Tušili ste, že vaše modré oči môže prebiť gén tmavých očí vášho partnera, pretože je silnejší? A čo vlasy, pehy, povaha, inteligencia a správanie? Čo všetko majú deti po mame a čo po ockovi? Chlapček je celá mama, naopak dcérka akoby ockovi z oka vypadla? O tom, aký váš drobček je, rozhodujú gény po oboch rodičoch už od momentu počatia. Príroda je fascinujúca v mnohých ohľadoch a snáď najčarovnejším zázrakom je práve splodenie a narodenie dieťaťa. Moment, kedy príde na svet nový život… Iste ste aj vy hádali, ako bude váš drobček vyzerať. Bude mať modré oči po ockovi, alebo hnedé po mne? Zdedí moje znamienko krásy na tvári? A čo pehy? A ako je to s pohlavím… Na koho sa teda dieťa podobá?
Základy genetiky a dedičnosti
Genetika zohráva kľúčovú úlohu pri určovaní fyzických a biologických vlastností človeka. Každý jedinec zdedí 50 % svojej DNA od matky a 50 % od otca. Naše gény obsahujú informácie potrebné pre rôzne procesy, ktoré sa vyskytujú v tele, vrátane pokynov na rast a vývoj a pokynov na vytváranie a udržiavanie našich fyzických vlastností, ako sú oči, vlasy a farba pleti. Počas oplodnenia sa spájajú mužská spermia a ženské vajíčko, pričom každá bunka obsahuje 23 chromozómov. Po ich spojení vzniká zygota s celkovo 46 chromozómami (23 párov), vďaka čomu dieťa zdedí polovicu genetického materiálu od matky a polovicu od otca.
Ako sa dedia gény?
Často rodina či príbuzní hovoria o deťoch - ty sa podobáš na mamu, ty si celý otec a pod. Sú to sčasti aj pravdivé tvrdenia, keďže deti skutočne dedia gény po svojich rodičoch. V akom pomere? Je to vždy individuálne či odlišné pri chlapcoch, či dievčatách? V momente oplodnenia, keď vzniká nový život, splynie vajíčko (pohlavná bunka mamy) so spermiou (pohlavná bunka otca). Takže každý z nás získa náhodnú polovicu genetickej informácie od jedného a polku genetickej informáciu od druhého rodiča. Je to rovnako v prípade, že oplodnením vznikne chlapček alebo dievčatko. Tu je jediný rozdiel v tom, že pri vzniku dievčatka odovzdáva otec svoj X chromozóm, pri vzniku chlapčeka zase Y. Sme teda vždy unikátnou kombináciou našich rodičov.
Určite ste si všimli, že v niektorých znakoch vieme celkom jasne povedať, že dieťa sa podalo celkom na jedného z rodičov, v iných vieme len ťažko odhadnúť, po kom to dieťa je. Je to preto, lebo rôzne znaky sa riadia rôznymi zákonmi dedičnosti. Len pre vysvetlenie uvediem dva príklady. Jedna možná dedičnosť je v zmysle silnejší vyhráva, to znamená, dostanem jednu informáciu od otca, jednu od mamy a kto má takpovediac silnejší vplyv vyhrá a prejaví sa u potomka. Takto sa dedí výskyt pieh na tvári. Ak matka odovzdá informáciu o tvorbe pieh a otec nie, pehy sa vytvoria, lebo tento príkaz matky je dominantnejší a vyhrá nad otcovou informáciou pehy netvoriť. Druhá skupina znakov je komplexnejšia. Tam svoju úlohu zohráva viac než jeden gén a medzi nimi nevládne jednoduchý vzťah dominancie a recesivity, ale komplexnejšie interakcie, inými slovami, informácie z viacerých génov od otca a od matky sa zložitejšie miešajú, a teda znak dieťaťa je výsledok komplikovanej siete mnohých génov a neraz aj prostredia.
Čo dieťa dedí po rodičoch?
Dieťa získava kompletnú genetickú výbavu už v brušku. Kompletnú genetickú informáciu získava už v momente oplodnenia a podľa nej sa riadime. Všetky biologické funkcie, štruktúra našich buniek, funkcia enzýmov, hormónov, tvorba všetkých molekúl na úrovni bunky i celého organizmu je pod kontrolou génov a dedíme ju od našich rodičov pol na pol. Genetika nie je len o tom, čo vidíme a môžeme porovnávať ako farba očí či vlasov. Celé naše biologické fungovanie je pod kontrolou génov.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Okrem výzoru sa dedí aj talent, inteligencia, záľuby, a sklon k niektorým chorobám.
Dedičnosť inteligencie
V jednom zo zahraničných výskumov bolo spomínané, že inteligenciu dedia deti po matke. Toto nemožno jednoznačne tvrdiť, a to minimálne z jedného dôležitého dôvodu. Inteligencia je nesmierne komplexný fenomén, ktorý zahŕňa celé spektrum kvalít, od verbálnych- jazykových schopností, po empatiu a sociálne interakcie až po priestorové schopnosti či matematický talent. Veda dnes nevie presne povedať, ktoré a koľko génov je zodpovedných za nadanie či intelekt, a keďže nevieme celkom presne povedať, čomu vďačíme za biologický základ inteligencie, nemôžeme ani presne vedieť, ktoré všetky gény za to budú zodpovedné a už vôbec nemôžeme s istotou tvrdiť ako sa dedia. Faktom ostáva, že inteligencia je geneticky podmienená. Veľmi pravdepodobne však budú desiatky kľúčových génov, možno aj stovky roztrúsené na rôznych chromozómoch a opäť je len v rukách náhody a správnej kombinácie, či dostane do výbavy daný gén alebo nie.
Nedávno bol v médiách uverejnený článok o tom, že vedci dokázali dedičnosť inteligencie po matke. Tu však nejde o dedičnosť pár génov spájaných s inteligenciou, ktoré sú na X chromozóme. Ide o sadu génov, ktoré nesú špeciálnu značku a zapnú sa len v prípade, ak sa dedia od mamy. Chlapec dostane vždy tento X chromozóm od matky, otec mu odovzdá Y chromozóm, preto chlapci tieto znaky zdedia výlučne po mame. Môže ísť o pozitívne znaky ako vyšší intelekt, ale aj niektoré gény zodpovedné za ochorenia (ako hemofília). Ak sa pýtate čo ďalšie dedíme po matke, je to mitochondriálna DNA, ktorá sa dedí v materskej línii, ale to je niečo čo nemá prejav v znakoch, ktoré by sme videli, má to zmysel z hľadiska evolúcie.
Čo dedíme po otcovi?
Výlučne po otcovi sa dedí to, čo je uložené na Y chromozóme, kde sa vzhľadom na celú našu genetickú výbavu nachádza len pár génov. Y chromozóm môže odstať od svojho otca len chlapček. Väčšinou ide o gény, ktorý riadia vývin chlapčeka mužským smerom a nemajú jasný prejav. Azda jedna výnimka je ochlpenie úšného boltca typického v arabských krajinách. Keď sa tento znak nachádza u otca, 100-percente ho zdedí aj syn.
Ako je to s farbou očí?
Mnohých rodičov v očakávaní zaujíma, aké bude mať bábätko napríklad oči… Dá sa to zistiť v tehotenstve? To vôbec nie, hoci v momente oplodnenia je rozhodnuté, aká farba to bude, nedá sa to zistiť a platí presne to ako som povedala na začiatku, vyhrá silnejší. Logicky, ak mi jeden z rodičov dá ,,príkaz,, tvoriť viac pigmentu, a teda dal mi informáciu pre tmavšie oči, logicky musím poslúchať a budem tvoriť viac pigmentu. Gén pre hnedé a tmavé oči je dominantný a vyhrá nad génom pre modré. Keď má jeden rodič tmavé oči a druhý modré, veľmi zjednodušene je 75-percentá šanca, že dieťa bude mať rovnako tmavé oči.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Dedičnosť správania a povahy
Dedí sa aj správanie? Správanie je veľmi komplexný prejav, ktorý závisí od génov, ale z veľkej časti je dotvorený a ovplyvnený prostredím, takže správne smerovanie dieťaťa a stimulujúce prostredie môže veľmi modulovať efekt génov. Samozrejme, biologický základ tam vždy je. Ak boli rodičia dieťaťa problémoví v akomkoľvek zmysle, dieťa sa stane problémovým najmä preto, lebo vidí vzorec tohto správania u rodičov. Problémovosť nie je znak, ktorý zdedíme, isté povahové črty áno, ktoré sa však dajú modulovať prostredím.
Umelé oplodnenie a genetika
V dnešnej modernej dobe pomáha mnohým párom umelé oplodnenie, aby sa stali rodičmi. Umelé oplodnenie je vymožnosť, ktorú prináša súčasná veda a medicína a nepovažuje sa za hazard. Často len pomôže riešiť malý problém, ktorý je príčinou neschopnosti počať či donosiť vytúžené dieťatko. Umelé oplodnenie nie je genetická manipulácia, neupravuje sa ani sa nemení genetická informácia jedinca, to už by bol iný príbeh.
Výber pohlavia a vlastností dieťaťa
Veda a genetika napredujú a čo sa ešte pred časom zdalo ako nemožné, dnes funguje. Akokoľvek vyspelá je súčasna veda, je eticky absolútne neprípustné, aby rodičia akokoľvek zasahovali do výbavy svojho dieťaťa a som presvedčená, že to takto aj ostane, resp. verím v to, že niečo takéto nebude možné. Dá sa to iba vo veľmi prenesenom zmysle. Ak chcete tmavooké dieťatko, voľte tmavookeho muža, vaše šance sa tak výrazne zvýšia.
Ustupujúce gény
Sú určité gény, ktoré vymierajú? Napríklad ryšavé vlasy i modré oči sú na ústupe a časom vymiznú. Gén pre modré oči je tzv. recesívny, to znamená, že v prejave je potlačený silnejším, preto sa zdá, že ustupujú, a že väčšina populácie má skôr tmavšie oči.
Podobnosť detí na rodičov
„Celá mama, ako by jej z oka vypadol,“ hovorievajú ľudia pri narodení chlapčeka a naopak, dievčatko sa skôr zvykne podobať na otca. Mnoho laických pozorovaní prináša takéto konštatovania, no existujú na to aj vedecké dôkazy? Genetička RNDr. Jaroslava Babková (Durdiaková), PhD., Fyziologický ústav Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, vysvetľuje základné princípy dedenia pri splodení nového života. „Vajíčko - pohlavná bunka mamy splynie so spermiou - pohlavná bunka otca, takže každý z nás získa náhodnú polovicu genetickej informácie od jedného a polku genetickej informáciu od druhého rodiča. Je to rovnako v prípade, že oplodnením vznikne chlapček alebo dievčatko. Tu je jediný rozdiel v tom, že pri vzniku dievčatka odovzdáva otec svoj X chromozóm, pri vzniku chlapčeka zase Y. Sme teda vždy unikátnou kombináciou našich rodičov. Odborníčka pokračuje, že dedičnosť môže fungovať v zmysle silnejší vyhráva. „To znamená, dostanem jednu informáciu od otca, jednu od mamy a kto má takpovediac silnejší vplyv vyhrá a prejaví sa u potomka. Takto sa dedí výskyt pieh na tvári. Druhá skupina znakov je ale podľa nej komplexnejšia. „Tam svoju úlohu zohráva viac než jeden gén a medzi nimi nevládne jednoduchý vzťah dominancie a recesivity, ale komplexnejšie interakcie.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Ako je to s tzv. krížovou podobou, t. j. chlapec sa skôr ponáša na svoju matku a dievča na otca?
RNDr. Jaroslava Babková (Durdiaková), PhD. zdôrazňuje úlohu X a Y chromozómu. „Chlapec dostáva X chromozóm od matky, otec mu odovzdá Y chromozóm, preto chlapci dedia dôležité znaky výlučne po mame. Výlučne po otcovi sa dedí to, čo je uložené na Y chromozóme, kde sa vzhľadom na celú našu genetickú výbavu nachádza len pár génov. Y chromozóm môže dostať od svojho otca len chlapček. Situácia je ale ešte zložitejšia. Ak si zoberieme napríklad farbu očí, platí, že gén pre hnedé a tmavé oči je dominantnejší a vyhrá nad génom pre modré. Nejde však len o podobu detí na svojich rodičov. Ako je to so správaním či povahou človeka? Na základe akých princípov dedenia funguje táto oblasť? „Správanie je veľmi komplexný prejav, ktorý závisí od génov, ale z veľkej časti je dotvorený a ovplyvnený prostredím, takže správne smerovanie dieťaťa a stimulujúce prostredie môže veľmi modulovať efekt génov. Samozrejme, biologický základ tam vždy je,“ poznamenáva RNDr. Jaroslava Babková (Durdiaková), PhD. a na záver dodáva, že ak rodičia majú problémové správanie, dieťa sa stane problémovým najmä preto, lebo vidí vzorec tohto správania u rodičov.
Vplyv génov a výchovy na osobnosť
Fyzická podobnosť detí s rodičmi nie je niečo, čo by nás prekvapilo. Oveľa menej sa však hovorí o tom, že geneticky deti dedia aj určité vlastnosti, ktoré sa stanú súčasťou jeho charakteru. Diskusia o dedičnosti osobnostných vlastností sa vedie už celé stáročia. Existujú dva názorové tábory. Prvý tvrdí, že dedičnosť osobnosti je záležitosťou prostredia a výchovy. Druhý zase, že osobnosť je vo väčšej miere determinovaná génmi a dedičnosťou.
Francis Galton, bratranec Charlesa Darwina, tvrdil, že dedičnosť vlastností sa riadi pravidlami matematiky. Napríklad samotná inteligencia je dedičná, a preto možno nové populácie „vylepšovať“ prostredníctvom eugeniky - umelého výberu zameraného na zdokonalenie ľudského genotypu kontrolou dedičnosti genetických vlastností. Opačnou myšlienkou, ktorá pretrvávala väčšinu 20. storočia, bol behavioristický prístup. Vedci obhajovali platnosť tézy, že ľudské vlastnosti a správanie sú formované vplyvmi prostredia a bezprostredného okolia. Dodnes sa uskutočnilo množstvo výskumov ľudského genómu, ktoré sa stali základom pre tvrdenie, že určité črty správania dedíme od svojich rodičov. Je tiež známe, že genetika má oveľa väčší podiel na rozvoji osobnosti, ako sa doteraz predpokladalo.
Výskum dvojčiat a dedičnosť osobnosti
Vedci z Minnesotskej univerzity 20 rokov skúmali 350 párov dvojčiat. Niektoré z nich vyrastali v rovnakom domácom prostredí, zatiaľ čo ostatné vyrastali v oddelených rodinách. Zozbierané pozorovania im umožnili určiť približný vplyv dedičnosti a prostredia na vývoj osobnostných vlastností.
Dvojčatá boli podrobené rôznym testom osobnosti, najmä otázkam inšpirovaným testom osobnosti Veľkej päťky. Ako už názov napovedá, je založený na piatich kľúčových vlastnostiach:
- O - otvorenosť voči skúsenostiam (miera zvedavosti)
- C - svedomitosť (úroveň pracovnej etiky)
- E - extroverzia (úroveň spoločenskosti)
- A - prívetivosť (úroveň priateľskosti)
- N - neuroticizmus (úroveň hanblivosti alebo úzkosti)
Výsledky ukázali, že viac ako polovica rozdielov medzi dvojčatami je spôsobená genetickými faktormi. Osobnostné črty, ktoré sa považujú za najviac geneticky podmienené, sú ochota riskovať, zraniteľnosť voči stresu, ctižiadostivosť, pohoda a vodcovské schopnosti. Zaujímavým zistením minnesotských výskumníkov je navyše fakt, že jednovaječné dvojčatá vychovávané oddelene sú si navzájom podobnejšie ako jednovaječné dvojčatá vychovávané spoločne, v jednej rodine. Súrodenci, ktorí vyrastajú spolu, majú možnosť uvedomiť si vzájomnú podobnosť a premyslene meniť svoje správanie.
Aké osobnostné črty dedíme po rodičoch?
Vedci približujú, že osobnostné črty, ktoré dedíme, až zo 60 až 70 % závisia od génov. V dôsledku viacgeneračného dedenia ich však preberáme nielen od rodičov, ale aj od starých rodičov a dokonca aj prastarých rodičov. Ktoré z nich sú najčastejšie podmienené geneticky?
- Ochota riskovať a vyhľadávať riziko: Niektorí ľudia sú odvážnejší ako iní, a preto častejšie vyhľadávajú príležitosti na extrémne zážitky, ako je napríklad bungee jumping.
- Neuroticizmus: Bolo dokázané, že úroveň úzkosti súvisí dokonca s niekoľkými génmi. Táto osobnostná črta sa môže prenášať od oboch alebo jedného rodiča.
- Amicióznosť: Podľa zistenia vedcov sú ambície a úroveň odhodlania ovplyvnené rovnako 50 % genetikou a 50 % každodenným životom.
- Vodcovstvo: Dá sa naučiť, ale štúdia na University College London zistila, že existuje genotyp s názvom rs4950, ktorý súvisí s prenosom vodcovských schopností od rodičov.
- Radosť zo života: Odhaduje sa, že táto vlastnosť závisí až z 50 percent od odovzdaných génov. Zvyšok pochádza z každodenných skúseností, rozhodnutí, zážitkov a činov.
Treba však zdôrazniť, že okrem dedičnosti a génov sa na formovaní osobnosti vo veľkej miere podieľa výchova a vplyv bezprostredného prostredia. Je prirodzené, že dieťa si berie za vzor postoje a správanie, ktoré reprezentujú jeho rodičia. Keď zostáva so svojimi vychovávateľmi až do ranej dospelosti, výchova je ovplyvňovaná matkou a otcom, takže určité modely sa reprodukujú a výraznejšie sa prejavujú v každodennom správaní.
Čo môžeme zdediť po babičke a dedkovi?
Proces dedenia génov je zložitý - zjednodušene: dieťa dostane 50 % génov od matky a 50 % génov od otca. Gény, ktoré sa prejavia u dieťaťa, závisia od ich „sily“. Z hodín genetiky si pamätáme, že gény môžu byť dominantné alebo recesívne. Najčastejšie sa prejavuje dominantná vlastnosť, hoci niekedy sa prejaví aj recesívna vlastnosť.
Väčšina ľudských vlastností je podmienená správnou kombináciou mnohých génov - patrí sem napríklad farba očí, dominantná ruka, farba vlasov alebo tvar uší. Medzi dominantné znaky patrí tmavá farba očí, tmavá farba vlasov, pravá ruka, odstávajúce uši a schopnosť obracať jazyk. Dieťa môže zdediť tmavú farbu vlasov po matke, ktorá zdedila farbu vlasov po svojej matke.
Niekedy sa stáva aj to, že určité vlastnosti zdedíme po rodičoch, ale neprejavia sa u nás, ale až u našich detí. Všetko závisí od špecifických kombinácií génov.
Jedna štúdia, ktorú v roku 2002 uskutočnil doktor Lars Bygren z Karolinského inštitútu v Štokholme, odhalila, že deti môžu zdediť sklon k obezite po starých rodičoch. Výskumník zistil, že ak starí rodičia z otcovej strany mali v mladosti sklon k prejedaniu, ich vnúčatá sa častejšie ako ich rovesníci prejedali, čo viedlo k nadváhe a obezite.
Pri preventívnej zdravotnej starostlivosti je veľmi dôležité poznať rodinnú anamnézu chorôb. Pri niektorých ochoreniach, vrátane napríklad rakoviny, je genetická záťaž rizikovým faktorom. Niektorí ľudia zdedia gény, ktoré ich klasifikujú ako osoby so zvýšeným rizikom vzniku rakoviny. To však neznamená, že u nositeľov genetickej mutácie sa rakovina vyvinie v 100 percentách prípadov. Existuje však vysoká pravdepodobnosť, že sa tak môže stať. Ak sa vo vašej rodine vyskytla rakovina (najmä u blízkych príbuzných, napr. starých rodičov), je dobré pravidelne absolvovať preventívne vyšetrenia, aby sa prípadná rakovina odhalila v ranom štádiu.
Genetika a chromozómy
Ak si často kladieme otázku, po kom to dieťa je, nemyslíme vždy len na farbu očí, výšku, ale na zreteli máme aj temperament dieťaťa, povahové vlastnosti, ale aj náchylnosť k rôznym chorobám. Rodinným dedičstvom sa totiž nemusia stať len dobré vlastnosti, schopnosti a zdravie. Človek má 46 chromozómov. Žena má chromozómy 46 XX, muž 46 XY. Tieto chromozómy sú umiestnené v jadrách buniek a sú nositeľmi génov, čiže v celej genetickej informácii človeka. Počet génov je veľmi veľký.
Genetická výbava dieťaťa je vytvorená z presnej polovice genetických informácií od matky, druhá presná polovica od otca. Človek má 46 chromozómov vo všetkých bunkách tela, ale v pohlavných bunkách má len 23 chromozómov. Keď to vajíčko s 23 chromozómami je oplodnené spermiou s 23 chromozómami, vzniká nový jedinec, ktorý má 46 chromozómov. Všetky vajíčka u ženy majú len chromozóm X. Spermie u muža majú aj X aj Y. Keď je vajíčko oplodnené spermiou s X, narodí sa dievčatko, keď je vajíčko oplodnené spermiou s Y, budú mať chlapca.
Polovicu genetickej informácie máme od otca a polovicu od matky. Keď tie chromozómy splývajú, dochádza k rekombinácii, prestavbám, aditívnemu účinku génov a na vývoj jedinca súčasne pôsobia aj vonkajšia faktora, v akom prostredí žije, akú má výživu, či má choroby.
Výška postavy - to je často diskutovaná veličina. Keď sú obaja rodičia vysokí, nemusia mať vysoké deti. V rámci rekombinácie génov môže dôjsť k takým zmenám a presunom, že to dieťa nemusí byť také vysoké. Iná situácia je pri chorobám. Napr. v rodine sa vyskytuje maniodepresívna psychóza, ktorá je spôsobená mutáciou jedného génu. To je genetická choroba.
Otec mal polovicu génov od otca i od matku, takže vnučka, vnuk má štvrtinu genetického materiálu od svojho starého otca, každé dieťa má 4 starých rodičov, každá štvrtina je od iného. V ambulanciách sa vyjadrujeme tzv. koeficientami príbuznosti, kde vyjadrujeme príbuzenský vzťah. Vlastní súrodenci majú koeficient príbuznosti 1/2. Prvostupňoví bratranci majú koeficient príbuznosti 1/8, druhostupňoví 1/32. Niekedy stretávame v ambulanciách rodokmene, ktoré 3,4,5 generácií majú 1 syndróm, 1 ochorenie. Vždy niekto v rodine musel byť prvý.
Lekárska genetika
Lekárska genetika sa zaoberá diagnostikou genetických chorôb a vývojových chýb. Genetické choroby sa delia na 3 skupiny: chromozómové choroby, choroby mutácie jedného génu (autozómovo dominantne dedičné, prenášajúce sa z generácie na generáciu s 50 %-ným rizikom, autozómovo recesívne dedičné, kde sú obaja rodičia zdraví prenášači a majú 25%-né riziko pre svoje dieťa, genetické choroby viazané na pohlavie), choroby polygénne dedičné - to je väčšia vývojových chýb - napr. vývojové choroby srdca, rozštepové chyby tváre, rozštepové chyby miechy, kde ako príčina sú faktory genetické, ale aj spoluúčasť faktorov vonkajšieho prostredia.
Keď sa mladí ľudia rozhodnú vstúpiť do manželstva a mať potomstvo, u zdravých ľudí sa žiadne genetické vyšetrenie nerobí. Je však dôležité, aby pred týmto krokom poznali svoj zdravotný stav, vývojové chyby v rodine. Na Slovensku sa narodí cca 0,8 % detí s chromozómovými chorobami a asi 2,5 % detí s rôzne závažnými vývojovými chybami. Najčastejšie sú vrodené chyby srdca - asi 1 %, druhou najčastejšou vývojovou chybou sú rozštepové chyby tváre, miechy, mozgu, ktoré sú už dnes zachytávané prenatálne.
Zaujímavosti o dedičnosti
- Mužské gény sú agresívnejšie, preto je to väčšinou 40% ženských génov a 60% mužských.
- Pohlavie budúceho dieťaťa závisí od otca. Od matky dostáva dieťa vždy chromozóm X a od otca buď X, čo znamená, že to bude dievča alebo Y, čo znamená, že to bude chlapec.
- Ak má muž veľa bratov, bude mať tým pádom syna a naopak, ak má veľa sestier, bude mať dcéru.
- Chromozómy Y obsahujú menej génov ako chromozómy X, to vysvetľuje, prečo je pravdepodobnejšie, že chlapec bude vyzerať skôr ako jeho mama ako otec.
- Ak otec navštevuje zubára veľmi často kvôli problémom, aj jeho deti budú mať pravdepodobne v budúcnosti problémy.
- Gény zodpovedné za inteligenciu sú obsiahnuté v chromozóme X, čo znamená, že synovia svoju inteligenciu dedia po matke. Dcéry svoju inteligenciu dostávajú od oboch rodičov. Avšak, dedí sa len 40% inteligencie, ostatok sa získava počas života.
- S vekom sa kvalita spermií znižuje, čo zvyšuje riziko vzniku duševných ochorení, autizmu, hyperaktivity alebo bipolárnej poruchy.
- Deti, ktoré sa narodili mužom, ktorí majú viac ako 45 rokov, majú väčšiu pravdepodobnosť k samovražedným myšlienkam.
- Muži, ktorí majú nejakú chorobu srdca, ju s veľkou pravdepodobnosťou odovzdajú aj svojim synom.
- Existujú choroby, ktoré možno zdediť len od matky, no rozvíjajú sa len u chlapcov (napr. hemofília).
- Sklon k nadváhe alebo k štíhlej línií sa dedí. Vedci zistili, že hmotnosť a obvod pása je od rodičov zdedený v množstve 25%.
- Váha dieťaťa závisí výlučne od ich matky. Nezáleží na tom, koľko váži otec.
- Otcovia ovplyvňujú výšku svojich detí omnoho viac, ako matky. Vysokí muži majú zvyčajne vyššie deti. V priemere asi 60-80% výšky dieťaťa závisí od otca alebo matky a zvyšok je výsledkom stravovania, životného štýlu a zdravia.
- Hnedá farba očí je dominantným génom. Ak má jeden z rodičov, najmä otec, hnedé oči a druhý modré alebo zelené, vaše dieťa bude mať pravdepodobne hnedú farbu očí.
- Jamky v lícach sú veľmi silným génom.
- Ak majú obaja rodičia kučeravé vlasy, bude ich mať aj ich dieťa.
Mendelove zákony dedičnosti
V podstate niet rodiča, ktorý by sa aspoň raz, aj keď položartom, nezačudoval, po kom to tí jeho potomkovia vlastne sú. Genetika problematiku dedičnosti nevidí tak zjednodušene ako ľudová slovesná tvorivosť. Dať pôvod, čo je preklad gréckeho slova genno, z ktorého pochádza slovo genetika, je totiž prísna vedecká disciplína skúmajúca dedičnosť a premenlivosť. Keďže Gregora Johanna Mendela zaujímalo, ako sa prenášajú vlastnosti z rodičov na potomkov, prečo sa v jednej generácii u určitých jedincov znak prejaví a u iných zasa nie, rozhodol sa preskúmať zákonitosti, spôsob a pravidlá dedenia jednotlivých znakov pri organizmoch.
Na svoje výskumy použil hrach siaty (Pisum sativum) a jeho odrody. Výber hrachu nebol náhodný. Pri ňom sa totižto nemusí dlho čakať na potomstvo a rozdiely medzi generáciami sú ihneď viditeľné. Kláštorná záhrada v Brne, kde Mendel pôsobil, sa zmenila na hrachové políčka. Páter Mendel niekoľko rokov sledoval dedenie farby kvetov, farbu semien, tvar semien, tvar strúčikov, dĺžku stonky a iné. Rastliny krížil tak, že štetcom prenášal peľ na bliznu materského organizmu, z ktorého odstránil tyčinky, aby nenastalo samoopelenie. Aby ani hmyz dodatočne neopelil rastlinu, obalil kvet papierom alebo gázou.
Na základe matematických a štatistických vyhodnotení pomerov pri pokusoch sa mu podarilo objaviť všeobecne platné pravidlá pri prenášaní znakov z rodičov na potomstvo a v genetike sa označujú ako Mendelove pravidlá. Na rozdiel od iných si Mendel problém zjednodušil tak, že sledoval najprv prenášanie jednej vlastnosti, napríklad farby. Zvolil si hrach s červenými a bielymi kvetmi a sledoval zmenu farby pri krížení. Postupne zistil, že sa nededia vlastnosti, ale len schopnosti, vlohy pre ne. Tieto vlohy dostali neskôr názov gény. Dedia sa teda gény, a nie znaky (vlastnosti). Krížením môžu gény tvoriť nové kombinácie. Na tvorbe dedičných znakov sa rovnomerne zúčastňujú obaja rodičia.