Rozvod manželstva je náročná životná udalosť, ktorá negatívne ovplyvňuje psychický aj fyzický vývoj dieťaťa. Jednou z najdôležitejších úloh, ktoré stoja pred rozvádzajúcimi sa rodičmi, je zabezpečiť, aby bol dopad rozvodu na deti čo najmenší a aby mali aj naďalej zabezpečenú kvalitnú starostlivosť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na rôzne aspekty starostlivosti o deti po rozvode, pričom sa zameriava na právne, psychologické a praktické hľadiská.
Právny rámec starostlivosti o deti po rozvode na Slovensku
Slovenský právny poriadok, konkrétne zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, upravuje starostlivosť o maloleté deti po rozvode rodičov. V zmysle tohto zákona súd pri rozvode manželstva rozhoduje aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Je potrebné zdôrazniť, že novela nemení povinné spájanie konaní o rozvode s konaním o úpravu pomerov rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
Právna úprava sa vzťahuje výlučne na deti do 18 rokov, teda na maloleté deti. Ak dieťa dosiahne plnoletosť počas rozvodového konania, súd konanie zastaví. Ak dieťa dosiahne plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti, ostatné rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované.
Súd v rozsudku o rozvode predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, prípadne schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Prečítajte si tiež: Záujmy detí pri striedavej starostlivosti
V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek.
Funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v ochrane práv a právom chránených záujmov dieťaťa. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Počas pojednávania mu môžu klásť ostatní účastníci konania, ako aj súd rôzne otázky, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať.
Formy starostlivosti o deti po rozvode
Zákon o rodine rozlišuje tri hlavné formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa:
Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov
Dieťa je zverené do starostlivosti jednému z rodičov, ktorý zabezpečuje jeho každodennú výchovu, bývanie, stravovanie a ostatné bežné záležitosti. Druhý rodič prispieva na výživu dieťaťa a má právo na styk s ním. Je dôležité zdôrazniť, že aj v tomto prípade ostávajú rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov zachované. To znamená, že obaja rodičia majú právo rozhodovať o dôležitých otázkach v živote dieťaťa.
Striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov
Starostlivosť o dieťa je zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi, ktorí sa obaja podieľajú na jeho výchove, vzdelávaní a každodennej starostlivosti. Striedanie prebieha v pravidelných intervaloch (napr. týždenných alebo dvojtýždenných).
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov
Táto forma starostlivosti bola zavedená do Zákona o rodine novelou s účinnosťou od 1. januára 2023. Vyžaduje si súhlas oboch rodičov a kladie dôraz na rovnocennú participáciu rodičov na výchove dieťaťa. Na rozdiel od striedavej osobnej starostlivosti, súd neurčuje presné časové ohraničenie, kedy sa dieťa nachádza u ktorého rodiča, ale toto je ponechané na dohode rodičov. Aj nezosobášení partneri môžu aplikovať v praxi spoločnú osobnú starostlivosť.
Striedavá osobná starostlivosť: Detailnejší pohľad
Inštitút striedavej osobnej starostlivosti bol do slovenského právneho poriadku zavedený novelou Zákona o rodine v roku 2010. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie.
Podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti
Súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak sú splnené nasledovné podmienky:
- Obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať.
- Obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem.
- Striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a lepšie zaistí jeho potreby.
Zákon teda umožňuje nariadiť striedavú starostlivosť aj v prípade, ak jeden z rodičov s ňou nesúhlasí. Súd totiž musí skúmať, či je striedavá starostlivosť vhodná v každom individuálnom prípade, ak s ňou súhlasí čo i len jeden z rodičov.
Praktické aspekty striedavej starostlivosti
Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. Vyžaduje si dobrú komunikáciu, spoluprácu a schopnosť kompromisu. Rodičia by mali byť schopní dohodnúť sa na výchove, vzdelávaní a každodennej starostlivosti o dieťa. Dôležité je zabezpečiť stabilné prostredie pre dieťa v oboch domácnostiach.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Frekvencia striedania starostlivosti môže byť rôzna, najčastejšie ide o model 2-2-3 alebo týždenné striedanie. Pri nastavení striedavej starostlivosti je potrebné zohľadniť vek dieťaťa, jeho potreby a možnosti rodičov.
Striedavá starostlivosť nie je vhodná pre deti s poruchami správania, ktoré si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Taktiež nie je vhodná v prípade, ak rodičia bývajú vo veľkej vzdialenosti od seba, pretože by dieťa muselo meniť vzdelávacie zariadenie.
Výživné pri striedavej starostlivosti
Pri striedavej starostlivosti súd nemusí určiť výživné. Záleží to od konkrétnej situácie a od toho, či rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca a či majú rovnaký príjem. Ak čas strávený s dieťaťom nie je rovnomerný, súd určí vyživovaciu povinnosť rodičovi, ktorý trávi s dieťaťom menej času alebo má vyšší príjem.
Spoločná osobná starostlivosť: Nový inštitút v slovenskom práve
Začiatkom minulého roka (1. januára 2023) bola do nášho právneho poriadku zavedená nová forma osobnej starostlivosti o dieťa po rozvode alebo rozchode rodičov, a to spoločná osobná starostlivosť. Pred jej zavedením poznal náš právny poriadok iba výlučnú osobnú starostlivosť (dieťa je zverené jednému z rodičov) alebo striedavú osobnú starostlivosť (dieťa je striedavo u jedného a druhého rodiča v intervaloch určených súdom).
Ako to vyplýva z dôvodovej správy k novele Zákona o rodine, ktorá tento inštitút zaviedla, cieľom tejto formy starostlivosti o dieťa je zachovať taký režim starostlivosti oň, ktorý rodičia realizujú už v čase pred ich rozchodom alebo rozvodom, pričom majú aj naďalej po ich oficiálnom odlúčení záujem na zachovaní tohto režimu. Ide o najprirodzenejšiu formu výkonu rodičovských práv a povinností s minimálnym zásahom zo strany štátu.
Cieľom spoločnej osobnej starostlivosti je zachovanie väzieb a vzťahov dieťaťa s oboma rodičmi a vyhnúť sa tomu, aby súd striktne určil, ktorému rodičovi dieťa zverí alebo presne prerozdelil čas starostlivosti medzi oboch rodičov. Ide teda o voľnejšiu formu starostlivosti ako už existujúce formy, ktorá sa spolieha na to, že rodičia sa ohľadom detí budú vedieť dohodnúť. Síce vzťah rodičov skončil, avšak nekončí ich vzťah s deťmi a výkon ich práv a povinností smerom k nim. Táto forma starostlivosti je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá a teda túto formu starostlivosti umožňuje.
V porovnaní so striedavou osobnou starostlivosťou je možné spoločnú osobnú starostlivosť určiť iba v prípade, ak s ňou súhlasia obaja rodičia, kým pri striedavej starostlivosti postačuje súhlas jedného rodiča. Pri striedavej starostlivosti súd v rozhodnutí autoritatívne určí intervaly striedania dieťaťa medzi rodičmi, kým pri spoločnej osobnej starostlivosti si ich dohodnú medzi sebou rodičia. Z tohto pohľadu je výhodou spoločnej osobnej starostlivosti určitá voľnosť režimu, avšak v prípade neplnenia dohodnutého režimu nie je možný súdny výkon rozhodnutia (keďže intervaly striedania nie sú pevne stanovené). Spoločná osobná starostlivosť nemôže byť autoritatívne určená súdom, ale môže byť iba výsledkom schválenej dohody rodičov.
V prípade uzatvorenia rodičovskej dohody o spoločnej osobnej starostlivosti súd musí skúmať, či je takáto dohoda v súlade so záujmami dieťaťa, či budú zaistené jeho potreby, a či nie je v rozpore so zákonom.
Po roku aplikácie tohto inštitútu v praxi môžeme konštatovať, že súdy v prípade tejto formy osobnej starostlivosti zväčša vydávajú zjednodušené rozsudky bez odôvodnenia, keďže obaja rodičia sa spravidla vzdávajú práva podať odvolanie.
Na záver možno konštatovať, že táto forma osobnej starostlivosti umožňuje rodičom plne prevziať zodpovednosť za starostlivosť o svoje dieťa, zachovať vzťahy a väzby dieťaťa s oboma rodičmi a je vhodná v takých prípadoch, v ktorých rodičia dokážu dať bokom svoje nezhody a sústrediť sa na svoju rodičovskú rolu v záujme dieťaťa.
Základnou podmienkou spoločnej starostlivosti však stále zostáva najlepší záujem dieťaťa, s ktorého súladom sa výkon rodičovských práv má vykonávať. Splnenie tejto požiadavky je pri rozhodovaní súdu o forme osobnej starostlivosti nutnosťou. To znamená, že kritériom pre rozhodnutie o akejkoľvek forme osobnej starostlivosti je vždy odpoveď na otázku, čo je najlepšie pre konkrétne dieťa. Inými slovami zverením dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti musí byť naplnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa a zároveň musia tým byť zaistené jeho potreby. Rovnako skutočnosť, že sa rodičia vedia vzájomne, bez konfliktov a bez zásahov súdu o všetkom podstatnom ohľadom ich dieťaťa dohodnúť bude pre schválenie spoločnej starostlivosti rozhodujúce.
Ako minimalizovať negatívny dopad rozvodu na deti
Rozvod je pre deti vždy stresujúcou udalosťou. Tu je niekoľko tipov, ako minimalizovať jeho negatívny dopad:
- Komunikujte s deťmi: Vysvetlite im situáciu primerane ich veku a uistite ich, že ich máte radi a že rozvod nie je ich vina.
- Nezapájajte deti do konfliktov: Chráňte ich pred hádkami a neťahajte ich na svoju stranu.
- Podporujte vzťah detí s oboma rodičmi: Nebráňte deťom v styku s druhým rodičom a hovorte o ňom pozitívne.
- Zabezpečte deťom stabilné prostredie: Snažte sa zachovať bežný režim a rituály, ktoré mali deti pred rozvodom.
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Ak máte pocit, že sa vaše deti s rozvodom ťažko vyrovnávajú, neváhajte vyhľadať pomoc psychológa alebo terapeuta.
Syndróm zavrhnutého rodiča
Syndróm zavrhnutého rodiča je jav, ktorý sa môže vyskytnúť pri rozvodoch s vysokým stupňom konfliktu. Ide o situáciu, kedy jedno z rodičov (programujúci rodič) manipuluje dieťa tak, aby odmietalo a zavrhovalo druhého rodiča (zavrhnutý rodič) bez objektívneho dôvodu.
Prejavy syndrómu zavrhnutého rodiča u dieťaťa:
- Odmietanie a zavrhovanie jedného z rodičov.
- Nepriateľstvo a pohŕdanie voči zavrhnutému rodičovi.
- Nedostatok empatie voči zavrhnutému rodičovi.
- Iracionálne zdôvodňovanie odmietania.
Stratégie programujúceho rodiča:
- Očierňovanie a zhadzovanie druhého rodiča v očiach dieťaťa.
- Bránenie v styku s druhým rodičom.
- Manipulácia a citové vydieranie dieťaťa.
Syndróm zavrhnutého rodiča má negatívny dopad na psychický vývin dieťaťa a môže viesť k problémom v dospelosti. Je dôležité, aby rodičia a odborníci včas rozpoznali príznaky tohto syndrómu a podnikli kroky na jeho riešenie.
Dohoda rodičov ako kľúč k úspešnej starostlivosti
Pred samotným rozhodnutím súdu sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovskú dohodu musí schváliť súd.
V ideálnom prípade by sa rodičia mali dohodnúť na všetkých aspektoch starostlivosti o deti po rozvode, vrátane formy starostlivosti, frekvencie styku s druhým rodičom, výšky výživného a pod. Dohoda rodičov je najlepším riešením pre deti, pretože zaručuje, že ich potreby budú zohľadnené a že rodičia budú spolupracovať v ich najlepšom záujme.
Ak sa rodičia nevedia dohodnúť, môžu využiť pomoc mediátora alebo vyhľadať právnu pomoc. Dôležitou otázkou pri rozvodoch je výživné na deti. Jeho výška sa určuje na základe príjmu a majetkových pomerov oboch rodičov. Na Slovensku sa výživné stanovuje vo forme peňažnej sumy, ktorou jeden z rodičov prispieva na účet druhého rodiča na účely výživy detí. V prípade, že jeden z rodičov neplní svoje povinnosti ohľadom výživného, môže druhý rodič požiadať súd o vymáhanie výživného.
tags: #pas #pre #dieta #rozvedenych