Úvod
Očkovanie predstavuje jeden z najvýznamnejších objavov v histórii medicíny, ktorý zásadným spôsobom prispel k zníženiu výskytu a eradikácii mnohých závažných infekčných ochorení. Na Slovensku má očkovanie dlhú a bohatú históriu, siahajúcu až do 18. storočia. Tento článok sa zameriava na vývoj očkovania na Slovensku, s dôrazom na posledných 30 rokov, pričom zohľadňuje historické kontexty a súčasné trendy.
Počiatky Očkovania na Slovensku
História očkovania na Slovensku sa začala písať už v roku 1713, keď prešovský lekár Ján Adam Rayman ako prvý v Európe začal s očkovaním proti pravým kiahňam. Táto metóda, známa ako variolizácia, spočívala v úmyselnom infikovaní zdravých jedincov hnisom od chorých, čo viedlo k miernejšiemu priebehu ochorenia a následnej imunite.
V roku 1721 publikoval v časopise Sammlung von Natur und Medicin články, kde vykonané očkovanie vedecky opísal.
Oficiálne sa však prvenstvo pripisuje anglickému lekárovi Edwardovi Jennerovi, ktorý podobné pokusy vykonal až o 76 rokov neskôr. V Česko-Slovensku sa povinné očkovanie proti pravým kiahňam zaviedlo v roku 1919. Posledný prípad pravých kiahní bol na území Slovenska hlásený v roku 1924.
Rozvoj Imunológie a Očkovania v 20. Storočí
Rozvoj imunológie na Slovensku sa začal v prvej polovici 20. storočia, kedy vznikali prvé špecializované zdravotnícke a vysokoškolské pracoviská. V roku 1925 vznikol Štátny zdravotný ústav v Prahe, ktorý skúmal metódy a liečebné prostriedky proti nákazlivým chorobám, zúčastňoval sa na protiepidemických akciách, vyvíjal a vyrábal očkovacie látky, séra alebo imunoterapeutické a diagnostické prostriedky pre mikrobiológiu. Už tri roky po vzniku ústav vyrábal vakcíny proti tuberkulóze a spomínaným pravým kiahňam.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Medzi významných predstaviteľov Štátneho zdravotného ústavu patril docent Bohuslav Feierabend, ktorého v roku 1930 pozvala turecká vláda do Ankary, aby vypracoval plány na výrobu sér a očkovacích látok.
Po druhej svetovej vojne nastal v Česko-Slovensku rozmach imunológie, a to predovšetkým vďaka vybudovaniu Československej akadémie vied (ČSAV). Dôležitým míľnikom bol začiatok 50. rokov, kedy vznikol Virologický ústav ČSAV, ktorého prvým riaditeľom bol Dionýz Blaškovič.
V roku 1953 bola v Šarišských Michaľanoch založená Imuna š.p. (štátny podnik). Virologický ústav ČSAV aj Blaškovič jej pomáhali s prípravou vakcíny proti chrípke.
Na Slovensku sa s celoplošným očkovaním proti detskej obrne začalo v roku 1957. Česko-Slovensko sa vďaka tomu stalo prvým štátom na svete, ktorý po celoplošnom očkovaní s obrnou v roku 1960 skoncoval.
V roku 1959 sa zaviedlo povinné očkovanie proti čiernemu kašľu, proti osýpkam sa začalo vakcinovať v roku 1969.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Očkovanie v Posledných 30 Rokoch
K výraznému rozšíreniu používania očkovacích látok dochádza najmä v posledných 25 rokoch. Tento úspech je dosiahnutý vďaka pôsobeniu Svetovej zdravotníckej organizácie. Podstatným výsledkom aplikácie očkovacích látok je zníženie až eradikácia výskytu mnohých vážnych bakteriálnych a vírusových ochorení.
V súčasnosti sa na území Slovenskej republiky povinne očkujú deti proti 11 ochoreniam, ktoré boli v minulosti príčinou celosvetových epidémií.
U nás sa pravidelné očkovanie vykonáva od päťdesiatych rokov minulého storočia. Imunizačný program je komplex opatrení, ktorý zahŕňa nielen druhy očkovaní, ich termíny, ale i kontrolu očkovania a preočkovanosti, sledovanie a analýzu stavu imunity. Očkovanie riadi Ministerstvo zdravotníctva SR - hlavný hygienik SR v zmysle zákonov č. 576/2004 Z.z. a 577/2004 Z.z.
V podmienkach Slovenskej republiky, vďaka vysoko odbornej a zodpovednej práci, najmä detských lekárov sa dosahujú výnimočné počty zaočkovaných detí. Zaočkovanosť detskej populácie je v celoslovenskom priemere v rozmedzí 98-99 percent. Vďaka tomu sa dosahuje dostatočná kolektívna imunita proti ochoreniam preventabilným očkovaním.
Dospelí sú preočkovaní každých 15 rokov proti 2 chorobám (záškrt, tetanus) jedným vpichom. Prvé preočkovanie dospelých sa odporúča vo veku 30 rokov a ďalej každých 15 rokov (45. rok, 60. rok, atď.).
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Významné míľniky a úspechy
Medzi najvýznamnejšie úspechy v oblasti očkovania patrí eradikácia pravých kiahní, ktorú Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) vyhlásila v roku 1979. Eradikácia kiahní je konkrétnym príkladom účinnej medzinárodnej spolupráce v boji proti vážnym epidemickým chorobám. V roku 1988 SZO vyhlásila program eradikácie detskej obrny do roku 2000.
V roku 2002 vznikla spoločnosti IMUNA PHARM. „Naďalej tak pokračuje v trende, ktorým sme sa úspešne transformovali na modernú výrobnú farmaceutickú spoločnosť, úspešne pôsobiacu v súčasnom trhovom prostredí. Jej cieľom je, aby kvalita a tradícia, ktorá sa spája so spoločnosťou na stredoeurópskom trhu, bola transformovaná do globálnych rozmerov,“ uvádzajú.
Súčasné Výzvy a Kontroverzie
Napriek nesporným úspechom očkovania sa aj v súčasnosti stretávame s rôznymi výzvami a kontroverziami. Jednou z nich je nízka zaočkovanosť proti chrípke, ktorá je často podceňovaná. Očkovanie proti chrípke v našich podmienkach nie je docenené, mnohí si myslia, že po očkovaní môžu ochorieť na chrípku, negatívne informácie sa šíria ústnym podaním. Lekári vynakladajú veľké úsilie pri ovplyvnení pacientov v prospech vakcinácie proti chrípke.
Ďalšou výzvou je narastajúci odpor voči očkovaniu, ktorý je často založený na dezinformáciách a mylných predstavách. Stretávame sa s názormi - očkovať či neočkovať z dôvodu absolútneho ústupu niektorých infekčným ochorení. Nežiadúce reakcie po vakcinácii nie sú časté /1-5%/.
Očkovanie v Kontexte Pandémie COVID-19
Pandémia nového koronavírusu zasiahla celý svet a zdôraznila dôležitosť očkovania ako nástroja na ochranu verejného zdravia. Vývoj a distribúcia vakcín proti COVID-19 boli mimoriadne rýchle a efektívne.
Imuna je dnes často v pozornosti verejnosti. Testovala totiž aj ruskú vakcínu proti koronavírusu Sputnik V. Na Slovensku ju zatiaľ dostali laboratórne morčatá a myši.
Budúcnosť Očkovania
Pokrok vo vakcinológii v 21. storočí povedie k vzniku nových či zdokonalených vakcín. Kombinácia väčšieho počtu antigénov v jednej dávke je cieľom všetkých výrobcov očkovacích látok. „Vakcína snov“ predstavuje kombináciu antigénov záškrtu, tetanu, čierneho kašľa, detskej obrny, hemofilových infekcií a žltačky typu B, ktorá sa v ostatných dvoch rokoch dostala aj na slovenský trh. Významným zlepšením by bola príprava základného očkovania jedinou dávkou vakcíny. Najsľubnejšou cestou k takémuto cieľu je podávanie antigénov v mikročasticiach.
Na druhej strane však zostáva množstvo nedoriešených sociálnych otázok, ktoré sa týkajú očkovania. Aj keď očkovanie patrí k najúčinnejším spôsobom v prevencii infekčných ochorení, cena vakcín je hlavne pre rozvojové krajiny vysoká. Z hľadiska povinného pravidelného očkovania by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že dieťa je celý detský život niečím pichané a traumatizované. Pri celkovom spočítaní všetkých očkovacích výkonov však táto bilancia nie je až taká hrozivá. Zistilo sa, že novorodenec je schopný reagovať na 109 až 1011 tj. miliardu až bilión rôznych antigénnych podnetov1,2.