Motorický vývoj dieťaťa je fascinujúci proces, ktorý zahŕňa postupné zdokonaľovanie pohybových schopností. Od prvých neistých pohybov novorodenca až po koordinované aktivity predškoláka, dieťa prechádza radom míľnikov, ktoré sú kľúčové pre jeho celkový rozvoj. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na motorický vývoj dieťaťa, od dojčenského veku až po nástup do školy, s dôrazom na dôležité aspekty, ktoré môžu ovplyvniť jeho priebeh.
Individuálny rozvoj a motorické schopnosti
Rozvoj pohybových aktivít je veľmi individuálny. Bábätko začne chodiť vtedy, keď je na to fyzicky aj psychicky pripravené. Každé 3 mesiace do 1 roka dieťa zvládne novú schopnosť, ktorá ho posúva ďalej po motorickej aj kognitívnej stránke ale najmä si buduje ZÁKLAD, na ktorom “bude stavať” počas celej doby.
Prvý rok života: míľniky motorického vývoja
Traduje sa, že dieťa v prvom roku chodí. Ale nie je tomu tak. Prvé samostatné kroky síce okolo dvanásteho mesiaca urobí, ale po pár krokoch väčšinou stráca rovnováhu a sadá si. Chôdza je veľmi neistá, so širokou bázou a ohnutím tela v páse. Keď sa potrebuje rýchlo premiestniť z miesta na miesto, dáva prednosť lezeniu, ktoré už v tomto veku zvláda perfektne. Trvá cca do 15-18 mesiacov, kým dieťatko dokáže skutočne samostatne chodiť.
Dôležitosť správneho vzpriamenia
Ak napríklad dieťa nezvládne v 3. mesiaci I. Vzpriamenie správne, tak mu bude chýbať v pol roku a nebude na ňom vedieť dostatočne “stavať” a urobiť II. V polohe na bruchu zvládnuť samostatne.
Poloha na chrbte a brušku
Poloha na chrbte je pre dieťa veľmi rozvíjajúca, ktorú by malo zvládnuť a až potom zvládne polohu na brušku. Stabilne ležať v osi zdvihnuté horné a dolné končatiny a podložkou NARAZ (typické pre 4 mesiac) a následne z toho sa vám začne pretáčať samostatne na bojy s pokrčenými kolenami (bočné vzpriamenie), chytať hračky do oboch rúk.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Bočné vzpriamenie a plazenie
4,5 mesiaca - bočné vzpriamenie - VEĽMI DOLEŽITÁ schopnosť. 3 mesiac - I. 6 mesiac - II. Poloha na chrbte je pre dieťa už “náročná”, uprednostňuje polohu na bruchu. 6 mesiac - 2. 7/8 mesiac - plazenie - nemusí / môže byť. Nie je to dôležitá VRCHLONÁ ZRUČNOSŤ pre dieťa, môže ju kľudne preskočiť.
Pivotácia a stavanie sa
6 mesiac - pivotácia - točenie sa okolo svojej osi cez 2. dôležité obdobie pred “osamostatnením” t.j. samostatnou chôdzou bez opory v priestore. Stavanie sa cez “RYTIERA” - dôležitý míľnik v tomto období. Stavanie sa cez pravú nohu a ľavú nohu SÚMERNE obe dolné končatiny. Posilnenie dolných končatín (doposiaľ bolo dieťa iba na bruchu a kolenách).
Chôdza s oporou a samostatná chôdza
11 mesiac - dieťa stoji s oporou, pridržaním sa jednej ruky. NEŤAHÁM dieťa za ruky do chôdze! Čím ďalej, tým je viac samostatné; týka sa to chôdze, hrania, či jedenia. Naďalej sa vyvýja a napreduje po stránke motorickej aj psychickej.
Jemná motorika, reč a hra v 12. mesiaci
V oblasti jemnej motoriky dokáže cielene umiestniť predmet na presne určené miesto, či vykonávať každou rukou iný pohyb. Veľké pokroky prichádzajú aj v porozumení reči a hlasových prejavoch. Spočiatku sa rozvíja porozumenie a až potom aktívna slovná zásoba. Koncom 12. mesiaca dojča ovláda cca 5-20 slov, je to však veľmi individuálne. V tomto veku sa dieťa rado hrá. Má v obľube hru s rôznymi domácimi potrebami, ako sú ; hrnce, varechy, krabice, noviny, atď. Čo sa týka hračiek vhodné sú kocky, ktoré ukladá na seba; ,skladačky s otvormi, do ktorých sa snaží vkladať predmety rôznych tvarov; obrázkové knižky so zvieratkami, ktoré sa snaží napodobňovať. Má záujem hrať sa skôr s dospelými, ktorí sa mu vedia prispôsobiť a snažia sa mu porozumieť. Dieťa sa ešte nedokáže hrať so svojimi rovesníkmi, nakoľko je zamerané len na seba a na naplňovanie vlastných potrieb.
Výživa v prvom roku života
Strava ročného dieťatka by mala byť primerane pestrá. Mala by obsahovať mäsko, ovocie, zeleninu, mliečne výrobky, obiloviny, a i. Neoddeliteľnou súčasťou stravy ostáva materské mlieko, eventuálne mliečna formula. U detí s predispozíciou na alergiu je potrebná primeraná opatrnosť v zavádzaní nových potravín. Do jedného roka by deti nemali jesť citrusové plody, jahody, kiwi, tvaroh, morské ryby, údeniny. Potraviny by sa nemali soliť ani koreniť. Ročné dieťa by malo vedieť samé piť z pohára a trafiť si lyžičkou do úst. Ročné dieťa sa veľmi rýchlo učí a nové poznatky si ukladá do pamäte.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Obdobie od 6. do 12. mesiaca: fyzicky náročný polrok
Od 6 mesiacov do 12 mesiaca ide o fyzicky náročný polrok. Týmito novými výkonmi získavajú deti do určitej miery nezávislosť. Nemusia už pasívne prijímať všetko čo sa im ponúka, ale uskutočňujú vlastné predstavy o tom, čo chcú robiť a rozhodujú samy, s čím sa budú hrať. S novou fyzickou nezávislosťou ide ruka v ruke vzrastajúca citová závislosť. Dieťa potrebuje citovú podporu a povzbudenie v období, keď sa prostredníctvom hry učí tak ťažkej úlohe dospievať. Deti nemajú stanovenú dávku lásky aj keď v tomto období matka je ich najdôležitejšou osobou. Matka nič nestratí aj keď sa o dieťa starajú opatrovatelia v čase, keď pracuje. Matka pre dieťa zostane tou najhlavnejšou osobou aj keď dieťa má rado svojich opatrovateľov.
Motorické zručnosti v 6. mesiaci
Sedí s oporou, má schopnosť napodobniť zvuky a obracia sa za zvukom, prerezávanie zúbkov, prechod na tuhú stravu. V druhej polovici prvého roka je vaše dieťa pripravené ovládať svoje telo, bude samo sedieť, liezť a zoberie si všetko čo necháte v jeho dosahu, dieťa potrebuje stály dohľad, veľa pozornosti a lásky.
Motorické zručnosti v 7. mesiaci
Samostatne sedí, v ruke vie udržať predmet, rozvoj reči, zamáva na pozdrav, učí sa piť z pohárika.
Motorické zručnosti v 8. mesiaci
Začína klásť odpor napríklad ak mu zoberiete hračku, dokáže ukázať na to čo momentálne chce. Po motorickej stránke samostatne stojí, rozvoj chôdze, presúva si predmety z jeden ruky do druhej, dvíha spadnuté predmety, prvé slová mama, tata.
Motorické zručnosti v 9. mesiaci
Dokáže samo stáť, pokračuje rozvoj chôdze, prekladanie a dvíhanie predmetov. Rozvoj reči, začína chápať význam slova „nie“, rozvíja sa jeho sociálne správanie, vie sa samo napiť z pohárika, pri hre sleduje čo sa následne stane.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Motorické zručnosti v 10. mesiaci
Sociálne správanie, uvedomuje si čo sa okolo neho deje, máva na rozlúčku, hovorí mama, tata, samo stojí, dvíha a prekladá predmety, lezie po štyroch s istotou.
Motorické zručnosti v 11. mesiaci
Pokračuje rozvoj chôdze a reči, chôdza za pomoci okolo nábytku, dokáže jasne pomenovať svojich rodičov a ovláda pár jasných slov.
Dôležitosť správneho vývoja a prevencia problémov
Pre zdravý vývin nie je dobré podporovať chôdzu v chodítkach. Ich používanie vedie k zlozvykom a nesprávnym chôdzovým stereotypom ( chôdza na špičkách, krivenie chrbtice, atď.) Počas tehotenstva sa matka musí vyhýbať alkoholu, fajčeniu, drogám, inak vystavuje dieťa riziku mnohých ochorení, nielen dyspraxie. Taktiež musí dodržiavať ostatné odporúčania lekára a pravidelne chodiť na prehliadky. Ak dieťaťu diagnostikujú ochorenie, je dôležité dôkladne sa mu venovať.
Rozvojová koordinačná porucha (dyspraxia)
Rozvojová koordinačná porucha (dyspraxia) je ochorenie motoriky. Dieťa pôsobí na svoj vek príliš nemotorne a ochorenie mu komplikuje bežný život. Tiež sa môže nepríjemne prejaviť v budúcom, dospelom živote. Ochorenie zasahuje hrubú motoriku (kontrolovaný pohyb celého tela, paží a nôh využívajúci veľké svaly) aj jemnú (koordinácia malých svalov, napríklad súlad pohybu ruky, prstov s očami). Dyspraxia nevzniká pre zlú starostlivosť alebo nedostatok príležitostí dieťaťa nadobudnúť rovnaké motorické schopnosti, ako majú jeho rovesníci. Prejavuje sa u detí doma aj v škole. Ochorenie zasahuje tri- až štyrikrát častejšie chlapcov ako dievčatá a neraz býva prehliadané. Príčiny ochorenia môžu byť rôzne. Koordinácia motoriky je komplexná a komplikovaná na nervovej úrovni.
Príznaky a diagnostika dyspraxie
K príznakom rozvojovej koordinačnej poruchy patrí zhoršený rozvoj motorickej koordinácie prejavujúci sa oneskorením chôdze dieťaťa, slabým výkonom na telesnej výchove, neúhľadným krasopisom. Tieto problémy u detí vedú tiež k ťažkostiam v akademických výkonoch. Diagnostika podobne ako liečba zahŕňa spoluprácu mnohých špecialistov, ku ktorým dieťa odporučí všeobecný lekár, ak má rodič podozrenie na prítomnosť ochorenia. Títo špecialisti sú pediater, detský terapeut a psychoterapeut (vyhodnocuje motorické schopnosti dieťaťa), klinický psychológ (špecializuje sa na emočné ťažkosti dieťaťa), edukačný psychológ a detský neurológ špecializujúci sa na vývoj centrálneho nervového systému dieťaťa.
Liečba a prevencia dyspraxie
Na ochorenie neexistuje konkrétny liek. Liečba spočíva v terapeutických sedeniach, ktoré dieťa absolvuje. Učí sa vykonávať aktivity, s ktorými má ťažkosti, tiež rôzne grify na uľahčenie náročných úloh (napríklad správne držanie pera). Často sa používa rozdelenie nejakej aktivity na viacero jednoduchších krokov. V procese liečby sa odborník zároveň snaží identifikovať činnosti, ktoré pacientovi spôsobujú problémy. Liečebný proces zahŕňa multiodborovú spoluprácu špecialistov, ako je pediater, klinický psychológ, edukačný psychológ.
Senzomotorický stimulačný program pre predškolákov
Jedná sa o komplexný program zameraný na prípravu predškolákov pre vstup do školy. Autorom senzomotorickeho stimulačného programu je Centrum Avare. Predškolský vek je krásne obdobie, v ktorom sú deti veľmi vnímavé, rýchlo sa učia novým veciam, sú nesmierne kreatívne a dominantnou činnosťou je hra. Je to však zároveň obdobie, počas ktorého by dieťa malo zvládnuť osvojiť si mnoho dôležitých zručností pre ďalší vývin. To, ako sa dieťaťu darí v škole, je do veľkej miery výsledkom toho, ako sa vyvíjalo už počas predškolského veku a skôr.
Dôležitosť predškolského veku
Práve z tohto dôvodu považujeme predškolský vek za nesmierne dôležitý a kladieme veľký dôraz na to, aby sme ho čo najefektívnejšie využili. Ak vieme ako na to, dokážeme dieťa výborne pripraviť na zvládanie nárokov školy po motorickej, kognitívnej, aj rečovej stránke, a to všetko hravou formou. Sme totiž presvedčení o tom, že práve prostredníctvom hry sa dieťa dokáže naučiť najviac. Pri tvorbe tohto programu sme vychádzali z našich dlhoročných skúseností. Vznikol na základe spolupráce so špeciálnymi pedagógmi, psychológmi, neurovývinovými terapeutmi, logopédmi a terapeutmi pohybového vývinu.
Komplexný rozvoj dieťaťa
Ak chceme dieťa pripraviť na vstup do školy (či už má, alebo nemá nejaké ťažkosti), je potrebné rozvíjať ho komplexne. Ak má dieťa oslabený rovnovážny systém, ťažko od neho môžeme očakávať, že jeho hrubá motorika bude na dobrej úrovni. Možno sa bude báť preliezok, nebude sa chcieť hojdať, alebo naopak bude takéto aktivity neustále vyhľadávať. Možno bude motoricky veľmi neobratné, jeho motorický vývin môže byť oneskorený. Bez dobre rozvinutej hrubej motoriky je obtiažnejšie dosiahnuť dobrú jemnú motoriku.
Prepojenie systémov a priestorová orientácia
S jemnou motorikou sa spája aj oromotorika, a tá je zase jedným z predpokladov dobrého vývinu reči. Ak je oslabený proprioceptívny systém, dieťa sa bude ťažšie orientovať vo vlastnom tele, a tým pádom aj v priestore. Taktiež je veľmi dôležité rozvíjať aj koordináciu oka a ruky, aby sa dieťaťu ľahšie písalo a čítalo. Mnohí rodičia sa stretávajú s tým, že ich deti odmietajú doma kresliť a ich grafomotorika je slabá. Nemá zmysel vtedy dieťa nútiť viac kresliť, pretože problém obvykle spočíva niekde inde. Tieto systémy sú navzájom prepojené a spolu súvisia. Funkcie jedného ovplyvňujú funkcie tých ďalších. Priestorová orientácia je nesmierne dôležitá tak v učení sa jazyka, ale aj v matematike či chápaní časovej následnosti.
Jedinečnosť senzomotorického stimulačného programu
Práve z tohto dôvodu je náš senzomotorický stimulačný program pre predškolákov tak komplexný a jedinečný. Rozvíja všetky oblasti, ktoré dieťa potrebuje mať rozvinuté pri nástupe do školy. Obvykle dieťa potrebuje minimálne 10 až 30 sedení. Každé sedenie je kombináciou aktivít zameraných na rozvoj všetkých vyššie spomenutých oblastí. Zároveň sú sedenia prispôsobené individuálne potrebám konkrétneho dieťaťa. Práca s dieťaťom trvá približne 50 minút. Interval sedení je minimálne jedno, ideálne však dve týždenne. Prítomnosť rodiča na sedení nie je nevyhnutná.
Individuálny prístup k dieťaťu
Vychádzame z myšlienky, že dieťa je individuálna bytosť a preto ho vnímame ako bytosť jedinečnú, ktorá potrebuje láskyplný záujem s prihliadnutím na jeho fyzické, duševné a zdravotné potreby. Preto našich drobčekov neučíme veci, ktoré patria do škôlky. Hráme sa do sýtosti a popri hre ich učíme podieľať sa na každodennom živote.
Nástup do školy: dôležitý medzník vo vývine dieťaťa
Tak, a je to tu. Z malého dieťaťa sa stáva školák. Nástup do školy je dôležitým medzníkom vo vývine dieťaťa a znamená veľkú zmenu pre neho aj pre jeho rodičov. Škola sa stáva veľmi dôležitou súčasťou života dieťaťa. V nej dieťa získava nové a niekedy úplne rozdielne skúsenosti, aké si prináša z rodiny.
Vstup do školy a očakávania
V škole sa stretáva s novými ľuďmi, sú na neho kladené nové - zvýšené požiadavky, ktoré môže, ale nemusí byť schopné plniť. Spolu so vstupom do školy a vlastnými očakávaniami dieťaťa sa začínajú objavovať očakávania rodičov a učiteľov, ktoré určitým spôsobom tiež ovplyvňujú dieťa. Vysoké nároky rodiča alebo učiteľa a nepochopenie prípadného neúspechu, či zameranie sa najmä na výkon v zvýšenej miere neurotizujú dieťa. Zlyhanie alebo neúspech v škole sú často rozhodujúce pre ďalšie smerovanie dieťaťa. Problémy sa môžu vyskytnúť ako vo vzdelávacej, tak aj vo výchovnej a spoločenskej oblasti, čo má významný vplyv na rozvoj sebahodnotenia a sebavedomia dieťaťa.
Príprava na školu a učebný kútik
Ešte pred vstupom do školy je potrebné pripraviť dieťaťu jeho vlastný učebný kútik - písací stôl, stoličku, poličku na knihy - ktorý by využívalo len na prácu. Malo by to byť stabilné miesto, kde si má dieťa postupne zvykať pracovať. Tiež je veľmi dobre, ak si rodičia ešte pred vstupom dieťaťa do školy vyhradia určitý čas na to - stačí aj 20 minút denne - aby spolu s dieťaťom robili rozvíjajúce cvičenia - podobné ako v materskej škole. Najlepšie by bolo, keby to bolo v stabilnú hodinu - čo najbližšie sa približujúcu k reálnej hodine, kedy sa dieťa neskôr bude učiť. Tu opäť zohráva veľkú rolu individualita dieťaťa - niektoré deti sú samostatné a schopné pracovať samy, niektoré potrebujú nad sebou „dozor“.
Myslenie a skúsenosti dieťaťa
Dieťa v období mladšieho školského veku začína uvažovať iným spôsobom ako predtým. V jeho myslení sa objavujú zmeny, ktoré mu umožňujú zvládnuť požiadavky, ktoré na neho škola kladie. Ale stále musíme pamätať na to, že duševné operácie ešte nemôžu prebiehať čisto len v mysli dieťaťa - dôležitá je fyzická prítomnosť a konkrétnosť predmetov, s ktorými dieťa manipuluje. Dieťa vychádza zo skutočnosti a z vlastnej skúsenosti. Najviac si zapamätá a získava, keď má konkrétnu skúsenosť s predmetmi a javmi. V tomto období sa chce samo presvedčiť o všetkom, čo sa mu povie a potrebuje názorné pomôcky na overenie si skutočnosti. Deti už začínajú uvažovať logicky a začínajú pritom rešpektovať objektívnu skúsenosť.
Motorický vývin v mladšom školskom veku
Obdobie medzi 6. - 7. rokom života je obdobím výrazného rozvíjania schopností a zručností dieťaťa. Je to obdobie, kedy za relatívne krátky čas si osvojuje množstvo nových vedomostí a zlepšuje sa jeho motorická zručnosť. Po motorickej stránke sa pohyby dieťaťa zvláčňujú. Oproti predchádzajúcemu obdobiu sa jeho postava zoštíhľuje a stráca detské zaoblené tvary. Stále je pohybovo veľmi zdatné - priam neúnavné a neposedné. Deti všeobecne nevydržia dlho v pokoji a neustále majú potrebu sa niečím zaoberať. V tomto období by malo dieťa - ak nezačalo už predtým - začať pestovať nejaký šport. Organizovaný a riadený pohyb pomáha dieťaťu „vybiť“ energiu a neumožní byť roztopašným a „zlým“.
Reč, pozornosť a pamäť
Pri vstupe do školy by už reč dieťaťa mala byť čistá a bez chyby. Slovná zásoba je takmer taká veľká ako u dospelých. Reč je spojená s bohatou mimikou a gestikuláciou. Vonkajšia reč sa mení na vnútornú - dieťa už necíti potrebu hovoriť vždy a všade všetko. Vyjadrovanie odzrkadľuje sociálne prostredie dieťaťa, v ktorom žije a pohybuje sa. Stále viac a častejšie využíva abstraktné pojmy. Pozornosť je v tomto období ešte stále prevažne mimovoľná. Dieťa sa ľahko nechá odpútať vedľajšími podnetmi a chýba mu vôľová kontrola. Tá sa rozvíja postupne. Preto v tomto období je pozornosť podmienená záujmom dieťaťa a tiež významnosťou objektu alebo činnosti pre dieťa. Pamäť sa postupne mení na úmyselné zapamätávanie - spočiatku prevažne mechanické.
Emocionálny a sociálny vývin
Vstupom do školy sa mení aj potreba dieťaťa v emocionálnom a sociálnom smere. Dieťa ešte stále potrebuje chválu a povzbudenie zo strany rodičov, ale už túži po spoločnosti rovesníkov a po uznaní z ich strany a zo strany učiteľa. Medzi 6. - 7. rokom ešte dieťa uprednostňuje vzťah k učiteľovi pred vzťahom k rovesníkom.
Hra a mravný vývin
Ani v tomto období nie je hra niečím zanedbateľným, čo je len pre „malé deti“. Práve hra by mala byť tou činnosťou, ktorá napomáha rozvíjať schopnosti a vedomosti dieťaťa. V tomto období chápu deti morálku ako dodržiavanie pravidiel a zákonov iných ľudí - to znamená, že majú predstavu o ich nemennosti a potrebu striktne ich dodržiavať, pretože bude automaticky nasledovať trest. Čiže to, čo je správne a nesprávne, je určené odmenou a trestom. Morálne pravidlá nie sú v tomto období ešte zvnútornené. V praxi to znamená, že veta „ako by si sa ty cítil/-a, keby ti to niekto urobil“ je pre dieťa nepochopiteľná, kým mu to niekto neurobí a nemá s tým priamu skúsenosť. A tiež často používané „učíš sa pre seba, a nie pre nás“ ešte v tomto období nemá význam.
Aktivity pre rozvoj dieťaťa
Najvhodnejšie sú: Stolové a spoločenské hry + kartové hry. V tomto období máme možnosť u detí rozvíjať lásku ku knihám. Využívajte ilustrované knihy, nápadité s veľkými písmenami. Text v knihe má byť ešte nie príliš dlhý a má byť prehľadný - v závislosti od zvládnutého čítania dieťaťa. Podnecujte dieťa, aby sa s vami rozprávalo o tom, čo si prečítalo, čo vidí na obrázkoch. Spájajte hru s obrázkami s inými činnosťami - aby si podobné veci hľadalo v rôznych časopisoch, vystrihovalo ich, lepilo. Založte si s dieťaťom záujmovú knihu, kde si bude zbierať informácie o veciach, ktoré ho zaujímajú.
Využitie technológií a kreativity
Pri hrách je dôležité využívať všetky vstupné kanály poznávania - t.j. Využite televíziu, počítač … V súčasnej dobe ich nie je možné z nášho života odstrániť. Deti bývajú fascinované všetkým, čo vidia. Vašou úlohou, ako rodičov, je vedieť, či program, na ktorý sa dieťa pozerá je primeraný jeho veku a tiež vedomostiam. Televízia by sa nemala stať tým, čo odpúta pozornosť vášho dieťaťa a zabezpečí vám „chvíľu“ pre seba, či pre prácu v domácnosti. Podobne to platí aj pre počítač. Využívajte veľa ceruziek, farieb… Kresba a maľba, ručné práce, kreatívna činnosť sú všetko činnosti, ktoré rozvíjajú zručnosť a fantáziu vašich detí. Nechajte ich kresliť ich zážitky, spravte si výstavku z kresieb a malieb svojich detí. S maľbami a výrobkami určenými pre vás zaobchádzajte ako s pokladmi. Pre dieťa je veľmi bolestivé vidieť, že jeho obrázok alebo výrobok, ktorý robil s láskou, skončí v koši.
Pomoc v domácnosti a jednoduché inštrukcie
Nechajte deti, aby vám doma pomáhali. Dieťa v tomto období už má mať svoje „povinnosti“, za ktoré je zodpovedné a ktoré musí splniť. Napr. vysypávať smeti, či prestierať stôl, alebo odkladať umytý riad. Túto činnosť dieťa musí vykonávať a nemala by sa mu byť odpustiť bez príčiny. Je jasné, že by ste tú činnosť stihli sami za oveľa kratší čas, ale práve spoločne vykonávané činnosti vám poskytujú čas, ktorý môžete stráviť spolu s dieťaťom a priestor pre spoločné rozhovory. Používajte jednoduché inštrukcie a formulujte vety do prosby. Veta „Uprac si svoju izbu“ je veľmi obsiahla - a nakoniec definícia poriadku podľa vášho dieťaťa môže byť úplne iná ako u vás. Chváľte, chváľte, chváľte. Počúvajte, čo vám vaše dieťa hovorí - aj keď sú to možno „hlúposti“ - pre neho to môžu byť životne dôležité veci.
Vývojová dysfázia a oneskorený vývoj reči
Narušenému vývoju reči sa odborne hovorí vývojová dysfázia a niekedy ju len ťažko rozoznať od bežnej oneskorenosti v reči, ktorá nemá žiadnu zdravotnú príčinu. Ide o vrodenú poruchu vývoja jazykových schopností. Dysfázia vzniká ako následok nesprávnej funkcie alebo poškodenia, ku ktorému došlo v takzvaných rečových zónach nachádzajúcich sa v kôre vyvíjajúceho sa mozgu. Prvým prejavom býva oneskorený vývoj reč.
Príznaky a diagnostika dysfázie
„Po motorickej a rozumovej stránke sa dieťa môže vyvíjať celkom normálne, ale častejšie pozorujeme ľahšie deficity aj v týchto oblastiach. Kvôli zníženej pohybovej obratnosti rečových orgánov, ako sú jazyk, pery a ostatné svaly úst, môže mať dieťa problémy s výslovnosťou niektorých hlások. „V rôznej miere býva narušená aj úroveň porozumenia dieťaťa a jeho schopnosť aktívne komunikovať s inými ľuďmi v okolí,” upozorňujú odborníčky. Vývojová porucha môže zasahovať až hĺbkovú štruktúru reči, to znamená, že dieťa prehadzuje slovosled, používa nesprávne koncovky, niektoré slová v reči vynecháva, obmedzuje sa len na jedno- či dvojslovné vety. Vývojová dysfázia sa dá diagnostikovať najskôr medzi tretím až štvrtým rokom života. Avšak prvý príznak, ktorým je oneskorený vývoj reči, možno zistiť už po druhom roku veku. Ak máte pocit, že dieťa je v jazykových schopnostiach pozadu, vyhľadajte logopéda, možno bude treba začať s intenzívnou cielenou terapiou. K odborníkovi by ste mali zavítať aj v prípade, že dieťa tomu, čo mu jeho okolie hovorí, rozumie - i vtedy môže ísť o dysfáziu. Typické je dysfáziu je aj komolenie slov, keď rodičia majú problémy poznať, čo im chce dieťa vlastne povedať. Tieto deti ďalej často tvoria slová tak, že v nich chýbajú spoluhlásky a skladajú sa len zo samohlások. Odborníčky spomínajú príklady: auto je auo, pipi je ii a podobne.
Súčinnosť odborníkov a odlíšenie od iných postihnutí
Vývojová dysfázia sa však neprejavuje len na úrovni reči, ale môže v niektorých prípadoch aj narušeným zrakovým či sluchovým vnímaním, narušením orientácie v čase a priestore, zasiahnuté môžu byť aj motorické funkcie. V terapii je veľmi dôležitá súčinnosť viacerých odborníkov: logopéda, neurológa, foniatra i klinického psychológa. Nutnosťou je zapojenie predškolského zariadenia či základnej školy, ktoré dieťa navštevuje. Ako odlíšiť dysfáziu či bežné oneskorenie vo vývoji reči od mentálneho postihnutia dieťaťa? Najväčší rozdiel je v rozumovom vývoji, ktorý u dieťaťa s dysfáziou nie je narušený alebo sa prejavujú len malé odchýlky. Dieťa s duševným hendikepom zaostáva v intelekte, učení, má problémy s pamäťou. Jeho slovná zásoba je chudobná, má problémy s výslovnosťou slov. V hre i komunikácii je pasívne. Oneskorený vývoj reči je typický aj pre deti s autizmom, keď dieťa neprejavuje záujem o sociálne kontakty, vyžaduje, aby sa činnosti opakovali v presnom poradí a slová či vety používa v nevhodnom kontexte. Jeho intelekt však môže byť veľmi rozvinutý. Ak má dieťa problémy s rečou, je vždy nutné pomyslieť aj na možné sluchové postihnutie.
tags: #po #motorickej #stranke #dieta