Úvod
Rodičia sa často zamýšľajú nad tým, ako najlepšie podporiť svoje deti v rozvoji. Hľadajú odpovede na otázky, ktoré hračky sú pre ich dieťa tie pravé a ako spoločne objavovať svet. Tento článok prináša informácie a inšpirácie, ako prostredníctvom hry a zábavy v záhrade, ale aj v interiéri, podporiť motorické, senzorické a sociálne zručnosti detí rôzneho veku.
Rozhovor s odborníčkou
Susanna Weubel, odborníčka na detskú pedagogiku s dlhoročnými skúsenosťami v rodičovskej iniciatíve, zdieľa svoje poznatky a rady pre rodičov.
Milá Susanna, môžete sa nám v krátkosti predstaviť?
Volám sa Susanna Weubel a mám 31 rokov. Vyštudovala som vychovávateľstvo a neskôr aj detskú pedagogiku. Deväť rokov pôsobím v rodičovskej iniciatíve „AgnesSpatzen e.V.“ a tri roky som vo vedení. V AgnesSpatzen sa staráme o 15 detí do troch rokov. Práca s deťmi ma veľmi baví a zároveň mám rada aj úlohy, ktoré so sebou vedúca funkcia prináša.
Všetci rodičia chcú podporovať svoje deti najlepšie, ako vedia, ako majú postupovať?
Vo všeobecnosti platí: Ak chcete podporovať svoje dieťa, poskytnite mu priestor! Deti chcú a potrebujú získavať skúsenosti. Len tak môžu spoznávať svet a rozvíjať svoje schopnosti. Rodičia môžu svoje deti podporiť tak, že im budú neustále dávať nové impulzy a sprevádzať ich pri zbieraní skúseností. Dôležité je: nepreháňajte to, dieťa si určí svoje tempo samo. Novým podnetom môže byť napríklad nové herné vybavenie či hračky, ale aj obyčajná voda v pieskovisku, aby sa deti mohli poriadne zababrať. To stimuluje učenie a podporuje rozvoj!
Herné vybavenie z pedagogického hľadiska
Dôležitá je kombinácia rôznych aktivít a skúseností. Už obyčajná voda v pieskovisku môže byť pre dieťa podnetná.
Prečítajte si tiež: Diéta a viera v detských omaľovánkach
Ktoré herné vybavenie je dôležité z pedagogického hľadiska?
Hlavne pre malé deti je veľkou skúsenosťou, keď sa prvýkrát spustia po šmýkačke. Šesťročné dieťa, naopak, to už zvládne „ľavou zadnou“. Obzvlášť užitočné je také herné vybavenie, ktoré navzájom kombinuje rôzne skúsenosti a zručnosti. Napríklad preliezačka posilňuje odvahu a sebavedomie, ale aj koordináciu, rovnováhu a držanie tela.
Podpora motorických a senzorických schopností
Motorické a senzorické schopnosti spolu úzko súvisia a navzájom sa ovplyvňujú.
Ako môžem podporiť motorické a senzorické schopnosti svojho dieťaťa?
Senzorické podnety sa spracovávajú v mozgu a premietajú sa do reality. Čím je dieťa mladšie, tým viac nových podnetov mladý mozog denne spracuje. Postupne to však klesá. Práve staršie deti už svoje hračky dobre poznajú a hojdanie už nie je pre nich ničím novým. Deti v tomto období ďalej zdokonaľujú svoje motorické a senzorické schopnosti. Aj tu platí: Nové impulzy vždy podporujú rozvoj, bez ohľadu na vek. Okrem toho aj tu je potrebné deťom poskytnúť stále nové možnosti na získavanie skúseností a zamerať sa na individuálne potreby dieťaťa.
Podnety pre rôzne vekové skupiny
Každá veková skupina potrebuje iné podnety a aktivity, ktoré zodpovedajú ich schopnostiam a záujmom.
Potrebujú rôzne vekové skupiny odlišné podnety?
Áno aj nie. Všetky vekové kategórie sa radi hýbu. Vzhľadom na rozdielne motorické schopnosti sa ponúkajú aj iné aktivity. Deti do troch rokov potrebujú väčšinou ešte sprievod. Časom sa stávajú samostatnejšími a vo veku dvoch až troch rokov sa začínajú stretávať s inými deťmi. Napríklad tanec milujú takmer všetky deti. A pohyb je dobrý - trénuje motoriku a vnímanie tela. V zásade sa dá povedať, že každé dieťa bez ohľadu na vek by sa malo venovať svojim záujmom a potrebám.
Prečítajte si tiež: Ako zabaviť dieťa počas choroby: Kreatívne hry
Záhrada ako ihrisko
Záhrada ponúka množstvo príležitostí na hru a objavovanie bez toho, aby sa zmenila na klasické detské ihrisko.
Ako využiť záhradu bez toho, aby sa z nej stalo rovno detské ihrisko?
Deti sa veľmi tešia z toho, keď sú zapájané do každodenných činností. Môžu napríklad podať krhlu, keď spolu sadíte kvety. Okrem toho je záhrada skutočným rajom, pretože je tu veľa rozličných materiálov, napr. rastliny, trávnik, mach, kamene, zem či lístie. Čo sa deje s listami počas roka alebo aký je trávnik na dotyk, keď ho čerstvo zalejete? Prečo sa stará palica zlomí, ale mladá vetvička nie? Deti kladú veľa neuveriteľných otázok, na ktoré spolu môžete hľadať odpovede v záhrade, parku alebo lese. Aj zvieratá a hmyz sú pre deti mimoriadne zaujímavé. Môžete ich pozorovať ďalekohľadom alebo lupou. Najmä u starších detí sa často rozvíja túžba niečo postaviť. Snom mnohých detí je mať dom na strome. Alternatívou je stan típí, ktorý možno rýchlo postaviť aj rozložiť. Nemusíte mať teda v záhrade rovno celé ihrisko, pretože samotná príroda toho veľa ponúka.
Stimulácia chodidiel a fantázie
Chodník naboso je skvelý spôsob, ako stimulovať citlivosť chodidiel a rozvíjať koordináciu.
Ako stimuluje deti napríklad taký chodník naboso?
Dobre posilňuje cit v chodidlách. Nechýba ani rovnováha a koordinácia očí a chodidiel. Väčšinou máme vonku obuté topánky. Pre mnohé deti je to spočiatku veľmi nezvyčajný pocit - mimochodom, aj pre dospelých. Chodník naboso však nemusíte nevyhnutne využiť len na chodenie. Zažiť ho môžete aj rukami. Alebo po chodníku môžete prejsť „po štyroch“: Ako sa potom cítia vaše kolená? Vašej fantázii sa medze nekladú. Ak nemáte v záhrade chodník naboso alebo si ho nechcete kvôli tomu zakladať, vždy si môžete urobiť výlet do lesa.
Hojdanie pre všetky vekové kategórie
Hojdanie je zábava a aktivita, ktorá rozvíja koordináciu a odvahu.
Prečítajte si tiež: Rozvoj zručností detí pomocou omaľovánok
Hojdanie je aj pre dospelých, však?
Smiech Áno, v každom človeku sa ukrýva dieťa. A hojdanie je skvelou aktivitou pre celkovú koordináciu tela. Nabrať správnu rýchlosť a rozhojdať sa čo najvyššie, a tým rozvíjať svoju odvahu. Deti najprv musia získať potrebnú obratnosť, aby mohli absolvovať celý sled pohybov. Vo veku troch až štyroch rokov to môže byť pre ne ešte príliš náročné. Aj preto, že hojdačka môže byť pre ne ešte vysoká a deti z nej nevedia samy zliezť, nieto si na ňu sadnúť. Je veľmi dôležité, aby deti mohli samy prerušiť hru, keď dostanú strach alebo si už viac neveria. Týka sa to napríklad aj preliezačky alebo kladiny. Dieťa by malo vždy vedieť na herné vybavenie samostatne „nastúpiť“.
Ako pomôcť deťom pri zvládaní emócií
Zvládanie emócií u detí je pre rodičov často výzvou, najmä počas obdobia vzdoru. Ako reagovať, keď dieťa nechce odísť z ihriska, ignoruje vaše volanie, bije, hryzie alebo kričí pre „malichernosti“? Tento článok prináša praktické tipy, ako pomocou hier, empatie a rituálov predchádzať konfliktom a naučiť deti zvládať svoje pocity. Pochopením detského sveta a jeho potrieb môžete urobiť z každodenných situácií pokojnejšie a radostnejšie chvíle.
V predchádzajúcom článku sme si bližšie popísali obdobie vzdoru (fázu osamostatňovania sa) a určité techniky, ktoré nám pomôžu pri spolupráci s dieťaťom. V tomto článku vám popíšem situácie, s ktorými sa môžete stretnúť v období vzdoru a možné spôsoby ako k nim pristupovať.
Nechce odísť z ihriska
Dieťa žije prítomnosťou: „Tu a teraz“. Oznam „Ideme domov,“ značí určitý plán do budúcnosti, ktorý si dieťa bude schopné predstaviť až okolo 2 až 2.5 roka. Darmo dieťaťu v takto malom veku povieme: „Neplač, vyspinkáš sa a prídeme poobede znova.“ Pojmom ako: „poobede“, „pozdejšie“, „zajtra“, „dnes“, „o chvíľu“, dieťa ešte nerozumie. V prvom rade myslime na to, že deti nemajú rady presuny. Obliecť sa a ísť von a cesta ako dieťa dostať domov, vie byť poriadne náročná a zdĺhavá. Avšak vieme, že dieťa sa rado hrá a rado počíta. „Už musíme ísť. Trikrát sa šmykneme na šmýkačke a dvakrát prejdeme tunelom, dobre? Dokážeš do toľko napočítať? Odchodu môže napomôcť i možnosť dať dieťaťu na výber. Dieťa tak staviame do pozície aktéra (ono má situáciu pod kontrolou a ono rozhoduje):
- Rodič: „Už musíme o chvíľu ísť. Chceš sa 3x šmyknúť na šmýkačke alebo skákať na trampolíne, kým napočítame do 10?“
- Dieťa: „ 3x sa šmyknúť.“
- Rodič: „Dobre, 3x šmyknúť. Budeš počítať ty alebo ja?“
Buďme hraví a zapojme fantáziu:
- Rodič: „Je čas ísť. Môžeme sa zahrať, kto bude prvý pri aute alebo pôjdeme k autu cúvaním?“
- Dieťa: „Kto bude prvý pri aute.“
- Rodič: „Pripraviť sa, pozor, štart!“
Nepočúva, keď naňho voláme
„Viki, večera…“ (…o chvíľu na to.)„Viki!“ (…o 5 minút podráždeným tónom…)„Viktorka k stolu!“ Poznáte to? Akoby nás dieťa ignorovalo. Počuť slovný rozkaz, je však zložitejšie, ako sa môže zdať. Najskôr dieťa musí rozkaz alebo oznam počuť. A keďže dieťa žije prítomnosťou, je často pohltené svojou prácou. My dospelí detskú hru neberieme ako robotu, avšak práve hravá činnosť je pre dieťa zdroj učenia a vytvárania neurónových sietí. Následne si tento oznam/rozkaz musí zapamätať, kým ho nevykoná. V poslednom rade musí vidieť súvislosť medzi slovom a konaním. A tu je podstatný rozdiel medzi chlapcom a dievčaťom. Kým u dievčat sa oblasť spracovania jazyka vyvíja skôr a skôr nadväzuje spojenie s motorickou oblasťou, mozog chlapcov ešte nie je prepojený, aby mohol tak rýchlo spracovať oznam a prepojiť ho s mobilizáciou daného zámeru. Kvôli rozdielu vo vývine mozgu, dievčatá rýchlejšie reagujú na slovné požiadavky. Chlapcom však môžeme pomôcť očným a fyzickým kontaktom (pri oslovení mu položíme ruku na plece, poprípade sa zohneme na jeho úroveň, aby nás začal vnímať). So staršími deťmi sa môžeme dohodnúť, aby nám na oznam jednoslovne odpovedali: „Počujem.“
Bije, hryzie, ťahá za vlasy…
Pri takomto správaní je dôležité uvedomiť si, že malé dieťa robí všetko pokusným spôsobom. Vo väčšine prípadov dieťa nemá v úmysle ubližovať a neuvedomuje si dobre súvislosť medzi svojím konaním a bolesťou druhého. Ono totiž dokáže vnímať veci z iného uhla pohľadu až okolo 5 roku života. To je rok, kedy sa dieťa začína správať empaticky a dokáže sa vcítiť do pocitov druhých a pochopiť ich bolesť. Správanie ako bitie a hryzenie sa vyskytuje i vtedy, keď deťom niekto prekáža v ich činnosti. Napríklad, keď chce dieťa vyliezť na šmýkačku a je pred ním iné dieťa. Keď chce vedierko, ale má ho niekto iný. Najčastejšie sa to objavuje u detí, ktoré ešte nie sú rečovo zdatné, aby vyjadrili svoje potreby slovami. V takýchto prípadoch je dobré, aby rodič bol prostredníkom, popísal situáciu a slovne vyjadril potreby dieťaťa. Tak učí svoje dieťa sformulovať svoje potreby do slov. Toto správanie sa môže objavovať i keď chce dieťa zaujať, aby si ho druhé dieťa všimlo alebo to môže byť spôsob, akým dieťa nadväzuje kontakt s druhými. I tu platí, že rodič by mal byť prostredníkom.
„Zuzka, vidím, že si išla za Jankou. Chcela si sa s ňou hrať, že? Ak chceš niekoho osloviť, skús mu položiť ruku na rameno, pozdrav ho alebo ho oslov menom. Štípanie bolí. Pozri na Zuzku, ako sa tvári. Mali by sme sa jej ospravedlniť a povedať jej, že sme sa chceli s ňou hrať a nie jej ublížiť.“ Menšie deti naopak fascinuje výraz tváre ľudí, keď ich uhryznú, či uštipnú. Rozšíria sa im oči, ústa otvoria dokorán a vydajú pritom pre dieťa smiešny pazvuk. Chcú vedieť, či sa tak ľudia zatvária znova, keď sa správanie zopakuje. I keď je to ťažké, odporúča sa, aby rodič zachoval neutrálnu tvár a tón hlasu. Tieto situácie môžeme brať ako príležitosť naučiť dieťa spoločenským pravidlám a sociálnym zručnostiam. Je len na nás, ako sa k tomu postavíme. Či to dieťaťu vrátime, či naňho nakričíme alebo ho budeme učiť, ako si toho druhého vypočuť a vžiť sa do jeho cítenia.
Julka vytrhla vlasy Viktorke. Je dobré, keď ako rodič utíšim najskôr zranené dieťa.
- Rodič: „Bolí ťa to, že?“
- Viki: „Áno, veľmi.“
Uteším staršiu dcéru a potom idem za mladšou.
- Rodič: „Vidím dievčatko, ktoré drží chumáč blonďavých vlasov a vidím Viktorku, ktorá plače. Čo si myslíš, prečo Viki plače?“
- Juli: „Neviem.“
- Rodič: „Poď, opýtame sa jej na to. Viki, chceš Julke povedať, prečo plačeš?“
- Viki: „Pretože mi Julka vytrhla vlasy. Bolí to….“
Kričí za drobnosti
Kričí, keď mu sestra zoberie hračku. Kričí, keď mu niečo odmietneme. Hnevá sa, keď sa mu nedarí obliecť. Keď nevie nájsť obľúbenú hračku. Keď, nedokáže zavrieť fixku…Nám sa tieto situácie zdajú malicherné. Avšak detský nevyvinutý mozog vníma tieto situácie ako veľmi závažné. Pri reakcii, v ktorú dúfal, si jeho mozog vytvoril dopamín a enkefalín (molekuly radosti). Akonáhle sa to nenaplnilo, hladina týchto molekúl prudko klesla a spustila agresívnu reakciu proti najbližším predmetom alebo ľuďom. Dieťa tak búcha alebo kričí ako protest. Tieto reakcie volí kvôli nevyzretosti obehu medzi zónami radosti, agresie a tými, ktoré ovládajú impulzy. To, že mu niečo odmietneme, vezmeme, alebo niečo nedostane - teda strata aktivuje v mozgu centrum bolesti a vyvoláva prudký pokles hladiny opiatových peptidov. Našou úlohou nie je dať dieťaťu všetko, len aby nezažilo stratu, ale naučiť dieťa prežiť tieto emócie bez toho, aby z nich malo strach. Dieťa má v týchto situáciách právo plakať. A my ako rodičia mu pomôžeme tým, že mu prejavíme empatiu. Uvedomme si, že dieťa to skutočne bolí a jeho mozog je v strese. Plač uvoľňuje napätie. Pokiaľ je dieťa emóciou pohltené, pomôžeme mu tým, že ho vezmeme do náručia. Objatia uvoľňujú do tela oxytocín a upokojujúce opiáty, ktoré dieťa v danom okamihu potrebuje.
Dieťa plače/hnevá sa, keď zrazu nie je tak, ako zvykne byť!
Dieťa plače, keď mu na raňajky nalejete čaj do iného pohára. Plače, keď mu obliekate ponožky pred nohavicami. Plače, keď nestlačí ono gombík na výťahu. Plače, keď nezasvieti svetlo ono, ale vy. Plače, keď idete do škôlky inou cestou. Keď si sadnete v aute zrazu na inú sedačku …Je to tým, že dieťa sa sústredí na postup a my rodičia na obsah činnosti. Približne v dvoch rokoch sa u dieťaťa objavuje myšlienková predstava. Dieťa vo svojej hlave vidí obrazy. A zrazu sa vonkajšok musí podobať predstave, inak dieťa vyhodnocuje situáciu ako chaos. A toto je obdobie, kedy každá vec a každá osoba má svoje miesto a to všetko má svoj systém.Pokiaľ je dieťa jazykovo zdatné, vie povedať, čo sa mu nepáči. No niektoré deti v 2 rokoch ešte nevedia vyjadriť svoju potrebu a tak sa prejavia krikom, hnevom, či plačom. Keď je jeho rituál narušený (jeho vonkajší svet nie je v súlade s jeho vnútorným svetom), jeho mozog zaplavia hormóny úzkosti. Preto sú pre malé deti dôležité rituály. Rituál dáva dieťaťu pocit istoty, bezpečia, dáva mu pocit kontroly. Často tieto detské rituály rodič vníma ako podivné požiadavky alebo rozmary. Avšak tým, že budeme opakovať určité rituály, vyvarujeme sa množstvu konfliktov. Pre 2-ročáka sú rituály tak dôležité, že ich stačí ohlásiť a on ich s radosťou vykoná a ochotne vám ich pripomenie.
- Namiesto: „Ideme už spať.“
- Skúsme toto: „Rozprávočka, modlitbička, pusinôčka a pesnička.“ (Spánkový rituál).
- Namiesto: „Ideme už domov.“
- Skúsme toto: „3x sa šmykneme na hojdačke a potom dáme šmýkačke papa a pošleme pusu hojdačke a trampolíne“ (Ihriskový rituál).
tags: #omalovanka #dieta #nasmykacke