Panna Mária, ústredná postava kresťanstva, je vnímaná ako symbol pokory, lásky a poslušnosti voči Bohu. Jej život a postoj k viere sú inšpiráciou pre mnohých veriacich. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty Panny Márie, jej význam v Božom pláne a ako sa to prejavuje v živote veriacich.
Pokora a Skromnosť Panny Márie
Panna Mária je skrytá v Božom pláne, aby ju objavili iba tí, ktorí sú pokorní alebo sú ochotní sa pokoriť. Boh postavil všetko na pokore, lebo láska a pokora sú neodlúčiteľné. Správy o Panne Márii sú skromné. A to nie je náhodou. Panna Mária bola pokorná a ponížená (Lk 1, 48), ktorá nechcela upriamovať pozornosť na seba, ale na svojho Syna. Bola tichá a mlčanlivá. Sv. Ľudovít Mária Grignon napísal: „Máriu takmer vôbec nebolo vidieť pri prvom príchode Ježiša Krista, aby ľudia, ešte málo poučení a osvietení o osobe jej Syna, nevzďaľovali sa od neho príliš mocne ľnúc k nej. To by sa pravdepodobne stalo, keby bola známa, pre obdivuhodnú krásu, ktorú jej dal Najvyšší. Sv. Dionýz Aeropagita napísal, že by ju, keď mal videnie, považoval za nejakú bohyňu pre jej skryté pôvaby a neporovnateľnú krásu, keby ho viera, v ktorej bol pevne utvrdený, nebola poučila, že ňou nie je.
Úcta k Panne Márii v Písme
Aj keď apoštoli v evanjeliách priamo nevyzývali veriacich k úcte k Panne Márii, predsa tento zámer je tam zreteľne prítomný. Samotná Panna Mária, naplnená Duchom Svätým povedala prorockým hlasom: „Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný…“ (Lk 1, 48-49). Grécke slovo makariusin použité v tomto verši znamená blahoslaviť alebo aj velebiť. Výraz megála znamená veľkolepé, majestátne, vznešené veci. Nevdojak mi tu prichádzajú na myseľ slová Žalmu 45, ktoré sa vzťahujú na kráľovnú sediacu po pravici Božieho trónu: „Na tvoje meno budem pamätať vo všetkých pokoleniach. Toto proroctvo sa začalo spĺňať už za života Panny Márie. Vtedy pred Ježišom zvolala istá žena: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval“ (Lk 11, 27). Je tu použité slovo makaria - blahoslavený, velebený v zmysle nebeského stavu, čiže to, ktoré zodpovedá Máriinmu proroctvu. Ježiš na prvý pohľad neberie túto chválu vážne. Ale keď sa pozrieme ďalej, zistíme, že je to ináč. Tým, že povedal: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho“ (Lk 11, 28) neumenšil velebenie svojej Matky, ale ho ešte umocnil. V podstate vyjadril to, že Panna Mária nie je ani tak blahoslavená preto, že bola telesnou matkou, že nosila Ježiša v lone a neskôr ho kojila, ale pre to, že počúvala každé Božie slovo a zachovávala ho ako nikto iný. Veď ako píše sv. Ján: v nej sa Slovo „telom stalo“ (Jn 1, 14). A napokon akej väčšej slávy a úcty sa mohlo dostať Panne Márii, ako tej, ktorú jej prejavil Boh, keď ju zaodel slnkom, na hlavu jej dal korunu z dvanástich hviezd, mesiac položil pod nohy a na nebi ju postavil ako znamenie v protiklade voči diablovi?! (Pozri Zjv 12, 1) Ak jej Boh vzdal takú úctu a slávu, nemá to byť prirodzené aj pre nás?
Satanova Nenávisť voči Panne Márii
Niekoho poburuje, že si katolíci uctievajú Mamičku Pána Ježiša - Pannu Máriu. Porovnaj - Satanova nenávisť : Len voči tej žene ( P. Márii ), našej nepriateľke, cítim smrteľnú nenávisť, zvlášť odkedy sme ju prenasledovali v chráme a neskoršie v jej dome v Nazarete. Vždy nás porazila a zmietla sila, ktorá ju chránila. Premohla našu zlobu a kládla nám neprekonateľný odpor. Nikdy sa mi nepodarilo preskúmať jej vnútro alebo jej niečo urobiť. Má jedného syna (Pána Ježiša). Nebeský Otec dal prisľúbenie, že každý, kto vysloví s bázňou a vierou meno Ježiš a preblahoslavená Panna Mária, môže premôcť pekelných nepriateľov!
Nanebovzatie Panny Márie
Viem, že dogma o nanebovzatí Panny Márie bola vyhlásená v roku 1950. Každá dogma je iba slávnostným vyhlásením toho, čo Cirkev vždy verila. Sväté Písmo hovorí o tom, že Boh nedovolí, aby jeho svätý uvidel porušenie. Panna Mária bola bez poškvrny akéhokoľvek hriechu nielen pri počatí, ale i celý svoj život.
Prečítajte si tiež: Inšpirácia pre Deti: Diéta Morská Panna
Panna Mária, ktorá bola úplne bez hriechu, mala účasť na vykupiteľskom diele Ježiša Krista a jej utrpenie a smrť mali po Kristovi v Božích očiach najväčšiu cenu. Po jej smrti, "zosnutí", jej telo tiež nemohlo podľahnúť porušeniu, lebo aj ona bola úplno svätá. Naopak, ak by podľahla porušeniu, alebo ostala v hrobe, znamenalo by to, že i Ona bola pod hriechom a že hriech mal nad ňou moc. A toto nie je prípustné.
Telo sv. Bernardety napríklad, je už vyše sto rokov úplne neporušené. Každý ho môže vidieť v jej kláštore v presklenom sarkofágu. O čo viac Matka Božia, Panna Mária by mala mať neporušené telo! Veď Panna Mária bola nepoškvrnená pri počatí a zostala nepoškvrnenou celý svoj pozemský život. Veď to bola práve sv. Bernardeta, ktorej sa Panna Mária predstavila ako Nepoškvrnené Počatie. Je to náhoda, že je to práve sv. Bernardeta, ktorej Boh zachoval neporušené telo až dodnes? Či to nie je práve poukaz na telo Panny Márie a jej nanebovzatie?
Ďalej bl. Mária Ježišova z Agredy zomrela na Turíce r. 1665 blaženou smrťou. Pri úradnom otvorení jej truhly, pri príležitosti procesu jej blahoslavenia v roku 1849, našli po 184-roch rokoch jej telo neporušené a prúdila z neho nebeská vôňa. Táto víziami obdarovaná mystička vzbudila rýchlo pozornosť a mnohý iný svätý a sväté.
Keď Boh vzal Henocha do neba za živa aj s telom , o čo skôr Pannu Máriu, ktorá bez bola bez hriechu počatá ?! Keď mal Henoch šesťdesiatpäť rokov, narodil sa mu Matuzalem. A Henoch chodil s Bohom. Po Matuzalemovom narodení žil ešte tristo rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. Henoch chodil s Bohom a nebolo ho, lebo Boh ho vzal. Kniha Genezis - kapitola 5. 21
Panna Mária ako Archa Zmluvy
Druhým miestom Sv. Písma je starozákonny PREDOBRAZ Panny Márie, ktorým je ARCHA zmluvy. Tá bola vyhotovená z akáciového (nehnijúceho) dreva a celá obitá zlatom. Do nej bol daná manna, Áronova palica a tabule zmluvy (desatoro).
Prečítajte si tiež: Láska Ryby a Panny
Ježiš Kristus, Syn Boží, sa narodil z Panny Márie. On bol deväť mesiacov v jej lone. Ježiš Kristus je živý Chlieb (manna), Veľkňaz (Áronova palica) a Slovo Božie (tabule zákona). Ako archa bola nádobou, ktorá obsahovala tieto predobrazy, tak Panna Mária je nádobou, ktorá nosila v sebe realitu Nového Zákona, - Ježiša Krista.
Archa predobrazovala Máriu. Keď Mária je už tu, archa ustupuje, ako to hovorí aj Písmo. Ďalej, archa bola tri mesiace v dome Obededoma, Mária bola tri mesiace u Alžbety: Dávid žasne nad tým, že by Pánova archa mala prísť k nemu, Alžbeta žasne, že novozákonná Archa prišla k nej. Dávid tancuje od radosti pred archou, sv. Ján poskočil od radosti v lone sv. Alžbety, keď Mária vstupuje do ich domu:
Kto je to tá archa Pánovej moci? Ak by to mala byť iba tá drevená bednička, prečo by Pán hovoril, že "nebudú na ňu spomínať ani ľutovať, ani ju nezhotovia viac"? Áno, nebudú na ňu spomínať, lebo je tu Tá, ktorá ňou bola predobrazovaná, - Mária, novozákonná Archa. Táto Archa zaujala miesto po pravici svojho Syna, kde po skončení svojho pozemského putovania bola vzatá s dušou i s telom. Či nebola archa celá ozdobená zlatom?
Obavy z Mariánskeho Kultu
Niektorí majú problém s mariánskym kultom a obávajú sa, že je to až modloslužba. Iste patrí jej úcta, len sa boja, či modlitba nepatrí len Bohu, nech je pochválený. Nestaci sa modlit len k sv. Trojici, ved pan Jezis je prostrednikom k Bohu Otcu, tak preco este prostrednik dalsi k Panu Jezisovi?
Panna Mária v Pláne Spásy
Matka Vykupiteľa má v pláne spásy svoje presné miesto, lebo "keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom a aby sme dostali adoptívne synovstvo. Cirkev, posilňovaná Kristovou prítomnosťou (porov. Mt 28,20), kráča v čase k zavŕšeniu vekov a v ústrety Pánovi, ktorý prichádza.
Prečítajte si tiež: Panna Mária a jej význam
Okolnosť, ktorá pohýna znovu hovoriť o tejto otázke je blížiaci sa rok 2000, v ktorom dvetisíce výročie narodenia Ježiša Krista usmerňuje náš pohľad i na jeho matku. I keď nie je možné chronologicky určiť dátum narodenia Panny Márie, Cirkev si stále uvedomuje, že Mária sa objavila na obzore dejín spásy skôr ako Kristus. Skutočnosť, že "predchádzala" Kristov príchod, nachádza každý rok svoj ohlas v adventnej liturgii. Ak teda posledné roky druhého tisícročia a začiatok tretieho tisícročia po Kristovi sa dávajú do spojitosti s pradávnym historickým očakávaním Spasiteľa, je celkom pochopiteľné, že sa v tomto období radi obraciame k tej, ktorá ešte v "noci" očakávania príchodu Spasiteľa zažiarila ako opravdivá "ranná hviezda" (Stella matutina). Jej prítomnosť v izraelskom ľude - taká nenápadná, že si ju súčasníci skoro ani nevšimli - však jasne žiarila pred večným Bohom, ktorý pripojil túto skrytú "dcéru Siona" (porov. Sof 3,14; Zach 2,14) k spásnemu plánu, zahŕňajúcemu celé ľudské dejiny.
Ak je pravda - ako hlása tento koncil8 - že "tajomstvo človeka sa popravde naozaj vyjasňuje jedine v tajomstve vteleného Slova", treba vzťahovať túto zásadu osobitným spôsobom na túto výnimočnú "dcéru ľudstva", na túto mimoriadnu "ženu", ktorá sa stala Kristovou Matkou. Len v tajomstve Krista sa totiž plne vyjasňuje i tajomstvo Márie. Tajomstvo vtelenia jej umožnilo stále viac prenikať a vyjasňovať tajomstvo Matky vteleného Slova. Pri tomto prehlbovaní mal rozhodujúci význam Efezský koncil (r. 431), na ktorom na veľkú radosť kresťanov bola slávnostne vyhlásená za pravdu viery celej Cirkvi pravda o Bohorodičkinom materstve. Mária je Božou Matkou, Bohorodičkou (Theotókos), lebo pôsobením Ducha Svätého počala vo svojom panenskom lone a porodila Ježiša Krista, Božieho Syna, jednej podstaty s Otcom. "Boží Syn… narodený z Márie Panny sa naozaj stal jedným z nás". Stal sa človekom. Preto teda prostredníctvom tajomstva Krista plne žiari na obzore viery Cirkvi tajomstvo jeho Matky.
Ako Kristova Matka je Panna Mária osobitným spôsobom spojená s Cirkvou, "ktorú Pán ustanovil ako svoje telo". Koncilný text výrazne približuje túto pravdu o Cirkvi ako o Kristovom tele (podľa učenia Pavlových listov) k pravde, že Boží Syn sa "pôsobením Ducha Svätého narodil z Panny Márie". Skutočnosť vtelenia sa takmer predlžuje do tajomstva Cirkvi, Kristovho tela. Mária "predchádzala", keď sa stala "predobrazom Cirkvi… v poriadku viery, lásky a dokonalej jednoty s Kristom". Toto jej "predchádzanie" ako predobraz alebo vzor sa vzťahuje na samo vnútorné tajomstvo Cirkvi, ktorá plní svoje spásne poslanie a je, podobne ako Mária, matkou a zároveň pannou.
Bohorodička už svoju púť viery dokončila. Oslávená vedľa svojho Syna v nebi prekročila už prah medzi vierou a videním "z tváre do tváre" (1Kor 13,12). Súčasne však Mária ani v tomto eschatologickom dovŕšení neprestáva byť "hviezdou morskou" (Maris Stella) pre všetkých, ktorí ešte kráčajú cestou viery.
Boží plán spásy, ktorý nám bol plne zjavený Kristovým príchodom na svet, je večný. Podľa učenia, obsiahnutého v tomto i v iných Pavlových listoch (porov. Kol 1,12-14; Rim 3,24; Gal 3,13; 2Kor 5,18-29) tento plán sa večne viaže na Krista. Vzťahuje sa na všetkých ľudí, ale jedinečné miesto je v ňom vyhradené "žene", ktorá je Matkou toho, ktorému Boh zveril dielo spásy.
Zvestovanie a Plnosť Milosti
Mária sa definitívne uvádza do tajomstva Krista práve touto udalosťou - anjelovým zvestovaním. Dochádza k nemu v Nazarete za presne vymedzených okolností v dejinách izraelského národa, ktorému ako prvému boli určené Božie prisľúbenia. Boží posol hovorí Panne: "Zdravas?, milosti plná. Pán s tebou!" (Lk 1,28). Mária "sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav" (Lk 1,29). Ak chceme spolu s Máriou rozjímať o týchto slovách a osobitne o výraze "plná milosti", môžeme nájsť dôležité potvrdenie práve v citovanom mieste Listu Efezanom. Skutočnosť, že po zvestovaní nebeského posla nazaretská Panna je nazvaná "požehnanou medzi ženami" (porov. Lk 1,42), sa vysvetľuje oným požehnaním, ktorým nás "Boh Otec" zahrnul "v nebi, v Kristovi". Je to duchovné požehnanie, ktoré sa vzťahuje na všetkých ľudí a obsahuje plnosť a univerzálnosť ("každé požehnanie"), ktoré pramení v láske, ktorá v Duchu Svätom spája Otca so Synom tej istej podstaty. Súčasne je to požehnanie, ktoré skrze Ježiša Krista prechádza celými dejinami ľudstva až do konca: na všetkých ľudí.
Dôvod tohto dvojakého pozdravu spočíva v tom, že v duši tejto "dcéry Siona" sa v určitom zmysle prejavila všetka "sláva milosti"; tej milosti, ktorú "nám Otec dal vo svojom milovanom Synovi". A vskutku posol pozdravuje Máriu ako "plnú milosti": nazýva ju tak, ako by toto bolo jej pravé meno. Nenazýva ju menom, pod akým je vedená v pozemských záznamoch: Miryam (=Mária), ale týmto novým menom: "plná milosti". V biblickej reči "milosť" znamená osobitný dar, ktorý podľa Nového zákona má svoj prameň v živote samého trojjediného Boha, Boha, ktorý je Láska (porov. Jn 4,8). Ovocím tejto lásky je vyvolenie - to, o ktorom hovorí List Efezanom. Z Božej strany je toto vyvolenie večnou vôľou spasiť človeka prostredníctvom účasti na jeho božskom živote (porov. 2Pt 1,4) v Kristovi: je to spása v účasti na nadprirodzenom živote. Účinok tohto večného daru, tejto milosti vyvolenia človeka Bohom je akoby zárodok svätosti, alebo prameň, ktorý prúdi do duše ako dar samého Boha. Boh touto milosťou oživuje a posväcuje svojich vyvolených. Keď čítame, že anjel oslovuje Máriu "milosti plná", z evanjeliového kontextu, v ktorom sa zbiehajú dávne zjavenia a prisľúbenia, chápeme, že tu ide o jedinečné požehnanie medzi všetkými "duchovnými požehnaniami v Kristovi". V tajomstve Krista je Mária prítomná už "pred stvorením sveta" ako tá, ktorú Boh "vyvolil" za Matku svojho Syna vo vtelení. A spolu s Otcom si ju zvolil i Syn, ktorý ju naveky zveril Duchu svätosti.
Ak pozdrav a oslovenie "milosti plná" znamená toto všetko, v súvislosti anjelského zvestovania sa predovšetkým vzťahujú na voľbu Márie za Matku Božieho Syna. Súčasne však plnosť milosti dokazuje aj všetku nadprirodzenú štedrosť, ktorej sa Mária teší, že bola vyvolená a určená za Kristovu Matku. Ak toto vyvolenie je základným prvkom na uskutočnenie spásnych Božích plánov s ľudstvom, a ak táto večná voľba v Kristovi a určenie k dôstojnosti adoptívnych detí sa vzťahuje na všetkých ľudí, tak vyvolenie Panny Márie je čosi úplne výnimočné a jedinečné. Spásny dar, ktorým darúva Boh sám seba i svoj život určitým spôsobom celému tvorstvu a priamo človekovi, dosahuje v tajomstve vtelenia jeden zo svojich vrcholov. Je to naozaj vrcholný dar milosti v dejinách ľudstva a vesmíru. Mária je "milosti plná", lebo vtelenie Slova, hypostatické spojenie Božieho Syna s jeho ľudskou prirodzenosťou sa uskutočňuje a naplňuje práve v nej. Ako hovorí Koncil, Mária "je matkou Božieho Syna a preto aj milovanou dcérou Otca a svätyňou Ducha Svätého.
Táto "sláva milosti" sa prejavila v Božej Matke tým, že bola "vykúpená vznešenejším spôsobom". Vďaka bohatej milosti milovaného Syna a pre výkupné zásluhy toho, ktorý sa mal stať i jej Synom, Mária bola uchránená od poškvrny dedičného hriechu. Týmto spôsobom už od prvej chvíle svojho počatia, t.j. svojej existencie, Mária patrí Kristovi, má účasť na spásnej a posväcujúcej milosti a na onej láske, ktorá má svoj počiatok v "milovanom Synovi" večného Otca, ktorý sa vtelením stal jej vlastným Synom. Preto pôsobením Ducha Svätého v poriadku milosti, t.j. účasťou na Božej prirodzenosti, Mária prijíma život od toho, ktorému v poriadku pozemského rodenia ona sama dala život ako matka.
V spásnom pláne Najsvätejšej Trojice tajomstvo vtelenia je prehojným splnením prisľúbení, ktoré dal Boh ľuďom po prvotnom hriechu, po tom hriechu, ktorého dôsledkami sú zaťažené celé dejiny človeka na zemi (porov. Gn 3,15). A tu prichádza na svet Syn, "potomok ženy", ktorý porazí hriech v jeho samých koreňoch: "Rozšliape hlavu hada". Ako vyplýva zo slov protoevanjelia, Syn ženy bude musieť o víťazstvo tvrdo bojovať a tento boj bude prebiehať v celých ľudských dejinách. Mária, Matka vteleného Slova, stojí v samom strede tohto nepriateľstva a boja, ktorý sprevádza dejiny ľudstva na zemi i samotné dejiny spásy. V tomto postavení Mária, ktorá patrí k "Pánovým pokorným a chudobným", má v sebe ako nijaká iná ľudská bytosť tú "slávu milosti", ktorou nás Otec "obdaroval v milovanom Synovi". Táto milosť určuje mimoriadnu veľkosť a krásu celého jej bytia. Preto Mária ostáva pred Bohom i pred celým ľudstvom nemenným a neporušiteľným znamením Božieho vyvolenia, o ktorom hovorí Pavlov list: "Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil… predurčil nás, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi" (Ef 1,4.5). Toto vyvolenie je mocnejšie než akákoľvek sila zla a hriechu a všetko to "nepriateľstvo", ktorými sú poznačené celé dejiny ľudstva.
Navštívenie Panny Márie
Evanjelista Lukáš hneď po správe o zvestovaní nás vedie za nazaretskou Pannou "do jedného judského mesta" (Lk 1,39). Podľa odborníkov by to malo byť dnešné Ain-Karim v hornatom kraji neďaleko Jeruzalema. Mária sa tam "ponáhľala", pozdraviť … Teplé letné dni sú za nami a nám nastúpilo nové jesenné obdobie, ktoré je pre mnohých chladnejšie, nostalgickejšie a niekedy až deprimujúce. Vnímame, že sme unavení a bádame to aj na mnohých okolo nás, dokonca aj svet sa nám zdá byť unavený. Duša túži po niečom osviežujúcom, po niečom, čo nám dodá novú chuť a povzbudí nás žiť s radosťou v každodennom zhone tejto nepokojnej doby.
Zvláštnu udalosť pripomína nám sviatok Navštívenia P. Márie. Panna Mária, ktorá dosiaľ žila len Bohu a zdržovala sa v ústraní chrámov, opúšťa tichú izbičku nazaretskú a poberá sa na cestu navštíviť svoju príbuznú, Alžbetu. Či azda zmenila Panna Mária spôsob svojho života, či nastal obrat v jej smýšľaní? Nie Panna Mária zostáva verná svojim šľachetným zásadám, i keď nastupuje cestu k Alžbete, lebo robí to z úmyslov svätých a bohumilých. Bežiac na perutiach lásky samarskými horami zostáva úzko spojená so svojím Bohom a Pánom, venujúc mu všetky svoje myšlienky, každý úder svojho zbožného srdca, každý krok svojej ťažkej cesty. Duch svätý to bol, ktorý ju viedol z tichého domčeka nazaretského a viedol ju horami do vzdialeného Hebronu, aby tam potešila dom Zachariášov. Pohnútkou jej ďalekej cesty nebola azda zvedavosť, ani túžba po spoločnosti, ale čistá láska.
V prvej knihe kráľovskej dočítame sa, ako vzali Filištínski Izraelitom archu úmluvy, vniesli ju do svojho chrámu a postavili ju vedľa svojej modly Dágona. Avšak, keď vstali na úsvite druhého dňa, hľa, Dágon ležal na tvári pred archou Božou. I vzali Dágóna a postavili ho zase na jeho miesto. Na druhý deň zase ho našli ležiaceho na tvári pred archou úmluvy. Poslali teda Filipínski archu nazpät Izraelským. Táto pravdivá udalosť starozákonná je ako by drobným tieňom toho, čo spôsobila návšteva Panny Márie u príbuznej Alžbety. Len čo vkročila Mária do domu Zachariášovho, utiekol zlý duch ako z Dágona pred archou úmluvy a duša dieťaťa Alžbetinho bola očistená od škvrny hriechu prvopočiatočného. Ľudia tohoto sveta navštevujú sa navzájom, aby sa zabavili, dakedy vyhľadávajú i pochybné spoločnosti. Panna Mária chovala sa pri svojej návšteve naozaj s kresťanskou múdrosťou a obozretnosťou. Dom, do ktorého zavítala, bol miestom dvoch zbožných duší, o ktorých hovorí Písmo sväté: "Oba boli spravodliví pred Bohom a pokračovali vo všetkých prikázaniach a nariadeniach Pánových bezúhonne". Ich dom nebol strediskom hlučných spoločností, ale ležal v tichom ústraní, kde mohli slúžiť Pánu Bohu. Čistý a svätý bol úmysel, s ktorým osmelila sa Panna Mária dať na ďalekú cestu: prichádza so svätou radosťou, aby blahopriala svojej milej príbuznej Alžbete, že shliadol Boh na ňu v jej starobe, chce s ňou ďakovať Bohu za veľké milosti a jej ponúknuť svoje služby.
Ruženec a jeho Účinky
Duša túži po niečom osviežujúcom, po niečom, čo nám dodá novú chuť a povzbudí nás žiť s radosťou v každodennom zhone tejto nepokojnej doby. Účinky modlitby ruženca trvajú celú večnosť. Z pokolenia na pokolenie sa cez modlitbu ruženca prenáša požehnanie a ochrana. Veľa o jeho sile a pomoci by nám povedali aj svätice, ktorých sviatky oslavujeme v októbri.
Preto ich môžeme poprosiť, aby sa s nami počas jednotlivých týždňov modlili ruženec. Nech spolu vytvoríme pozemsko-nebeské spoločenstvo. Pri modlitbe ruženca môžeme predniesť aj akékoľvek modlitby k týmto svätým ženám. Či už sú to litánie k jednotlivým sväticiam alebo čítanie z Denníčka svätej Faustíny… Môžeme si taktiež prečítať ich životopisy, nájsť si ich citáty či myšlienky a rozjímať nad nimi, inšpirovať sa do každodenného života. Bude to pre nás očarujúci čas, kedy pochopíme, že účinky posvätného ruženca sú výnimočné a nevyčerpateľné. Niečo v našom vnútri sa zmení a dá nám silu čeliť únave každého dňa. Získame mladosť duše, ktorá obnovuje chuť meniť veci okolo seba. Ruženec nám „vyhladí“ rany, ktoré poškodili steny duše. Pomôže nám načerpať novú vieru a staneme sa silnejší proti nepriateľovi.
Sila modlitby ruženca rozviaže akýkoľvek problémový uzol v našich životoch. Každé jedno Zdravas‘, Mária nebude zabudnuté vo večnosti. Svätice, ktoré nás budú sprevádzať počas jednotlivých týždňov mesiaca, nás naučia, ako si cez modlitbu ruženca spolu s Presvätou Pannou Máriou uctíme, pochopíme, oslávime a pripodobníme sa Ježišovi Kristovi. Ved nikto nepozná Syna lepšie ako jeho Matka. Láska Matky nášho Spasiteľa je bezpodmienečná, vždy nás bude chrániť. Cez ruženec nás Panna Mária ťahá do neba. Ona nás jemne objíma. Berie do svojho náručia naše bolesti, strachy, trápenia a túžby a nesie ich pred trón svojho Syna. Iba cez jej Nepoškvrnené Srdce hlbšie prežijeme tajomstva ruženca. Ruženec je z latinského slova rosarium, čo znamená ružová záhrada. Jozef Mizák : Ave Mária. M. Onderušová : Máriin ruženec. P. Dominikán : Bratstvo sv. ruženca - duchovná veľmoc.