Rozvod alebo rozchod rodičov často vedie k potrebe upraviť starostlivosť o maloleté deti. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na návrh na starostlivosť o maloleté deti, vrátane vzorov a dôležitých informácií, ktoré vám pomôžu zorientovať sa v tejto zložitej oblasti.
Úvod
Keďže maloleté deti majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku, nie sú oprávnené ani spôsobilé vystupovať v konaní pred súdom samostatne, ale vyžaduje sa, aby boli zastúpené zástupcom. Právna úprava rozlišuje zákonného zástupcu a kolízneho opatrovníka, pričom zákonným zástupcom býva spravidla rodič maloletého dieťaťa.
Kto zastupuje maloleté dieťa v súdnom konaní?
Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) má spôsobilosť na právne úkony fyzická osoba v plnom rozsahu po dosiahnutí plnoletosti. Podľa § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Podľa § 9 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Z uvedených ustanovení občianskeho zákonníka vyplýva, že maloleté dieťa nie je schopné samo vystupovať v konkrétnych konaniach pred súdom, musí byť zastúpené buď zákonnými zástupcami - rodičmi, resp. kolíznym opatrovníkom.
Rodičovská dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
Zákon o rodine upravuje rodičovskú dohodu v slovenskej legislatíve. Zákonodarca je presvedčený, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami a ktorá odráža skutočné záujmy a potreby nielen dieťaťa, ale aj rodičov v konkrétnych podmienkach, funguje lepšie ako autoritatívne rozhodnutie súdu.
Dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu môžu medzi sebou uzavrieť rodičia, ktorí spolu nežijú. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že "nežiť spolu" neznamená automaticky "nebývať spolu“. Pod výrazom "žiť spolu" sa myslí úroveň a kvalita vzájomného vzťahu medzi rodičmi. spolu nežijú: z toho vyplýva, že nezáleží na tom, či sú rodičia dieťaťa manželmi alebo nie. Dôležité je, že spolu nežijú (buď nikdy ani nezačali žiť spolu alebo prestali spolu žiť). Keďže v takejto situácii dieťa nemôže byť s oboma rodičmi súčasne, je potrebné, aby sa rodičia na starostlivosti o dieťa dohodli.
Prečítajte si tiež: Výskyt ochorení v MŠ
Ak sú rodičia aj manželmi, ktorí sa rozvádzajú môžu medzi sebou uzavrieť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Vyhnú sa tak rozhodnutiu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode zo strany súdu. Pri formulovaní obsahu jednotlivých ustanovení dohôd majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok. V prípade, že rodičia plánujú nechať si svoju dohodu schváliť súdom, mali by už pri jej formulácii myslieť aj na, čo všetko súd posudzuje.
Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Formy starostlivosti o dieťa podľa rozhodnutia súdu
Súd môže rozhodnúť o rôznych formách starostlivosti o dieťa, pričom každá z nich má svoje špecifiká:
- Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov: Znamená to, že sa rodič o dieťa osobne stará, tomuto rodičovi je dieťa natrvalo zverené a bývajú spolu. Druhý rodič môže dieťa navštevovať, stýkať sa s ním. Ak sa styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravuje, znamená to, že prebieha na základe ústnej dohody medzi obami rodičmi alebo nie je vôbec obmedzený.
- Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté dieťa: Spočíva v osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, pri ktorej sa rodičia striedajú vo vopred určených časových intervaloch striedania. Intervaly striedania môžu byť s rovnomerne alebo nerovnomerný rozložením času. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždňový interval, príp. dvojtýždňový. Nie je vhodné ak sú intervaly príliš dlhé, pretože dieťa tak stráca kontakt s rodičom, u ktorého nie je. Pri školopovinných deťoch je vhodný spomínaný týždenný/dvojtýždenný cyklus striedania. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, príp. nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami.
- Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov: Je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi, t. j. stavu, ako keď rodičia dieťaťa vykonávajú rodičovské práva a povinnosti ako manželia prípadne nezosobášení partneri spoločne s minimálnym zásahom zo strany štátu a je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá a teda túto formu starostlivosti umožňuje. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou. Súčasne je vždy kritériom najlepší záujem dieťaťa teda zverením dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti musí byť naplnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa a zároveň musia tým byť zaistené jeho potreby.
Úprava styku s blízkymi osobami
K úprave styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami dochádza v prípadoch, kedy je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa (maloletý má s blízkou osobou vybudovaný vzťah a jeho prerušenie by malo na maloletého negatívny dopad) a vtedy ak to vyžadujú pomery v rodine. K úprave styku maloletého s blízkymi osobami dochádza na základe návrhu, ktorý na príslušný súd podávajú priamo dotknuté blízke osoby. Blízkou osobou sa rozumie osoba podľa ustanovenia § 116 zákona č. 40/1964 Zb.
Zastupovanie a správa majetku
Prípad, kedy maloleté dieťa zastupuje iba jeden z rodičov nastane, ak bol druhý rodič pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená. V praxi v bežných veciach maloletého dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy, sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa. V podstatných veciach maloletého dieťaťa rozhodujú rodičia vždy spoločne. V prípade ak sa rodičia nedokážu dohodnúť o podstatnej veci dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Prečítajte si tiež: Rodičovské združenia: Sprievodca
Výživné (Alimenty)
K výživnému môžu rodičia zaujať dva základné postoje, a to:
- dohodnú sa, že výživné sa neurčuje
- dohodnú sa na výške výživného.
Výživné sa neurčuje najčastejšie pri striedavej osobnej a spoločnej osobnej starostlivosti. Pri striedavej starostlivosti rodičia sa v zmysle zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, môžu dohodnúť, že rodič, ktorý má výrazne vyšší príjem ako druhý a dieťa má u tohto rodiča vyšší životný štandard bude výživné predsa len uhrádzať. Takto výživné zabezpečí, že dieťa bude mať u oboch rodičov zabezpečenú rovnakú životnú úroveň. Pri spoločnej osobnej starostlivosti sa výživné neurčí vôbec alebo si výživné určia rodičia vzájomnou dohodou.
Pri financovaní potrieb dieťaťa je veľmi užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky vznikajú počas starostlivosti jedného z rodičov a tento rodič ich uhrádza podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Sú to najčastejšie výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, šk. potreby a pod. Spoločné výdavky vznikajú bez ohľadu nato, u ktorého rodiča dieťa je a rodičia by ich mali uhrádzať spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcom vyhodnotení dôvodnosti a výšky takéhoto výdavku. Týmito výdavkami sú školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.
Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritéria dané Zákonom o rodine: odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, osobná starostlivosť rodiča o dieťa, starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú, najlepší záujem dieťaťa.
Vzájomná informovanosť a komunikácia
Najmä pri zverení dieťaťa do osobnej alebo striedavej osobnej starostlivosti rodičia nesmú zabúdať na právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati toho rodiča, ktorému maloleté dieťa nie je zverené alebo sa u neho nenachádza.
Prečítajte si tiež: Príručka pre rodičov počas zatvorenia škôlky
Kolízny opatrovník
Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd ustanoví maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje deti, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a deťmi alebo medzi deťmi navzájom. Podľa § 31 ods. 3 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) ak maloletý nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže maloletého zastupovať, súd mu ustanoví opatrovníka. Podľa § 31 ods. 4 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61.
Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený (viď R 45/1986). Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať.
Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov. Záujmy toho, kto má byť ustanovený súdom za kolízneho opatrovníka, sa nesmú stretať so záujmami dieťaťa.(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. júla 2011, sp. zn. 4 Cdo 170/2011). Funkciou kolízneho opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme.
V zmysle § 73 ods. 2, písm. b/ zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately (zákon č. 305/2005 Z.z.) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom je práve § 31 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.). Zároveň na základe zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele úrad zabezpečuje sústavnú ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa (§ 73 ods. 2, písm. a/ zákona č. 305/2005 Z.z.).
Kolízny opatrovník, aj keď nie je účastníkom konania, v konaní pred súdom má postavenie účastníka konania, ktoré ho oprávňuje k tomu, aby sa v priebehu konania zúčastňoval na pojednávaniach súdu. Taktiež má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, navrhovať vykonanie procesných dôkazov, prípadne navrhovať ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhovať súdu, ako má vo veci rozhodnúť vzhľadom na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Kolízny opatrovník všetky skutočnosti, ktoré zistil na základe šetrení pomerov písomne oznámi súdu, resp. vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní ústne do zápisnice, ako i písomná správa doručená súdu sú z procesného hľadiska dôležité dôkazy, ktoré významnou mierou prispievajú k objektívnemu posúdeniu veci, najmä ako má súd v záujme dieťaťa o úprave výchovných pomerov dieťaťa rozhodnúť. Preto ústne vyjadrenie a správa zo zisťovania pomerov musia byť podložené reálnymi úkonmi, ktoré orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo veci vykonal. Zároveň vyjadrenie kolízneho opatrovníka musí byť presvedčivé, keďže spolu s písomnou správou sú dôkazom, resp. dôkazným prostriedkom. Súčasťou písomnej správy kolízneho opatrovníka zo zisťovania pomerov dieťaťa, ako i jeho ústneho vyjadrenia na pojednávaní je návrh (odporúčanie) súdu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, pričom tento musí byť v súlade so záujmom dieťaťa.
Možnosť vzniesť námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi nie je upravená v žiadnom právnom predpise a nie je teda daná kompetencia súdu ani správneho orgánu o takejto možnosti rozhodnúť. V prípade, že by účastníci súdneho konania namietali alebo vyjadrili nespokojnosť s postupom orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka, je potrebné rozlíšiť, či podanie smeruje proti konaniu fyzickej osoby, ktorá zastupuje orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na základe plnej moci alebo podanie smeruje proti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako kolíznemu opatrovníkovi. V prípade, ak námietka smeruje proti fyzickej osobe - zástupcovi, ktorý zastupuje orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, posúdiť postup zamestnanca je oprávnený príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
V zmysle § 23 Občianskeho zákonníka je zastúpenie, t.j. oprávnenie konať za iného v jeho mene, možné buď priamo zo zákona, rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve. Vzhľadom na to, že kolízny opatrovník, ktorý je procesným opatrovníkom „ad hoc" ustanovený súdom na konkrétne konanie alebo vykonanie úkonu, je jeho funkcia nezastupiteľná. Aj keď je táto funkcia nezastupiteľná, môže o vykonanie určitého úkonu kolízny opatrovník požiadať iný úrad, ak je to účelné (napr. úrad, ktorý je súdom ustanovený za kolízneho opatrovníka, požiada iný úrad o zistenie pomerov maloletého dieťaťa, prípadne názoru dieťaťa, v obvode ktorého má svoje bydlisko, a zároveň požiada o zaslanie správy, resp. podkladov, na základe ktorých kolízny opatrovník vypracuje správu zo zisťovania pomerov, a túto doručí súdu. Okresný súd ustanoví za kolízneho opatrovníka úrad, v obvode ktorého má dieťa svoje bydlisko, a ktorý sa nenachádza v obvode sídla okresného súdu. Kolízny opatrovník na požiadanie súdu zistí pomery dieťaťa, jeho názor, vypracuje správu zo zisťovania pomerov dieťaťa a túto zašle súdu. V týchto situáciách, ak je účasť kolízneho opatrovníka na pojednávaní, najmä pre veľkú vzdialenosť obtiažna, môže požiadať úrad, ktorý má sídlo v obvode súdu, ktorý vo veci koná, aby ho zastúpil na pojednávaní, na ktoré ho splnomocní.
Na konanie vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, je s účinnosťou zákona č. 388/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1964 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov je od 1. 1. V týchto konaniach vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, je potrebné, aby funkciu kolízneho opatrovníka vykonával priamo ten úrad, ktorý bol v zmysle § 31 Zákona o rodine uznesením príslušného okresného súdu ustanovený za kolízneho opatrovníka dieťaťa.
Je potrebné mať na zreteli, že orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately je pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka oprávnený zisťovať rodinné pomery, bytové pomery a sociálne pomery dieťaťa, ktoré sú dôležité pri rozhodovaní súdu. Pri zisťovaní pomerov dieťaťa vo veciach úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately zisťuje informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď len jeden rodič prejaví záujem o osobnú starostlivosť o dieťa obidvoma rodičmi a posudzuje možnosti osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi s prihliadnutím na záujem dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a na názor dieťaťa (§ 20 ods. 2 zákona č. 305/2005 Z.z.).
Pri zisťovaní názoru dieťaťa musí orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately poskytnúť dieťaťu pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec. Musí mať na zreteli, aby nedochádzalo k násilnému zasahovaniu do súkromia rodiny, resp., aby výkon kolízneho opatrovníctva nemal negatívny dopad na účastníkov konania, osobitne na dieťa (§ 21 zákona č. 305/2005 Z.z.).
Zisťovanie pomerov dieťaťa a názoru dieťaťa vykonáva orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately jednak na dožiadanie súdu, t.j. a) ako orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ktorý má dané kompetencie v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. a jednak vo svojej pôsobnosti v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. V záujme objektívneho posúdenia veci vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa, je dôležité zistiť názor dieťaťa, ktorému musí byť venovaná náležitá pozornosť, vychádzajúc z Dohovoru o právach dieťaťa, ako i zo zákona o rodine. Názor dieťaťa súd zisťuje spravidla prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom je potrebné mať na zreteli vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť. Zisťovanie názoru dieťaťa priamo súdom je skôr výnimočné, a v prípade, že súd sám vypočúva dieťaťa, je dôležité, aby takéto vypočutie dieťaťa bolo neformálne. Vtedy väčšinou zisťuje názor dieťaťa mimo pojednávacej miestnosti, otázky kladie spôsobom, aby boli pre dieťa čo najprijateľnejšie, samozrejme s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť. Názor dieťaťa môže súd zistiť aj prostredníctvom zástupcu dieťaťa. V súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa, s ustanovením § 43 ods.1 zákona o rodine a v zmysle § 100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd je povinný prihliadnuť na názor maloletého dieťaťa.
V zmysle Zákona o rodine v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má dieťa právo byť vypočuté. Ak rodičia žijú oddelene a dieťa býva u jedného z rodičov, na účely zisťovania sociálnych a rodinných pomerov maloletého dieťaťa je potrebné, aby kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov v domácnosti otca aj v domácnosti matky, prípadne aj v domácnosti toho, kde sa dieťa zdržuje (napr. u starých rodičov, ďalších príbuzných a podobne). Ak je to vhodné a účelné možno v rámci šetrenia pomerov v rodine so súhlasom dieťaťa a prítomného rodiča (rodičov) vykonať pohovor s dieťaťom na účely zistenia jeho názoru. Pri zisťovaní rodinných a sociálnych pomerov, ako i priamo v súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa pre konanie, je vhodné návštevu kolízneho opatrovníka vopred neohlásiť. Nie je však vylúčené, aby kolízny opatrovník svoju návštevu ohlásil vopred za účelom zabezpečenia prítomnosti rodičov, prípadne jedného z nich, aby mohlo byť šetrenie uskutočnené. Na vstup do bytu alebo domu je potrebný súhlas vlastníka alebo užívateľa bytu alebo domu. Účastníci konania o úkonoch, ktoré je potrebné vykonať zo strany …
Vzory návrhov na starostlivosť o maloleté deti
Nasledujúce vzory vám môžu poslúžiť ako inšpirácia pri príprave vlastného návrhu. Je však dôležité prispôsobiť ich vašej konkrétnej situácii a poradiť sa s právnikom.
Vzor návrhu na starostlivosť o maloleté deti (zmena úpravy styku)
Okresný súd Dunajská Streda## V Dunajskej Strede dňa 25. 11.
Žalobca: Teodora Blatňáková, nar. 18. 08., bytom…
Žalovaný: Dominik Blatňák, nar. 19. 12., bytom…
Vec: Návrh na zmenu rozhodnutia o úprave styku s maloletými deťmi Jankou Blatňákovou, nar. 28. 03. a Jánom Blatňákom, nar. 11. 07.## I.
Manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 1C/18/2010-17 zo dňa 14. 12. Následne bolo na návrh otca zmenené rozhodnutie o úprave styku, a to rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 2P/6/2011-20 zo dňa 03. marca 2011, a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v roku v dňoch od štvrtku v čase od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod.
Dôkazy: Spisy OS Dunajská Streda, sp. zn. 1C/18/2010-17 a 2P/6/2011-20
II.
Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti som zamestnaná v obchodnej spoločnosti Superobchod, s.r.o. so sídlom Senegalská 4016, Dunajská Streda, kde pracujem vo viaczmennej prevádzke, kde sa musím prispôsobiť potrebám môjho zamestnávateľa, je pre mňa nevyhnutné, aby došlo k zmene rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi a to tak, že otec bude oprávnený sa stýkať s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v roku v dňoch od štvrtku v čase od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod. V ostatnom navrhujem ponechať rozsudok o úprave styku č. k. 2P/6/2011-20 zo dňa 3. marca 2011 bez zmeny.
III.
Konanie je vecne oslobodené od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm.
IV.
Vzhľadom k uvedenému žiadam ctený súd, aby s poukazom na ustanovenie § 163 ods.
Návrh:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 2P/6/2011-20 zo dňa 3. marca 2011 v prvej výrokovej časti, a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v roku v dňoch od štvrtku v čase od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod.
Teodora Blatňáková, v. r.
Vzor návrhu na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
Okresný súd Lučenec## V Lučenci dňa 7. 10.
Navrhovateľka: Dagmar Kertésová, nar. 19. 12. 1949, bytom Nevädzova 7, Lučenec, št. obč.
Účastníci konania:
Alžbeta Molnárová rod. Kertésová, nar. 17. 09. 1969, trvale bytom Nevädzova 7, Lučenec, št. obč.
Ján Molnár, nar. 15. 06. 1971, bytom Bratislava, Mokrohájska 19, št. obč.
Mal. Eugen Molnár, nar. 12. 06. 1997, bytom u navrhovateľky