Nespavosť bábätiek a detí je bežnou výzvou, ktorej čelia mnohí rodičia. Nedostatok spánku môže viesť k zvýšenému stresu a podráždenosti u rodičov a dlhodobo zvyšuje hladinu stresového hormónu kortizolu u dieťaťa. Naopak, stres a depresia matky negatívne ovplyvňujú spánok dieťaťa, čo vedie k začarovanému kruhu. Deti a dospelí, ktorí majú dostatok spánku, dokážu lepšie regulovať svoje emócie, zatiaľ čo spánkové problémy v útlom veku môžu viesť k problémom so správaním v staršom veku.
Plač ako forma komunikácie
Rovnako ako smiech a rozprávanie, aj plač je pre bábätko prirodzenou formou komunikácie. Možno ste si všimli, že vaše bábätko má rôzne druhy plaču, ktoré znejú odlišne. Plačom nám chce dieťa niečo povedať. Prečo máme pocit, že dieťa, ktoré neplače, je "dobré"? Neexistujú lepšie a horšie deti. Je dôležité si uvedomiť, že nie každý plač vylučuje stresový hormón a nie každý plač je pre psychiku a zdravie ohrozujúci. Aby bol plač a z neho vyplývajúci stres škodlivý, musel by trvať veľmi dlho, deň aj noc, počas niekoľkých rokov.
Keďže pre deti do 18 mesiacov je plač jednou z mála foriem komunikácie, nie je dôvod, prečo by sme mali bábätko za každú cenu chcieť "umlčať", len aby neplakalo. Veď ani nám by sa nepáčilo, keby pri prvej vete, kedy si chcete posťažovať na počasie, by vám niekto okamžite urobil šhhh. Ako by vám bolo, keby vás bolelo brucho, chceli by ste sa s niekým o túto bolesť podeliť a on by vás okamžite umlčal pohárom mlieka, len aby ste boli ticho? Pričom by to robil stále a dokola. Prečo by to u našich detí malo byť inak?
Schopnosť bábätiek prispôsobiť sa stresu
Naše bábätká sa rodia len so schopnosťou plakať a nie sú pri narodení neurologicky schopné sa len tak bez pomoci upokojiť, ak sa veľmi rozplačú. Aj preto nie je vhodné malé bábätká (0-4 mesiace) nechávať bez tíšenia plakať. Aj napriek takémuto nízkemu veku, sú bábätká vybavené schopnosťou prispôsobiť svoje reakcie stresu, kedy mozog, napriek tomu, že bábätko plače, dokáže v určitých momentoch prestať vysielať signál telu, aby produkovalo kortizol. Znamená to, že telo a mozog bábätka prestane vyhodnocovať situácie ako stresové. Takouto situáciou môže byť aj vymenenie plienky, či obliekanie pyžamka, alebo plač, ktorý poznáte po večeroch, keď je dieťatko unavené a nedarí sa mu zaspať ani s vašou pomocou. Už v tomto veku je bábätko schopné zaspať bez pomoci, ak mu rodičia vytvoria vhodné podmienky. V tomto prípade sa bavíme o zaspatí bez pomoci, ktoré nie je spojené s emóciou.
Od 4.-6. mesiaca je mozog bábätka natoľko vyvinutý, že svoje správanie aj interakciu začína kontrolovať. Samozrejme so svojimi limitmi. Plač má aj liečivé účinky. Pri spracúvaní (krátkodobej) stresovej situácie či frustrácii, práve plač dieťatku pomáha danú situáciu lepšie spracovať a vyrovnať sa s ňou.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o špeciálnych materských školách
Krátkodobý vs. dlhodobý stres
Často sa stretávam s maminkami, ktoré si zamieňajú pojem vyplakanie (totálne ignorovanie dieťaťa až kým nezaspí/nezobudí sa) s niekoľkými minútami plaču v ich prítomnosti. Majú strach, že tých niekoľko minút môže ich dieťaťu ublížiť, či dokonca zanechať trvalé následky. Reálne však nie je pravda, že plač v takejto miere, dieťatku škodí. Ono má schopnosť od určitého momentu situáciu rozpoznať a jeho mozog prestáva vydávať informáciu, že sa jedná o stres aj napriek tomu, že dieťa napríklad plače.
Stres môžeme (vo veľmi veľkom zovšeobecnení) rozdeliť na krátkodobý a dlhodobý. Krátkodobý stres, zvyšuje síce kortizol a adrenalín, avšak to spôsobuje zvýšenie imunity a zlepšuje pamäť. Samozrejme opačne funguje dlhodobý stres, ktorý imunitu znižuje a zhoršuje pamäť. Žiadna štúdia nepotvrdzuje, že krátkodobý stres škodí. Dokonca, krátkodobí stres učí deti lepšie zvládať stres v budúcnosti. Preto strašenie tým, že krátkodobý plač dieťatku uškodí je vedecky ani nijak inak nepodložené.
Mýty a realita o detskom spánku
Mnohé matky sú vystavené tlaku a očakávaniam, ktoré nie sú realistické. V našej kultúre je matka často vnímaná ako tá, ktorá musí všetko zvládnuť sama, čo vedie k vyčerpaniu a frustrácii. Matka cez deň nerobí? Nemá na starosti dieťa, domácnosť a niekedy ešte aj prácu? Mali by ste to vydržať, lebo inak ste zlá matka?
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a má individuálne potreby. To, že dieťaťu nedáte napríklad rožok a ono potom 30 minút plače mu neškodí, rovnako ako mu neškodí to, že mu odmietnete dať prsník zakaždým na uspatie a tým ho naučíte, že zaspať sa dá aj inak. Tiež mu to pomôže spať dlhšie a zdravšie. Akceptujte, že niekedy sa na nás naše deti aj hnevajú. Ten nôž, čo ste im zobrali z ruky, alebo ten kúsok bratovho lega, s ktorým sa chcelo dieťa práve hrať, spôsobia, že sa rozhnevá a chvíľu plače.
Tento článok chce prezentovať iný pohľad na plač. Vysvetliť, že sa svet nezrúti, keď vaše dieťatko plače vo vašej prítomnosti. Nechce hovoriť a nabádať k žiadnej ignorácii a nevšímaniu si prejavov a emócií, ktoré nám naše deti zdeľujú.
Prečítajte si tiež: Záujmy detí pri striedavej starostlivosti
Tipy a stratégie pre lepší spánok
Zuzana Guzmická je na Slovensku priekopníčkou v oblasti poradenstva pri problémoch detského spánku a myšlienky, že dojčené dieťa nemusí byť päťdesiatkrát za noc hore. So spánkom svojho bábätka bojuje veľa unavených mamičiek. Súhlasím s tým, že edukácia rodičov, či už pred pôrodom, ale aj po ňom, je veľmi dôležitá. Rodičia sú často zaskočení okolo tretieho mesiaca, keď sa spánok rapídne mení a oni nevedia, čo sa deje. Práve informovanosť im v prvých mesiacoch života veľmi pomáha v tom, aby dieťa spalo čo najlepšie a aby bola celá rodina vyspatá primerane veku potomka. Určite nikto neočakáva od trojmesačného bábätka, že prespí celú noc, to ani nie je vhodné.
Veľmi často sa podceňuje tma, rodičia nevedia, že deti spia v spánkových cykloch, že k prebudeniam v noci dochádza bežne a závisí len od bábätka, ako sa s nimi vysporiada. Samostatné zaspávanie neznamená, že rodič odíde a dieťa necháva vyplakať. Je dôležité rozlišovať u bábätiek spánok do tretieho mesiaca a od tretieho mesiaca. Bábätko ešte nemá vyvinuté biologické hodiny a my mu ich nastavujeme. Do tretieho mesiaca vstupuje dieťa najprv do ľahkého spánku a až potom prechádza do hlbokého, čo je veľmi veľký rozdiel oproti spánku po štvrtom mesiaci.
Veľa rodičov isto pozná magickú tridsiatu minútu. Práve v nej sa množstvo detí zobudí, ďalšie zas prejdú plynule do fázy REM a následne dochádza k prebudeniu. Bábätko potrebuje znovu uspať pri dojčení, cumlíkom či hojdaním na rukách. Novorodenec do tretieho mesiaca najskôr vstupuje do ľahkého REM spánku, je v ňom približne 15-20 minút. V tom REM spánku bábätkom trhá a myká. Pokiaľ nie je zavinuté, má voľné ručičky a uspávate ho hojdaním na rukách - potom ho chcete položiť do postieľky a nepodarí sa vám to ani na dvadsaťkrát. Pri každom pokuse mu trhne rúčkami, začne si nimi šúchať tvár a je hneď hore. Preto treba vyčkať po uspatí na rukách a držať ho, až kým neprejde do hlbokého spánku.
Novorodenecký spánok je však nepredvídateľný, niektoré deti ťahajú trojhodinové cykly prvé týždne života a iné kúskujú po polhodinách. Nedá sa povedať, ako by mal novorodenec spať, lebo v prvých mesiacoch je všetko normálne. Rodičia sa snažia problémy so spánkom najskôr vyriešiť doma, bez odbornej podpory. Na jednej strane môže narušiť dojčenie a kazí prisatie, ale z pohľadu spánku je cumlík rušivý návyk, lebo dieťa ho v prvých mesiacoch nevie nájsť, tým pádom sa často budí.
Stáva sa, že rodičia skúšajú bábätko uspať v postieľke tridsať minút a nakoniec ho po usedavom plači aj tak uspia starým spôsobom. Potom sa dieťa naučí v postieľke plakať namiesto spať. Sú rôzne stratégie, ako to zmeniť. Teraz mám na poradenstve rodičov, ktorí boli veľmi vyčerpaní. Majú štyri a pol mesačného chlapčeka, ktorý bol v noci hore 10x a nedal sa položiť. Po každom zobudení ho uspávali ďalšiu polhodinu. Najprv sme vylúčili reflux a alergie, či hlad. Následne sme sa spoločne dohodli, ako bábätko uspať v postieľke. Dieťatko tým, že dostalo priestor zaspať v postieľke, šancu spojiť cykly bez pomoci, sa začalo budiť menej.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Dieťa v nemocnici
Častokrát sa stretávam až s katastrofickými vecami - hojdanie na rukách dvadsať minút 6-7krát za noc, vozenie sa v aute uprostred noci. Mala som klientov, ktorí o jedenástej v noci vyrážali autom do mesta a vozili chlapčeka, aby zaspal. Práve stanovenie láskyplných hraníc je veľmi dôležité. Stabilná a predvídateľná spánková rutina a láska rodičov sú základ.
Zuby sú bežne diskutovaná téma a rodičia si nimi často aj 2 roky vysvetľujú časté nočné budenie. Iní rodičia si zúbok všimnú až vtedy, keď sa prerezal a na spánku sa to nijak neodrazilo. V spánku totiž bolesť cítime omnoho menej. Novorodenci zbožňujú zvuk bieleho šumu, pomáha im to spať, preto môžete zaviesť biely šum počas denného spánku. Alebo relaxačná masáž s levanduľovým olejom, ktorá podporuje spánok. Ak sa vám bábätko budí po desiatich minútach, zvykne ho rušiť Moorov reflex.
Už v prvých mesiacoch je dobré vytvárať spánkové návyky - snažiť sa o približný čas zaspávania aj vstávania. Ak máte bábätko, ktoré netrpí kolikou či refluxom, je v poriadku ho zavinuté len tak položiť a čakať, čo sa bude diať. Určite však nie je namieste snaha o pevné rutiny. Malé dieťatko jednoducho potrebuje ísť spať vtedy, keď javí známky únavy. Maminky určite môžu využívať cez deň nosenie, ale aj kočíkovanie. Sú to tiež vhodné spôsoby pre uspávanie malých bábätiek. Prvotný režim pravidelných spánkov odporúčam od piateho - šiesteho mesiaca.
Najčastejšie sú to maminy od štvrtého-piateho mesiaca, keď je nočný spánok extrémne prerušovaný, dieťa je v noci častokrát hore alebo aj veľmi dlho bdie - dlho sa uspáva, dlho zaspáva, spánky sú krátke a ono je unavené. Každý prípad je potrebné individuálne zanalyzovať. Nesilím spánok len do postieľky a neignorujem pritom iné veci, ako je nepokojné dojčenie, reflux, alergie. Pozerám sa, či dieťa dýcha nosom alebo ústami, či často nezvracia, či je pri dojčení pokojné. Psychika maminky aj rodinné vzťahy zohrávajú veľkú úlohu.
Alfou aj omegou mojej činnosti je individuálna forma poradenstva pre rodičov. Vyplnia 6-stranový dotazník, lebo ich potrebujem dobre poznať. Niekedy totiž ciele rodičov nie sú primerané a spoločne sa ich snažíme prispôsobiť veku. Spoločne vyberáme spôsob, ako dieťa naučiť zaspať bez pomoci dojčenia, keď má napríklad už 12 mesiacov a inak nezaspí. Nepovažujem za zásadné, aby rodič nebol v miestnosti a vo väčšine prípadov je po celý čas pri dieťati, nepotrebujeme, aby zaspávalo bez neho. Rodič je v miestnosti a pomáha dieťaťu sa upokojiť.
Kritické hlasy hovoria o tom, že keď necháme bábätko plakať alebo mu v rámci spánkového tréningu obmedzíme dojčenie, môžeme tým narušiť vzácnu väzbu matka - dieťa. Myslím si, že tak ako v jedení či dojčení, všade existujú rôzne línie prístupov. Viaceré štúdie sledujúce deti, ktoré prešli behaviorálnymi spánkovými intervenciami vôbec tieto názory nepotvrdili, naopak potvrdili, že sú efektívne pri riešení detskej behaviorálnej insomnie, sú absolútne bezpečné. Učenie spať je v zahraničí bežné. Žiadna väzba sa tým nenarušuje, práve naopak. Alebo keď nevyspatá mamina dostane popôrodnú depresiu. Mám dosť klientok v popôrodnej depresii, ktoré sa potom nevládzu o dieťatko poriadne starať alebo sa mu dostatočne nevenujú. Veľmi vysokú, ale nerobím si štatistiky.
Mojím cieľom je vzdelávať rodičov aj v oblasti spánkových regresií, ktoré prichádzajú okolo veľkých psychomotorických míľnikov ako štvornožkovanie, chodenie, rozprávanie. Vtedy sa spánok dočasne naruší. V drvivej väčšine prípadov viem spánok skutočne zlepšiť a ozaj sa dostať z desiatich budení za noc na dve-tri, čo je veku primerané. Pracujem teda v prvom rade s rodičmi na hľadaní správnej cesty, aby sme spánok celej rodiny zlepšili.
Dôvody, prečo dieťa nespí
Ak si aj vy kladiete otázky, prečo vaše dieťa nespí, tu sú najčastejšie dôvody, prečo asi dieťa spánok odmieta:
- Je mu príliš horúco
- Je mu príliš chladno
- V izbe je príliš veľké ticho
- V izbe je príliš veľký hluk
- Biely šum ho drží pri vedomí
- Spotrebič, ktorý vydáva biely šum nevydáva zvuk, ktorý by dieťa uspával
- Rastú mu zúbky
- Nerastú mu zúbky
- Dieťa dnes všetko zaujíma a na spánok nemá čas
- Dieťa zaujíma, koľkokrát sú rodičia ochotní prísť za ním do izby
- Jedlo príliš veľa
- Jedlo príliš málo
- Nemali ste kŕmiť dieťa tým, čo vám poradila tá žena v obchode. Tým čím ona kŕmila svoje deti keď prespali celú noc takmer od narodenia
- Dieťa malo zlý sen
- Dieťa malo dobrý sen, s ktorým sa chce s vami podeliť aj napriek tomu, že ešte nevie hovoriť
- Musí ísť do postele skôr
- Musí ísť spať neskôr
- Dieťa sa chce hrať
- Dieťa je choré
- Potrebuje mať ruky zavinuté
- Potrebuje mať ruky voľne vedľa seba
- Dieťa sa snaží sa prísť na to, čo sú to ruky
- Neexistuje žiaden poriadny dôvod. Jednoducho chce byť iba s vami a objavovať svet
Veľmi dôležité je prísť na to, čo vlastne dieťa chce a snažiť sa na jeho potreby reagovať čo najskôr. Je tiež dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a má individuálne potreby.
Nočné bdenie
Detičky sa často zobudia spokojné a v postieľke sa hrajú, prípadne sa snažia zaspať. V iných prípadoch sa zobudia s plačom a keď sa následne upokoja, zostanú úplne prebraté. Rodič často pozoruje, že dieťatko sa snaží uspať, ale nedarí sa mu to. Toto často vedie k frustrácii a plaču. Dlhé nočné bdenia sa stávajú mimoriadne únavnými a vyčerpávajúcimi pre obe strany, bábätko aj rodiča. Nočné bdenie sa odzrkadľuje najmä na zvýšenej únave dieťatka aj rodiča nasledujúci deň. Dobrá správa je, že mnohým dlhým bdeniam nášho dieťatka sa vieme v noci vyhnúť správným načasovaním denných spánkov, vhodnou spánkovou hygienou, či množstvom denného spánku. Zlá správa je, že niektoré nočné budenia prichádzajú prirodzene a vyhnúť sa im nedokážeme. Častou príčinou tohto budenia je to, že dieťatko cez deň spalo príliš veľa, prípadne bolo uložené na spánok prílš neskoro.
V noci, vo fáze veľkého nočného prechodu okolo 1:00-3:00, kedy je spánok ľahší, dieťatko precitne a doháňa denné bdenie, ktoré nemalo. Zaujímavé je, že dieťatko bude cez deň spinkať a aj na noc zaspí bez problémov. V noci sa ale preberie a má deň alebo sa preberie a počase začne plačkať, lebo vie, že by malo spať a chce zaspať, ale nedá sa mu. Čo sa môže stať je, že dieťatku náhle klesla celková spánková potreba alebo potrebuje o spánok menej. Pozrite sa na množstvo spánku dieťatka v jeho veku a odporúčané množstvo spánku a spánkov cez deň pre jeho vek a vyhodnoťte, kde sa nachádzate.
Detičky všetky novinky v ich krátkom živote potrebujú spracovať. Sedenie, chodenie, stavanie sa, prvé slová, vety ale aj spôsob hrania sa a rozmýšľania majú vplyv na spánok bábätka. Niektoré detičky spracúvajú tieto obrovské životné novinky práve počas noci. Je úplne prirodzené, ak váš drobec začne v noci rozprávať, chodiť po postieľke, tlieskať, sedieť alebo skákať a následne začne plakať alebo si ľahne a spinká ďalej. Čakajte a nezasahujte. Užite si to. 🙂 Skákajúce dieťa v noci v postieľke alebo rečniace dieťa v postieľke uprostred noci je riadna sranda. 🙂 Moja Karolínka je typickým dieťatkom, ktoré všetko prežíva v noci a 18. mesačná regresia sa u nás prejavila tak, že týždeň v noci rečnila a potom buď mrnčala alebo sama zaspala a ráno pospala dlhšie.
Deti, teda ich cirkadiánny rytmus, majú v jednotlivých života na nastavenie na niekoľko fáz spánku a bdenia. Ak dieťa niektorú fázu vynechá, môže si jeho telo túto fázu urobiť samo v noci. Napr. Tento typ nočného bdenia je menej pravdepodobný, ale už som sa stretla s detičkami okolo roka a neskôr, ktoré spali neprerušovane celú noc a budili sa “len” na jedno dojčenie. Po tomto dojčení sa ale vplyvom jedenia úplne prebrali a boli hore, až kým sa opäť neunavili. Niektoré deti takto znášajú aj zuby, najčastejšie očné alebo stoličky. Nie každý jeden zúbok vám ale spôsobuje dlhé nočné bdenie. A ani zúbky nie sú príčinou vášho niekoľko mesačného budenia.