Pôrod je komplexný a jedinečný zážitok pre každú ženu. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o normálnom vaginálnom pôrode, jeho fázach a faktoroch, ktoré ho ovplyvňujú. Cieľom je poskytnúť informácie pre rôzne cieľové skupiny, od študentov po odborníkov, a pomôcť tak lepšie pochopiť tento prirodzený proces.
Úvod
Spontánny vaginálny pôrod je najbežnejšou metódou pôrodu, pri ktorej dochádza k pôrodu bez potreby významného lekárskeho zásahu. Hoci cisársky rez predstavuje alternatívu, vaginálny pôrod zostáva preferovanou voľbou pre mnohé ženy, ktoré chcú zažiť prirodzený proces a umožniť dieťaťu vybrať si svoj vlastný čas narodenia.
Lucie Straková, matka dvoch detí, si zvolila cisársky rez z dôvodu plánovania a bezbolestnosti, zatiaľ čo Veronika, ktorá pôvodne dieťa nechcela, sa rozhodla pre cisársky rez z psychických dôvodov. Tieto príklady ilustrujú rôzne motivácie pre voľbu cisárskeho rezu, no zdôrazňujú aj dôležitosť informovaného rozhodovania a zváženia všetkých rizík a prínosov.
Príprava na pôrod
Organizmus sa na pôrod pripravuje už niekoľko týždňov predtým, než žena pocíti prvé kontrakcie. Telo sa pripravuje rôznymi spôsobmi, ktoré si žena nemusí všimnúť. Prípravné procesy prebiehajú bez ohľadu na to, či ich žena cíti alebo nie. Neexistuje presný časový harmonogram, ktorý by telo malo nasledovať.
Termín pôrodu
Pôrodom v termíne nazývame každé ukončenie tehotenstva od 38. do 42. týždňa tehotenstva a narodenie donoseného dieťaťa s pôrodnou hmotnosťou nad 2 500 gramov. Pôrod do konca 37. týždňa tehotenstva nazývame predčasný pôrod s narodením nezrelého plodu, naopak, oneskorený pôrod sa vyznačuje narodením prenášaného novorodenca po ukončenom 42. týždni gravidity.
Prečítajte si tiež: Celostný prístup k zdraviu: Kraniosakrálna terapia
Uloženie plodu
V prevažnej väčšine prípadov prebieha pôrod hlavičkou, kde vedúcou časťou pri pôrode je hlavička plodu. Približne v 3 percentách prípadov je plod uložený zadočkom alebo nožičkami, čo sa označuje ako pôrod koncom panvovým. V niektorých prípadoch je plod uložený priečne alebo šikmo, čo si vyžaduje ukončenie tehotenstva cisárskym rezom.
Prípravné procesy
Koncom tehotenstva sa začína zložitý proces biologickej prípravy tehotnej ženy a plodu na pôrod. Ak sa pootvorí vnútorná bránka, často odchádza z maternicového hrdla hlienová zátka, ktorú niektoré rodičky mylne považujú za odtok plodovej vody.
Kontrakcie
Väčšina pôrodov sa začína kontrakciami, pričom plodová voda zvyčajne odteká neskôr. Kontrakcie sú na začiatku slabé a nepravidelné, no postupne sa interval medzi nimi skracuje a ich intenzita sa zvyšuje. Začiatok pôrodu sa oficiálne počíta od momentu, keď kontrakcie prichádzajú v pravidelných intervaloch (napríklad po 8 minútach). Dôležité je rozlíšiť medzi začiatkom pôrodu a tzv. poslíčkami, ktoré sú menej bolestivé a nevyúsťujú do pravidelných intervalov. Poslíčkovia sa môžu vyskytovať aj 3 týždne pred samotným pôrodom a sú úplne normálne.
Fázy vaginálneho pôrodu
Vlastný pôrod pozostáva z troch dôb:
- doba pôrodná - otváracia,
- doba pôrodná - vypudzovacia (pôrod dieťatka),
- doba pôrodná - pôrod placenty a plodových obalov.
I. doba pôrodná - otváracia
Počas prvej fázy pôrodu sa telo pripravuje na pôrod dieťatka. Kŕčok maternice sa postupne skracuje a rozširuje, až kým nie je roztiahnutý na 10 cm, čo umožňuje priechod hlavičky dieťatka. Tento proces si vyžaduje silnú výdrž, pretože kŕčok maternice sa musí dostatočne otvoriť prostredníctvom pravidelných kontrakcií. Kontrakcie sa začínajú v 10 - 15-minútových intervaloch a postupne sa skracujú až na každé 2 minúty tesne pred pôrodom, pričom sa zvyšuje aj ich intenzita.
Prečítajte si tiež: Cvičenie a pohyb pre ľahší pôrod
V 10 - 15 percentách prípadov sa pôrod začína samovoľným odtokom plodovej vody, ktorý, ak nie je do jednej hodiny nasledovaný kontrakciami, sa označuje ako predčasný odtok plodovej vody. Prvá doba pôrodná sa končí úplným otvorením pôrodných ciest.
Priemer otvárajúcej sa bránky sa hodnotí v centimetroch, pričom bránka je otvorená pri 10 centimetroch. Na otváraní pôrodných ciest má vplyv aj zachovalý vak blán, ktorý sa spravidla roztrhne pri úplnom otvorení bránky - plodová voda odteká načas.
Dĺžka prvej doby pôrodnej závisí od veku rodičky a počtu pôrodov. U prvorodičky trvá optimálne 6 - 12 hodín a u viacrodičky 3 - 6 hodín. Pri lekárskom vedení pôrodu sa na urýchlenie pôrodu vykonáva prepichnutie vaku blán, u prvorodičky pri bránke otvorenej na 4 - 5 cm, u viacrodičiek na 3 - 4 cm.
Pri začiatku pôrodu žena absolvuje predpôrodnú prípravu, podľa želania holenie vonkajšieho genitálu a klyzmu - črevný výplach. Po každej kontrakcii sa sledujú ozvy plodu alebo sa trvalo monitoruje akcia srdca plodu a intenzita kontrakcií, čím sa včas zachytí spomalenie činnosti srdiečka plodu, napríklad pri stlačení alebo dotiahnutí pupočníka.
Pôrodník kontroluje pôrodný nález vaginálnym vyšetrením v 2 - 3-hodinových intervaloch, zaznamenáva odtok plodovej vody a jej vzhľad. Zelená plodová voda alebo prímes krvi môžu znamenať ohrozenie plodu. Na zmäkčenie pôrodných ciest a rýchlejšie otváranie sa podávajú spazmolytiká. Slabú pôrodnú činnosť možno zosilniť infúziou.
Prečítajte si tiež: Trendy v pôrodníctve na Slovensku
Je dôležité dbať na pravidelné vyprázdnenie močového mechúra, prísun dostatku energeticky hodnotných tekutín a ľahko stráviteľnej, prevažne tekutej stravy. Niektoré rodičky lepšie tolerujú pôrodné bolesti pod sprchou, vo vani, na fit lopte, v drepe alebo v ľahu na boku (podľa možností zdravotníckeho zariadenia).
II. doba pôrodná - vypudzovacia (pôrod dieťatka)
Po zániku bránky dochádza k vypudeniu - porodeniu plodu. Kontrakcie sú častejšie a výraznejšie, hlavička sa vtláča do hlbších panvových rovín a vykonáva pôrodný mechanizmus. Rodička pociťuje tlaky na konečník a tlačí ako na stolicu počas kontrakcie pri výdatnom nádychu aj za použitia brušného svalstva.
Hlavička postupuje k pošvovému východu, napína hrádzu a postupne vystupuje z pošvového vchodu. Ak hrozí roztrhnutie hrádze a poranenie konečníka, pôrodník vykonáva po miestnom znecitlivení nástrih hrádze. Po porodení hlavičky sa rodia pliecka, telíčko a končatiny.
Z pošvy vyteká zadná plodová voda. Lekár vykonáva podviazanie pupočníka, poprípade nechá manžela prestrihnúť pupočnú šnúru a uloží dieťatko na bruško matky.
V priemere trvá II. doba pôrodná u prvorodičky od 30 do 50 minút, u viacrodičky od 15 do 30 minút.
III. doba pôrodná - pôrod placenty a plodových obalov
Po porodení dieťaťa sa začína tzv. placentárna doba. V tejto dobe sa odlúči a vypudí placenta. Trvá obvykle od 3 do 10 minút, pri aktívnom a medikamentóznom vedení tejto doby. Placenta je vypudená z dutiny maternice a tlakom na pošvové steny vyvolá napnutie brušnej steny a rodička buď sama, alebo za pomoci pôrodníka porodí placentu. Lekár prezrie celistvosť placenty a plodových obalov, vykoná kontrolu pôrodného poranenia s jeho ošetrením.
Tým sa končí III. pôrodná doba a začína sa včasné popôrodné obdobie (podľa staršej nomenklatúry štvrtá doba pôrodná - v podstate už ide o rané popôrodné obdobie, kde je možná zvýšená možnosť komplikácií, hlavne krvácanie z maternice rôznej intenzity, preto sa tomuto obdobiu venuje zvýšená starostlivosť a rodička je pod intenzívnym dohľadom).
Pod „štvrtou dobou pôrodnou“ sa rozumie doba dve hodiny po pôrode placenty. Rodička zostáva na pôrodnej sále. Tu jej pôrodná asistentka zmeria krvný tlak, pulz a teplotu. Pravidelne kontroluje krvácanie z maternice a to, či sa maternica zavinňuje - involuje (vracia sa do pôvodného stavu, než sa tak celkom stane, bude to ešte pár dní trvať).
Strata krvi pri pôrode predstavuje cca 250 ml. Na zmiernenie krvácania sa v III. dobe pôrodnej podáva po porodení pliecok injekcia na stiahnutie maternice. Pre rodičku sa začína obdobie šestonedelia.
Prirodzený pôrod
Z hľadiska vývoja ľudského druhu je normou práve pôrod prirodzený, teda taký, ktorý prebieha samovoľne bez zásahov a ovplyvňovania zvonka.
Hlavné zásady prirodzeného pôrodu
Celá myšlienka prirodzeného pôrodu vychádza z predpokladu, že zdravá žena je schopná sama porodiť svoje dieťa a že každé dieťa je schopné narodiť sa normálne, ak má na to vhodné podmienky. Pôrod je chápaný ako skutočne normálny proces a úlohou zdravotníckeho personálu nie je tento proces riadiť, ale prispôsobiť sa mu, rešpektovať ho a vychádzať želaniu rodičky v ústrety tak, aby zároveň nič nenarúšalo jej inštinktívne správanie.
Prirodzený pôrod a hormóny
Rovnako ako žiadna iná príslušníčka rodu cicavcov, nedokáže žena spontánne porodiť, ak sa pri pôrode cíti ohrozená. Hormón adrenalín, ktorý sa produkuje v prípade ohrozenia a stresu, totiž blokuje produkciu hormónu oxytocínu, ktorý je okrem iného nevyhnutný pre priebeh pôrodu a činnosť maternicových kontrakcií.
Oproti zvieratám majú ľudia navyše jednu nevýhodu - racionálne myslenie. To je pre nás úplne nevyhnutné v bežnom živote, pôrod je však riadený primtívnymi, podkôrovými oblasťami mozgu. Na to, aby tieto podkôrové mozgové centrá mohli pracovať, však musí mozgová kôra, zodpovedná za vyššie špecificky ľudské funkcie, zostať v útlme. Ak necháme primitívnu časť produkovať hormóny nevyhnutné pri pôrode, môže sa žena dostať až do pocitu tranzu - zmeneného stavu vedomia. Ten však nikdy nedosiahne, ak bude pri pôrode rozptyľovaná otázkami, na ktoré musí odpovedať (teda zapájať racionálnu časť mozgu), bude musieť premýšľať, či sa správa vhodne alebo nevhodne, alebo sa nechá vyrušovať zo sústredenia rutinnými zásahmi a vyšetreniami.
Vyššie centrum mozgu stimuluje napríklad aj ostré svetlo rovnako ako pocit, že je žena pozorovaná a sledovaná.
Prirodzený pôrod a prostredie
Niekedy vzniká dojem, že nevyhnutnou podmienkou prirodzeného pôrodu je prostredie, ktoré je estetické, prevoňané aromatickými olejčekmi, vymaľované vo veselých farbách a zariadené vkusným nábytkom. Žiadny nábytok však nezaručí to, čo je pre normálny priebeh pôrodu skutočne najpotrebnejšie - teda pocit bezpečia, pokoja a tepla. Každý z nás sa určite cíti lepšie tam, kde je útulne, ale redukovať prostredie pri pôrode na otázku vybavenia pôrodnej miestnosti by bolo veľkou chybou. Ak žene nie je dopriata atmosféra intimity, podpory a rešpektu, nepomôže jej k dobrému pôrodu ani tá najkrajšia tapeta na stene.
Prirodzený pôrod a lekár
Miesto lekára pri normálnom pôrode je najbližšie za dverami pôrodnej miestnosti. Pri samotnom pôrode sa o ženu stará pôrodná asistentka, ktorá je odborníčkou na fyziologický pôrod. Tá vyhodnocuje priebeh pôrodu a iba v prípade, že sa objaví nejaká odchýlka od normálneho priebehu pôrodu, volá k pôrodu odborníka na patológie - teda lekára.
Prirodzený pôrod a správanie rodičky
Priebeh prirodzeného pôrodu nie je vôbec usmerňovaný a riadený zvonku. Pôrodná asistentka môže rodiacej žene navrhnúť rôzne varianty polôh alebo nefarmakologických prostriedkov tlmenia bolesti, do samotného pôrodu však nijako nezasahuje a necháva ženu, aby sama inštinktívne zaujala takú polohu, ktorá jej najviac vyhovuje. Rovnako by mala rodičku povzbudiť v tom, aby sa správala v súlade so svojimi pocitmi, aby sa prejavovala úplne spontánne (napríklad aby kričala, ak to potrebuje).
Prirodzený pôrod a prítomnosť sprievodu
Prítomnosť blízkej osoby pri pôrode zvyšuje u rodiacej ženy pocit bezpečia a znižuje jej strach. V prípade, že žena rodí v cudzom prostredí, je práve blízka osoba niekým, kto pomáha stres z neznáma redukovať. Nie vždy je nevyhnutné, aby ženu sprevádzal jej partner. Človekom, ktorý bude ženu emočne podporovať pri pôrode, môže byť napríklad aj jej priateľka, rodinná príslušníčka alebo dula. Najdôležitejšie sú predovšetkým želania a pocity rodičky.
Prirodzený pôrod a tretia pôrodná doba
Samotným vypudením dieťaťa sa pôrod nekončí. Veľmi dôležité hormonálne procesy nastávajú práve v tretej pôrodnej dobe. Pri lekárskom vedení pôrodu je táto doba zvyčajne skrátená na minimum predovšetkým preto, aby rodička čo najskôr porodila placentu, čo má znížiť riziko popôrodného krvácania. Aktívne vedenie tretej pôrodnej doby, ktoré je spojené s rýchlym prerušením pupočnej šnúry, však prináša zase svoje špecifické riziká. Novorodenec dostane asi iba polovicu z očakávaného množstva krvi, ktorá má slúžiť na prekrvenie novo fungujúcich pľúc. To môže viesť až k anémii či dýchacím ťažkostiam najmä u citlivejších bábätiek.
Dotepanie pupočníka a samovoľný pôrod placenty má aj ďalšie výhody - nepodáva sa pri nich syntetický hormón oxytocín. Tento hormón, ktorý slávny pôrodník a propagátor prirodzeného pôrodu Michel Odent nazval „hormónom lásky“, sa produkuje nielen počas pôrodu, ale aj po pôrode, keď spolu s endorfínmi, hormónmi radosti, pomáha matke zabudnúť na bolesť a prežívať pocity radosti.
Prirodzený pôrod a bábätko
Kontakt tela na telo medzi matkou a dieťaťom zvyšuje hladinu produkovaného prírodného oxytocínu a pomáha nielen rozvinúť ich väzbu alebo, povedané poetickým jazykom, vzájomne sa zamilovať, ale zároveň zosilňuje aj kontrakcie nevyhnutné na odlúčenie placenty a zavinovanie maternice.
Ak je nahé dieťa okamžite po pôrode položené na nahú hruď svojej matky (pri zachovaní teplotného komfortu), novorodenec sa ľahšie adaptuje na prostredie mimo maternice. Zároveň sa matka lepšie prispôsobí svojej novej role a vylaďuje sa na potreby bábätka. Základnou zásadou je teda novorodenca nikam neodnášať a nemanipulovať s ním, ale, naopak, v pokoji ho nechať na matkinom bruchu, aby si samo mohlo nájsť prsník. Nevyhnutné vyšetrenia sa dajú urobiť na tele matky a tie menej dôležité, ako napríklad meranie a váženie, je vždy možné odložiť na neskôr.
Pre koho je prirodzený pôrod
Prirodzený pôrod je voľbou pre ženy, ktoré na základe vlastných informácií chcú rodiť bez medicínskych zásahov a nevyžadujú analgetiká ani prostriedky na urýchlenie pôrodu. Je voľbou pre zrelé ženy, ktoré sú zvyknuté niesť zodpovednosť samy za seba i za svoje deti a nevyžadujú, aby za ne rozhodovali druhí.
Prirodzený pôrod: Bezpečnosť, výhody a nevýhody
Prirodzený pôrod je vo väčšine prípadov bezpečný. Nebezpečný sa stáva pre tehotné ženy, u ktorých sa objavia tehotenské komplikácie počas tehotenstva alebo sa objavia rôzne komplikácie po tom, ako začne pôrod. Vtedy je potrebné zvážiť, či rodička chce podstúpiť riziko ohrozenia seba alebo bábätka.
Je vhodné dať na radu lekára, ktorý vyhodnotí možné riziká a odporučí žene vaginálny pôrod s liekmi, v niektorých prípadoch lekár indikuje urobenie cisárskeho rezu.
Výhody:
- Väčšina prirodzených pôrodných techník nie je invazívnych, preto je tu malé riziko, že sa poškodí plod.
- Žena sa môže voľne pohybovať a nájsť si pozíciu, pri ktorej sa cíti najlepšie.
- Partner môže byť pri pôrode a aktívne sa zapájať.
- Rodička môže použiť rôzne dýchacie cvičenia a cviky.
- Kontrola nad vlastným telom.
- Žiadne vedľajšie účinky liekov (lieky proti bolesti majú vedľajšie účinky ako napr. ospalosť).
- Rýchlejšie zotavenie.
- Väčšina žien pociťuje pri prirodzenom pôrode väčšiu kontrolu nad pôrodom.
Nevýhody:
- Prírodné techniky netlmia silnú bolesť, ktorá nastane v prípade vzniknutých komplikácií.
- Pôrod môže prebiehať dlhšie.
- Hlavnou nevýhodou je bolesť, niektoré ženy sa spoliehajú na relaxačné techniky, dychové cvičenia. Tieto metódy nie sú tak účinné ako lieky.
- V prípade ak vzniknú komplikácie, tak matka je zodpovedná za svoje dieťa.
- Ak sa žena rozhodne mať prirodzený pôrod bez použitia liekov a prístrojov, ktoré sledujú plod, môže tak byť ohrozené dieťa, napr. ak sa dieťa nesleduje pomocou CTG, tak sa nevie, či je dieťa v núdzi alebo je v poriadku.
Prírodné metódy na kontrolu bolesti
Ak rodička odmieta farmakoterapiu počas pôrodu, tak môže vyskúšať nasledovné techniky:
- Masáž - podporuje relaxáciu a uvoľňuje napäté svaly a môže sa tak znížiť vnímanie bolesti. Mnohým ženám pomáhajú aj teplé obklady na bolestivé miesta.
- Chôdza a rôzne polohy - rodička môže počas pôrodu vyskúšať rôzne polohy, môže sedieť, kľačať alebo opierať sa o svojho partnera. Niektorým ženám sa pri pohybe zmiernia bolesti.
- Cvičenie jogy pred pôrodom - pri joge sa pacientky naučia správne sa sústrediť a správne dýchať a taktiež sa posilňujú svaly.
- Hypnóza
- Teplý kúpeľ alebo sprcha
- Meditácia
- Počúvanie hudby
- Akupunktúra - používa sa už stáročia v čínskej medicíne. Podstatou akupunktúry je vkladanie jemných ihiel na miesto, kde je pociťovaná bolesť. Pri akupunktúre sa uvoľňujú endorfíny- hormóny šťastia. Nevýhodou je, že u nás je málo odborníkov, ktorí sa zaoberajú touto technikou.
- Dychové cvičenia
Príprava na pôrod
- Návšteva predpôrodných kurzov. Cieľom predpôrodnej prípravy je:
- informovať o správnej životospráve počas tehotenstva
- oboznámiť ženu o tom, ako prebieha pôrod
- informovať ženu o možnostiach tlmenia bolesti počas pôrodu
- starostlivosť o dieťa po pôrode
- informovanie o sociálnych a pracovných dôsledkoch tehotenstva
- Nájdenie si duly, ktorá pomôže rodičke s prípravou na pôrod
- Čítanie kníh o tehotenstve
- Oboznámenie sa s prírodnými technikami, ktoré sa používajú pri bolestiach
Lamazova technika
Učí tehotné ženy, že pôrod je prirodzená vec a pripravuje ženy na pôrod. Odpútava ženu od podnetov, ktoré spôsobujú bolesť, napr. partner chytí svoju partnerku silno za ruku, čo jej spôsobí bolesť. Pri tejto metóde sa rozoberá aj emočná podpora muža pri pôrode.
Bradleyho metóda
Hovorí o prirodzenom prístupe k tehotenstvu. Hlavným cieľom je obmedziť používanie liekov, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Metóda sa tiež zameriava na správnu výživu a cvičenie počas tehotenstva, takisto ako aj na dostatočný odpočinok a nácvik správneho dýchania pri pôrode.
Úloha bolesti pri pôrode
V tele sa pri pôrode uvoľňujú endorfíny, ktoré spôsobujú pozitívne vnímanie pôrodu. Pôrod doma bez liekov proti bolesti vníma 95% žien pozitívne a pôrod v nemocnici vníma pozitívne iba 16% rodičiek. Bolesť vedie k masívnemu vyplaveniu oxytocínu. Psychológovia sú toho názoru, že bolesť pomáha žene dozrieť a posúva ju dopredu. Na druhej strane, bolesť pri pôrode zhoršuje vyčerpanie, stres, úzkosť rodičky alebo strach z neznámeho.
Vaginálny pôrod po cisárskom reze (VBAC)
Po prvom pôrode cisárskym rezom má v ďalšom tehotenstve žena, po splnení určitých medicínskych kritérií, možnosť výberu spôsobu pôrodu. Rodička môže rodiť opakovaným plánovaným cisárskym rezom, alebo si môže zvoliť pokus o prirodzený pôrod po predchádzajúcom cisárskom reze. Vaginálny pôrod po predchádzajúcom cisárskom reze je odbornými spoločnosťami považovaný za bezpečnú formu vedenia pôrodu za predpokladu, že neexistujú žiadne iné dôvody, ktoré by Vám bránili pokúsiť sa o vaginálny pôrod.
Úspešnosť vaginálneho pôrodu po cisárskom reze sa pohybuje od 60-80% a je ovplyvnená mnohými faktormi. Vyššiu šancu na úspešný pôrod majú ženy ktoré už vaginálne rodili a ktorých pôrod sa rozbehol prirodzene - bez vyvolania (indukcie). Šancu na vaginálny pôrod znižuje skutočnosť, že predchádzajúci pôrod bol ukončený cisárskym rezom z dôvodu nepostupujúceho pôrodu, nadmernej veľkosti plodu nad 4000g, pokročilého veku alebo obezity matky.
Existujú však okolnosti, pri ktorých pokus o spontánny vaginálny pôrod po predchádzajúcom cisárskom reze zvyšuje riziko z pohľadu komplikácií pre matku a dieťa. Patrí sem napríklad rez na maternici vykonaný iným spôsobom ako priečnym rezom v dolnej časti maternice (T - rez), nemožnosť dokladovať typ jazvy na maternici ak pôvodný rez zasahoval do vyšších častí maternice, operácia väčšieho rozsahu na maternici, predchádzajúci cisársky rez vykonaný pred menej ako 18 mesiacmi, stav po dvoch cisárskych rezoch a podobne.
Po prvom pôrode cisárskym rezom má rodička v ďalšom tehotenstve možnosť vybrať si pôrod aj opakovaným plánovaným cisárskym rezom. Cisársky rez patrí k pôrodníckym operáciám a okrem prínosov má aj riziká a komplikácie. Medzi komplikácie cisárského rezu patria komplikácie anestézie, možná tromboembolická choroba, infekcia rany, krvácanie počas operácie s nutnosťou podania transfúznych prípravkov a iné. Väčšina žien sa dobre zotaví a ma zdravé dieťa bez ohľadu, či porodia vaginálne alebo cisárskym rezom.
Tehotná žena po prvom pôrode cisárskym rezom má možnosť konzultácie s lekárom odborníkom, na základe ktorej lekár indikuje spôsob vedenia pôrodu.
Hamiltonov hmat a programovaný pôrod
V prípade, že k nástupu spontánnych kontrakcií a pôrodu nedôjde do 41. týždňa tehotenstva, odporúča sa plánovaná hospitalizácia a vyvolanie pôrodu. K vyvolaniu, čiže k indukcii pôrodu sa pristupuje podľa svetových odporúčaní najneskôr po 41.týždni tehotenstva. Prevenciou pred prenášaním je vykonanie Hamiltonovho hmatu, ktorý je v súlade s odporúčaniami postupmi medicíny založenej na dôkazoch (“EBM”). Hamiltonov hmat navrhujeme a realizujeme po súhlase pacientky po 38. týždni tehotenstva.
Programovaný pôrod je vyvolanie pôrodu vo fyziologickej tehotnosti na žiadosť matky. Je možné ho realizovať v termíne pôrodu po 39+0 gestačnom týždni, pri priaznivom vaginálnom náleze.