Tento článok poskytuje rozsiahly prehľad o právnych aspektoch materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, prepustenia z práce, práceneschopnosti (PN) a ochrannej lehoty na Slovensku. Cieľom je poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie pre zamestnancov aj zamestnávateľov, s odkazom na príslušné ustanovenia Zákonníka práce.
Materská a rodičovská dovolenka: Základné princípy
Materská a rodičovská dovolenka sú dôležité inštitúty, ktoré umožňujú rodičom starať sa o svoje dieťa. Od roku 2011 platí, že okrem matky dieťaťa môže ísť na materskú aj otec dieťaťa. Svoju materskú si môže čerpať podľa dohody s matkou dieťaťa, až kým dieťa nedosiahne vek tri roky. Dôležité je, že po vyčerpaní materského matkou, môže čerpať svoje materské aj otec. Teda nie je to „buď matka alebo otec“, ale „aj matka, aj otec“.
Podmienky nároku na materské
Na materské nemá nárok každá matka, resp. otec „automaticky“. Musia splniť podmienky podľa zákona o sociálnom poistení. Medzi základné podmienky patrí:
- Nemocenské poistenie: Musia byť poistení v Sociálnej poisťovni na nemocenské poistenie (prípadne po skončení poistenia byť v tzv. ochrannej lehote).
- Doba poistenia: V období dvoch rokov dozadu bola/bol nemocensky poistená/ý najmenej 270 kalendárnych dní. V prípade matky sa sleduje obdobie dvoch rokov dozadu ku dňu pôrodu dieťaťa. Do toho sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia, ale i doba iného, pred nástupom na materské už ukončeného nemocenského poistenia.
Výška materského
Materské sa nevypláca v jednotnej výške, ale závisí od predchádzajúceho príjmu, respektíve vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné. Čím má otec pred nástupom na materské príjem vyšší, tým je vyššie aj materské. Od 1.5.2017 je materské dané ako 75% predchádzajúceho hrubého príjmu. Výška materského je obmedzená - v roku 2020 platí, že materské sa vypočíta najviac z brutto príjmu vo výške 2026 eur, čo je dvojnásobok priemernej mzdy zistenej za rok 2018 (tá bola 1013 eur).
Špecifické situácie otcov na materskej
Sociálna poisťovňa približne od septembra 2018 skúma, či otec dieťaťa skutočne prevzal od matky starostlivosť o dieťa. Materská sa otcovi prizná, ak:
Prečítajte si tiež: Rodičovská dovolenka: zdravotné poistenie
- počas materskej nemá žiadne iné nemocenské poistenie zamestnanca, v ktorom by otec počas materskej pracoval.
- počas materskej podniká na základe živnosti, resp. všeobecne podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), a to bez ohľadu na to, či z tejto činnosti otec je alebo nie je povinne nemocensky poistený ako SZČO.
- počas materskej vykonáva činnosť ako spoločník, resp. konateľ s.r.o., v ktorej nepoberá príjem, z ktorého by bol nemocensky poistený.
Otec bude mať problém s priznaním materskej, ak počas materskej má, respektíve bude mať iné nemocenské poistenie zamestnanca.
Dobrovoľné nemocenské poistenie otca
Podľa praxe, ktorú uplatňuje Sociálna poisťovňa voči dobrovoľne poisteným otcom od marca 2019, ak je takýto otecko policajt, vojak, hasič, colník a pod., by počas čerpania materských z dobrovoľného poistenia nemal slúžiť - mal by v službe čerpať podľa príslušných zákonov rodičovskú dovolenku.
Práca počas poberania materského
Materská sa obvykle neprizná, ak iná zmluva je dohodnutá na plný rozsah pracovného času. Naopak, materská sa obvykle prizná, ak je iná zmluva dohodnutá na kratší pracovný čas - najviac na polovičný pracovný čas (max. 4 hodiny denne), ale len ak otec vie preukázať to, ako je postarané o dieťa v dobe, kedy je otec v práci. V tom čase sa však o dieťa nesmie starať matka.
Výhodou na strane otca je, ak je iná zmluva dohodnutá v plnom rozsahu pracovného času (respektíve aspoň z časti) na domácku prácu (§ 52 Zákonníka práce). V takom prípade vie otec ľahšie obhájiť, že popri práci z domu (kedy nemusí opustiť bydlisko) sa vie súčasne postarať o potreby dieťaťa, ktoré má stále a bezprostredne pri sebe. Ďalší faktor, ktorý Sociálna poisťovňa posudzuje, je výška príjmu dosahovaná na inú pracovnú zmluvu. Čím je tento príjem nižší, tým lepšie.
Iné dôležité faktory
- Návrat matky do zamestnania: "Poľahčujúci" faktor, ktorý otcovi pomôže pri získaní materskej, je návrat matky do zamestnania. Pokiaľ matka počas otcovej materskej zostane doma, Sociálna poisťovňa môže tvrdiť, že otec starostlivosť o dieťa neprevzal - veď matka je doma.
- Druhá zmluva u toho istého zamestnávateľa: Pokiaľ si otec dohodne druhú zmluvu u toho istého zamestnávateľa, podľa Zákonníka práce (§ 50) to je možné. Podmienkou však je, že druhá zmluva musí byť dohodnutá na iný druh práce. Praktická skúsenosť je, že v týchto prípadoch Sociálna poisťovňa iniciuje kontrolu u zamestnávateľa Inšpektorátom práce.
- Rodičovský príspevok: V priebehu roka 2019 tak začala Sociálna poisťovňa vyžadovať pri nástupe otca na materskú čestné vyhlásenie o tom, či dieťa nenavštevuje predškolské zariadenie. Rodičia musia požiadať o pozastavenie vyplácania rodičovského príspevku, a to počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom začne otec poberať materské.
- Podmienky pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby: Ak ide matka alebo otec na materské ako SZČO alebo ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, nesmie mať za posledných 5 rokov nedoplatky v Sociálnej poisťovni.
- Súbeh viacerých poistení: Ak má matka/otec dve nemocenské poistenia súčasne - napríklad povinné poistenie zamestnanca v pracovnom pomere a súčasne povinné nemocenské poistenie SZČO (alebo súčasne nemocenské poistenie z dohody, či ďalšieho pracovného pomeru), nárok na materské sa posudzuje osobitne z každého poistenia.
Denný vymeriavací základ (DVZ)
DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu (hrubého príjmu) v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Z rozhodujúceho obdobia sa pri tomto výpočte vylúčia dni, za ktoré sa podľa § 140 zákona o sociálnom poistení (ZSP) poistné neplatí, napríklad dni PN, OČR. V roku 2020 môže byť DVZ najviac 66,6083 eur.
Prečítajte si tiež: Vznik nároku na dovolenku
Nástup a trvanie materskej dovolenky
Matka nastupuje na materskú od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý určí lekár. Môže sa rozhodnúť nastúpiť na materskú aj skôr, a to najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Nárok na materské matke zaniká uplynutím 34 týždňov. Ak ale matka nastúpi na materskú neskôr ako od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, nárok na materské zanikne matke uplynutím 28 týždňov po dni pôrodu - ak je osamelá, tak uplynutím 31 týždňov, a ak porodila dve a viac detí, tak uplynutím 37 týždňov.
Ak matka nepoberá materské, otec môže nastúpiť na materskú najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Ak matka poberá materské, otec môže nastúpiť na materskú potom, čo si materské dočerpá matka. Otec môže poberať materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.
Príjem počas materskej dovolenky
Počas poberania materského nemôže mať zamestnanec príjem zo zamestnania, z ktorého materské poberá. Môže však dostať dodatočne vyplatenú odmenu za prácu vykonanú pred nástupom na materskú. Zamestnanec však môže mať príjem z iného zamestnania, z ktorého materské nepoberá.
Súbeh materského a rodičovského príspevku
Je vylúčené, aby súčasne otec poberal materské a matka poberala rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa.
Zdravotné a dôchodkové poistenie
Počas doby, kedy otec poberá materské, štát platí poistné na zdravotné poistenie za otca v súlade s § 11 ods. 7 písm. m) bod. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Pokiaľ matka počas otcovej materskej zostane doma a v rodine majú len jedno dieťa vo veku do 6 rokov (na ktoré otec poberá materské), štát za matku od 30.12.2018 neplatí poistné na zdravotné poistenie. Za matku, ktorá zostane doma v tomto čase, štát neplatí dôchodkové poistenie, pretože podľa dohody rodičov starostlivosť o dieťa prevzal otec.
Prečítajte si tiež: Príčiny krvácania počas ovulácie
Ochrana zamestnanca pred prepustením počas materskej/rodičovskej dovolenky
Zákonník práce chráni zamestnancov počas materskej a rodičovskej dovolenky prostredníctvom inštitútu ochrannej doby (§ 64 ZP). Ochranná doba sa vzťahuje na:
- Čerpanie materskej dovolenky
- Obdobie odo dňa doručenia písomného oznámenia o predpokladanom dni nástupu na otcovskú dovolenku zamestnávateľovi (najskôr však 6 týždňov predchádzajúcich očakávanému dňu pôrodu) do skončenia otcovskej dovolenky
- Čerpanie rodičovskej dovolenky
Výnimky zo zákazu prepustenia
Napriek existencii ochrannej doby, existujú výnimky, kedy môže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď aj počas materskej alebo rodičovskej dovolenky:
- Zrušenie zamestnávateľa: Ak sa zamestnávateľ zrušuje.
- Premiestnenie zamestnávateľa: Ak sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce.
- Dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru: Pre dôvod, pre ktorý môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer (napr. závažné porušenie pracovnej disciplíny). Zákaz výpovede v tomto prípade neplatí v dobe od oznámenia predpokladaného dňa nástupu na otcovskú dovolenku do dňa, ktorý predchádza nástupu na otcovskú dovolenku a v dobe rodičovskej dovolenky. Počas materskej a otcovskej dovolenky zákaz platí s tým, že ak bola výpoveď z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, doručená už pred nimi a výpovedná lehota by uplynula v dobe ich čerpania, skončí sa súčasne s materskou alebo otcovskou dovolenkou.
- Strata predpokladov na výkon práce: Pre stratu predpokladov na výkon dohodnutej práce z vlastnej viny zamestnanca.
Je dôležité zdôrazniť, že zamestnávateľ nemôže so zamestnancom počas čerpania materskej/otcovskej/rodičovskej dovolenky skončiť pracovný pomer okamžite.
Výpovedná doba začala pred ochrannou dobou
Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď pred začiatkom ochrannej doby a výpovedná doba by mala uplynúť počas jej trvania, pracovný pomer sa skončí až uplynutím posledného dňa ochrannej doby. To neplatí, ak zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.
Vplyv materskej/rodičovskej dovolenky na štandardnú dovolenku
Počas materskej, rodičovskej a otcovskej dovolenky zamestnávateľ nemôže určiť čerpanie štandardnej dovolenky. Ak termín nástupu na materskú či otcovskú dovolenku vychádza na obdobie, v ktorom zamestnanec čerpá štandardnú dovolenku, táto sa automaticky preruší. Ak si zamestnanec dovolenku nevyčerpá ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, musí mu ju zamestnávateľ poskytnúť po skončení materskej, otcovskej či rodičovskej dovolenky.
Krátenie dovolenky počas rodičovskej dovolenky
Pri čerpaní materskej a otcovskej dovolenky sa bežná dovolenka nekráti. Kvôli rodičovskej dovolenke ju ale zamestnávateľ môže krátiť, ak zamestnanec odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa klasická dovolenka poskytuje. Dovolenka sa kráti za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12 a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o 1/12. Aj pri krátení ale zamestnávateľ musí poskytnúť aspoň 1 týždeň dovolenky, ak vzájomný pracovný pomer trval počas celého kalendárneho roka.
Návrat do práce po materskej/rodičovskej dovolenke
Po skončení materskej, otcovskej či rodičovskej dovolenky musí zamestnávateľ zaradiť zamestnanca na jeho pôvodnú prácu a pôvodné pracovisko. Ak to nie je možné (napr. kvôli reorganizácii), musí ho zaradiť na prácu, ktorá zodpovedá jeho pracovnej zmluve.
Zmeny na pracovisku a náhrada mzdy
Ak na pracovisku nastali zmeny, kvôli ktorým zamestnávateľ už nemôže prideľovať zamestnancovi jeho pôvodnú prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, za ktorú mu patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Zároveň s ním ale môže v uvedenom prípade ukončiť pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov, ktorá je spojená s nárokom na odstupné.
Pracovné podmienky po návrate
Pracovné podmienky po návrate do práce nesmú byť menej priaznivé. Zamestnanec má právo na prospech z každého ich zlepšenia, ktoré by sa na neho vzťahovalo, ak by na materskej či otcovskej dovolenke nebol. Po skončení rodičovskej dovolenky musia byť zachované všetky práva v pôvodnom rozsahu. Mali by sa uplatňovať vrátane zmien, ktoré vyplývajú z právnych predpisov, kolektívnych zmlúv či obvyklých postupov u zamestnávateľa.
Skúšobná doba a tehotenstvo
Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, v dobe od oznámenia predpokladaného dňa nástupu na otcovskú dovolenku. Zákaz výpovede počas ochrannej doby sa na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe neaplikuje. Skúšobná doba práceneschopného zamestnanca sa nepredlžuje o dobu trvania práceneschopnosti.
Ukončenie pracovného pomeru a sociálne dávky
Skončenie pracovného pomeru nemá vplyv na rodičovský príspevok. Počas trvania rodičovskej dovolenky, PN-ky, ani ďalšej materskej dovolenky zamestnávateľ nemôže dať výpoveď. Vzťahuje sa na zamestnanca zákaz výpovede.
Dávka v nezamestnanosti po materskej alebo rodičovskej dovolenke
Aby mohla byť vyplácaná dávka v nezamestnaností, je potrebné sa zaevidovať na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a o dávku požiadať. Nárok na dávku v nezamestnanosti má ten, kto získal dostatočný počet dní poistenia v nezamestnanosti. Po celú dobu, kedy poberáte dávku v nezamestnanosti musíte byť evidovaný/á na úrade práce. Rozhodujúce obdobie pre určenie dávky v nezamestnanosti je spravidla obdobie dvoch rokov PRED evidenciou na úrade práce. Ak v rozhodujúcom období nemáte dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia.
Spôsoby skončenia pracovného pomeru
Skončenie pracovného pomeru je možné iba spôsobom upraveným v Zákonníku práce, a to konkrétne v § 59. Zánik pracovného pomeru priamo nastáva smrťou zamestnanca, kedy ku skončeniu nedochádza na základe právneho úkonu, ale právnou skutočnosťou, ktorou je smrť. Okrem toho ustanovenie § 59 Zákonníka práce upravuje aj skončenie pracovného pomeru priamo zo zákona. Pôjde o prípad uplynutia doby trvania pracovného pomeru dohodnutej v pracovnej zmluve v prípade pracovného pomeru na dobu určitú a o prípad skončenia pracovného pomeru cudzinca - skončením jeho povolenia na pobyt (uplynutím doby alebo odobraním povolenia) alebo uložením trestu vyhostenia.
Najčastejšie však pracovný pomer skončí konkrétnym právnym úkonom. Jediným dvojstranným právnym úkonom z uvedených je dohoda o skončení pracovného pomeru (ďalej len „dohoda“). Návrh na uzatvorenie dohody môže dať tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec, avšak pre platnosť dohody sa vyžaduje, aby sa na skončení pracovného pomeru dohodli tak zamestnanec, ako aj zamestnávateľ.
Dohoda o skončení pracovného pomeru
Dohoda musí byť uzatvorená písomne, aj keď Zákonník práce nehovorí, že inak je skončenie pracovného pomeru neplatné. Ustanovenie § 60 ods. 2 Zákonníka práce však upravuje prípady, kedy uzatvorenie takejto dohody Zákonník práce neumožňuje, pretože vyžaduje, aby sa v dohode okrem dňa skončenia pracovného pomeru uviedol aj dôvod jeho skončenia. V prípade, ak pracovný pomer zamestnanca skončí dohodou podľa § 63 ods. 1 písm. a), b) Zákonníka práce a z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu [časť § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce], zamestnancovi podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce patrí odstupné najmenej v sume jedného priemerného mesačného zárobku (alebo toľko mesiacov, koľko by trvala výpovedná doba alebo koľko priznáva platná kolektívna zmluva). Zamestnávateľovi Zákonník práce ukladá povinnosť vydať jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru zamestnancovi.
Výpoveď z pracovného pomeru
Ďalším a navyše veľmi častým spôsobom skončenia pracovného pomeru je výpoveď z pracovného pomeru podľa § 61 - § 67 Zákonníka práce. Ide o špecifický, presne upravený jednostranný právny úkon, kedy následky právneho úkonu, teda doručenej výpovede, nastanú až po uplynutí určitého času, výpovednej doby. Pracovný pomer zamestnanca skončí uplynutím výpovednej doby, teda posledným kalendárnym dňom v konkrétnom mesiaci. Pri výpovedi platí, že ju môže podať tak zamestnanec, ako aj zamestnávateľ. Podstatnými podmienkami výpovede sú skutočnosti, že výpoveď musí byť písomná a musí byť doručená druhej strane, inak je neplatná. Doručovanie upravuje dostatočne presne ustanovenie § 38 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ doručuje výpoveď zamestnancovi do vlastných rúk osobne, a to na pracovisku či v mieste jeho bydliska, alebo poštou v mieste jeho bydliska (na poslednej známej adrese zamestnanca).
Výpovedná doba
Jeden z najpodstatnejších pojmov pri výpovedi je výpovedná doba. Pre plynutie a určenie dĺžky výpovednej doby je rozhodujúci jednak dátum doručenia výpovede druhej strane, dĺžka trvania pracovného pomeru zamestnanca v deň doručenia výpovede, ako aj skutočnosť, či výpoveď podal zamestnávateľ alebo zamestnanec. Pri určovaní dĺžky výpovednej doby nemožno zabudnúť ani na to, že do doby trvania pracovného pomeru zamestnanca ku dňu doručenia výpovede sa započítava aj doba trvania opakovane uzatvorených pracovných pomerov zamestnanca na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú. Avšak uvedené sa uplatní iba v prípade výpovede danej zamestnávateľom.