Pandy, majestátne a ikonické stvorenia, si získali srdcia ľudí na celom svete. Ich čiernobiely vzhľad, pokojná povaha a nenásytná chuť na bambus z nich urobili symboly ochrany prírody a diplomacie. Tento článok sa ponorí do fascinujúceho sveta pánd, so zameraním na pandu červenú, jej stravu, životný štýl a ochranárske úsilie na zabezpečenie jej prežitia.
Panda Červená: Malý Medvedík s Mačacím Správaním
Panda červená (Ailurus fulgens) vyzerá síce ako malý medvedík, ale tvárou a správaním pripomína skôr mačku. Sú to jedny z najkrajších, divo žijúcich zvieratiek. Sú známe aj ako panda malá alebo panda červenohnedá. Každý človek, ktorý sa zaujíma o iné, divé druhy zvierat, určite veľmi dobre pozná krásnu pandu červenú, ktorá patrí medzi ohrozené druhy. Niet sa čomu čudovať. Jej kožúšku len máloktorý pytliak odolá a nechá ju prežiť.
Výskyt a Biotop
Panda červená sa vyskytuje v Nepále, Indii, Mjanmarsku, Bhutáne a v južnej a centrálnej časti Číny. Obýva horské lesy a bambusové húštiny v nadmorskej výške 2.500 - 4.800 m a v porovnaní s pandou veľkou (Ailuropoda melanoleuca) preferuje chladné počasie. Počas zimy sa zvykne vyhrievať na slnku, aby znížila stratu tepla. Táto kráska pochádza a najčastejšie sa aj vyskytuje v Himalájach. Je ich tam stále čoraz menej, a preto zahliadnuť ju vo voľnej prírode je takmer nemožné. Ak ste však dobrým pozorovateľom, určite sa vám to podarí. Okrem toho, že sa nachádza v Himalájach, v celku pekné množstvo sa ich nachádza aj v Južnej Číne, Indií, Laose, Nepále či Mjanmarsku.
Vzhľad a Charakteristika
Panda červená si len tak s inými živočíchmi nepomýlite. Je maličká, 50 až 60 cm vysoká a dosahuje hmotnosť maximálne iba 5 kilogramov. Má pomerne dlhý život, dožíva sa 14 rokov. Jej krásna srsť priťahuje mnohých pytliakov. Váži 4,5 - 5,5 kg a okrúhla hlava s telom dosahuje dĺžku 45 - 60 cm, samotný nenápadne pruhovaný huňatý chvost je dlhý 30 - 35 cm. Zdobí ju mäkká srsť, sfarbená do krásnej orieškovohnedej farby, v hornej časti tela hrdzavej až gaštanovej, najtmavšia je v strede chrbta. Papuľka, pery, líca a okraje veľkých špicatých uší sú biele. Má chlpaté chodidlá a polosťahovacie pazúry. Počas chôdze sa jej šľapy dotýkajú zeme po celej dĺžke, pričom hustá kožušina na nohách poskytuje ochranu proti chladu a súčasne slúži ako snežnica. Osrstené šľapy tiež ukrývajú pachové žľazy.
Strava Pandy Červenej
O strave sme už čo to načrtli. Jej strava sa skladá z 95% z bambusov. Práve kvôli tomu, že je jej tráviaci trakt prispôsobený na bambusové listy, niečo iné ako toto si predstaviť na obed či večeru nevie. Ak dostane chuť na niečo iné, občas jej stravu tvorí aj ovocie, korene rôznych rastlín, trávu, hmyz či vajíčka. Aby sa dobre nasýtili, za jeden deň musia zjesť až 20-30% svojej hmotnosti, čo predstavuje 1 až 2 kilogramy bambusu. Je to naozaj veľké číslo, keďže listy bambusu sú veľmi ľahké. Aby ste mali lepšiu predstavu, za deň dokáže zjesť až 20 000 bambusových listov. Má 36 - 38 zubov, pričom stoličky a črenové zuby sú extrémne dobre adaptované na žuvanie bambusov. Podobne ako pandy veľké, aj pandy červené majú falošný palec, ktorý je predĺženou sezamskou kosťou na vnútornej strane zápästia. U pandy veľkej uľahčuje manipuláciu s bambusovými listami a stonkami, u pandy červenej ide o prispôsobenie životu na stromoch.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti s plienkami Panda
Životný Štýl a Správanie
Na začiatok by ste mali vedieť, že červené pandy sú skôr aktívne za súmraku a svitania. Počas celého dňa sú dosť omámené, unavené a málo aktívne. Skoro stále spia a nazhromaždenú energiu potom využívajú najmä v noci. Práve vtedy jedia, lovia a šplhajú. Sú to samotárske tvory, ktoré by ste v skupinkách nenašli. Vo voľnej prírode žijú solitérne, v období rozmnožovania sa však zdržiavajú v pároch alebo v malých rodinných skupinách, pozostávajúcich zo samca, samice alebo matky s mláďatami. Mláďatá zvyknú zostávať s matkou približne do jedného roka. Sú to pomerne mierumilovné zvieratá. K bojom však môže dôjsť medzi samcami počas obdobia párenia. Oponenti najprv pomaly a rytmicky hýbu hlavami, fučia a hrozivo prehýbajú chrbát. Zvyčajným zvukom ktorý pandy vydávajú, je séria krátkych hvizdov alebo písknutí. Keď sú vyprovokované, postavia sa na zadné nohy, syčia alebo odfrkávajú. Svoje teritórium označujú močom, výkalmi a sekrétmi z análnych žliaz. Cez deň väčšinou spia stočené s chvostom preloženým cez hlavu, ktorú majú zaborenú pod hruďou. Na zemi sa zdržujú pomerne málo.
Rovnako ako aj skunky, tak červené pandy majú jednu nepeknú a nepríjemnú ochranársku „silu“, ktorú využívajú proti nepriateľovi. Ak sa cítia v nebezpečenstve, nadvihnú chvost a pustia nepríjemný zápach, ktorý odoženie snáď každého. Ak to nefunguje, vytasia svoje dlhé pazúry a začnú bojovať. Veľmi radi sa počas dňa povaľujú na konároch a „opaľujú“ sa. To znamená, že milujú teplo a slnečné lúče. Ak im je v noci zima, našuchoria si svoje chvosty a zabalia sa do nich. Panda červená vie otočiť členky o 180 stupňov a aj vďaka tomu vie zliezať zo stromu dole hlavou.
Rozmnožovanie a Vývoj
Červené pandy rodia počas jari. Ich gravidita je dlhá 112 - 158 dní. Je to najmä v závislosti od počasia a podľa toho, či je na jar už dostatok tepla, aby malé pandy dokázali prežiť. Pária sa obvykle od januára do marca, pričom samice mávajú ovuláciu len raz ročne a sú plodné väčšinou iba niekoľko dní. Zvyknú si stavať hniezdo z konárikov, tráv a listov približne dva týždne pred pôrodom. Pôrod dokážu odložiť až do vhodnej chvíle. Na odchov mláďat si vyberajú rôzne duté kmene alebo jaskyne. Po 112 - 158 dňoch sa rodia 1 - 4 mláďatá, s váhou cca 100 g. Sú slepé a jemne osrstené sivohnedou srsťou. Prvé dva týždne len spia a pijú mlieko. Medzi 40. - 50. dňom už začínajú byť aktívnejšie a skúmajú hniezdo. To postupne opúšťajú vo veku troch mesiacov a ako 8-mesačné sú samostatné. Vo veku približne 5 mesiacov ochutnávajú prvýkrát bambus. Pandy červené dosahujú pohlavnú dospelosť približne po 18 - 20 mesiacoch, vtedy sú pripravené založiť si rodinu. Samice budujú rôzne brlohy v pňoch stromov alebo v dutinách, ktoré si skvelo strážia a čakajú v nich na prírastok.
Ohrozenie a Ochrana
Úhyn a poľovanie na tieto zvieratká im zaručuje to, že ich je menej a menej, no veľkým problémom je aj to, že bambusových lesov je máličko a pomaly nemajú tieto červené pandy, rovnako ako klasické veľké, čo jesť. Vo svojej domovine sú ohrozené odlesňovaním, stratou teritória, fragmentáciou biotopov a s tým súvisiacim nedostatkom ich hlavnej potravy - bambusu, v dôsledku čoho ročne uhynie až 10.000 pánd. Ohrozuje ich aj pytliactvo, ich kožušina sa vysoko cení na ilegálnych trhoch Ďalekého východu. Za posledných 50 rokov klesol ich počet až o 40 %. Pandy nemajú žiadnu prirodzenú obranu proti dravcom, preto sa stávajú ľahkou korisťou, najmä snežných leopardov. Pomáha im len dobrá kamufláž medzi bambusovými stonkami a úkryt vysoko v korunách stromov.
Panda Veľká: Ikonický Symbol Ochrany Prírody
Panda veľká (Ailuropoda melanoleuca) je jedným z najznámejších a najobľúbenejších zvierat na svete. Jej výrazné čiernobiele sfarbenie, bambusová diéta a pokojná povaha z nej urobili symbol Číny a ochrany prírody.
Prečítajte si tiež: Nosiče pre deti: Recenzia Corazon Panda
Fakty o Pande Veľkej
- Sfarbenie: Výrazné čiernobiele sfarbenie pandy veľkej má dve hlavné funkcie: maskovanie a komunikáciu.
- Klasifikácia: Vedecky povedané, pandy sú medvede. Mnohé roky si výskumníci neboli presne istí, ako klasifikovať pandy veľké. Na rozdiel od iných druhov medveďov, pandy nie sú všežravé. Takže po celé roky vedci klasifikovali pandy veľké ako úzko súvisiace s medvedíkmi čistotnými a pandami červenými. Genetické testy ukázali, že panda veľká je geneticky bližšie k medveďom, zatiaľ čo panda červená k mývalom.
- Meno: Vedecký názov pre pandy veľké, Ailuropoda melanoleuca, v preklade znamená „čierna a biela mačacia noha“. Názov „panda veľká“ sa objavil preto, lebo vedci si všimli, že panda má podobnú stravu a štruktúru labiek ako panda červená, ktorá bola objavená pred 50 rokmi. Vzhľadom na tieto podobnosti sa predpokladalo, že tieto dve zvieratá patria do rovnakej čeľade. V čínštine je názov veľkej pandy da xiong mao.
- Mláďatá: Mláďatá pandy sa rodia ružové a merajú asi 15 cm! Sú tiež slepé a oči otvárajú šesť až osem týždňov po narodení. Matky pandy majú so svojim mláďaťom kontakt takmer 100% celodenného času počas prvého mesiaca. Mláďa držia v náručí a zakrývajú ho labkou alebo hlavou. Samice pandy rodia každé dva roky jedno alebo dve mláďatá.
- Životný cyklus: Rok pandy zodpovedá približne trom ľudským rokom z hľadiska dĺžky života. Pandy veľké žijú vo voľnej prírode 18 - 20 rokov a v zajatí 25 - 30 rokov. Najstaršou pandou veľkou na svete bola Xinxing („Nová hviezda“) v zoo Chongqing, uhynula vo veku 38 rokov a štyroch mesiacov (1982 - 2020).
- Zručnosti: Napriek svojej veľkosti a na pohľad nemoternému telu s krátkymi nohami sú pandy veľké prekvapivo dobré v plávaní a šplhaní. Vo veku 5 mesiacov sa mláďatá pandy učia liezť - niekedy si to precvičujú tak, že vylezú na svoju mamu. Neskôr sa môžu vyšplhať do nadmorských výšok až 3,9 kilometra. Pandy lezú aj na stromy. Niekedy pandy lezú na strom zadnými nohami, až kým nie sú v úplnej stojke hore nohami, čo im umožní zanechať svoj pach na vyšších miestach. Sú tiež dobrými plavcami.
- Palec: Pandy majú 5 krátkych prstov a kolíkovitú sezamskú kosť, ktorú používajú ako palec. Zvláštnosťou tohto druhu je „šiesty prst“, predĺžená vretenná kostička na prednej labke, ktorá slúži ako palec pri kŕmení.
- Strava: Strava pandy je z 99 % vegetariánska. Zahŕňa korene, stonky, výhonky a listy bambusu. Ich tráviaci systém je však typický pre mäsožravce, takže zvyšné 1 % ich stravy môže zahŕňať vajcia, malé zvieratá a zdochliny. Väčšina medveďov má pestrú stravu a sú všežravce. Pochutnávajú si na orechoch a semienkach, listoch a kvetoch, hmyze a malých cicavcoch a áno. Ľadové medvede sú najviac mäsožravým druhom medveďa, ktorý je predovšetkým ryby a tulene. Ale pandy veľké sú jedinečný druh. Asi pred tromi miliónmi rokov sa vyvinuli tak, aby existovali výlučne na rastlinách - a najmä na jednej: bambuse. Pandy veľké trávia 10-16 hodín denne jedením jedením bambusu, ktorý svojimi šikovnými labkami vytrhávajú zo zeme. Potrebujú vo svojom areáli aspoň 2 rôzne druhy bambusu, aby sa vyhli hladovaniu. Hoci si pochutnávajú iba na bambuse, táto rastlina pre nich nie je zdrojom potravy bohatým na živiny, čo znamená, že ho musia zjesť veľa, aby sa zasýtili. Ako jediný druh medveďa, ktorý sa živí takmer výlučne bambusom, si pandy veľké vyvinuli určité genetické úpravy, ktoré im pomáhajú hľadať a jesť tieto rastliny. Tzv. „pseudopalec“ im pomáha uchopiť stonky bambusu a podľa potreby ich pred jedením rozlomiť. Majú tiež silnú čeľustnú kosť a zuby, ktoré sú vhodné na žuvanie bambusu. Ich veľké stoličky môžu ľahko drviť, čo im umožňuje efektívne spracovať vláknitý rastlinný materiál. Pandy veľké majú tiež oveľa silnejšie vnímanie horkej chuti ako iné medvede, čo sa vyvinulo, keď prešli na rastlinnú stravu.
- Denný režim: Pandy majú dve hlavné záľuby: jedenie a spánok. Na rozdiel od ľudí, pandy nespia počas dlhých úsekov, ale namiesto toho si počas 24 hodín zdriemnu, zvyčajne na dve až štyri hodiny. Za jeden 24-hodinový deň strávia pandy veľké asi 12 až 16 hodín denne jedením a zvyšných 8 až 12 hodín spia. V horúcich letných mesiacoch môže ich denný spánok trvať ešte dlhšie. Dokáže sedieť na jednom mieste veľmi dlho (10-12 hodín) denne a jeho životný štýl je v porovnaní s jeho príbuznými veľmi pomalý.
- Vyprázdňovanie: Pandy veľké chodia na veľkú potrebu aj 40-krát denne. Keďže tráviaci systém pandy nie je prispôsobený na spracovanie veľkého množstva bambusu, musia sa vyprázdňovať veľmi často. Po celý deň. Aj keď spia. Dokážu stráviť asi len 17 % bambusu, ktorý jedia, čo znamená, že veľká väčšina z neho vychádza z ich tela ako odpad. Priemerné pandy vykonajú potrebu asi 40-krát denne.
- Hibernácia: Pandy veľké nezimujú. Bambus jednoducho neposkytuje dostatok energie ani živín na to, aby panda vydržala také dlhé obdobie bez jedla. Namiesto toho, keď teploty v zime klesnú, pandy mieria do nižších nadmorských výšok, kde sa môžu ukryť pred prírodnými živlami a vyhnúť sa najchladnejšej časti lesa. Pandy sa neboja chladu. Na rozdiel od iných medveďov sa nedokáže postaviť na zadné nohy a neupadajú do zimného spánku.
- Symbolika: Pandy veľké sa v ich rodnej krajine, v Číne, stali dôležitými symbolmi. Sú považované za neoficiálny národný symbol a sú súčasťou čínskej kultúry a folklóru po stáročia. Objavujú sa v starovekom umení, literatúre a mytológii a často symbolizujú silu a statočnosť. Pandy sú vnímané ako jemné a mierumilovné, stelesňujúce tradičné čínske hodnoty. Čína tiež dáva pandy ako dar iným krajinám ako symbol dobrej vôle a posilnenie diplomatických vzťahov. To sa datuje až do dynastie Tang, pred viac ako 1000 rokmi, keď cisárovná Wu Zeitan poslala pár pánd do Japonska.
- Živé fosílie: Pandy veľké sú špeciálne. Sú jedným z mála druhov, ktoré sú známe ako „živé fosílie“, keďže sa za milióny rokov života na Zemi veľmi nevyvinuli. Najväčšou zmenou, ktorou tento druh prešiel za tri milióny rokov je, že sa zväčšil. Najstaršie pandy boli dlhé len jeden meter- dnes môžu mať až 1,9 metra a vážiť medzi 75 kg a 135 kg.
- Stav ochrany: Pandy veľké už nie sú klasifikované ako ohrozené vďaka rozsiahlemu úsiliu o ich ochranu. V roku 2016 Medzinárodná únia pre ochranu prírody (IUCN) preklasifikovala tento druh z ohrozeného na zraniteľný. Projekty zalesňovania rozšírili bambusové lesy a poskytli pandám viac zdrojov potravy. Panda v diplomacii tiež údajne prispieva k informovanosti o ochrane tohto druhu. Podľa najnovších dostupných údajov z apríla 2025 žije vo voľnej prírode približne 1 900 jedincov pandy veľkej (Ailuropoda melanoleuca). Tieto pandy sa nachádzajú prevažne v horských oblastiach Číny, najmä v provinciách S’-čchuan (Sichuan), Šen-si (Shaanxi) a Kan-su (Gansu). Okrem toho dosiahol počet pand chovaných v zajatí celosvetovo 757 jedincov.
- Ekosystém: Panda veľká v jej ekosystéme zohráva kľúčovú úlohu. Prítomnosť pánd pomáha udržiavať zdravie bambusových lesov, ktoré poskytujú biotop pre mnoho iných druhov - čo je ďalší dôvod, prečo je ochrana tohto druhu taká dôležitá. Keď sa pandy potulujú po svojom prostredí, semená rastlín a stromov sa zhromažďujú v ich srsti čo prispieva k šíreniu a rastu vegetácie a zlepšuje celkový zdravotný stav lesného ekosystému. Dôležitá je aj ich neustála konzumácia bambusu - veľmi rýchlo rastúcej rastliny. Ich stravovacie návyky pomáhajú udržiavať prirodzený rastový cyklus bambusových lesov. Bez pánd by lesy zarástli a boli by nehostinné pre iné druhy.
- Zvláštnosti: Hlas pandy je ako bľačanie oviec.
Pandia Diplomacia
Čína využíva pandy ako nástroj diplomacie už desaťročia. Počas návštevy prezidenta Nixona v Číne v roku 1972 ponúkol Mao Ce-tung Spojeným štátom dve pandy. Táto udalosť odštartovala takzvanú pandiu diplomaciu, v rámci ktorej Čína požičiava pandy zoologickým záhradám po celom svete. Zoologické záhrady platia ročný poplatok, zvyčajne 500 000 až jeden milión dolárov za kus. Zvieratá slúžia ako veľvyslanci dobrej vôle Číny, zatiaľ čo podľa odborníkov zmierňujú autoritársky obraz krajiny a odvádzajú pozornosť od správ o porušovaní ľudských práv. V americkom Kongrese sa aktuálne rieši aj ustanovenie, že mláďatá pandy, ktoré sa narodili v zahraničí, musia byť v priebehu niekoľkých rokov odoslané do Číny. Keď sa v Spojených štátoch narodí mláďa pandy, zoologická záhrada musí Číne zaplatiť jednorazový poplatok vo výške 400 000 dolárov.
Starostlivosť o Pandy v Zoologických Záhradách
Starostlivosť o pandy v zoologických záhradách je náročná, ale zároveň veľmi obohacujúca práca.
Práca snov: Opatrovateľ pánd
Predstavte si, že ste platení za to, aby ste sa starali o roztomilé pandy, maznali sa s nimi a venovali im všetku svoju pozornosť. Znie to ako práca snov, však? Jedno čínske združenie ponúka túto jedinečnú príležitosť štedro plateným opatrovateľom pánd. Ich úlohou je zabezpečiť pandám všetko, čo potrebujú: bambusové výhonky, dostatok pohybu a nerušený spánok. Agentúra, ktorá hľadá záujemcov, sľubuje vybraným ročnú odmenu v sume 25 000 eur. Hovorkyňa agentúry uviedla: „Máte jedinú úlohu. Stráviť s pandami 365 dní v roku a zdieľať s nimi ich radosti i starosti, akoby boli vašimi deťmi.“ Podmienky pre záujemcov sú jednoduché: vek minimálne 22 rokov a základné znalosti o starostlivosti o pandy.
Chov Pandy Červenej v ZOO Bratislava
Zoo Bratislava ako prvá a jediná na Slovensku zahájila v roku 2011 chov pandy červenej. Samec Pung sa narodil v roku 2010 v belgickom Parc Paradisio a tam ho odchovali rodičia, s ktorými žil v rodinnom klane, až kým ho netransportovali do bratislavskej ZOO. Na konci septembra do bratislavskej Zoo zavítala samička Coco. Tá sa narodila v roku 2010 v chorvátskej Zoo Záhreb. Pochádzala z dvojčiat a jej dovoz odporučil európsky koordinátor chovu ako chovnú samicu k Pungovi. Vzťah Punga a Coco bol veľmi súdržný, no po mláďati ani stopa. Až koncom januára 2013 ich spozorovali pri párení. V polovici júna, trávila Coco nezvyčajne dlho času v búdke a… narodilo sa mláďa. Bola to samička, ktorú na základe verejného hlasovania pomenovali Aiko. V prvých mesiacoch života mladej samičky sa chovatelia snažili zasahovať a vstupovať do života rodiny čo najmenej. Pandy červené sú totiž pri odchove na to veľmi citlivé.
Mláďatá pánd červených v ZOO Bojnice
Národná zoologická záhrada Bojnice sa môže pochváliť úspešným chovom pánd červených. V roku 2024 sa tu narodili dve mláďatá pandy červenej. Za odchov získala zoo v súťaži Bílý slon 3. miesto. Odchov mláďat pandy červenej je však chúlostivá záležitosť. V roku 2025 sa v zoo opäť radovali z prírastku - narodili sa ďalšie mláďatá pandy červenej. Mláďatá sa momentálne nachádzajú v búdke mimo očí návštevníkov. Ak všetko pôjde dobre, tak o niekoľko týždňov by a už mohli začať objavovať aj vo výbehu. Začiatkom júna minulého roka čakalo na ošetrovateľky z úseku šeliem Dianu Mozolovú a Adriánu Dombayovú milé prekvapenie. Samica pandy červenej Bambu, ktorá k nám prišla iba rok pred tým, porodila dve mláďatá. Z dôvodu zabezpečenia pokoja, sme s oznámením radostnej správy istý čas čakali. V momente, keď sa Bambu cítila dosť bezpečne na to, aby mláďatá prenášala aj počas návštevníckych hodín, sme sa rozhodli informovať verejnosť. Zároveň sme vyzývali návštevníkov, aby boli voči zvieratám ohľaduplní a nesnažili sa mláďat dotýkať. Niektoré štúdie uvádzajú, že 40 % mláďat sa nedožije prvého roku života.
Prečítajte si tiež: Čo spôsobuje červenú predkožku u bábätiek?
Príchod Bambu do Bojníc
V apríli 2023 získala Národná zoologická záhrada Bojnice samicu pandy červenej menom Bambu. Pôvodne boli v expozícii pandy červenej dva samce. Starší z nich však kvôli zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu minulý rok uhynul. „Z tohto dôvodu sme sa začali zaujímať o možnosť získať do chovu samicu, čo sa nám napokon podarilo,“ uviedol Andrej Duchoň. Bambu bola do expozície pandy červenej vypustená v utorok 6. júna. Celý deň tak mohla skúmať svoj nový domov. O deň neskôr sa k nej pripojil aj samec Mao a my sme s napätím očakávali, čo sa bude diať. Iniciatívu hneď na začiatku prebrala ani nie ročná Bambu, ktorá bola na svojho „spolubývajúceho“ poriadne zvedavá.
Zimná Starostlivosť o Pandy v ZOO Bratislava
Panda červená sa nazýva podobne ako panda veľká, ale nie sú blízke príbuzné. Panda veľká patrí do čeľade medveďovité a panda červená do čeľade pandovité. Okrem toho, že značnú časť ich stravy tvorí bambus, obľubujú aj ovocie, zeleninu, drobný hmyz a stavovce, ktoré si v prírode dokážu uloviť, čiže patria medzi všežravce. Ak si myslíte, že teraz v zime tam toho veľa neuvidíte, mýlite sa! Vo vykurovaných expozíciách uvidíte okrem exotického vtáctva a plazov takmer všetky zvieratá. Sú dokonca také, ktoré sa na zimu vyslovene tešia, lebo leto ich ubíja. Taká je aj panda červená, ktorá pochádza z vysokohorského himalajského prostredia. Teplé počasie týmto zvieratkám nerobí dobre. „Našim pandám červeným začína obdobie radosti práve v týchto zimných mesiacoch. Majú viac energie a je to vidieť na prvý pohľad“, potvrdila Alexandra Podgorská, vedúca marketingu bratislavskej zoo.
Kŕmenie v ZOO Bratislava
Všetky zvieratá v zoo majú presne určenú kŕmnu dávku, ktorá odráža ich dietetické nároky. Svojvoľné kŕmenie môže vážne ohroziť ich zdravie. „Často sa, žiaľ, stretávame s tým, že návštevníci nerešpektujú návštevnícky poriadok a kŕmia zvieratá. Pritom zviera, ktoré kŕmia, nepoznajú, nevedia, koľko potravy už dostalo, či nemá alergiu, diétu a podobne. Najčastejšie sa s týmto problémom stretávame u našich primátov - makakov a gibonov, u ktorých z rúk návštevníkov okrem ovocia či zeleniny končí aj úplne nevhodná strava ako hranolky či keksíky. Zvieraťu môže spôsobiť vážne zdravotné zdravotné problémy, ktorých liečenie stojí peniaze, energiu a prítomnosť veterinárneho lekára. Samozrejme, aj chovatelia majú oveľa viac práce s chorým zvieraťom. Podávajú mu lieky, musia dbať na zvýšenú dezinfekciu prostredia a pod.
Panda Červená v ZOO Košice
V týchto dňoch prijali do zoo vzácnu zásielku. Kolegovia z poľskej Zoo Lodž doviezli do Košíc samičku pandy červenej. Volá sa Nerissa a má 1,5 roka. „V máji 2020 sme do zoo doviezli dvoch samcov - bratov, Daenga a Thimpiho zo Zooparku Chomutov. Po troch rokoch chovu samcov sme dostali odporúčania európskeho koordinátora. Jeden z bratov sa má onedlho presunúť do Zoo vo Veľkej Británii a Nerissa bude spojená s druhým samcom, ktorý u nás zostáva.