Tehotenstvo je komplexný proces, počas ktorého sa vyvíja nový život v tele matky. Jednou z najčastejších otázok, ktoré si budúce mamičky kladú, je, kedy vlastne ich dieťa začína prijímať živiny priamo od nich. Odpoveď na túto otázku nie je úplne jednoznačná a závisí od rôznych faktorov.
Od počatia po uhniezdenie
Po oplodnení vajíčka začína embryo svoju cestu do maternice. Približne po 10 dňoch nastáva uhniezdenie v stene maternice. V tomto ranom štádiu vývoja je embryo závislé od živín z tzv. žltého telieska (corpus luteum). Žlté teliesko je dočasná endokrinná žľaza, ktorá vzniká vo vaječníku po ovulácii a produkuje progesterón, hormón dôležitý pre udržanie tehotenstva. Okrem progesterónu žlté teliesko produkuje aj ďalšie hormóny a živiny, ktoré embryo využíva v prvých týždňoch tehotenstva. V tomto období sa tiež začína vyplavovať hCG hormón, ktorý je detekovateľný tehotenskými testami približne po 12 dňoch od oplodnenia vajíčka.
Výživa cez krvný obeh matky
Už v skorých štádiách tehotenstva je embryo napojené na krvný obeh matky, avšak priamy príjem živín z placenty sa začína neskôr. Krvný obeh matky zabezpečuje prenos kyslíka a živín k embryu a odvádza odpadové látky.
Placenta: Kľúčový orgán pre výživu plodu
Okolo 9. týždňa tehotenstva začína placenta preberať funkciu žltého telieska. Placenta je orgán, ktorý sa vyvíja v maternici počas tehotenstva a sprostredkováva výmenu živín a kyslíka medzi matkou a plodom. Formovanie placenty je proces, ktorý trvá istý čas, kým sa vytvoria prepojenia medzi matkou a plodom. Plne vyvinutá a pripravená pre funkciu je placenta okolo 12. až 13. týždňa tehotenstva. V tomto období preberá produkciu hormónov a ďalšie funkcie od žltého telieska.
Prvý trimester: Najdôležitejšie obdobie
Prvý trimester (od 1. do 12. týždňa) je považovaný za najdôležitejšie obdobie tehotenstva, pretože vtedy dochádza k formovaniu orgánov a systémov dieťaťa. Počas tohto obdobia je dôležitý dostatočný príjem kyseliny listovej, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri vývoji nervovej trubice plodu.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výživou po pôrode
Význam správnej výživy matky počas tehotenstva
Počas tehotenstva je dôležité, aby matka dbala na správnu výživu, pretože nedostatočný, ale aj nadbytočný príjem energie a živín môže predstavovať zdravotné riziká pre ňu aj pre dieťa. Organizmus matky si počas tehotenstva ukladá do zásoby živiny, ako sú tuky, sacharidy, vitamíny A, D, E, železo, zinok a vápnik. Ak sú tieto zásoby postačujúce, ich prechodný nedostatok neovplyvňuje koncentráciu týchto živín v materskom mlieku, a teda výživu plodu. Dôležitý je však prísun živín, ktoré sa do zásoby neukladajú, ako sú bielkoviny, vitamíny skupiny B, vitamín C a minerály ako sodík, draslík a jód. Ich nedostatočný príjem môže nepriaznivo ovplyvniť zdravie matky i dieťaťa.
Energetická spotreba a zloženie stravy
Energetická spotreba počas tehotenstva a dojčenia sa zvyšuje. Zvýšenú spotrebu energie pokrývajú predovšetkým tukové zásoby vytvorené počas tehotenstva. Dojčiaca žena by mala prijímať maximálne tridsať percent energie z tukov, pričom rastlinné tuky by mali byť v strave zastúpené v dvojnásobnom množstve ako tuky živočíšne. Odporúčaný príjem bielkovín u netehotnej zdravej ženy je približne 0,8 - 1 g na každý kilogram telesnej hmotnosti. V období laktácie by sme mali prijímať o jedenásť gramov bielkovín viac.
Dôležité minerály a vitamíny
Dojčiaca žena môže trpieť nedostatkom ďalších živín, akými sú železo, vápnik, zinok a jód.
- Železo: Dôležité pre krvotvorbu a transport kyslíka v organizme, zdravý rast dojčaťa a vývoj jeho nervovej sústavy. Zdrojom železa je červené mäso, vnútornosti, vajcia, strukoviny a listová zelenina.
- Zinok: Dôležitý na tvorbu bunkových membrán a je potrebný na rast a vývoj organizmu. Vyšší obsah zinku získame pri konzumácii pečene, ľadvín, mäsa, rýb, orechov a mlieka.
- Jód: Nedostatok jódu v matkinej strave môže dieťaťu spôsobiť strumu, poruchy rastu a neuropsychologického vývoja. Prírodnými zdrojmi jódu sú ryby a ostatné morské plody.
- Vápnik: Dôležitý pre stavbu kostí a zubov, činnosť srdcového svalu a zrážanie krvi. Najlepšími zdrojmi vápnika sú mlieko a mliečne výrobky.
- Vitamín D: Potrebný predovšetkým na vstrebávanie vápnika. Cennými zdrojmi vitamínu D sú ryby, rybí olej, vajcia, maslo a mlieko.
- Vitamín A: Ovplyvňuje tvorbu a obnovu slizničnej bariéry, stimuluje imunitné funkcie a zvyšuje obranyschopnosť proti infekciám. Zdrojom veľkého množstva vitamínu A je červené mäso, pečeň, vajcia, margarín, mrkva a paradajky.
- Vitamín C: Podporuje obranyschopnosť organizmu. Je nevyhnutný na tvorbu kolagénneho väziva a využiteľnosť železa pri krvotvorbe.
Prečítajte si tiež: Recepty s rebarborou pre deti
Prečítajte si tiež: Hrazdička pre bábätko: kedy je čas ju odložiť?