Materská dávka je dávka nemocenského poistenia, ktorá má zabezpečiť príjem v období tehotenstva a materstva. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na materské dávky, ich výške a podmienkach pre ich získanie.
Nárok na materské
Nárok na materské má nemocensky poistená osoba, spravidla matka dieťaťa, od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, ak poistenka požiadala o výplatu materského v rozmedzí 8-6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Nárok na materské si matka môže uplatniť spravidla najneskôr do 34 týždňov od vzniku nároku. Ak ide o osamelú matku, nárok na poberanie materskej dávky má 37 týždňov od vzniku nároku.
Ochranná lehota
Nárok na materské dávky môže získať aj tehotná žena, ktorá je bez práce. Slovenská legislatíva v týchto prípadoch pozná takzvanú ochrannú lehotu. Ide o obdobie, v ktorom už tehotná žena nemá prácu či neplatí odvody, ale Sociálna poisťovňa ju vtedy berie ako človeka, ktorý pracuje. O tom, či môže budúca matka nastúpiť na materskú dovolenku, rozhodne obdobie od straty zamestnania, ale aj čas, ktorý zostáva do pôrodu.
Sociálna poisťovňa pozná tri ochranné lehoty. Pre viacero dávok z nemocenského poistenia v prvom rade platí takzvaná všeobecná ochranná lehota. Trvá sedem dní od straty práce, alebo keď niekto prestane platiť povinné sociálne odvody. Lehota môže byť aj kratšia, ak niekto napríklad platil odvody alebo bol zamestnaný menej ako sedem dní. Vtedy trvá rovnako dlho ako samotné obdobie pracovného pomeru.
Pri materskej je ochranná lehota dlhšia. V prípade žien, ktoré stratia prácu v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, dosahuje až osem mesiacov. Rozhoduje o tom dátum, ktorý prvýkrát určí ošetrujúci lekár. V tomto prípade tak nárok vznikne len v prípade, ak budúca matka otehotnela ešte počas pracovného pomeru.
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
Od júna začal platiť zákon, ktorý garantuje nárok na materské dávky aj budúcej matke, ktorá síce bola zamestnaná a materskú by dostala, ale o prácu prišla a v tom čase ešte nečakala dieťa. Keď žena po novom otehotnie do 180 dní od straty práce alebo skončenia platenia odvodov, bude v štandardnej osemmesačnej ochrannej lehote. Sociálna poisťovňa ju bude počítať od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Dátum musí opäť stanoviť lekár.
Akákoľvek ochranná lehota vždy zanikne, keď sa žena opäť zamestná alebo začne platiť odvody napríklad ako živnostníčka.
Podmienky nároku na materské
Ochranná lehota nikomu nezaručí, že dávky nakoniec dostane. Podľa zákona si to musí každý odpracovať. Štát bude posudzovať, či budúca matka pracovala, platila odvody dobrovoľne alebo napríklad ako podnikateľka minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. To v praxi znamená, že musí pracovať alebo byť nemocensky poistená zhruba deväť mesiacov. Keď túto podmienku niekto nesplní, nepomôže mu ani ochranná lehota.
Žiadať o materské potom ženy môžu najskôr od začiatku šiesteho týždňa pred pôrodom. Pre tie, ktoré si budú uplatňovať nárok na materské dávky z ochrannej lehoty, platí, že na dovolenku môžu nastúpiť osem týždňov pred pôrodom. Nárok si môžu uplatniť v rozmedzí šesť až osem týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý prvýkrát určí lekár. Keď tehotná žena nestihne o materské požiadať a medzičasom porodí, nárok na materské dávky jej vzniká okamžite.
Dĺžka poberania materského
Dávky sa spravidla poberajú maximálne 34 týždňov. Existujú aj výnimky, kedy ich Sociálna poisťovňa vypláca dlhšie alebo aj kratšie. V prípadoch matiek samoživiteliek trvá materská dovolenka najdlhšie 37 týždňov. Keď žena porodí dvojčatá alebo viac detí naraz, materské dávky sa vyplácajú najdlhšie 43 týždňov. Ak by dieťa pôrod neprežilo, materská dovolenka môže trvať maximálne 14 týždňov.
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Nárok na materské pre otca
Nárok na materské pritom môže vzniknúť aj inej osobe z rodiny. Spravidla je to otec, ktorý musí tiež spĺňať rovnaké podmienky ako matka. Jediný rozdiel je v dĺžke obdobia, kedy je na materskej dovolenke. Dávky spravidla dostáva 28 týždňov. Ak sa o dieťa stará sám, môže byť na materskej 31 týždňov a ak ide o viac detí, materské sa poberá maximálne 37 týždňov.
Otcovia môžu po novom zostať spolu s matkou na dvojtýždňovej otcovskej dovolenke v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. Tieto dni sa im odpočítajú z materskej, ktorú by mohli na svoje dieťa čerpať do jeho troch rokov veku.
Výška materskej dávky
Výška materskej sa počíta z hrubého mesačného zárobku zamestnanca, alebo vymeriavacieho základu samoplatcu či živnostníka, z ktorého platia sociálne poistenie. Dávku v praxi tvorí 75 percent mzdy alebo vymeriavacieho základu. V tomto roku môže rodič na materskej dostať maximálne 1 791,70 eura za 30-dňový mesiac a za mesiac, ktorý má 31 dní, dostane najviac 1 851,40 eura. Takto vysokú dávku získa len človek, ktorý zarába vyše 2 420 eur mesačne v hrubom.
Výšku sumy materskej dávky určí Sociálna poisťovňa na základe pomerne komplikovaného výpočtu. V zásade však mesačná výška dávky predstavuje približne 75% hrubej mzdy, resp. 75 % denného vymeriavacieho základu (príp. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu). Dôležité je rovnako poznať rozhodujúce obdobie a vymeriavací základ. Spravidla obdobím pre výpočet materského je predošlý rok. V praxi to znamená, že matka dostane po nástupe na materskú dovolenku 75 % zo svojho predchádzajúceho platu. Treba ale podotknúť, že existuje strop. Pre rok 2024 je maximálna výška dennej materskej 64,30 € (75 % z 85,74 €). To znamená, že na to, aby ste dosiahli maximálnu výšku materskej, tak musíte mať priemerný hrubý príjem 2 608 € pri 31 dňovom mesiaci (pozn. v roku 2025 bude maximálny vymeriavací príjem 2 680€).
Aký vymeriavací základ musí mať zamestnankyňa, aby jej bola vypočítaná dávka materské v maximálnej výške?
Ak by chcela zamestnankyňa poberať maximálnu výšku materského, tak jej mesačný vymeriavací základ by mal byť vo výške 1,5 násobku všeobecného vymeriavacieho základu, čo predstavuje pre rok 2016 sumu 1 287 € za mesiac (1,5 x 10 296/12). Pre rok 2017 je to suma 1 324,50 € za mesiac (1,5 x 10 596/12).
Prečítajte si tiež: MŠ Športová – 50 rokov
Materské sa počíta z denného vymeriavacieho základu, ktorý nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 1,5 násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pre rok 2016 je maximálny denný vymeriavací základ 42,3124 €.
Materské pre živnostníkov
Živnostníčka či živnostník nemajú nárok na materskú dovolenku, no po splnení podmienok upravených zákonom o sociálnom poistení môžu poberať dávku materské. Na úvod treba rozlišovať medzi pojmami materská dovolenka a materské. Materská dovolenka je upravená v Zákonníku práce a vzťahuje sa len na ženy v postavení zamestnanca. Ide o voľno, ktoré poskytne zamestnávateľ svojej zamestnankyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa. Pre SZČO, teda najmä živnostníkov, žiadna materská dovolenka neplatí (nedáva ju živnostník sám sebe), avšak po splnení podmienok môže byť aj živnostníkom vyplácané zo Sociálnej poisťovne materské. Poberať materské môže okrem živnostníčky - matky dieťaťa aj iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa do troch rokov veku. V prípade, že sa otec stará o dieťa v období do šiestich týždňov po pôrode, poberať môže tzv. otcovské.
Poskytovanie materského matke má veľa spoločných znakov s poskytovaním materského otcovi dieťaťa, napríklad čo sa týka rozhodujúceho obdobia, výpočtu dávky a podobne. Ak ide o otca živnostníka, musí rovnako splniť podmienku aktívneho nemocenského poistenia. Ďalšou podmienkou je, aby v posledných dvoch rokoch pred dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Výška materskej živnostníka, a rovnako aj živnostníčky, je vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného vymeriavacieho základu. Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Napríklad, ak živnostník platil počas roku 2023 minimálne sociálne odvody (zo základu 605,50 eur), jeho denný vymeriavací základ mu vyjde 19,9069 eur. Materské bude predstavovať 75 % z tejto sumy, teda 14,93 eur na deň. Zákon o sociálnom poistení neurčuje minimálnu výšku materského. Ak sú splnené podmienky na priznanie materského, no jeho výška nedosiahne ani sumu rodičovského príspevku (t. j. v roku 2025 sumu 351,80 eur), rozdiel sa poistencovi doplatí.
Živnostník - otec má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Ak podáva žiadosť o materské matka, vyplní údaje o sebe vrátane toho, z akého poistného vzťahu bude dávku čerpať, v našom prípade by šlo o povinne nemocensky poistenú SZČO. Uvedené budú aj dátumy predpokladaného pôrodu a od kedy si uplatňuje nárok na materské. Vyplniť je potrebné tiež vyhlásenie, či si uplatňuje nárok na dávku zo súbehu poistení a o spôsobe poukazovania dávky. Ak žiada o materské otec, vypĺňa časť B žiadosti iného poistenca o materské, kde uvedie dátum, od ktorého preberá dieťa do starostlivosti a údaje o tomto dieťati.
Výhodou v prípade poberania materského živnostníčkou či živnostníkom je to, že Sociálna poisťovňa nesleduje dosahovanie príjmu z podnikateľskej činnosti počas poberania tejto dávky. Ďalšou výhodou pre živnostníčku, resp. živnostníka, je možnosť súčasného poberania materského a rodičovského príspevku.
Rodičovský príspevok
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Vypláca ho úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Na poberanie rodičovského príspevku prejde živnostníčka, príp. živnostník, po skončení poberania materského. Nie je potrebné splniť žiadne osobitné podmienky ako pri materskom. Sumy rodičovského príspevku sa menia v nadväznosti na zmenu životného minima pre daný rok. Výška je daná v dvoch úrovniach a odvíja sa od skutočnosti, či oprávnenej osobe pred vznikom nároku na rodičovský príspevok bolo, resp. nebolo vyplácané materské. Rodičovský príspevok sa obvykle poberá do troch rokov veku dieťaťa. Platia však výnimky, kedy je jeho poberanie možné do šiestich rokov veku, napr. ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Živnostník môže popri rodičovskom príspevku pracovať v podstate bez obmedzení. Ak však dosahuje príjmy zo živnosti, musí si platiť sociálne odvody ako „klasický“ živnostník.
Žiadosť o materské
Žiadosť o materské podáte na mieste príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na úradnom tlačive, ktoré Vám vystaví lekár, prípadne pobočka Sociálnej poisťovne.
Novela zákona o sociálnom poistení
Nárok na materské by mohli mať po novom aj matky, ktoré sa ešte nestihli zamestnať, ale napríklad len nedávno ukončili štúdium na vysokej alebo strednej škole. Počíta s tým návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý do parlamentu predložila skupina poslancov. Legislatívu už parlament posunul do druhého čítania.
Ak by novela prešla celý legislatívnym procesom, znamenalo by to, že dávky si niektoré tehotné ženy nebudú musieť odpracovať. Namiesto nemocenského poistenia sa do obdobia 270 dní bude počítať doba štúdia na strednej škole alebo vysokej škole. Budúca matka dávky dostane len v prípade, že školu aj úspešne dokončí.
Poslanci v návrhu neuvádzajú, že budúca matka musí počas tohto obdobia napríklad chodiť na brigády alebo pracovať. Bez práce totiž nebude stanovený vymeriavací základ, z ktorého by sa potom mohla vypočítať výška dávky. V stanovisku k návrhu upozornilo na chýbajúce výpočty aj ministerstvo financií. Poslanci totiž v návrhu pripúšťajú negatívny vplyv na rozpočet, no konkrétne čísla nikde neuvádzajú.
Týmto opatrením sa podľa predkladateľov zlepšia možnosti najmä vysokoškolsky vzdelaných žien, ktoré vzhľadom na chýbajúcu právnu úpravu a nemožnosť poberať materskú po ukončení štúdia, nemali vytvorené priaznivé podmienky na materstvo.
Dávka v nezamestnanosti počas materskej a rodičovskej dovolenky
Ak vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a chcete si vypočítať jej približnú výšku, zjednodušene možno povedať, že výška dávky bude zhruba polovica hrubého mesačného príjmu za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Výška dávky v nezamestnanosti na jeden deň je 50 % denného vymeriavacieho základu. Vymeriavací základ je suma, z ktorej ste zaplatili poistné na poistenie v nezamestnanosti (hrubý príjem). Ak už ste požiadali o dávku v nezamestnanosti, v rozhodnutí o priznaní tejto dávky vám Sociálna poisťovňa oznámi denný vymeriavací základ a výšku dávky za deň. Ak ste v rozhodujúcom období dvoch rokov pracovali v krajine EÚ/EHP, Švajčiarsku alebo Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, výška dávky sa určí z príjmu, ktorý ste dosiahli v rámci poslednej zárobkovej činnosti v zahraničí. Príjem potvrdí príslušná inštitúcia sociálneho zabezpečenia štátu, v ktorom ste pracovali. Ak aj bol zárobok vyšší, nemôžete prekročiť strop vymeriavacieho základu daný zákonom. Minimálny a maximálny vymeriavací základ sa však mení vždy 1. januára. Dávka v nezamestnanosti sa vypláca väčšinou do 15. dňa v mesiaci. Ak budete poberať dávku v hotovosti na adresu, dostanete ju medzi 18. a 27. dňom v mesiaci.
Príklady výpočtu dávky v nezamestnanosti po materskej a rodičovskej dovolenke
Nasledujú príklady, ako sa vypočítava dávka v nezamestnanosti po materskej a rodičovskej dovolenke a ako si ju môžete zvýšiť:
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v zamestnaní výlučne na rodičovskej dovolenke - dávka sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím rodičovskej dovolenky. Dávka sa vypočíta z príjmu, ktorý ste mali v zamestnaní ešte pred nástupom na materskú. V prípade zreťazenia viacerých materských a rodičovských dovoleniek po sebe sa dávka vypočíta z príjmu, ktorý ste mali pred prvou materskou.
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale aj na materskej, prípadne na PN, na OČR - dávka sa vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu!
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní mali príjem (vymeriavací základ) a boli ste v zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale ste boli aspoň jeden deň "normálne" zamestnaná a riadne prihlásená na poistenie v Sociálnej poisťovni, teda pracovali ste alebo ste čerpali riadnu dovolenku a podobne - dávka sa vypočíta z vymeriavacieho základu, ktorý ste dosiahli v posledných dvoch rokoch pred zaradením do evidencie.
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v hlavnom zamestnaní výlučne na rodičovskej dovolenke, tak sa dávka vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím rodičovskej dovolenky. Dávka sa vypočíta z príjmu, ktorý ste mali v hlavnom zamestnaní ešte pred nástupom na materskú. V prípade zreťazenia viacerých materských a rodičovských dovoleniek po sebe sa dávka vypočíta z príjmu, ktorý ste mali pred prvou materskou. Na vedľajší príjem sa neprihliada. Na vedľajší príjem by sa prihliadalo len vtedy, ak by z neho vyšla lepšia dávka.
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v hlavnom zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale aj na materskej, prípadne na PN, na OČR - dávka sa vypočíta z vedľajšieho príjmu a môže tak byť veľmi nízka!
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní mali príjem (vymeriavací základ) a boli ste v hlavnom zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale ste aspoň deň boli "normálne" zamestnaná a riadne prihlásená na poistenie v Sociálnej poisťovni - pracovali ste alebo ste čerpali riadnu dovolenku a podobne, tak sa dávka vypočíta z vymeriavacieho základu, ktorý ste dosiahli v posledných dvoch rokoch pred zaradením do evidencie v hlavnom zamestnaní, ale aj vo vedľajšom zamestnaní a dávka môže byť nízka.
Príklady z praxe
- Príklad 1: Pani Alica nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou, na ktorej bola až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. Pani Alica má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Pani Dana však v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola v hlavnom zamestnaní na rodičovskej dovolenke. Preto sa dávka určí z príjmu dosiahnutého v hlavnom zamestnaní pred materskou.
- Príklad 2: Pani Beáta je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Pani Beáta v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola jeden a pol roka na rodičovskej dovolenke a pol roka na materskej. V prípade pani Beáty sa tak dávka nevypočíta z príjmu, ktorý mala ešte pred materskou, ale z minimálneho základu - v roku 2019 teda zo sumy len 477 eur. Ak plánujete zaradenie do evidencie a v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie ste nemali žiaden príjem (boli ste na materskej a rodičovskej dovolenke), je vhodné, aby ste posledné dva roky pred zaradením do evidencie mali výlučne rodičovskú dovolenku. Len v takom prípade sa dávka vypočíta z príjmu pred materskou.
- Príklad 3: Pani Brigita bola na materskej (do 30.9.2017), následne vyše jeden a pol roka na rodičovskej dovolenke (od 1.10.2017) a k 30.6.2019 sa rozhodla po dohode so zamestnávateľom ukončiť pracovný pomer. Tým pádom je rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky dané ako dva roky pred zaradením do evidencie, a to: 1.10.2017 - 30.9.2019.
- Príklad 4: Pani Dana nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Pani Dana má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Pani Dana však v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola v hlavnom zamestnaní na rodičovskej dovolenke. Preto sa dávka určí z príjmu dosiahnutého v hlavnom zamestnaní pred materskou.
- Príklad 5: Pani Eva je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Pani Eva má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Preto sa denný vymeriavací základ vypočíta výlučne z dosiahnutého vymeriavacieho základu v tomto rozhodujúcom období, a to bol príjem na dohodu. V prípade pani Evy sa tak dávka vypočíta z nízkeho príjmu, ktorý v rozhodujúcom období dvoch rokov pred zaradením do evidencie dosiahla z dohody o pracovnej činnosti. Obdobne ako v príkladoch č. 1 a 2 tak platí, že ak plánujete zaradenie do evidencie a v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie ste popri hlavnom zamestnaní mali pomerne slabý vedľajší príjem - napríklad na dohodu o pracovnej činnosti - pritom v hlavnom zamestnaní ste žiaden príjem nemali (v hlavnom zamestnaní ste boli na materskej a rodičovskej dovolenke), tak je vhodné, aby ste do evidencie nastúpili až po absolvovaní dvoch rokov na rodičovskej dovolenke.
- Príklad 6: Pani Gabriela nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Za jeden deň čerpanej dovolenky dňa 30.6.2019 zamestnávateľ pani Gabriele vyplatil náhradu 40 eur. Pani Gabriela v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie nebola výlučne len na rodičovskej dovolenke, pretože posledný deň trvania pracovného pomeru už rodičovskú dovolenku nečerpala, bola riadne poistená po skončení rodičovskej dovolenky. Síce len jeden deň, ale to hrá dôležitú rolu. Od 1.7.2019 je denný vymeriavací základ ohraničený sumou 66,6083 eura. Na tomto príklade vidíme, ako si možno dávku zvýšiť. Princíp spočíva v tom, že zamestnanie neskončí tak, že rodičovská dovolenka trvá do posledného dňa, ale rodičovská dovolenka skončí ešte pred posledným dňom trvania zamestnania. Ten posledný deň (resp. posledné dni) zamestnankyňa buď odpracuje, alebo si čerpá dovolenku.
- Príklad 7: Pani Hana je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1200 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Za jeden deň čerpanej dovolenky - dňa 30.6.2019 - zamestnávateľ pani Hane vyplatil náhradu 60 eur. Okrem toho mala pani Hana vyplatenú náhradu za ďalších 12 nevyčerpaných dní dovolenky vo výške 720 eur. Dohoda trvala jeden rok od 1.7.2018 do 30.6.2019. Tým pádom sa pri určení dávky postupuje nasledovne. Tu vidíme, že vedľajší príjem znova dokáže "pokaziť" výšku dávky. V tejto situácii by bolo lepším riešením "ťahať" rodičovskú dovolenku až do posledného dňa trvania pracovného pomeru a do evidencie sa nechať zaradiť tak, aby v rozhodujúcom období dvoch rokov dozadu bola započítaná z hlavného zamestnania len doba rodičovskej dovolenky.