Pavol Barabáš je slovenský dokumentarista, ktorý sa preslávil svojimi filmami z odľahlých a neprístupných kútov sveta. Jeho tvorba divákom prináša príbehy ľudí, ktorí žijú v harmónii s prírodou, ale aj tých, ktorí čelia extrémnym výzvam v divočine. Barabášove filmy sú nielen vizuálne pôsobivé, ale aj hlboko emotívne a podnecujú k zamysleniu nad vzťahom človeka a prírody.
Cesta k filmu a láska k horám
Barabášova cesta k filmu sa začala láskou k horám. Ako sám hovorí, už od mladosti ho fascinovala príroda a hory sa stali jeho druhým domovom a útočiskom. "Vyrastal som v Prievidzi a svoj voľný čas som trávil v prírode," spomína. Cez víkendy s kamarátom chodievali na Kľak, kde vnímali jeho meniace sa farby a pozorovali západy slnka. Tieto zážitky v ňom vyvolávali pocity nekonečna a slobody, ktoré sa neskôr snažil zachytiť kamerou.
Počas štúdia zvukovej a obrazovej techniky na vysokej škole a brigádovania ako nosič v Tatrách sa v ňom hromadili nové emócie a zážitky, ktoré chcel zdieľať s ostatnými. "Veľkým zlomom v mojom živote bolo, keď som počas prázdnin na strednej škole začal brigádovať ako nosič vo Vysokých Tatrách," hovorí Barabáš.
Filmy z divočiny a stret s prírodnými ľuďmi
Barabáš rád vyhľadáva príbehy odohrávajúce sa v neprístupnej divočine, ďaleko od civilizácie, kde sa človek dostáva až za hranicu svojich možností. Má za sebou niekoľko objavných expedícií, od nájdenia civilizáciou nedotknutých ľudí doby kamennej v pralesoch v Novej Guiney, cez spoluobjavenie megajaskýň na stolových horách vo Venezuele, až po absolvovanie prvého prechodu Ellsworthovho pohoria v Antarktíde. Dosiahol Severný i Južný pól, žil s Pygmejmi v Kongu i s kmeňom Suri v Etiópii. Prešiel najťažšie kaňony sveta ako Trou de fer, či Bras Magasin.
S odstupom času majú pre neho stále väčšiu hodnotu dokumenty, v ktorých zachytil prírodných ľudí v ich prirodzených podmienkach. Spomenul filmy Pururambo, Omo - cesta do praveku, či Pygmejovia - deti džungle. Boli to náročné cesty do doby kamennej, kde zachytil ľudí tak, ako sa žilo pred niekoľkými tisícročiami.
Prečítajte si tiež: Gynekologická starostlivosť na Slovensku
"Tie najkrajšie okamihy prežívam pri nakrúcaní ľudí, ktorí ani nevedia, čo to kamera je. Niekedy si možno len myslia, že bez nej zle vidím," hovorí Barabáš. Nikdy nikomu za nakrúcanie neplatí a snaží sa byť nenápadným pozorovateľom.
Polárnik: Príbeh Petra Valušiaka
Medzi jeho najznámejšie filmy patrí dokument Polárnik, ktorý rozpráva príbeh Petra Valušiaka, slovenského polárnika svetového formátu. Valušiak má za sebou zhruba dve desiatky výprav do polárnych oblastí sveta. V roku 1998 sa mu s tromi Rusmi podaril (ako prvým v histórii) výkon z kategórie snov: prejsť bez cudzej pomoci od brehov Ruska naprieč zamrznutým morom Arktídy cez Severný pól až k brehom Kanady. Dlhé roky ho vábi ďalšia výzva, o ktorú sa už niekoľkokrát pokúšal: prejsť zo stanice Novo naprieč Antarktídou cez Južný pól.
Barabáš Valušiaka pozná takmer 20 rokov a vo filme ho prirovnáva k "slovenskému mimozemšťanovi" s vášňou pre najtvrdšie prostredie v okolí pólov našej planéty. "Na expedíciách a vo vypätých situáciách najlepšie spoznáte, akých ľudí máte okolo seba. Extrémne prostredie otvára možnosť nahliadnuť hlboko do duše človeka," hovorí Barabáš.
Film Polárnik získal Cenu Ruskej akadémie vied a Ruskej geografickej spoločnosti za najlepší film s geografickou tematikou na Bajkalskom medzinárodnom filmovom festivale dokumentárnych a populárno-vedeckých filmov Ľudia a životné prostredie.
Žiť pre vášeň: Pocta horolezectvu
Ďalším úspešným filmom Pavla Barabáša je dokument Žiť pre vášeň, ktorý rozpráva príbeh dvoch priateľov, ktorí v zimných tatranských stenách preliezajú cesty najvýznamnejšieho medzivojnového horolezca. Film získal čestné uznanie na Medzinárodnom horskom festivale v nemeckom Tegernsee, kde porota ocenila jeho poetickú atmosféru a spojenie duše človeka s dušou hôr.
Prečítajte si tiež: Analýza postojov k potratu
Sloboda pod nákladom: Pocta tatranským nosičom
Pavol Barabáš sa venoval aj téme tatranských nosičov vo filme Sloboda pod nákladom. Dokument zachytáva život starej generácie nosičov, ktorí vynášajú náklad na tatranské chaty. Barabáš sám bol nosičom a film považuje za svoju osobnú spoveď. Chcel vykresliť život nosičov bez príkras, taký, aký je, očami ľudí, ktorí ho prežívali a prežívajú už desiatky rokov.
Film získal Cenu za film, ktorý odráža život a kultúru horských národov na festivale Bansko Film Fest v Bulharsku. Porota ocenila výnimočný portrét nosičov vo Vysokých Tatrách a ich nezvyčajného remesla.
Everest - najťažšia cesta: Príbeh slovenského horolezectva
Dokumentárny film Everest - najťažšia cesta získal Cenu za najlepšie dobrodružstvo na medzinárodnom festivale horských filmov Ushuaia v Argentíne. Príbeh štyroch slovenských horolezcov, kamarátov z jednej bratislavskej ulice, ktorí v roku 1988 preliezli najťažšiu cestu na najvyššiu horu sveta, si teraz môžu pozrieť aj diváci na Slovensku.
Barabášov pohľad na prírodu a spoločnosť
Pavol Barabáš vo svojich filmoch často poukazuje na vzťah človeka k prírode a na problémy, ktoré s tým súvisia. Je presvedčený, že by sme sa mali správať k našej Zemi zodpovedne a chrániť jej krásu a jedinečnosť.
"Myslím si, že každý mladý človek by mal čo najviac cestovať a spoznávať svet. Pretože pokiaľ neodíde od toho, čo má a vidí doma, nebude schopný oceniť pravé hodnoty a, naopak, obohatiť vlastnú kultúru postrehmi zo sveta," hovorí Barabáš.
Prečítajte si tiež: Dno Sily a jednoduchosť pohľadom Barabáša
Kriticky sa stavia k nadmernému rozvoju turizmu v Tatrách a upozorňuje na to, že by sme si mali chrániť ich divokosť a prírodnú krásu. "Každý pozná môj názor filmára, ktorý by chcel mať z Tatier ťažko prístupnú zachovalú divočinu," hovorí Barabáš.
Inšpirácia pre divákov
Filmy Pavla Barabáša sú inšpiráciou pre divákov, ktorí sa vďaka nim môžu preniesť do odľahlých kútov sveta a spoznať život ľudí, ktorí žijú v harmónii s prírodou. Jeho tvorba podnecuje k zamysleniu nad našim vzťahom k Zemi a k tomu, ako by sme ju mali chrániť pre budúce generácie. Príjemným ohlasom pre Barabáša je, keď mu ktosi povie, že vďaka jeho filmu kamsi sám vyrazil.
Filozofia šťastia
Barabáš je presvedčený, že by sme sa mali zamerať na to, aby sme boli šťastný národ. "Zvoliť si dobrého kráľa. Nemusí zvyšovať HDP, dôležité je, aby sme boli šťastný národ. Napríklad takého, akého mali v Bhutáne," hovorí Barabáš. Osvietený kráľ tam zaviedol pojem hrubé domáce šťastie, ktoré stojí na štyroch pilieroch:
- Ľudia musia žiť v ekologicky čistej krajine, mať prístup k ekologicky čistým potravinám.
- Musia mať zabezpečené bezplatné školstvo a zdravotníctvo.
- Zachovanie tradičnej kultúry.
- Právo na dobrú vládu.