V zmysle základných zásad pracovného práva má fyzická osoba právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. Pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom vzniká na princípe zmluvnej voľnosti. Zamestnanec sa slobodne rozhoduje pri výbere zamestnania, obdobne zamestnávateľ sa slobodne rozhoduje pri výbere zamestnanca. S uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom (napr. uzavretie pracovnej zmluvy) vznikajú obom účastníkom rozsiahle práva a povinnosti. Inštitút dovolenky je ich súčasťou.
Dovolenka a jej druhy
Právna úprava dovolenky zamestnancov, ktorých pracovnoprávne vzťahy upravuje základný pracovnoprávny predpis č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP), je podrobne obsiahnutá v ustanoveniach § 100 až § 117 ZP, ktorý nadobudol účinnosť 1. 4. 2002 a zrušil dovtedy platný zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len pôvodný ZP).
Po prijatí nového Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. 4. Osobitná dodatková dovolenka bola upravená ešte v pôvodnom Zákonníku práce. Vláda SR mohla nariadením ustanoviť, za akých podmienok a v akej dĺžke majú nárok na tento druh dovolenky napr. Ďalšia dovolenka patrila zamestnancovi s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, prípadne ďalším zamestnancom, ktorých práca podstatne závisela od poveternostných vplyvov. Celková výmera ďalšej dovolenky nesmela u zamestnanca presiahnuť jeden týždeň.
Po splnení zákonom stanovených podmienok môže zamestnancovi vzniknúť súbežne nárok na dovolenku za kalendárny rok a nárok na dodatkovú dovolenku, resp. nárok na dovolenku za odpracované dni a nárok na dodatkovú dovolenku. Právna úprava dovolenky však nepripúšťa súbeh dovolenky za kalendárny rok a dovolenky za odpracované dni.
Základnou podmienkou vzniku nároku zamestnanca na dovolenku za kalendárny rok (príp. na jej pomernú časť) je skutočnosť, že zamestnanec vykonával u zamestnanca prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Aby sme mohli posúdiť, či zamestnanec splnil základnú podmienku „odpracovanie 60 dní v roku“, je potrebné poznať, aký deň sa považuje na účely dovolenky za odpracovaný. Podľa ZP sa za odpracovaný deň považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny, pričom časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú. Pracovnou zmenou je dĺžka pracovného času v jednom dni, ktorý pre zamestnanca vyplýva zo stanoveného (alebo dohodnutého) a rozvrhnutého týždenného pracovného času.
Prečítajte si tiež: Možnosti práce počas materskej dovolenky
Za výkon práce sa považuje aj čas:
- zameškaný pre dôležité osobné prekážky v práci, ktoré sa uvádzajú v § 141 ods.
- keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa, tzn. čas zameškaný pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 1 a 4 ZP (napr. zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu poruchy na strojovom zariadení, z dôvodu prechodného nedostatku surovín alebo pohonnej sily, príp. chybných pracovných podkladov alebo z dôvodu iných vážnych prevádzkových dôvodov, tzn.
- keď zamestnanec nepracuje pre prekážky z dôvodov všeobecného záujmu (výkon verejnej funkcie, výkon občianskych povinností, napr. činnosť svedka predvolaného na konanie na súde), iný úkon vo všeobecnom záujme, napr.
- čas zameškaný pre dôležité osobné prekážky, konkrétne: čas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 ZP (prvých 28 týždňov, príp.
Ostatné dôležité osobné prekážky v práci (ktoré sa neuvádzajú v § 142 ods. 2 ZP) sa na účely dovolenky neposudzujú ako výkon práce, a tak sa do „počtu odpracovaných 60 dní“ nezapočítavajú.
- rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods.
- zameškaný pre ďalšie pracovné voľno poskytnuté zamestnancovi podľa § 142 ods. 3 ZP z iných vážnych dôvodov, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času (tzv.
Príklady
Príklad č. 1: Zamestnanec počas svojho pracovného pomeru odpracoval 60 dní. Dva dni v mesiaci január však zamestnanec nepracoval, pretože boli sviatky, ktoré pripadli na jeho obvyklé pracovné dni. Započítavajú sa na účely dovolenky do odpracovaných dní aj sviatky pripadajúce na bežný pracovný deň zamestnanca? Áno, započítavajú, keďže podľa § 144 ods. 3 písm.
Príklad č. 2: Zamestnankyňa nastúpila do pracovného pomeru 15. januára 2007. V roku 2008 nastúpila na materskú dovolenku, ktorá jej skončila 21. januára 2009. Následne požiadala zamestnávateľa o čerpanie rodičovskej dovolenky. Dňa 1. apríla 2009 sa rozhodla nastúpiť do práce. V čase od 11. mája 2009 do 18. mája 2009 ošetrovala svojho chorého syna, čo riadne zamestnávateľovi zdokladovala. Od 1. júla 2009 do 17. júla 2009 čerpala dovolenku, dňa 17.
Na účely posúdenia nároku na dovolenku za kalendárny rok 2009 sa posudzujú nasledovné obdobia:
Prečítajte si tiež: Metódy sterilizácie u žien po pôrode
- čas riadnej materskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 ZP (od 1. januára 2009 do 21.
- doba výkonu pracovnej činnosti (od 1. apríla 2009 do 10. mája 2009 a od 19. mája 2009 do 31. decembra 2009, s výnimmkou dňa 17.
- čas čerpania dovolenky na zotavenie od 1. júla 2009 do 17.
- čas čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 ZP (od 22. januára 2009 do 31.
- čas dôležitej osobnej prekážky na strane zamestnanca - ošetrovanie chorého člena rodiny (od 11. mája 2009 do 18.
- čas, počas ktorého zamestnankyňa čerpala neplatené voľno (17.
Základnú podmienku „výkon práce u toho istého zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku 2009“ zamestnankyňa splnila, pretože za výkon práce sa považovalo 205 dní (15 dní za január, 22 dní za apríl, 15 dní za máj, 22 dní za jún, 23 dní za júl, 20 dní za august a 88 dní za mesiace september až december).
Ak základnú podmienku zamestnanec splní a pracovný pomer u zamestnávateľa, u ktorého vykonával prácu aspoň 60 dní, trval nepretržite celý kalendárny rok, vznikne zamestnancovi nárok na dovolenku za kalendárny rok.
Príklad č. 3: Zamestnanec Ján mal uzatvorený pracovný pomer so zamestnávateľom Dunaj na dobu určitú od 1. januára 2009 do 31. marca 2010. Od 1. apríla 2010 zamestnávateľ uzatvoril so zamestnanom Jánom pracovný pomer na dobu neurčitú. Podmienka nepretržitého trvania pracovného pomeru bola splnená, pretože išlo o bezprostredne nadväzujúci vznik pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi. Zamestnancovi vznikne predpokladaný nárok na dovolenku za kalendárny rok 2010 v plnej výške, teda v rozsahu 4, resp.
Príklad č. 4: Zamestnanec Peter mal uzatvorený pracovný pomer so zamestnávateľom NOVA na dobu určitú od 1. januára 2009 do 31. augusta 2010. Od 1. septembra 2010 uzatvoril pracovný pomer na dobu neurčitú s firmou VEGA. Ak zamestnanec zmení v priebehu roka zamestnanie, právna úprava nepripúšťa možnosť uzatvorenia dohody medzi predchádzajúcim a novým zamestnávateľom, v ktorej sa dohodne, že si zamestnanec svoju nevyčerpanú dovolenku vyčerpá u nového zamestnávateľa. Táto možnosť platila v zmysle § 110a zákona č. 65/1965 Zb. (pôvodného ZP) platného do 31. 3. 2002.
Ak základnú podmienku zamestnanec splní a pracovný pomer u zamestnávateľa, u ktorého vykonával prácu aspoň 60 dní, netrval nepretržite celý kalendárny rok, napr. nastúpi do pracovného pomeru v priebehu kalendárneho roka, vznikne zamestnancovi nárok na pomernú časť dovolenky za príslušný kalendárny rok. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
Prečítajte si tiež: Podmienky materskej a rodičovskej
Príklad č. 5: V pracovnej zmluve uzavretej medzi zamestnancom a zamestnávateľom bol dohodnutý nástup do pracovného pomeru na 2. januára 2009 (1. januára - štvrtok - bol deň pracovného pokoja). Je možné na účely výpočtu nároku na dovolenku považovať mesiac január za celý mesiac nepretržitého trvania pracovného pomeru tohto zamestnanca? Podľa stanoviska Najvyššieho súdu Cpjf 69/1971, ak dochádza medzi zamestnávateľom a zamestnancom k dohode o dni nástupu zamestnanca do práce, má byť doba nástupu dojednávaná zásadne na prvý deň v mesiaci, a to aj v prípadoch, keď na začiatku mesiaca sú dni pracovného pokoja. Deň nástupu do práce je podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy, ktorá sa však určuje na základe dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom, a preto umožňuje aj stanovenie iného termínu nástupu do práce, napr. bezprostredne po dni pracovného pokoja.
Príklad č. 6: Zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru 5. januára 2010 a uzavrie so zamestnávateľom pracovnú zmluvu na dobu určitú do 28. apríla 2010. Zamestnanec počas pracovného pomeru odpracoval u zamestnávateľa 82 dní, tzn. že splnil základnú podmienku vzniku nároku na pomernú časť dovolenky.
Ak zamestnanec u toho istého zamestnávateľa nebude vykonávať v kalendárnom roku prácu aspoň 60 dní, nevznikne mu nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť.
Príklad č. 7: Zamestnanec Anton uzatvoril so zamestnávateľom Hron pracovný pomer na dobu určitú od 1. októbra 2009 do 15. marca 2010. V roku 2009 v čase od 1. októbra 2009 do 31. V roku 2010 v čase od 1. januára 2010 do 15. marca 2010 zamestnanec odpracoval 52 dní (nesplnil podmienku odpracovať aspoň 60 dní, a preto nemá nárok na dovolenku za kalendárny rok, resp. na jej pomernú časť). Na rok 2010 mu však vznikol nárok na dovolenku za odpracované dni v dĺžke 2/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v roku 2010 (21 + 21 + 10).
Ak pracovný čas zamestnanca nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni, tak pri zisťovaní skutočnosti, či sú splnené podmienky vzniku nároku na dovolenku, sa posudzuje tento zamestnanec tak, ako keby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní.
Príklad č. 8: Zamestnanec nastúpil do pracovného pomeru 18. januára 2010 a má dohodnutý kratší pracovný čas. Pracovnú činnosť vykonáva len dva pracovné dni v týždni po 3 hodiny. K 31. marcu 2010 odpracoval 22 pracovných zmien (4 zmeny v januári + 8 zmien vo februári + 10 zmien v marci). Pracovný pomer zamestnanca netrval (nebude trvať) nepretržite počas celého roka 2010, pretože nastúpil 18. 1. 2010, tzn.
Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Týždeň dovolenky u tohto zamestnanca predstavuje 2 dni, za rok 8 dní. Pretože zamestnanec nastúpil do zamestnania 18. 1. 2010, nárok na pomernú časť dovolenky bude 8 : 12 x 11 = 7,5 dňa dovolenky. Každý „svoj“ týždeň (2 dni po 3 hodiny), ktorý zamestnanec odpracoval, sa započíta, ako keby odpracoval 5 dní. K 31. marcu 2010 zamestnancovi nevznikne nárok na dovolenku za kalendárny rok, pretože k danému dátumu je možné na účely dovolenky započítať len 53 dní (10 dní za január + 20 dní za február + 23 dní za marec), zamestnanec odpracoval 22 zmien.
Druhy prác zvlášť ťažkých alebo zdraviu škodlivých, pracoviská a oblasti, kde sa také práce vykonávajú, sú ustanovené vo vyhláške č. 75/1967 Zb. Za dodatkovú dovolenku nie je možné poskytnúť náhradu mzdy. Musí sa vyčerpať, a to prednostne pred dovolenkou za kalendárny rok alebo pred dovolenkou za odpracované dni.
Základná výmera dovolenky
Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Na túto dovolenku má nárok každý zamestnanec, ktorý uzatvorí pracovný pomer, bez ohľadu na vek a odpracované roky. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. Dovolenka učiteľov vrátane riaditeľov škôl a ich zástupcov, učiteľov materských škôl vrátane riaditeľov týchto škôl a ich zástupcov, asistentov učiteľov (od 1. 9. ZP ustanovuje „najnižšiu“ možnú výmeru dovolenky, na ktorú majú zamestnanci právny nárok.
Nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky je zamestnanec povinný preukázať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje nárok na dlhšiu výmeru dovolenky. Inak nárok na dlhšiu dovolenku za daný kalendárny rok zaniká. ZP neurčuje, akými dokladmi, resp. akým spôsobom je zamestnanec nárok na dlhšiu dovolenku povinný preukázať. Praxou sa zaužívalo akceptovanie dokladov, ktoré sú charakteristické pre nižšie uvedené započítateľné doby, napr.
Do času trvania pracovného pomeru sa započítava, ak spadá do doby po 18.:
- výkonu služby v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch a v Zbore väzenskej a justičnej stráže, výkonu civilnej služby alebo štátnej služby; právna úprava vyššie uvedených zložiek je ustanovená v zákone č. 73/1998 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, v zákone č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov, v zákone č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve v znení neskorších predpisov, v zákone č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov, v zákone č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, v zákone č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Do doby trvania pracovného pomeru sa započítava aj čas výkonu civilnej služby podľa zákona č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe, ktorý bol zrušený zákonom č. 569/2005 Z. z.
- úspešne skončeného štúdia; započítava sa len doba štúdia absolvovaná po 18. roku veku fyzickej osoby, pričom musí byť splnená podmienka, že štúdium bolo v riadnom termíne úspešne ukončené, tzn. maturitnou skúškou, štátnicami, príp.
započítavajú: prázdniny medzi jednotlivými ročníkmi štúdia, prázdniny medzi ukončením jedného druhu školy (napr. strednej) a ďalším štúdiom na inom druhu školy (napr. nezapočítavajú: doba opakovania ročníka, doba prázdnin po skončení štúdia pred nástupom do zamestnania, doba štúdia, ktoré nebolo úspešne ukončené, resp.
- vedeckej (umeleckej) ašpirantúry; právna úprava umeleckej a vedeckej ašpirantúry bola ustanovená v zákone č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, ktorý bol zrušený zákonom č. 131/2002 Z.
- doktorandského štúdia,ktoré je tretím stupňom vysokoškolského štúdia podľa § 54 zákona č. 131/2002 Z. z.
- činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby; započíta sa celé obdobie činnosti SZČO, ktoré sa preukazuje dokladom, napr.
Príklad č. 9: Zamestnankyňa Jana vykonávala prácu opatrovateľky v zahraničí. zamestnankyňa prácu v cudzine vykonávala po 18.
Deň dovolenky
Deň (neprepočítanej) dovolenky je doba zodpovedajúca dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúcej z určeného týždenného pracovného času, bez ohľadu na počet pracovných hodín pripadajúcich na konkrétny deň. Napr. Zamestnávateľ môže zamestnancovi, ktorý má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, výmeru dovolenky prepočítať (pozri nasledujúca podkapitola „výmera dovolenky“). Po prepočítaní bude dňom dovolenky dĺžka pracovnej zmeny zamestnanca, napr. 11,5 hodiny. Ak výmeru dovolenky zamestnancovi neprepočítame, nárok na dovolenku za kalendárny rok bude 20, resp. 25 dní. Zamestnávateľ vyplatí náhradu mzdy za dovolenku podľa počtu hodín, ktoré z dô…
Špecifické situácie
Členstvo a predsedníctvo v rade školy počas materskej dovolenky
PhDr. Predsedníčka rady školy, členka rady školy za kategóriu pedagogických zamestnancov nastúpila na materskú dovolenku. Legislatíva neošetruje takýto prípad - nie je tam opora ani pre zánik členstva v rade školy ani pre pozastavenie členstva v rade školy z dôvodu nástupu na materskú dovolenku. Riešenie týchto otázok je zásadné.
- Má byť jej členstvo a predsedníctvo v RaŠ počas materskej dovolenky pozastavené - na základe čoho (nieje opora v legislatíve).
- Zaniká jej členstvo v RaŠ nástupom na materskú dovolenku - na základe čoho (nieje opora v legislatíve).
SZČO na materskej dovolenke
JUDr. Otec SZČO nastupuje od 1. 11. 2016 na materskú dovolenku. Počas materskej dovolenky plánuje pracovať počas víkendov, teda objem jeho fakturáciu bude predstavovať cca 20 % súčasného stavu. V súčasnosti platí odvody do SP v sume cca 390 €, do ZP cca 190 € a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti 24 €. Je povinný platiť odvody do SP?
Dovolenka z predchádzajúcich rokov počas materskej dovolenky
Ing. Zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku v roku 2012, v tomto roku mala ešte nevyčerpanú dovolenku z roku 2011. Počas materskej dovolenky jej vznikol nárok na dovolenku za roky 2012 a 2013. Rodičovská dovolenka jej končí v novembri 2015. Do konca roka 2015 si teda nestihne vyčerpať riadnu dovolenku z rokov 2011, 2012 a 2013.
Poslankyňa obecného zastupiteľstva na materskej dovolenke
Ing. Poslankyňa obecného zastupiteľstva otehotnela a čoskoro sa jej narodí dieťa. Ide o neuvoľnenú poslankyňu, ktorá je odmeňovaná pravidelne mesačne a v sociálnej poisťovni je prihlásená ako zamestnanec s pravidelným príjmom. Podľa platných zásad odmeňovania sú naši poslanci odmeňovaní pravidelne mesačne paušálnou odmenou, ktorá sa im v prípade neúčastí na zasadnutí obecného zastupiteľstva kráti o určenú sumu, nikdy však nemôže byť nulová a preto každý mesiac majú nejaký vymeriavací základ pre platenie odvodov na sociálne poistenie. Je možné, že obci ako zamestnávateľovi z titulu funkcie poslanca obecného zastupiteľstva, neoznámi nástup na materskú dovolenku, počas celej doby materskej dovolenky využije možnosť ospravedlniť svoju neúčasť na zasadnutí obecného zastupiteľstva, obec ju stále bude viesť ako zamestnanca s pravidelným príjmom a bude jej vyplácať pravidelne mesačne krátenú odmenu a odvádzať z nej, v zmysle platnej legislatívy, odvody na sociálne poistenie? V prípade, že obci nástup na materskú dovolenku oznámi, čo sa stane s jej poslaneckým mandátom? Ako sa má v tomto prípade, podľa vášho názoru, správne postupovať, ak poslankyňa porodí dieťa, ale nechce sa vzdať svojho poslaneckého mandátu počas materskej dovolenky.
Nezdaniteľná časť základu dane na manželku počas materskej dovolenky
Ing. Podľa § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") sa na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane považuje manželka žijúca v spoločnej domácnosti, ktorá sa starala o vyživované maloleté dieťa podľa osobitného predpisu (zákon o rodičovskom príspevku). Podľa tohto zákona dieťaťom je dieťa do troch rokov veku, do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.
- Manželku od 1 dňa materskej dovolenky, t. j.
- Manželku od nasledujúceho mesiaca po narodení dieťaťa (t. j. nar. 5. 4.
- Manželku, ktorá poberá rodičovský príspevok?
Kvalifikačné predpoklady v CVC
Ing. Nastúpila som ako zástup za kolegyňu, ktorá je na materskej dovolenke s podmienkou začať študovať do jedného roku. Keď som si začala vyberať školu, dozvedela som sa, že kolegyňa, ktorá má Predškolskú a elementárnu pedagogiku nespĺňa kvalifikačné predpoklady na prácu v CVC a pritom má záverečné skúšky z pedagogiky, psychólogie a voľnočasovej pedagogiky. A kolegyňa, ktorá má vyštudovanú na ZU magisterské štúdium Mediamatiky a jej záverečné skúšky neobsahovali predmety psychológia, pedagogika. Je ich kvalifikačné zaradenie správne?
Návrat do zamestnania po materskej dovolenke a obsadenie pracovného miesta
JUDr. U svojho zamestnávateľa pracujem od roku 2008. Na MD som nastúpila v 12/2010 a dvojčatá sa nám narodili 1. 2. 2011, teda 02/2014 budú mať 3 roky. Na svojho zamestnávateľa som sa v 04/2013 písomne obrátila a oznámila, že sa hodlám v 06/2013 vrátiť späť do práce. Zastávala som pozíciu špecialistu vymáhania pohľadávok, čo predstavovalo poznanie práce všetkých oddelení nakoľko všetky činnosti sme museli preverovať aby sme mohli vymáhať pohľadávky od klientov (až na IT a marketing). Na osobnom stretnutí mi oznámili že moje pracovné miesto je obsadené (pričom niektoré moje činnosti boli prerozdelené na iných kolegov) a iné vhodné miesto pre mňa momentálne nemajú. Personalistka si na stretnutie rovno doniesla návrh na ukončenie pracovného pomeru s 2 mesačným odstupným + 1 za odrobené roky. Počas komunikácie mi bolo vysvetlené, že by bolo dobré to podpísať, nakoľko firma aj tak o pár rokov prejde pod banku a teda "neostane na kameni kameň" takže mi došlo že celé to stretnutie bolo o tom " hlavne to podpíš a odíď". Keď som sa pýtala na iné poracovné miesto vo firme, bolo mi oznámené, že je voľné miesto obchodníka a ja obchdník nie som a teda to miesto pre mňa voľné nie je, napriek tomu, že poznám firemnú politiku, informačný systém a (aj) prácu obchodníkov, nebolo mi to nič platné. Prijali človeka z vonku, ktorý tiež nebol obchodník. Ako prosím Vás postupovať ? V článku od p.Doc. Thurzovej uvádzate, že často dochádza k stavom, že sa ženy po návrate nedostanú päť do práce. Podľa zákona ak sa nezruší moje pracovné miesto mám naň po návrate nárok. To že zamestnávateľ nemohol nechať moje pracovné miesto voľné, je bez diskusie. Nechápem prečo, neobsadil moje miesto len po dobu zastupovania MD. Tým by sa elegantne vyriešil problém. Čítala som komentáre na internete a zaujímalo by ma, čo znamená "ak zaradenie na pôvodné miesto nie je možné" kto posudzuje, čo je to možné alebo nie ? Zamestnávateľ ? To potom nemusí resp. neprijme žiadnu mamičku, lebo im teoreticky hrozí, že nebude v práci tráviť toľko času ako predtým.
Odvody živnostníčky počas materskej a rodičovskej dovolenky
Ing. Som živnostníčka a na základe minuloročného daňového priznania platím minimálne odvody do zdravotnej poisťovne (55,02 €/mesačne) a Sociálnej poisťovne (mesačne v sume 130,27 €.). Uplatňujem si priame výdavky a moje príjmy budú pravdepodobne aj v tomto roku minimálne (daň z príjmu za rok 2013 pravdepodobne nebudem platiť). Ak budem počas materskej a rodičovskej dovolenky pracovať (2013-2016), aké odvody budem platiť? Aká bude ich výška? Stratím nárok na materské? Aký maximálny príjem by som pripadne mohla mať, aby som nemusela platiť odvody? Existuje vôbec taká možnosť? Alebo sa mi neoplatí počas materskej a rodičovskej zarábať? Dokonca som dnes čítala o možnosti, že ak budem pracovať na materskej a rodičovskej, tak nedostanem žiadne príspevky. Oplatí sa ešte pred odchodom na materskú (od dnes do 15. 11.
#
tags: #preskusanie #zeny #u #zamestnavatela #po #nastupe