Peter Tuhársky je osobnosť, ktorej meno sa často spája s témami očkovania a alternatívnych prístupov k zdraviu. Jeho aktivity zahŕňajú publikovanie článkov, kníh a vystupovanie v reláciách zameraných na zdravie. Tento článok sa zameriava na analýzu jeho názorov a tvrdení, najmä v kontexte očkovania a vitamínu C.
Kto je Peter Tuhársky?
Mgr. Peter Tuhársky je známy ako člen antivakcinačnej skupiny IPURO - Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania. Je autorom knihy "Vitamín C a megaskorbická liečba" a prispieva článkami do časopisu Dieťa, ktorý je známy svojimi antivakcinačnými postojmi. Je dôležité poznamenať, že Tuhársky nemá odbornú kvalifikáciu v oblasti očkovania ani sa nevenuje vedeckej činnosti v tejto oblasti.
Analýza knihy "Vitamín C a megaskorbická liečba"
Kniha "Vitamín C a megaskorbická liečba" od Petra Tuhárskeho sa zameriava na intravenózne podávanie megadávok vitamínu C, až okolo 30 g, a to aj pri terapii bežnej nádchy či chrípky. Pre porovnanie, podľa WHO je odporúčaná denná dávka pre dospelého muža 90 miligramov, pre ženu 75 miligramov.
Kritika a nedostatky
Po prvom rýchlom prečítaní knihy sa dá naraziť na niekoľko menších chýb. Už v abstrakte sa píše, že nie sú známe prípady toxického predávkovania vitamínom C a že jediným známym prejavom je mierna hnačka. Existujú však zdroje, ktoré poukazujú na súvis megadávok vitamínu C a zvýšenie rizika vzniku obličkových kameňov. Pri zvýšenom príjme kyseliny askorbovej dochádza k zvýšenému vylučovaniu oxalátov, ktoré tvoria kryštáliky a kamene v obličkách, resp. v odvodných močových cestách. Tento fakt sme sa učili ešte v rámci výučby biológie na strednej škole. Samozrejme, spomínaný vedľajší účinok nie je častý, u ľudí so zdravými obličkami a s dostatkom vitamínu B6 by nemalo hroziť nijaké nebezpečenstvo. Iné popísané vedľajšie účinky sú napr. supresia produkcie progesterónu (jeden z pohlavných hormónov u žien).
Ak sa pozrieme na zoznam použitej literatúry, tak si všimneme, že autor čerpal aj od MUDr. Elekovej - česká (alternatívna) lekárka, na ktorú nedávno podali trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy. Lekárka totiž vyhlasuje, že očkovanie je nepotrebné až škodlivé. Skrátka na základe týchto niekoľkých informácií už možno odhadovať, že kniha nie je hodnoverná a ťažko zisťovať čo je pravda (nájdu sa v nej aj pravdivé tvrdenia) a čo je upravená pravda až klamstvo. Okrem toho v predslove nechýba odkaz na benevita.sk, čo je stránka, kde sa predávajú rôzne pofidérne výživové doplnky a čudesné alternatívne spôsoby terapie.
Prečítajte si tiež: Peter Cmorík o hudbe a rodine
Klennerovo pravidlo
V knihe sa píše, že je treba dodržiavať Klennerovo pravidlo: „Liečba je úspešná len vtedy, keď je intenzívna. Klenner bol americký lekár, ktorý experimentoval s vitamínom C. Ja som našiel na internete zmienku o troch jeho štúdiách, venovali sa najmä poliomyelitíde (detská obrna) a jej terapii céčkom. Štúdie sú z rokov 1949, 1952 a 1951. Bohužiaľ, keďže ide o staré štúdie, nebol k dispozícii ani text, ani abstrakt, jediná možnosť ako si prečítať jeho štúdiu, je zohnať si odborný časopis z týchto rokov. Neviem teda, akú mal metodiku výskumu, aké mal výsledky, skrátka nič konkrétne. V roku 2002 vydal iný lekár, Thomas Levy, recenziu na jeho štúdie, keďže išlo o pomerne kontroverznú tému. Chcel zistiť, či Klenner naozaj na niečo prišiel, alebo má iba nesprávne výsledky.
Vitamín C a nádcha
Ďalej sa píše, že C je vhodný na terapiu nádchy. Na internete som našiel len štúdie, ktoré sa zaoberali vírusom chrípky, k nádche sa nenašlo nič. Povedzme, čisto hypoteticky, že to je pravda. Bežná nádcha sa lieči 7 dní. Spôsobuje ju najčastejšie koronavírus, rhinovírus alebo RS vírus. Ak by som chcel liečiť nádchu megadávkami vitamínu C, musel by som ísť minimálne k ambulantnému lekárovi, ktorý mi vitamín podá. 7,5 g vitamínu C stojí okolo 16- 20 eur. Poisťovňa to neprepláca ani onkologickým pacientom. Keby som sa chcel liečiť napr ja, podľa Klennera by som potreboval prijať 1 gram vitamínu C každú hodinu, po 2 dňoch 10 g denne. To by ma stálo cca 150 eur, ak by som sa liečil iba 3 dni!!! A okrem toho by som blokoval ambulanciu celý deň, lebo by som musel byť neustále napojený na infúziu. Asi by som radšej ten týždeň poležal. Skrátka, poukazujem absurditu záležitosti. Štúdie ukazujú, že suplementácia vitamínu C vitamínovými doplnkami pri nádche nemá vplyv na jej výskyt v populácii. Pri víruse chrípky to je iná vec. Podľa viacerých štúdií vitamín C tento vírus ničí. Opäť, ako monoterapia je to nezmysel. Intravenózne podanie by pripadalo do úvahy v kombinácii s antivirotikami u pacientov s ťažkými komplikáciami chrípky. Ako podporná terapia stačí počas chrípky zvýšený príjem vitamínu C citrusovými plodmi a/alebo celaskonom. Určite výraznejšie pomôže oseltamivir, ktorý čím skôr je podaný, tým je výraznejšia šanca na vyliečenie. Sú na to dôkazy v zmysle EBM. Napr.
Ďalšie tvrdenia
Ďalej sa píše, že céčko je zázračný liek na infekčnú mononukleózu, ktorú vyvoláva Epstein-Barrovej vírus. Na pásový opar (herpes zoster) môže mať céčko pozitívny vplyv v tom zmysle, že zmierni bolesti, resp. znižuje riziko vzniku postherpetickej neuralgie, teda bolestí spôsobených trvalým poškodením nervu. Bežný herpes vyvoláva vírus herpes simplex (HSV1). Poliomyelitída (detská obrna) - celá práca doktora Klennera spočíva najmä v tom, že dokázal vyliečiť deti s poliom len pomocou vitamínu C. Ja som úplnou náhodou našiel odborný článok, ktorý hovorí, že skorbut sa môže prejavovať ako pseudoparalýza!!! Tu už síce zachádzam do špekulácií, ale teoreticky (ak chceme veriť, že Klenner vedome nezavádzal pri výskume) mohlo dôjsť k zámene diagnóz. Tým pádom by celá jeho práca bola postavená na zlom základe. Encefalitída - štúdia hovorí, že pacienti infikovaní vírusom kliešťovej encefalitídy nemali nijaké zmeny hladiny vitamínov. Podobne v prípade ostatných ochorení (AIDS, besnota, atď.) som nenašiel nič, čo by potvrdzovalo účinok vitamínu C. V niektorých prípadoch je však už uvažovanie o takejto liečbe absurdné.. napr. v prípade besnoty máme efektívny spôsob liečby, resp. ochrany aj po kontakte s ochorením. Ak sa po pohryzení besným zvieraťom stihne podať očkovacia látka skôr, než vírus napadne centrálny nervový systém, je všetko OK. Ak sa však nepodá, smrť si po pacienta príde prakticky v 100% prípadoch. A to mimoriadne krutým spôsobom pri plnom vedomí. Uvádzajú terapiu trichinózy. Ide o červa svalovca špirálovitého (trichinella spiralis), ktorý sa zapuzdrí vo svale a spôsobuje bolesť, horúčky, atď. Existuje zopár, a tým myslím naozaj málo štúdií o terapii tejto choroby vitamínom C, ale ani jedna nebola na ľuďoch, iba na zvieracích modeloch. Záškrt - opäť nijaký dokázaný efekt, okrem toho máme na záškrt efektívne lieky (a hlavne - efektívne očkovanie). Opäť tu hrozí smrť, čiže by som veľmi neexperimentoval. Našťastie, vďaka očkovaniu je na Slovensku záškrt minulosťou už desiatky rokov.
Z farmakodynamického pohľadu mi to príde nelogické, že nejaká molekula dokáže, údajne, zničiť všetky škodlivé mikroorganizmy, či ide o vírusy RNA, vírusy DNA, baktérie G+, G-, intracelulárne baktérie, červy… a našim vlastným „dobrým“ baktériám nič nespraví. Neverím, že v prírode existuje látka, ktorá selektívne ničí len to, čo človeku škodí. Septický šok je ďalšia téma, ktorou sa autor knihy zaoberá. K tomu poviem iba toľko: ak by som ako lekár liečil akýkoľvek šok vitamínom C, tak by som sa poriadne dlhú dobu musel dívať na panorámu Ilavy cez malé, mrežované okienko. To je, asi ako keby som pacientovi s infarktom myokardu začal masírovať nohy. Šok znamená taký pokles tlaku krvi, že nedochádza k vyživovaniu životne dôležitých orgánov a hrozí ich „odumretie“ - laicky povedané. Septický šok má k tomu navyše príznaky vysokej teploty, poruchy koncentrácie kyslíka v krvi a masívnu infekciu v tele (tzv. otrava krvi). Ako by sa niekomu upravil tlak z 80/40 na 120/70 len vďaka vitamínu? Ako by vitamín vedel, že teraz treba zvýšiť tlak? Prečo by ho nezvyšoval aj u zdravého človeka? V knihe sa píše, že vitamín C umožňuje dostatočnú produkciu NO (oxid dusnatý). Ďalej sa, vraj, vitamínom C dajú liečiť otravy alkoholom, CO, hubami, hmyzom, medúzami, hadmi, … Jednoducho liek na všetko. Panacea (-> patognomický príznak šarlatánstva). Otrava barbiturátmi, amfetamínmi - obe skupiny látok majú protichodný efekt. Barbituráty človeka utlmia, uspia, upokoja, amfetamíny naopak prebudia, naštartujú, bude viac agresívny, sexuálne aktívny a pod. Popáleniny, radiáciu, chronické ochorenia spojiva, schizofrénia, vrodené ochorenia, atď. som už vynechal, pretože si nemyslím, že je potrebné tu niečo dokazovať.
Vitamín C a onkológia
Vitamín C sa využíva v paliatívnej terapii niektorých onkologických pacientov. Existujú štúdie, ktoré potvrdzujú, že dochádza k zlepšeniu stavu pacienta. Zatiaľ ale nie je publikovaný prípad vyliečenia vitamínom C. Viem, že sa v praxi vyskytli zaujímavé prípady, napr. pacient s kolorektálnym karcinómom v ťažkom stave, bol mu podaní vitamín C a stav sa zlepšil, dokázal absolvovať ešte niekoľko chemoterapií, o ktorých si lekári mysleli, že už nezvládne. Došlo k predĺženiu života. Čakať ale, že vďaka vitamínu nádor zmizne, je hlúposť. Na začiatku sme spomínali, že vyššie hladiny vitamínu C majú súvis s nižším rizikom vzniku niektorých nádorov. Podľa epidemiologických štúdií sa to týka konkrétne karcinómu orofaryngu, pažeráka, žalúdka, hrubého čreva a pľúc. Onkológovia neodmietajú vitamín C, v prípade skorej diagnostiky ale existujú efektívnejšie postupy ako odstrániť nádor. K tejto terapii sa teda pristupuje u pacientov s veľmi zlou prognózou a to iba na zlepšenie stavu. Terapia vitamínom sa využíva aj v praxi, v prípade záujmu je na internete k dispozícii napríklad rozhovor s onkológom MUDr. Treba mať na pamäti, že slovo rakovina je skoro taký široký pojem, ako slovo chronická choroba. Existujú stovky rôznych nádorov, rôzne sa liečia, rôzne sa prejavujú. Rôzne pseudoteórie, ako napr. rakovina je výsledok poruchy procesu hojenia, vitamín C zlepšuje hojenie ergo vylieči nádor. Vitamín C tlmí transkripčný faktor HIF-1, ergo lieči nádory. Nie všetky nádorové bunky majú HIF-1 a taká nádorová bunka má veľa mechanizmov ako zabezpečiť svoj rast, preto je terapia problematická. Zablokovaním nejakého génu sa veľa nevyrieši, ak to nie je ten správny gén. Ako ale vedecky vysvetliť zlepšenie stavu?
Prečítajte si tiež: Recenzie na gynekológa Petra v Starej Ľubovni
Očkovanie a názory Petra Tuhárskeho
Tuhársky je známy svojimi kritickými postojmi k očkovaniu, ktoré prezentuje vo svojich článkoch a vystúpeniach. Jeho argumenty často spochybňujú bezpečnosť a účinnosť vakcín.
Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania (IPURO)
Ako člen IPURO, Tuhársky aktívne šíri informácie o potenciálnych rizikách očkovania. Stránka iniciatívy Riziká očkovania funguje viac ako desať rokov. V článku prezentujúcom názor psychologičky Katy Pracher-Hilander stránka prezentuje typický naratív „my a oni“ - čitatelia sú priamo navádzaní na uzatváranie sa do bublín, využíva sa typická konšpiračná rétorika o propagandistoch. Stránka podobne operuje aj s pojmom „fašizmus“ a „diktatúra“, čo je typický naratív konšpirátorov vo vzťahu k povinnému očkovaniu. Stránka podobne ako iné podobné dáva priestor známym antivaxerom, napr. MUDr.
Články v časopise Dieťa
Veľkú časť článkov predstavujú články Mgr. Petra Tuhárskeho v časopise Dieťa, ktorý je známy svojím antivakcinačnými postojmi.
Spochybňovanie kolektívnej imunity
Na stránke môžeme napríklad nájsť článok Petra Tuhárskeho ku kolektívnej imunite, ktorý sa tvári ako odborná štúdia s citáciou množstva zdrojov. Nejde však o skutočnú štúdiu resp. vedecký článok publikovaný v odbornom časopis. Neprešiel žiadnym recenzným konaním a tým pádom nebola úroveň interpretácie faktov a skutočná odborná úroveň nijako posúdená iným odborníkom v odbore.
Právne okienko a očkovanie
Ing. Marián Fillo sa v rámci "Právnickeho okienka" venoval aj téme očkovania, pričom sa zaoberal právnymi aspektmi a možnosťami odvolania sa.
Prečítajte si tiež: Vianočné vystúpenia Petra Dvorského
Návrh novely Zákona č. 355/2007 Z.z.
Ing. Marián Fillo aktívne podporoval hromadnú pripomienku k novele očkovacej vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z. a zaoberal sa porušovaním ľudských práv v medicíne v kontexte očkovania.
Petícia proti novele zákona č. 355/2007 Z.z.
Ing. Marián Fillo tiež podporoval petíciu proti návrhu novely zákona č. 355/2007 Z.z.
Očkovanie a ústava SR
Sudcovia Ústavného súdu v SR totiž rozhodli približne pred 1,5 rokom, že povinné očkovanie detí nie je v rozpore s ústavou SR. Zarážajúca je aj tá skutočnosť, že zákon o povinnom očkovaní detí neobsahuje žiadnu možnosť odškodnenia tých detí, ktorých zdravie bolo preukázateľne poškodené očkovaním. V roku 2014 NR SR neprijala novelu tohto zákona, ktorú inicializovali dvaja poslanci KDH. Hodno hádam ešte spomenúť, že ešte pred návrhom tejto novely interpeloval poslanec doc. Dr.
Zhoršovanie zdravotného stavu detí
V interpelácii z 29. 10. 2013 upozornil pani ministerku Zvolenskú na skutočnosť výrazného zhoršovania zdravotného stavu detí. Podobný postoj zaujala Etická komisia pri MZ SR v uznesení č. 43/51 z 19. novembra 2013, ako aj prezídiá SLS a SLK. V týchto a podobných vyhláseniach sa vždy tvrdí, že takéto choroby nesúvisia s očkovaním, no nikdy sa neuvádza, čo je teda príčinou významného zhoršovania zdravotného stavu detí v SR a takých chorôb, ako napr. Pritom v podstate všetci títo odborníci ignorujú nespochybniteľné fakty, akými sú napr. vakcíny sťahované z používania v dôsledku ich závadnosti, ba aj poškodenia zdravia. Napr. v Keni v r.
Federálny orgán v USA
Experti na túto problematiku, ako aj všetci tí, ktorí sa vyjadrili k interpelácii doc. Dr. Mikloška, ignorovali tiež fakt, že v USA jestvuje federálny orgán, ktorý má označenie „vakcinačný súd“, ktorý už priznal odškodnenia za ťažké poškodenia zdravia očkovaním viac ako 500 jedincom!!! Tento súd priznal aj priamu súvislosť medzi očkovaním a autizmom. Avšak naši odborníci takúto súvislosť rezolútne odmietajú. Sú teda naozaj odborníkmi na tomto poli?
Právo odmietnuť očkovanie
O tom v akých situáciách majú rodičia právo odmietnuť zaočkovať svoje dieťa, sa písalo pomerne otvorene a konkrétne v časopise DIEŤA č. 9/2013, v článku „K očkovaniu sa treba postaviť realisticky“, (str.
Synergia toxínov
V tom istom čísle vysvetľuje Mgr. Peter Tuhársky, čo môže byť príčinou toho, že každý jedinec znáša očkovanie rozdielne („Synergia ako nepriateľ“). Synergia toxínov je určite hlavným dôvodom toho, prečo naše organizmy podľahnú nejakej chorobe. Keďže nie je v našich silách sledovať súčasné pôsobenie viacerých toxínov, a už vôbec nie u konkrétneho jedinca, je veľmi dôležité, aby sme čo v najväčšej miere eliminovali toxíny z nášho prostredia, stravy, kozmetiky ap. Na druhej strane je potrebné ale odstraňovať z tela aj metabolické toxíny! To sa dá predovšetkým pravidelným pohybom primeranej intenzity (napr.
Stanovisko KBS k povinnému očkovaniu
Konferencia biskupov Slovenska prijala 26.10.2013 stanovisko svojej subkomisie pre bioetiku ohľadom povinného očkovania. Podľa nás totiž toto stanovisko obsahuje niektoré zavádzajúce tvrdenia a vo svojom najdôležitejšom bode sa opiera o lož. Veríme, že tieto nezrovnalosti vyplývajú najmä z neinformovanosti, a to aj na strane odbornej verejnosti, o ktorú sa KBS i ďalší účastníci diskusie v dobrej viere opierajú.
Právo na slobodné rozhodovanie
Právo na slobodné rozhodovanie o zdravotných zákrokoch je základným pilierom ochrany ľudských práv.
Hodnotenie očkovacích programov
Výsledky očkovacích programov treba posudzovať jednotlivo, objektívne a z perspektívy dlhodobého zdravia v najširšom zmysle slova.
Odpor voči vakcínam
Zo strany KBS prikazovanie očkovania vakcínami vyvinutými a/alebo vyrobenými s použitím buniek namnožených z umelo potratených ľudských plodov je založené na formulácii „vzhľadom na závažné dôvody ochrany života a zdravia svojho dieťaťa“. Táto nemá nič spoločné so slovenskými podmienkami. Stanovisko KBS zrejme nie je v súlade so stanoviskom Katolíckej cirkvi, reprezentovaným Pápežskou akadémiou pre život.
Norimberský kódex
Práve na zamedzenie podobných zverstiev, Norimberský kódex zakotvil výsostné právo každého človeka, rozhodovať o zdravotných zákrokoch, ktoré sa na ňom vykonajú. …“je odbornou, medicínskou, epidemiologickou a etickou záležitosťou.
Systém hlásenia nežiaducich účinkov
Aj keď teda môžeme priznať niektorým očkovacím programom pozitívne výsledky, nevieme spoľahlivo posúdiť ich negatívny dopad. Totiž, systém hlásenia nežiaducich účinkov je zaostalý a nedostatočný. Popri známych a bežne uvádzaných nežiaducich účinkoch, pozornosť budia rôzne neurologické a chronické imunitné poruchy, ktoré majú katastrofálny stúpajúci trend - alergie, atopické ochorenia, autoimunitné ochorenia.
Povinnosť lekárov
Ohrozoval by tým neprípustným spôsobom zdravie, ba i život nevinných, osobitne detí a zdravotne postihnutých alebo oslabených osôb. Takto sformulovaný odstavec sa dá, vďaka slovíčku „naďalej„, poľahky interpretovať, ako keby všetci lekári na Slovensku pristupovali k očkovaniu „s najvyššou mierou zodpovednosti„, ako keby každý úsudok lekárov ohľadom očkovania bol „zodpovedne prijatý a vedecky podložený„, atď. a zároveň ako keby bola ich kritika bola „neprípustná“. „Odborný úsudok našich lekárov a iných zdravotníkov, odborníkov vo veci povinného očkovania, má byť zodpovedne prijatý a vedecky podložený.
Skúsenosti s vakcínami
Skúsenosť ukazuje, že v plošnom očkovacom programe boli aj také vakcíny, ktorých prínos pre dieťa bol prinajmenšom sporný, alebo sa ukázali ako nevhodné či nebezpečné. Plošné očkovanie proti tuberkulóze bolo podľa experta sprevádzané pofidérnymi, vedecky nepodloženými postupmi, stovkám detí ročne spôsobovalo vážne komplikácie a niekoľko detí ročne dostalo do ohrozenia života. Typické je, že zaužívané postupy sa zotrvačnosťou uplatňujú ešte dlho po tom, ako boli vedecky pomenované ich problémy. Kauza BCG vakcín ukazuje, že systém je natoľko rezistentný voči novým poznatkom, že pokračuje v škodlivej praxi aj niekoľko rokov, dokonca aj napriek nesúhlasu odbornej verejnosti. Už posunutie očkovania BCG vakcínou na neskorší vek by bolo eliminovalo množstvo komplikácií, ktoré nastávali kvôli očkovaniu novorodencov na štvrtý deň po narodení, avšak nebola k tomu ochota. Nikto nedokáže zaručiť, že aj vakcíny v súčasnom očkovacom programe sa o niekoľko rokov neukážu ako zdroj veľkých problémov, alebo príliš malého prínosu. Dokonca, niektoré vakcíny boli kontroverzné od začiatku. Napríklad plošné očkovanie 3-mesačných dojčiat proti hepatitíde B, ktorá sa prenáša takmer výhradne pohlavným stykom a krvou a medzi nakazenými sú prevažne narkomani, prostitútky; v minulosti aj zdravotnícki pracovníci manipulujúci s krvou, tí sa však už vyše troch desaťročí očkujú. Proti ochoreniu sa dá účinne chrániť partnerskou vernosťou, prípadne použitím kondómu pri sexuálnom styku. Novorodencov infikovaných matiek dlhodobo a úspešne rieši predpôrodný skríning.
Spoločné dobro spoločnosti
Tento odstavec je hrozný. Popiera pokrok v oblasti ľudských práv dosiahnutý na základe Norimberského kódexu. Je hrozný tiež preto, lebo je z prevažnej časti postavený na nepravde. O „spoločnom dobre celej spoločnosti“ sa u väčšiny povinných vakcín nedá vôbec hovoriť, pretože nebránia šíreniu ochorenia. Niektoré z principiálnych dôvodov, niektoré pre nastavenie očkovacieho programu. Takúto schopnosť môžu mať len niektoré vakcíny, aj to len za určitých podmienok. Pneumokoky - detto. V skutočnosti vakcína zrejme vyvoláva rozšírenie takých sérotypov pneumokokov, ktoré v nej nie sú obsiahnuté. Zo strany zodpovedných štátnych inštitúcií je plnenie očkovacej povinnosti v súčasnosti vyžadované aj všeobecne záväznými právnymi predpismi a nariadeniami, vrátane sankcií, aby sa dosiahlo ich naplnenie. Ide o veľmi závažný zásah do osobnej integrity, preto je verejnosť oprávnená vyžadovať jednoznačné vedecké dôkazy o individuálnom aj spoločenskom význame každej jednotlivej vakcíny zaradenej do plošného očkovacieho programu.
Vakcíny a umelé potraty
Tento odstavec sa týka vakcín vyvinutých a vyrobených s použitím buniek získaných množením z umelo potratených ľudských plodov. Jedinou povinnou vakcínou plošného očkovania, ktorá je vyvinutá a vyrobená s použitím buniek získaných množením z umelého potratu, je vakcína proti rubeole, ktorá je súčasťou 3-kombinovanej tzv. Rubeola je v podstate ľahké detské ochorenie. Samozrejme, tak ako pri každom ochorení, vrátane nádchy, môžu vzniknúť komplikácie, avšak u detí sú zriedkavé a dočasné, trvalé následky sú výnimočné.
Cieľ plošného očkovania
Cieľ plošného očkovania je diametrálne odlišný od „ochrany života a zdravia“ očkovaného dieťaťa. Je ním snaha zastaviť cirkuláciu vírusu, aby sa zabránilo prenosu na tehotné ženy. Je zaujímavé, že autor stanoviska KBS nepoužil tento argument pri prikazovaní očkovania. Pred zavedením plošného očkovania väčšina obyvateľov prekonala rubeolu ešte v detstve, väčšinou bez príznakov alebo s miernymi nešpecifickými príznakmi virózy. Výsledkom bola celoživotná imunita. Tento stav bol epidemiologicky výhodný, pretože chránil pred ochorením v dospelosti, kedy sa komplikácie vyskytujú častejšie. Získať spoľahlivú imunitu je dôležité aj pre budúce matky, pretože u neimúnnej tehotnej ženy by infekcia v prvom trimestri znamenala vysoké riziko poškodenia plodu (tzv.
Očkovanie proti rubeole v minulosti
V roku 1982 sa v Československu začali testovať 11-ročné dievčatá a tých cca 15%, ktoré ešte nemali ochranné protilátky, bolo zaočkovaných. Tento postup mal svoju nespornú logiku, pretože sa očkovali len tie deti, ktoré to mohli potrebovať, a vo veku, ktorý bol blízko puberty a možného tehotenstva. V roku 1985 však prišla zásadná zmena - očkovanie sa presunulo do veku 2 roky, pre všetky deti (vrátane chlapcov), s preočkovaním vo veku 11 rokov. Medicínsky problém je v tom, že v prevencii reinfekcie u žien počas epidémie, prirodzená imunita je mnohonásobne spoľahlivejšia než očkovanie (riziko cca 3-5% vs cca 50-80%), a v prípade, že dôjde k reinfekcii, je u očkovanej ženy vyššie riziko poškodenia plodu než u prirodzene imúnnej (cca 0-5% vs cca 8%). Z hľadiska potomstva je teda pre ženy výhodnejšie prekonať v detstve rubeolu než sa nechať v detstve očkovať. Táto možnosť sa im upiera. Každá žena, očkovaná či neočkovaná, by sa mala pred plánovaním rodiny nechať skontrolovať na hladinu protilátok, a v prípade potreby zvážiť očkovanie - skúsenosti zo sveta ukazujú, že samotné očkovanie v detstve na spoľahlivú ochranu nestačí. Lenže očkovanie v dospelosti má zvýšený výskyt nežiaducich účinkov, takže aj z tohto dôvodu - vyhnúť sa potrebe očkovania v dospelosti - považujeme za lepšie, získať spoľahlivú a doživotnú prirodzenú imunitu prekonaním ľahkého ochorenia v detstve.
Etické problémy očkovania
Etických problémov je hneď niekoľko. Prvým je zbytočné očkovanie detí, ktoré to vôbec nepotrebujú (chlapcov), a to hneď dvakrát. Tieto deti sú vystavované riziku nežiaducich účinkov očkovania a nemajú z toho prakticky žiadny osoh, ba ešte aj prídu o možnosť trvalej prirodzenej imunity. Očkovanie v útlom veku nie je výhodné ani pre samotné dievčatá, význam pre ne nadobúda až pred pubertou. Druhým problémom je, že sú do toho deti dokonca nútené, a to v záujme hypotetickej ochrany nejakých cudzích žien, ktoré možno neboli očkované, možno otehotneli, mohli by sa nakaziť a mohlo by dôjsť k poškodeniu. Ježiš Kristus síce povedal „nikto nemá väčšiu lásku než ten, kto položí život za svojich priateľov“, avšak jednoznačne tým myslel dobrovoľnú obeť. Vynútené obete na deťoch v záujme cudzieho dobra sú typické skôr pre staroveké pohanské kulty. Každý rodič je zodpovedný predovšetkým za svoje dieťa. Táto zodpovednosť zahŕňa aj ochranu dieťaťa pred zbytočnými medicínskymi úkonmi. Žena, ktorá si chce založiť rodinu, je tiež zodpovedná za svoje potomstvo; môže si nechať otestovať hladinu protilátok a v prípade potreby sa môže dať v predstihu zaočkovať, aby ochránila svoj potenciálny budúci plod pred rizikom vrodeného rubeolového syndrómu.
#