Oneskorený vývin reči je stav, ktorý ovplyvňuje značnú časť detskej populácie. Tento článok sa zameriava na príčiny, prejavy a možnosti terapie oneskoreného vývinu reči, ako aj na vývinovú dysfáziu, ktorá je jednou z foriem narušenej komunikačnej schopnosti.
Úvod do problematiky
Vývin reči je komplexný proces, ktorý prebieha v niekoľkých fázach. U niektorých detí však môže dôjsť k oneskoreniu alebo narušeniu tohto procesu. Oneskorený vývin reči postihuje približne 17 % detí do troch rokov, pričom tieto deti môžu rozumieť slovám, ale nerozprávajú a na komunikáciu používajú gestá. Porucha reči je trvalejšia - dieťa sa nevyvíja len pomalšie, ale inak. Narušené sú konkrétne jazykové oblasti: gramatika, porozumenie, artikulácia.
Vývinová dysfázia
Dysfáziou trpí 4 až 7 percent populácie. Ide o narušenie komunikačnej schopnosti. V klinickej praxi sa častejšie vyskytuje u chlapcov ako u dievčat. Vývinová dysfázia sa prejavuje tým, že dieťa má zníženú schopnosť naučiť sa verbálne komunikovať aj keď podmienky na rozvoj reči sú primerané.
Príčiny dysfázie
Častou príčinou dysfázie býva mozgová dysfunkcia alebo jemné poškodenie mozgových štruktúr rečových zón ľavej hemisféry. Toto poškodenie býva zapríčinené väčšinou nedostatočným prísunom kyslíka do mozgu pred alebo počas pôrodu.
Diagnostika dysfázie
Jednoznačne sa dá potvrdiť najskôr až medzi tretím a štvrtým rokom dieťaťa. Deti bývajú diagnostikované spravidla okolo piateho až siedmeho roku, niekedy aj neskôr. Veľmi dôležitou súčasťou diagnostiky je spolupráca logopéda a psychológa. Logopéd vyšetruje porozumenie reči, rozbor gramatiky, výslovnosť dieťaťa. Psychológ vyšetruje neverbálne schopnosti dieťaťa a porovnáva ich s úrovňou výkonu dieťaťa vo verbálnych úlohách. Práve výraznejší rozdiel medzi verbálnym a neverbálnym skóre v teste v prospech neverbálneho, býva dôležitým potvrdením diagnózy vývinovej dysfázie.
Prečítajte si tiež: Podmienky predĺženia rodičovskej dovolenky
Prejavy dysfázie
Pri tejto poruche si môžete všimnúť niekoľko z nasledujúcich prejavov: oneskorený vývoj reči, nezrozumiteľná reč, dochádza k zámene hlások alebo slabík, prehadzovanie slovosledu slov vo vete, používanie nesprávnych prípon, vynechávanie niektorých slov, obmedzená slovná zásoba, reč detí pripomína reč cudzincov učiacich sa po slovensky, problém so spájaním slov do viet, predložkovými spojeniami, používaním zvratných zámen (sa, si, som), skrátených tvarov osobných zámen (ti, mi, ho), časté komolenie dlhších menej známych slov, nepresné opakovanie slov, námaha a neistota spojená s vyjadrovaním, obmedzená komunikácia a neochota hovoriť, nerovnomerný rozvoj intelektu, narušené zrakové vnímanie - problémy pri kreslení, nesprávne znázornené priamky, roztrasené čiary, značná časť papiera býva nevyužitá, narušené sluchové vnímanie, je porušená schopnosť sluchu rozlišovať jednotlivé prvky reči, porucha krátkodobej pamäti, narušená oientácia v čase a v priesotre, problémy pri pohybových hrách, porucha motoriky rúk, úst,nepresný pohyb jazyka, pier alebo tváre, nesprávne držanie pera alebo ceruzky, náročné je aj chápanie a používanie symbolov a abstraktných pojmov, napr. Pri tomto type poruchy dieťa počuje, ale nedokáže zvuky diferencovať, má obtiaže v dekódovaní reči. Dieťa nerozumie, a preto sa bojí zmien. Potrebuje opakujúce sa rituály a často má také prejavy správania ako pri autizme. Prítomné sú aj ďalšie problémy - zaostáva rozvoj abstraktného myslenia, deti si ťažko osvojujú napr. V tomto prípade ide o poruchu rozlišovania zvukov a vnímania ich sekvencií. U detí tak dominujú obtiažne fonologické spracovania pri inak relatívne normálnom porozumení. Vývin reči v predverbálnom období nebýva zvyčajne ničím nápadný, prvé slová sa objavujú včas, ale potom sa už slovná zásoba dlho nerozširuje. Porozumenie reči sa vyvíja dobre. Tento typ sa vyskytuje najčastejšie. Všetci ľudia s expresívnou poruchou reči majú totiž v určitom zmysle aj potiaže s porozumení hovoreného slova, hlavne na úrovni zložitejších gramatických štruktúr.
Terapia dysfázie
Terapia býva dlhodobá. Pomerne často sa stáva, že dysfatické deti v školskom veku majú problémy súvisiace s učením, konkrétne s čítaním a písaním - dyslexia, dysortografia. V súčasnosti existujú terapeutické postupy, ktoré pomáhajú kompenzovať prejavy dysfázie a existujú postupy, ktoré predstavujú prevenciu problémov súvisiacich s čítaním (fonematické uvedomovania podľa Eľkonina), počítaním (škola pozornosti), efektívne komunikačné stratégie a stratégie učenia pre tieto deti. Pred nástupom do školy niektoré základné školy ponúkajú nultý ročník.
Oneskorený vývin reči (OVR)
O oneskorenom vývine reči hovoríme vtedy, keď dieťa spĺňa poradie vývinových štádií reči, ale s oneskorením minimálne 6 mesiacov oproti normám. Reč sa teda rozvíja v rovnakom poradí ako u bežných detí, len neskôr. Dieťa používa prvé slová (napr. „mama“, „baba“), reaguje na svoje meno, chápe jednoduché pokyny ako „daj“, používa gestá (napr. Oneskorený vývin reči znamená, že dieťa sa vyvíja rovnakým spôsobom ako ostatné deti, len pomalším tempom. Rečové schopnosti sa rozvíjajú neskôr, ale v rovnakom poradí. Typické príznaky oneskoreného vývinu reči sú, že sa prvé slová u dieťaťa objavia až okolo 2. roka (namiesto 12-18 mesiacov), alebo dieťa začne spájať slová do viet neskôr, než je bežné.
Príčiny oneskoreného vývinu reči
Oneskorený vývin reči u detí môže mať viacero príčin. Často ide o vývinové odchýlky bez závažnej diagnózy - niektoré deti jednoducho potrebujú viac času. Oneskorenie reči môže mať rôzne príčiny - vývojové chyby, mentálna porucha, psychosociálna deprivácia, nesprávne návyky (cumlík), nedostatok podnetov a pod. Ďalším faktorom môže byť prioritizácia motorických schopností, kde niektoré deti sa viac sústredia na fyzické schopnosti, ako je lezenie a skákanie, čo môže znížiť ich záujem o rozprávanie. Okrem toho, ak rodičia alebo starší súrodenci rýchlo predvídajú potreby dieťaťa, dieťa môže mať menšiu motiváciu komunikovať ich, čo môže ovplyvniť jeho vývoj reči. Genetická predispozícia: Ak sa v rodine vyskytli rečové poruchy napr. u rodičov, je vyššia pravdepodobnosť, že sa objavia aj u dieťaťa. Familiárny výskyt má napr. Problémy počas tehotenstva a pôrodu: Ťažký pôrod mohol ovplyvniť vývin mozgu a tým aj reči. Problémy so sluchom: Ak dieťa dobre nepočuje, nemôže správne napodobňovať zvuky a slová.
Ako pomôcť dieťaťu s oneskoreným vývinom reči
Najlepšie výsledky pri oneskorenom vývine reči prináša každodenná, prirodzená komunikácia. Deti sa učia hovoriť najmä tak, že počúvajú a napodobňujú dospelých. Preto je dôležité, aby vaša reč bola pomalá, jasná a rytmická. Reč má pre dieťa zmysel najmä v konkrétnom kontexte. Keď mu pri každodenných činnostiach slovne popisujete dianie (napr. Knihy sú výborným nástrojom, ako pomôcť dieťaťu rozprávať. Sú ideálne na rozširovanie slovnej zásoby a porozumenia. Pasívne pozeranie televízie alebo videí nenahrádza živý rozhovor a vývinu detskej reči rozhodne neprospieva. Cielené rečové hry pomôžu dieťaťu rozširovať slovnú zásobu. Môžete použiť napr. praktické logopedické kartičky na rozvoj reči s obrázkami. V našej ponuke nájdete verzie pre deti, ktoré ešte nehovoria aj pre deti od 2 rokov, ktoré už poznajú prvé slová. …najväčší prínos pri oneskorenom vývine reči má komplexný prístup, ktorý spája logopedickú terapiu, pedagogické aktivity a bohaté jazykové prostredie doma? Podľa štúdie deti s takýtmo viacúrovňovým programom dosiahnu rýchlejší a stabilnejší pokrok než tie, ktoré majú len jeden typ intervencie. Ak máte pocit, že reč vášho dieťaťa napreduje pomalšie, nie je to dôvod na paniku, ale na zvýšenie pozornosti a cvičenia. Oneskorený vývin reči sa vo väčšine prípadov dá správnym prístupom pozitívne ovplyvniť. Ak máte pochybnosti, vaším prvým kontaktom je pediater, ktorý vás vhodne nasmeruje a prípadne odporučí logopedickú intervenciu.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Aktivity a cvičenia na podporu rozvoja reči
Dobrou správou je, že mnohé rečové chyby sa dajú s trpezlivosťou a pravidelnými rečovými cvičeniami zlepšiť aj v domácom prostredí. Prípadne môžu hravou formou doplniť cviky od logopéda. Vyskúšajte napr. Hladný jazýček: Dieťa vyplazuje jazyk čo najďalej a potom ho zasunie späť. Aký je? (Prídavné mená): Keď dieťa pomenuje predmet, pridajte otázku: "Aká je tá loptička?" Navádzajte ho k použitiu prídavných mien (napr. Slová z tej istej rozprávky: Z vybranej rozprávky (napr. Hádanky: Hádajte si navzájom jednoduché hádanky, ktoré opisujú predmety alebo zvieratá. Napríklad: "Mám kolesá a jazdím po ceste. "Na čo myslím?": Myslíte na nejaký predmet a dieťa háda otázkami. (Je to červené? Zrozumiteľná reč je pre škôlkara naozaj dôležitá. Otvára mu dvere k hrám, kamarátstvam a buduje zdravé sebavedomie Ak premýšľate, ako zábavne a efektívne podporiť rozvoj reči vášho dieťaťa, vyskúšajte naše Kartičky rapotačky (pre deti od 8. Sú navrhnuté na základe odporúčaní logopédov, tak, aby deti nové slová priam hltali. Drobci si vďaka zábavnej forme ani neuvedomia, že sa učia a vy sa po krátkom čase bude tešiť z ich pokrokov.
Vývinová jazyková porucha (VJP)
Vývinovú jazykovú poruchu diagnostikuje klinický logopéd či logopedička po 3. roku života. Vo vývine reči sa nemusí dieťa oneskorovať, ale jednotlivé rečové míľniky (dôležité štádiá vývinu reči), si neosvojuje v primeranej kvalite alebo poradí. Vývinová jazyková porucha sa môže prejaviť napríklad v zlom rozlišovaní zvukov reči, rozdielom medzi aktívnou slovnou zásobou (dieťa jej rozumie a aktívne ju v reči využíva) a pasívnou slovnou zásobou (dieťa jej síce rozumie, ale samo ju nevie používať), pasívna môže výrazne prevládať nad aktívnou. Narušená môže byť aj gramatika reči, tvorba správneho slovosledu vo vetách, artikulácia hlások, prípadne dieťa nemusí byť schopné využívať svoje jazykové schopnosti k plnohodnotnej komunikácii s okolím.
Liečba vývinovej jazykovej poruchy
Aj pri vývinovej jazykovej poruche kladieme dôraz na kvalitnú a podrobnú diagnostiku a jej správne vyhodnotenie, pretože dôležité nie je len určenie správnej diagnózy, ale aj zhodnotenie slabých a silných stránok rečového vývinu dieťaťa. Toto zhodnotenie nám pomáha vytvoriť ciele, ktoré sú dôležité pre správne nasmerovanie následných terapeutických sedení. Keďže vývinová jazyková porucha sa môže objavovať aj ako sprievodný jav iných vývinových porúch, výhodou služieb na Klinike Calma je aj možnosť spolupráce s viacerými odborníkmi v oblasti vývinu reči a ľahšia dostupnosť pri potrebe kombinovaných terapií.
Kedy vyhľadať logopedickú pomoc?
Je dôležité sledovať vývin reči dieťaťa a v prípade akýchkoľvek pochybností vyhľadať odbornú pomoc. Tu je niekoľko indikátorov, kedy by ste mali zvážiť logopedickú konzultáciu:
- V 2. roku dieťaťa, ak: má dieťa slabú slovnú zásobu (menej ako 50 slov alebo používa menej ako 10 zrozumiteľných slov), rozumie takmer všetkému, no vôbec nerozpráva, nerozumie - dostatočne nereaguje na pokyny rodičov, netvorí dvojslovné vety (mama daj, mama poď…), má problémy s príjmom potravy - odmieta viacero jedál, prijíma len kašovitú stravu, má problémy so spracovaním tuhej stravy, hrá sa prevažne osamote, hra je stereotypná, nenadväzuje očný kontakt.
- V 3. roku dieťaťa, ak: má výrazne lepšie porozumenie ako je jeho reč, reč je ťažko zrozumiteľná pre okolie, má slabú slovnú zásobu a často používa nesprávnu gramatiku, má nesprávnu výslovnosť hlások - napr. velárne „hrdelné“ R, sykavky (Č, Š, Ž, DŽ C, S, Z, DZ) vyslovuje s jazykom medzi zubami, prípadne problémy s vyslovovaním hlások K, T, M, N, P, dýcha ústami, má problémy s jemnou a hrubou motorikou.
- V 4. roku dieťaťa, ak: komolí dlhé slová a jeho reč je pre okolie ťažšie zrozumiteľná, má hrdelné R, sykavky (Č, Š, Ž, DŽ C, S, Z, DZ), alebo hlásky D, T, N, L tvorí medzi zubami, netvorí súvetia a má zlú gramatiku, sa objavia neplynulosti (zajakávanie sa) po dobu niekoľkých mesiacov, prípadne si svoje zajakávanie začne uvedomovať a trápi ho to, dýcha ústami alebo má problémy s jemnou a hrubou motorikou. V tomto období by mala byť reč dieťaťa už ľahko zrozumiteľná aj keď ešte nemusí byť úplne gramaticky správna a hlásky L, R môže buď vynechávať, alebo ich v reči nahrádzať napríklad hláskami U, V, J.
- Po 5. roku treba vyhľadať klinického logopéda v prípade, ak: má dieťa problém s porozumením a nevie si zapamätať dlhšie inštrukcie, jeho rečové a jazykov schopnosti nie sú plne rozvinuté, nie je plnohodnotným komunikačným partnerom so správnou výslovnosťou a gramatikou. slovná zásoba nie je dostatočná na to, aby bez problémov prerozprávalo príbeh alebo osobný zážitok.
Ďalšie poruchy reči u detí predškolského veku
Okrem oneskoreného vývinu reči a vývinovej dysfázie existujú aj ďalšie poruchy reči, ktoré sa môžu vyskytnúť u detí predškolského veku. Medzi ne patria:
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
- Dyslália: Rečová vada, ktorá sa týka chybnej výslovnosti. Ide o poruchu artikulácie, pri ktorej dieťa nedokáže správne vyslovovať jednu alebo viacero hlások. Je to jedna z najbežnejších porúch reči u detí v predškolskom veku. Prejavuje sa vynechávaním hlásky, nahrádzaním hlásky alebo skresľovaním hlásky.
- Zajakavosť (koktavosť): Porucha plynulosti reči, ktorá sa prejavuje nedobrovoľnými opakovaniami hlások, slabík alebo slov, predlžovaním hlások alebo neistými pauzami v reči. U predškolákov môže mať rôzne formy a intenzitu. Niekedy sa objavuje len v určitých situáciách (napr.
tags: #oneskoreny #vyvin #reci #priciny