Prechod dieťaťa do vlastnej izby je významný míľnik, ktorý ovplyvňuje nielen jeho samostatnosť, ale aj kvalitu spánku celej rodiny. Hoci mnoho rodičov považuje za samozrejmé mať bábätko v prvých mesiacoch života vo vlastnej spálni, neskôr prichádza čas na zváženie presunu do detskej izby. Tento článok sa zaoberá otázkou, kedy je ten správny čas na tento krok a ako ho čo najlepšie zvládnuť, s ohľadom na potreby dieťaťa a rodiny.
Dôležitosť Spánku a Vlastného Priestoru
Dôležitosť spánku nemožno brať na ľahkú váhu, pretože hrá veľkú úlohu pri správnom fyzickom aj psychickom vývine dieťatka. Keď nechávate dieťatko spať s vami v spálni, oberáte jeho aj seba o kvalitný spánok. Drobec totiž rastie a čím je väčší, tým viac sa vzájomne okrádate o pohodlie v posteli.
Je zaujímavé, že západná civilizácia je viac navyknutá oddeľovať súkromný priestor rodičov od toho detského. Niektoré národy, napríklad Francúzi, umiestňujú novorodencov do ich vlastných izbičiek už odmalička, často už po šestonedelí. Na druhej strane je to komplikovanejšie z hľadiska dojčenia či choroby potomka. Navyše, v období dojčenia je to pre mamičku aj praktické, keďže premiestňovanie sa zo spálne do izbičky niekoľkokrát v noci by bolo dosť únavné. Populárnym riešením u nás je detská postieľka či kolíska, ktorá je dočasne umiestnená v rodičovskej spálni.
Kedy Je Správny Čas na Presun?
U niektorých ratolestí sa prvé pokusy osamostatniť sa od mamičky prejavujú už v období poldruha roka až troch rokov. Samozrejme, všetko je úplne v poriadku, keď to vaše dieťa pocíti oveľa neskôr. Ak k takejto zmene dôjde v čase, keď na to drobec nie je pripravený, môže to mať vážne psychické následky.
Nečakajte príliš dlho. Je úplne v poriadku, ak bábätko spí s rodičmi v jednej spálni dovtedy, kým je dojčené. Je to tak, samozrejme, oveľa pohodlnejšie aj pre rodičov. Ak však dieťa už nedojčíte, cítite, že by to i zvládlo, porozmýšľajte o tom, či už nie je vhodný čas na presun do vlastnej izby.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Bezpečnosť pri jazere s bábätkom
Ako Pripraviť Dieťa na Vlastnú Izbu?
Dieťatku treba v prvom rade vytvoriť bezpečné prostredie, ktoré preň bude zároveň príjemné a lákavé. Deťom veľmi pomáha, ak ich zapojíte aj do zariaďovania ich prvej izbičky. Dovoľte im, aby si samé vybrali všetky detaily - farbu, doplnky či samotnú postieľku. Motiváciou môže byť nová izba či postieľka. Skvelý čas na presun je zariadenie detskej izby - pomôže aj to, ak dieťa zapojíte do výberu nábytku či dekorácií alebo postieľky.
Z hľadiska bezpečnosti je podstatná kvalitná posteľ, ktorú na začiatku môžete vybaviť zábranou alebo bezpečnostnou ohrádkou. Ak je dieťatko ešte menšie, môžete mu zaobstarať monitor dychu. Najmenším veľmi pomáha aj to, ak im v noci necháte poodchýlené dvere či zapnuté tlmené svetlo, ktoré v tme predstavuje oporný bod. Lampička môže mať podobu nejakého zvieratka, veselých farebných guliek, hviezdičiek a pod.
Praktické Tipy pre Úspešný Presun
- Postupný proces: Ak nechcete ísť na deti príliš zhurta, skúste ich prvé dni nechať v izbičke počas poludňajšieho spánku.
- Plyšoví kamaráti: Ak neviete, ako dieťa presvedčiť, aby zakaždým neskončilo vo vašej manželskej posteli, skúste staviť na plyšových kamarátov. Hračky majú pre deti veľký význam, preto ich skúste trochu „zneužiť“ aj pri presune do detskej izbičky. Má vaše dieťa obľúbených kamarátov plyšákov, s ktorými rado spinká? Skúste sa s nimi „akože“ porozprávať (môžete im aj niečo zašepkať do uška). Potom svojmu drobcovi vysvetlite, že vám jeho kamaráti povedali, že s ním chcú spinkať v jeho izbe, nie tlačiť sa v jednej posteli s rodičmi. Len potom dovoľte dieťaťu spať s hračkami, aké si vyberie (hoci ich bude aj päť naraz), lebo inak neuspejete.
- Detská fantázia: Využite detskú predstavivosť, ktorá pracuje na plné obrátky, či už ide o strach alebo nadšenie. Detičkám nahovorte, že majú v izbičke dobré víly, rozprávkových hrdinov či verných anjelov, ktorí ich strážia a ochránia pred všetkými strašidlami. Verte, že drobci sú ochotní uveriť aj dobrým predstavám, nielen tým zlým.
- Rituály pred spaním: Dôležitosť rituálov pre deti vám potvrdí každý detský psychológ. Zaveďte si rituály pred spaním. Vytvorte si doma rituály, ktoré budete dodržiavať každý večer pred spaním: umyť sa, vyčistiť zuby, pozrieť večerníček alebo si vypočuť jednu rozprávočku a šup do postele, samozrejme, snažte sa to robiť v rovnakom čase.
- Vytrvalosť: Ak sa rozhodnete pre zmenu, buďte trpezliví a postupujte bez toho, aby ste poľavili. Zásadnou chybou je, ak plačúce dieťatko znova presuniete do rodičovskej postele. Hoci si v tej chvíli myslíte, že mu pomáhate, z dlhodobého hľadiska celú traumu iba predlžujete. Ak začne dieťa v noci kričať, choďte ho skontrolovať, utíšte ho, objímte, prípadne s ním zostaňte chvíľku v izbičke, aby ste ho uistili, že ste vždy nablízku a všetko je v poriadku. V preklenovacom období sa vám v detskej izbe môže zísť rozťahovací gauč alebo prístelka - práve pre prípad, že by ste tam v prvých dňoch potrebovali stráviť nejakú chvíľku s dieťatkom, napríklad aj počas dojčenia.
- Správne načasovanie: Dieťa zásadne nepresúvajte do vlastnej izby, ak je práve choré alebo mu idú zúbky. Rovnako ani v dobe, keď ho odstavíte od dojčenia.
- Pozitívny prístup: Hoci máte vnútorný strach, ako vaše dieťa presun do vlastnej izbičky zvládne, nikdy ho nedávajte najavo.
Čo Robiť, Keď Dieťa Plače?
Ak vidíte, že je veľmi zle, môžete s ním zostať, kým nezaspí a až potom odísť. Postupne si na pohodlie vlastnej postele zvykne a už vás nebude potrebovať.
Ak hľadáte spôsob, ako citlivo naučiť už ročné dieťa spať v postieľke, jednou z odporúčaných metód je metóda regulovaného plaču. Pri nej dieťatko pokojne pripravíte na spánok, uložíte bdelé do postieľky, pohladíte a odídete z miestnosti. Ak začne plakať, sledujete čas. Po minúte plaču prídete naspäť do izbičky, dieťatko slovne upokojíte a uistíte, že ste nablízku. Hneď na to opäť z miestnosti odídete. Ak plače ďalej, interval, kedy ste preč, predĺžite na dve minúty a proces upokojenia opakujete. Takto intervaly postupne predlžujete na 5 minút, 10, neskôr 15 a vždy do izbičky na chvíľku vojdete. Dieťa však nikdy z postieľky nevyberiete, ani nedvíhate. Postupne zaspí. Na druhý deň by celý tento proces mal už trvať kratšie, na tretí ešte menej.
Prečo Je Dôležité, Aby Dieťa Spalo Vo Vlastnej Postieľke?
Bábätko by od narodenia malo mať svoju vlastnú detskú postieľku. Pre jeho bezpečnosť nie je dobré, aby novorodenec spal v jednej posteli so svojimi rodičmi. Pokiaľ chcete mať bábätko v noci blízko seba, riešením sú postieľky k rodičovskej posteli. V ideálnom prípade dieťa vo svojej postieľke samé zaspáva a spinká tam celú noc.
Prečítajte si tiež: Polročné dieťa a odmietanie dojčenia
- Prevencia syndrómu náhleho úmrtia dojčiat: Vlastná postieľka zabezpečuje dieťatku bezpečie počas spánku. Nemôžete ho priľahnúť, ani úplne prekryť vlastnou perinou. Bábätko si môže lepšie regulovať svoju telesnú teplotu a nehrozí, že z postele spadne. Z hľadiska prevencie syndrómu náhleho úmrtia dojčiat lekári odporúčajú, aby dieťatko v prvých mesiacoch života spalo v jednej miestnosti s rodičmi.
- Každý má svoj priestor: Aj keď sa to pri novorodencovi nezdá, aj malé bábätko si vyžaduje pomerne veľký priestor na spanie. V spánku sa často točí, kope a postupne je čoraz väčšie. Skôr či neskôr sa pri spaní dieťaťa medzi dvoma rodičmi nevyspí dobre nik.
- Viac času na vlastné aktivity: Či si to priznáte alebo nie, matka a otec potrebujú aj čas bez aktívneho venovania sa iba bábätku. V domácnosti je potrebné aj upratať, navariť, rodičia si potrebujú oddýchnuť a venovať sa aj sami sebe.
- Rozvoj samostatnosti: Prekonať strach z tmy, strašidiel či vymyslených zlodejov a spinkať cez noc vo vlastnej izbe aj bez vašej prítomnosti dodá vášmu dieťaťu obrovskú dávku sebadôvery, pomôže mu spoliehať sa na seba a prekonávať ešte väčšie prekážky v živote. Deti sa rady vzájomne porovnávajú. Spať sám v izbičke je hrdinské. Spánok vo vlastnej izbe pripravuje dieťa na ďalšie veľké kroky, napríklad na dni strávené mimo domova.
Dôležitosť Rutiny a Správnych Návykov
Malý novorodenec si na svet okolo seba iba zvyká a preto nevie, čo a ako sa deje. Cestou, ako naučiť novorodenca spať v detskej postieľke, je zavedenie rutín. Aj keď je dobré začať s nimi hneď po príchode z pôrodnice, od novorodenca ešte nemajte veľké očakávania. Pokiaľ chceme, aby bábätko samé večer zaspalo, malo byť už vopred vedieť, že sa blíži čas spánku. Pomôže mu k tomu večerná rutina. Je na vás, kedy a čo zaradíte do poradia. Ak začnete s učením spania v postieľke hneď od narodenia, bude to o čosi ľahšie.
Novorodenec bude lepšie a kvalitnejšie spať, ak ho na noc zaviniete do zavinovačky. U starších detí môžete využívať spacie vaky.
Dieťatko musí mať svoju postieľku rado, považovať ju za bezpečné miesto. Dajte mu do nej jeho obľúbenú detskú deku alebo mäkkú plyšovú hračku. Ak dieťa spávalo s vami v spoločnej posteli, najprv nechajte detskú postieľku vo vašej izbe. Detská postieľka by mala byť pre dieťatko pohodlná a príjemná. Základom je výber správneho matraca, ktorý nie je príliš mäkký, ani naopak tvrdý. Voľte priedušný prírodný materiál, na ktorom sa nebude v noci potiť.
S nácvikom samostatných spánkových zvykov začnite, len ak je dieťa v dobrom zdravotnom stave, nič ho netrápi, nezažíva stresovú situáciu a je v známom prostredí. Okrem prípravy dieťaťa na tento veľký krok, pripravte aj sami seba. Ak budete o tomto kroku sama pochybovať, dieťa to vycíti a bude sa priečiť. Keď ste sa rozhodli, trvajte na tom, ale s citom. Jemným spôsobom ho veďte k cieľu, tak aby vedelo, že je čas spinkať v postieľke samo. Zároveň ho uisťujte, že je v bezpečí, ste na blízku a ak sa hocičo bude diať, prídete. Čím je dieťa staršie, tým môže viac protestovať.
Príbehy a Skúsenosti Rodičov
Mnoho rodičov sa stretáva s problémami pri uspávaní detí. Niektoré deti zaspia samé bez problémov, iné vyžadujú prítomnosť rodiča, hojdanie alebo kojenie. Skúsenosti rodičov sa rôznia a neexistuje univerzálny recept na úspešné uspávanie.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť marhuľovú výživu pre bábätko?
Jedna z mamičiek píše: "moja malá od 3m do 4.5m spávala celú noc,boli sme v nemocnici a tam sa mi v noci budila na kojenie myslela som si,ze ked prideme domov bude znovu spinkat celu noc a zaspi sama ale nie.su noci ked sa budi aj po 2h od zaspatia niekedy ju staci drzat za rucku a zaspi inokedy pomoze len kojenie. problem mame aj v zaspati nezaspi sama. podla tej metody "Kazde dieta sa vie naucit spat" som to skusala raz po tom neskutocnom placi a kriku som to vzdala. ako je to u vas?"
Iná mamička zdieľa svoju skúsenosť s metódou "nechať vyplakať": "Necitala som knizku, ale tu metodu zhruba poznam.. 3 hodiny nechat plakat polrocne dieta?? aj ked ste teda prisli kazdych 5 minut.. tak to dietatko muselo byt tak vynervacene z toho placu.. ja som to tiez skusala ale som si povedala, ze raz sa nauci sama spinkat. Teraz ma dcerka 17 mesiacov, polozim ju do postielky, ja si lahnem do svojej..za chvilku zaspi a ja idem zasa po svojom. Ak potrebuje mat dieta istotu, ze tam som, tak tam pre nu budem. Za par rokov si budem spominat kolko sme sa k sebe tisli a ona ma ako hladkala a objimala az kym nezaspala. Aj ked boli casy ked som z toho bola na prasky ale vydrzim a budem mat krasne spomienky, ved deti rastu tak rychlo a nebudu sa uz chciet tulit a mojkat ked budu vacsi, tak preco si to neuzit? A za dalsie, tym ze v klude so mnou zaspala a nebola vynervacena placom tak mi prespi celu noc uz snad od 10 mesiacov, mozno aj skor, to si uz nepamatam. Tak len tolko k tejto teme.."
Ďalšia mamička spomína: "mno my byvame sami takze nam do toho nikto nekecal :) s tym placom, u nas to bolo tiez strasne, ja som to uz nemohla vydrzat tiez, ale muz ma brzdil :D a dobre urobil, lebo mala sa naucila spinkat sama :) dovtedy sme ju museli kolisat na rukach, aby zaspala :)"
Tieto príbehy ukazujú, že každá rodina a každé dieťa je iné. Dôležité je nájsť si vlastnú cestu a metódu, ktorá vyhovuje všetkým členom rodiny.