Parazity predstavujú hrozbu pre ľudské zdravie, pričom niektoré z nich môžu spôsobiť vážne ochorenia. Hoci sa bežne spájajú s domácimi miláčikmi, aj ľudia môžu byť hostiteľmi rôznych parazitov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o očkovaní proti parazitom u ľudí, zameriava sa na kliešťovú encefalitídu a spomína aj maláriu.
Kliešťová encefalitída: Hrozba, ktorej čelíme
Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), ktorý sa vyskytuje v našich zemepisných šírkach, je potenciálnym prenášačom mnohých ochorení. Najčastejším je lymská borelióza, hneď za ňou nasleduje kliešťová encefalitída. Existujú ale aj ďalšie ochorenia, ako tularémia či anaplazmóza. V prípade kliešťovej encefalitídy je za ochorenie zodpovedný RNA vírus patriaci medzi arbovírusy. Nie všetky kliešte sú ním infikované, premorenosť kliešťov sa odhaduje medzi 0,5 - 5 %, môže sa ale značne líšiť podľa lokality.
Subtypy kliešťovej encefalitídy
Kliešťová encefalitída sa delí na tri subtypy:
- Európsky (stredoeurópsky) subtyp: Objavujú sa u neho typické dvojfázové prejavy ochorenia.
- Východný subtyp: Pomenúvaný aj ako ďaleko - východná či ako ruská jaro - letná encefalitída. Vyskytuje sa vo východnej Európe (Ukrajina, Rusko, pobaltské štáty), Číne alebo Japonsku. Vyvoláva závažnejšie prejavy ako európsky subtyp.
- Sibírsky subtyp: Rovnako ako východný subtyp je prenášaný kliešťom Ixodes persulcatus.
Sezónnosť a rizikové oblasti
Výskyt kliešťovej encefalitídy je viazaný na sezónu výskytu kliešťov, prípady sa môžu objavovať od marca do novembra, väčšinou ale dochádza k nákazám od mája do septembra. Za rizikové miesta sa predtým považovali hlavne nížinaté oblasti Slovenskej republiky, ale spolu so zmenami klímy sa kliešte presunuli do vyšších nadmorských výšok a bežne obývajú aj okolie miest a mestské parky.
Prenos a inkubačná doba
Kliešťovú encefalitídu prenášajú dospelé kliešte aj ich larvy a nymfy. Nákaza sa v zriedkavých prípadoch šíri aj konzumáciou tepelne neošetreného mlieka. Keď človeka uhryzne kliešť, vírus encefalitídy sa dostane do podkožia. Včasné vytiahnutie kliešťa nie je zárukou toho, že k prenosu ochorenia nemohlo dôjsť. Pri kliešťovej encefalitíde inkubačná doba obvykle trvá 1-2 týždne.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Príznaky a priebeh ochorenia
Potom sa objavia nešpecifické príznaky typické pre 1. fázu ochorenia. V tejto fáze má kliešťová encefalitída prejavy zatiaľ mierne, navyše samy približne do týždňa vymiznú. Veľakrát symptómy dokonca úplne chýbajú. V 2. fáze je priebeh veľmi závažný a podľa rozsahu zápalu mozgu môže dôjsť k rozvoju meningitídy (zápalu mozgových blán). Pokiaľ zápal zasiahne aj mozog, rozvíja sa meningoencefalitída (zápal mozgu a mozgových blán).
Rizikové skupiny
Kliešťová encefalitída u detí má miernejší, ale stále veľmi závažný priebeh a zvyčajne zostáva v medziach meningitídy. U starších pacientov je ochorenie ťažšie a hrozí im súčasne väčšie riziko trvalých následkov. Nakaziť sa môžu aj rôzne zvieratá, psíkov nevynímajúc.
Liečba a prevencia
Liek na kliešťovú encefalitídu zatiaľ neexistuje. S vírusom kliešťovej encefalitídy si podobne ako s mnohými inými vírusmi musí imunita poradiť sama. Liečba preto spočíva v podpore imunity, prísnom pokojovom režime a tlmení príznakov sprevádzajúcich ochorení ako sú horúčky alebo bolesti. U rozvinutého ochorenia je obvykle nutná 2-týždňová hospitalizácia, závažnosť priebehu sa ale u rôznych ľudí výrazne líši. Napriek tomu, že na kliešťovú encefalitídu liečba neexistuje, je voči nej účinná prevencia - očkovanie.
Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde: Účinná ochrana
Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde chráni s viac ako 99% účinnosťou. Vo vakcíne je inaktivovaná vírusová častica, ktorá sa v organizme nemnoží a nemôže človeka nakaziť. Kontaktom s inaktivovanými vírusovými časticami si imunita vytvorí protilátky, ktoré organizmus ochránia pred rozvinutím príznakov ochorenia. Očkovanie proti kliešťovke chráni zároveň pred rôznymi subtypmi vírusov encefalitídy.
Dôležité informácie o očkovaní
- Očkovanie na kliešťovú encefalitídu nechráni ani pred ďalšími vírusovými encefalitídami ako je napríklad herpetická encefalitída, taktiež nemá vplyv na autoimunitnú limbickú encefalitídu.
- Očkovanie na kliešťovú encefalitídu je veľmi dobre znášané.
- Na očkovanie proti kliešťovej encefalitíde môžete prísť v ktorúkoľvek časť roka, ideálne je, aby sa prvá a druhá dávka prednostne podala v zimných mesiacoch na dosiahnutie imunity pred začiatkom sezónnej aktivity kliešťov, ktorá je na jar.
- Deti od 1 do 11 alebo 15 rokov (podľa typu vakcíny) dostanú očkovanie obsahujúce polovičné množstvo očkovacej látky.
Očkovacia schéma
Pre vysokú účinnosť vakcíny je nutná aplikácia 3. dávok očkovacej látky:
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
- 1. dávka
- 2. dávka po 1 - 3 mesiacoch po 1.
- 3. dávka po 5 - 12 mesiacoch po 2.
Prvá posilňovacia dávka sa má podať 3 roky po 3. dávke. Následné posilňovacie dávky sa majú podať každých 5 rokov po poslednej posilňovacej dávke.
Zrýchlená imunizačná schéma
Okrem základného očkovania môže lekár očkovať aj podľa zrýchlenej schémy. Očkovacie látky sa v tomto prípade podávajú v kratších intervaloch, aby sa u osôb s vysokým rizikom nákazy dosiahol čo najskôr dostatočný počet protilátok:
- 1. dávka
- 2. dávka sa podáva po 14 dňoch po 1. očkovaní
- 3. dávka po 5 - 12 mesiacoch po 2.
Po 3. dávke má očakávaná ochrana pretrvávať minimálne 3 roky. Aby sa dosiahla imunita pred začiatkom sezónnej aktivity kliešťov, ktorá je na jar, 1. a 2. dávka sa má prednostne podať v zimných mesiacoch. Za ideálnych okolností sa má očkovacia schéma ukončiť podaním 3. dávky.
Očkovanie tehotných a dojčiacich žien
O kliešťovej encefalitíde u tehotných žien alebo dojčiacich mamičiek sa toho vie len veľmi málo. Nie je ani vylúčené, že by sa mohlo nenarodené dieťa od matky nakaziť už v priebehu tehotenstva alebo neskôr počas dojčenia. Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde pre tehotné a dojčiace ženy môže lekár indikovať v naliehavých prípadoch, keď je mamička vystavená vysokému riziku ochorenia.
Malária: Príklad úspešného vývoja vakcíny proti parazitárnemu ochoreniu
Malária je nebezpečná infekčná choroba, vyskytujúca sa najmä v trópoch a subtrópoch. Jej najbežnejšiu a najvážnejšiu formu spôsobuje parazitický prvok z druhu Plasmodium falciparum, prenášaný samicami komárov z rodu Anopheles. Každoročne na ňu celosvetovo ochorie až pol miliardy ľudí, úmrtnosť je však pod jedným percentom. Deväť desatín úmrtí pripadá na subsaharskú Afriku, zväčša ide o malé deti.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odobrila na rozsiahle použitie jedinú schválenú očkovaciu látku proti malárii. WHO vo svojom vyhlásení ďalej uvádza, že odporúča rozsiahlu aplikáciu vakcíny u detí v subsaharskej Afrike i v ďalších oblastiach so stredným až vysokým rizikom šírenia malárie. Vakcína totiž pôsobí proti malárii zapríčinenej parazitom Plasmodium falciparum.
Ďalšie parazitárne ochorenia a možnosti prevencie
Okrem kliešťovej encefalitídy a malárie existujú aj ďalšie parazitárne ochorenia, ktoré môžu postihnúť ľudí. Medzi najčastejšie vyskytované parazity patrí mrľa detská, škrkavky, motolice, pásomnice a toxocara. Parazity sa do nášho organizmu môžu dostať tak, že si nesprávne umyjeme ruky, skonzumujeme zle umytú zeleninu či ovocie, surové mäso alebo vypijeme nekvalitnú vodu.
Ako sa chrániť pred parazitmi?
- Dôkladná hygiena: Zeleninu a ovocie treba vždy poriadne umyť pod tečúcou vodou, rovnako ako aj naše ruky po práci s pôdou.
- Zabezpečenie pozemku: Svoj pozemok si dôsledne zabezpečte, aby sa naň líška nedostala.
- Pravidelné odčervovanie domácich zvierat: Ak máte doma psa alebo mačku, ktoré chodia do prírody a je možné, že by ulovili nakazeného hlodavca, je vhodné mu nechať dvakrát do roka vyšetriť stolicu na prítomnosť pásomníc a odčerviť ho odčervovacími tabletkami.
- Nekŕmte divoké zvieratá: Ľudia by mali byť ostražitejší a nekŕmiť líšky, pretože tak k šíreniu nákazy nevedomky prispievajú.