Tento článok sa zaoberá podmienkami a právnym rámcom úpravy práva rodiča vidieť svoje dieťa na Slovensku, s dôrazom na rôzne situácie, ktoré môžu nastať po rozchode alebo rozvode rodičov.
Úvod
Právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a v Zákone o rodine. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa je základným prvkom rodinného života, chráneným aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.Právny poriadok Slovenskej republiky nepozná inštitút vzdania sa dieťaťa alebo vzdania sa otcovstva k dieťaťu. Dieťa má právo poznať svojho otca, poznať svoju identitu, čo pomáha jeho zdravému všestrannému vývoju.
Základné princípy rodičovských práv a povinností
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a to bez ohľadu na to, či sú manželia, rozvedení alebo žijú spolu. Rodičia sú povinní pri výkone svojich práv chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Ak jeden z rodičov nežije, je neznámy alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, vykonáva rodičovské práva a povinnosti druhý z rodičov.
Úprava výkonu rodičovských práv a povinností súdom
Ak rodičia nežijú spolu, súd môže upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti a ako bude prebiehať styk dieťaťa s druhým rodičom.Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú, je záujem maloletého dieťaťa.
Formy osobnej starostlivosti o dieťa
Zákon o rodine upravuje tri hlavné formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa:
Prečítajte si tiež: Podmienky vzdelávania
- Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov: Dieťa je zverené do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, pričom druhý rodič má právo na styk s dieťaťom a podieľa sa na jeho výchove a vzdelávaní.
- Striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov: Dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových intervaloch.
- Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov: Režim starostlivosti zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, prípadne rozchodom partnerov.
Výlučná osobná starostlivosť
Výlučná osobná starostlivosť znamená, že dieťa je zverené do starostlivosti jednému z rodičov, ktorý zabezpečuje jeho každodennú výchovu, bývanie, stravovanie a ostatné bežné záležitosti. Druhý rodič je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa k rukám matky a je oprávnený na styk s maloletým dieťaťom. Je však veľmi dôležité upozorniť, nakoľko možno v očiach verejnosti panuje mylná mienka o tom, že pokiaľ je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, druhý rodič je ukrátený alebo obmedzený vo svojich rodičovských právach a povinnostiach. Nie je tomu tak. Rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov ostávajú zachované aj za podmienky, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. Pokiaľ by malo dôjsť k významnému rozhodnutiu v živote dieťaťa, ako je napríklad zmena školského prostredia alebo presťahovanie do zahraničia, je potrebný aj súhlas druhého rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Zachovanie rodičovských práv a povinností sa prejavuje aj v povinnosti rodiča, ktorému bolo dieťa do osobnej starostlivosti zverené, informovať druhého rodiča o otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, napríklad zdravotný stav, školské výsledky, a podobne. Ani vyživovacia povinnosť druhého rodiča však nekončí iba zaplatením výživného, nakoľko výživné slúži len na zabezpečenie bežných potrieb dieťaťa.
Striedavá osobná starostlivosť
Striedavá osobná starostlivosť znamená, že starostlivosť o maloleté dieťa je zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi, ktorí sa obaja podieľajú na jeho výchove, vzdelávaní a každodennej starostlivosti. Obvykle dochádza k striedaniu v pravidelných intervaloch, napríklad v týždňových alebo dvojtýždňových. Podmienkou striedavej osobnej starostlivosti je schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove, zabezpečenie stabilného prostredia v oboch domácnostiach, vhodný vek a psychická vyspelosť dieťaťa. Významnú úlohu zohráva aj geografická dostupnosť školských či predškolských zariadení, teda aby dieťa nemuselo dochádzať do dvoch rôznych vzdelávacích inštitúcií, avšak sú aj také prípady, kedy dieťa v dôsledku striedavej osobnej starostlivosti dochádza do dvoch škôl v závislosti od toho, ktorý rodič aktuálne osobnú starostlivosť aktuálne zabezpečuje. Ďalšiu podmienkou je spôsobilosť oboch rodičov vychovávať dieťa, ďalej to, že o osobnú starostlivosť majú záujem obaja rodičia, striedavá starostlivosť musí byť v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ako aj to, že mu zaistí všetky jeho potreby. Čo sa týka výživného, neplatí absolútne, že pri striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje.
Spoločná osobná starostlivosť
Spoločná osobná starostlivosť bola do Zákona o rodine zavedená novelou s účinnosťou od 01.01.2023. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy starostlivosti je záujem a súhlas oboch rodičov s takouto formou, čo je rozdiel so striedavou osobnou starostlivosťou, kde súd vykoná dokazovanie o jej vhodnosti pre maloleté dieťa, pokiaľ o ňu prejaví záujem aspoň jeden z rodičov. Opäť pri takejto forme starostlivosti musí opäť naplnený najlepší záujem maloletého dieťaťa a musia byť zaistené jeho potreby. Na rozdiel od striedavej osobnej starostlivosti, vo výroku súdu nie je vymedzené časové ohraničenie, kedy sa dieťa nachádza u toho-ktorého rodiča, ale toto je ponechané na dohode rodičov. Pri tejto forme starostlivosti je teda zdôraznená rovnocenná participácia rodičov na výchove maloletého dieťaťa.
Právo rodiča na informácie o dieťati
V zásade každému rodičovi dieťaťa (bez ohľadu na to, či sú rodičia rozvedení alebo manželia, či žijú spolu ako druh a družka, alebo spolu nežijú), patria zo zákona rodičovské práva a povinnosti (článok 4 zákona o rodine). K nim patrí aj právo byť informovaný o svojom dieťati. Rodiča je možné rodičovských práv pozbaviť alebo obmedziť len na základe rozhodnutia súdu (§ 38, § 39 zákona o rodine). To, že rozsudkom o rozvode a úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (prípadne neodkladným opatrením) bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov ešte neznamená, že druhý rodič stratil svoje rodičovské práva.
Záverom uvádzame, že rodič, ktorému neboli informácie poskytnuté zo strany preferenčného rodiča (ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti), by sa mohol domáhať informovania voči druhému rodičovi aj súdom (§ 24 ods. Čl. §25 ods. 4 zákona o rodine „Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Výpočet „podstatných“ vecí nie je taxatívny. V zásade to teda znamená, že v prípadoch, že keď jeden z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, nie je nevyhnutné vyjadrenie druhého rodiča. Ak však ide o podstatnú vec, treba sa spýtať druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ by druhý rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky na postup podľa § 35 zákona. (2) Ak rodičovské práva a povinnosti nemôže vykonávať ani jeden z rodičov alebo ak súd rozhodol podľa § 38 ods.
Prečítajte si tiež: Zverenie dieťaťa starej matke
Styk s dieťaťom a jeho úprava súdom
Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa v blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že , je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“. Právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. (Náhrada za čas stretávania znamená, ak je dieťa choré a nemôže sa v danom čase stretnúť s druhým rodičom, alebo ak rodič bráni stretnutiu, tak by tento čas mal byť nahradením novými stretnutiami naviac. Pri úprave styku by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava stretávania pod tento rozsah v prípade, ak má rodič záujem o stretávanie v normálnom rozsahu t. j. Ak je oprávnený schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný. Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi, a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Takisto nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa. Ak teda súd nezistí také okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by, mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietanie dieťaťa samé osebe dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Práve naopak, v takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa eventuálne narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil, resp. prehĺbil. V prípade, ak má súd za preukázané, že príčinou odmietania je správanie preferenčného rodiča, potom by súd mal bez návrhu riešiť postoj tohto rodiča a nariadiť mu odborné poradenstvo podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine. Súd je povinný poučiť preferenčného rodiča o následkoch jeho pôsobenia na dieťa a ďalšie právne prostriedky, ktoré môže použiť, aby zabezpečil pre dieťa riadne naplnenie jeho práv, vrátane zmeny zverenia podľa § 25 ods. Súd prvého stupňa správne rozhodol o potrebe zmeniť predchádzajúcu úpravu styku otca s mal. a správne určil aj rozsah styku zodpovedajúci súčasným potrebám maloletej a jej otca, ktorý v prípade ponechania styku v doterajšej podobe by bol znevýhodňovaný a obmedzovaný v realizácii rodičovských práv a maloletá by bola obmedzovaná v rozpore s jej záujmom pri rozvíjaní a prehlbovaní svojich väzieb k otcovi.
Ako postupovať, ak matka bráni styku s dieťaťom?
Ak Vám matka dieťaťa odopiera styk s dieťaťom a zlyhala aj možnosť dohody s ňou, bude zrejme najlepším riešením podať na súd návrh na úpravu styku s dieťaťom. V návrhu popíšete okolnosti, vzťah k dieťaťu a Vašu túžbu sa s ním stretávať častejšie. Odporúčam tiež uviesť, že si riadnym spôsobom plníte svoje rodičovské povinnosti.
Ak už existuje súdne rozhodnutie o styku a matka ho nerešpektuje, môžete podať návrh na výkon rozhodnutia. Súd môže matke uložiť aj pokutu za marenie styku.
Čo ak bývalá manželka odmieta vydať syna, ak príde čo i len o minútu neskôr?
Vo Vašom prípade ide o otázku výkonu rodičovských práv a povinností, konkrétne o realizáciu styku otca so synom podľa súdneho rozhodnutia. Ak súd určil presný čas odovzdania a prevzatia dieťaťa, obaja rodičia sú povinní tento čas rešpektovať. Zároveň však zákon o rodine vyžaduje, aby rodičia konali v najlepšom záujme dieťaťa a navzájom spolupracovali.
Ak matka striktne odmieta odovzdať dieťa otcovi, ak príde čo i len o minútu neskôr, ide o formalistický výklad rozhodnutia, ktorý nie je v súlade s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa. Súdne rozhodnutie má zabezpečiť, aby dieťa malo kontakt s oboma rodičmi, nie aby sa styk zbytočne komplikoval. Ak otec preukázateľne nemôže prísť presne na čas z objektívnych dôvodov (napr. dopravná zápcha), odporúčam, aby si tieto situácie dokumentoval (napr. (1) Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu do 1 000 eur.
Prečítajte si tiež: Rodinná psychologická pomoc na Slovensku
Čo ak sa otec dieťaťa prestane stretávať s dieťaťom (dieťa má 4 roky)? Súdom má stanovené dni.
Inak by to bolo v prípade, že by ste otcovi maloletej neumožnili styk s maloletou. V tomto prípade by otec maloletej mohol podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa ust.
Dohoda rodičov o styku s deťmi
Ak sa rodičia dokážu dohodnúť na úprave styku s deťmi, majú dve možnosti:
- Ponechať styk na dohode: Táto dohoda nie je súdne vykonateľná, ale umožňuje flexibilnú úpravu styku.
- Dať dohodu schváliť súdom: Táto dohoda je súdne vykonateľná, čo znamená, že ak ju druhý rodič nedodržiava, môže byť za to súdom sankcionovaný.
Klientom v zásade radím aby sa medzi oboma možnosťami rozhodli podľa miery dôvery ktorú medzi sebou majú. Ak si nedôverujú, odporúčam styk upraviť v súdnom rozhodnutí. Čas pokiaľ súd vytýči pojednávanie odporúčam využiť na odskúšanie dohodnutého modelu styku.
Rozsah styku a jeho určovanie súdom
Rozsah styku sa určuje podľa viacerých kritérií. Ak zoberieme tradičný model rodiny tak mu bude zodpovedať aj tradičný model úpravy styku ako ho určuje súd. V tradičnej rodine jeden rodič, spravidla matka, je s dieťaťom na rodičovskej dovolenke celé tri roky čo v útlom veku dieťaťa predurčuje aj tzv. separačnú úzkosť dieťaťa od tohto rodiča. Otec zabezpečuje finančne rodinu a veľa času trávi v práci. Styk otca sa potom upravuje pri kojencovi na kratší čas niekoľkých hodín za prítomnosti matky, neskôr bez jej prítomnosti, záleží od intenzity kojenia. Pri malých deťoch so separačnou úzkosťou je dôležitý nie tak rozsah ale častá intenzita styku, niekoľkokrát do týždňa. Pri deťoch u ktorých separačná úzkosť odznieva treba styk postupne rozširovať, najprv na celý deň s denným prespaním, potom pridať jednu noc, dve noci, plus prázdniny. Pri starších deťoch je častá intenzita styku skôr handicapom, dieťa má vlastné záujmy a život a časté striedanie starostlivosti rodičov berie skôr negatívne. Pri starších deťoch teda platí opak ako pri malých, t.j. dôležitý je väčší rozsah styku a nie intenzita. Intenzitu pri starších deťoch je komfortnejšie nahradiť telefónom alebo elektronickou komunikáciou s dieťaťom. Pri starších deťoch bude tradičným modelom styku napr. každý druhý víkend od piatka do nedele.
Upozorňujem však, že v súčasnosti tradičný model rodiny ustupuje modelom netradičným, preto je obzvlášť dôležité pre súd podrobne zistiť skutočný stereotyp starostlivosti rodičov o dieťa. Bežne sa stretávam s modelom, kedy sú tradičné úlohy v rodine vymenené, otec sa stará o deti, matka viac zarába a teda zabezpečuje finančne rodinu. Alebo model, kedy sú úlohy rovnomerne rozdelené medzi oboch rodičov, pretože im to práca a životný štandard umožňujú. V takýchto „netradičných“ modeloch treba uvažovať o striedavej starostlivosti alebo minimálne o tzv. Rozšírený styk znamená, že rozsah styku rodiča s dieťaťom zasahuje do pracovného týždňa. Napríklad každý druhý týždeň od stredy / štvrtka po škole do nedele večera / pondelka rána.
Zákonné predpoklady pre úpravu styku súdnym rozhodnutím
Zákonné predpoklady pre úpravu styku súdnym rozhodnutím nie sú zákonom nijako striktne určené. Zákon o rodine v §25 uvádza len povinnosť súdu styk upraviť ak sa rodičia nedohodnú. Záujem dieťaťa je definovaný v čl. 5 Zákona o rodine.
Zmena školy a súhlas rodičov
Zmena školy, ktorú maloleté dieťa navštevuje, je nepochybne dôležitou udalosťou v živote dieťaťa, ktorá sa výrazne podpíše na jeho budúcom živote.
Kolízny opatrovník
Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa kolízny opatrovník zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov, písomne oznámil súdu, ako i nové skutočnosti, ktoré počas konania napr. na pojednávaní vyšli najavo, predniesol ústne do zápisnice, a to priamo na pojednávaní.