorý je zvlášť pre starších chlapcov dôležitý k regulácii ich správania. Dieťa, ktorému chýba hlavne otcovská autorita, býva často nesociálne a agresívne voči dospelým i deťom.
K normálnej štruktúre rodiny patria aj súrodenci. Ich vplyv na vývoj dieťaťa nie je síce taký prenikavý ako vplyv rodičov, ale možnosť spoločnej hry, zdieľanie hračiek, dobrôt, pozornosti rodičov, riešenie drobných každodenných sporov i vzájomná súťaživosť či žiarlivosť - to všetko a mnohé ďalšie okolnosti zdravo podnecujú vývoj dieťaťa a uľahčujú mu vstup do spoločnosti.
Práva Rodičov a Detí v Kolíznej Starostlivosti
V akých prípadoch môže sociálka dieťa rodičom odobrať? Čo hovorí zákon a na čo má rodič právo? Umiestnenie dieťaťa do kolíznej starostlivosti rozhoduje súd na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Dĺžka pobytu dieťaťa v kolíznej starostlivosti je závislá od rozhodnutia súdu a trvá najmenej počas 3 mesiacov od jeho vykonateľnosti.
Podľa Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne názor, má právo vyjadriť ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. Jeho názor treba mať na zreteli pri za bezpečovaní ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Rodičovské práva, ak neboli rodičovi odňaté súdom, sa vo vzťahu k dieťaťu nemenia a rodič po dohode so zariadením na výkon rozhodnutia súdu môže dieťa navštevovať a spolupracovať na jeho prípadnom návrate do rodinného prostredia.
Samotné odňatie dieťaťa trvá po súdom stanovenú lehotu (najdlhšie 6 mesiacov, avšak po uplynutí tejto lehoty ho môže súd znova nariadiť) a počas uvedenej lehoty súd sleduje, či uložené opatrenie splnilo svoj účel.
Odobratie Detí Rodičom v Zahraničí: Príklady a Obrana
Jednou z metód na ničenie rodiny je, keď štát odoberá rodičom pod rôznymi zámienkami rodičovské práva. Príkladom je nórska mama Silje Garmo, ktorej sa nórsky úrad pre deti Barnevernet snažil odobrať dcéru z banálnych dôvodov.
V Poľsku sa zaoberajú prípadom nemeckej rodiny, ktorá ušla do Poľska, aby sa vyhla strate detí. Nemecký súd rozhodol na základe stanoviska jedného znalca o odobratí rodičom ich 15-ročného syna a 11-ročnej dcéry.
Slobodnej matke pomohli získať späť päť detí, ktoré jej boli odobraté a umiestnené v troch zariadeniach po tom, ako jedno dieťa v škole povedalo, že sa k nemu matka správa zle.
V poslednej dobe je verejnosť otrasená prípadom, keď boli poľskej rodine odobraté štyri dievčatá švédskymi a poľskými úradmi. Najstaršie z nich odobrali rodičom ešte vo Švédsku, pretože sa v škole posťažovala na to, že má v domácnosti veľa povinností a rodičia jej obmedzujú prístup k telefónu.
Možnosti Pomoci a Intervencie
Ak máte podnet na zanedbávanie, zneužívanie či týranie maloletej osoby, obrátiť sa môžete na príslušný úrad anonymne i pod vlastným menom.
- Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny - ich bezplatná telefonická linka slúži na zaznamenávanie podnetov a oznamov v prípade zanedbávanie starostlivosti detí. Na linku sa dostanete telefónnym kontaktom 0800 191 222.
- Národná linka na pomoc deťom v ohrození (NICK) - bezplatná linka poskytuje deťom ohrozeným násilím krízovú intervenciu, poradenstvo a prevenciu online formou. Funguje nepretržite 24/7 a spojiť sa s odborníkmi je možné pomocou chatu na webovej stránke www.viacakonick.sk alebo v mobilnej aplikácii.
- Linka detskej istoty - volať na ňu môžu bezplatne deti i dospelí (rodičia, pedagógovia, príbuzní, zdravotníci..). Je anonymná, odborne garantovaná a hlavným cieľom je okamžité telefonické spojenie v krízovej či stresovej situácii.