Materská škola je pre deti druhým domovom, miestom, kde trávia značnú časť svojho dňa. Je preto nevyhnutné, aby prostredie materskej školy bolo bezpečné a zdravé, a aby boli deti chránené pred akýmikoľvek rizikami. Tento článok sa venuje problematike ochrany zdravia a bezpečnosti detí v materských školách na Slovensku, s dôrazom na legislatívny rámec, povinnosti prevádzkovateľov a zamestnancov, ako aj na praktické aspekty zabezpečenia bezpečného prostredia pre deti.
Legislatívny rámec BOZP v materských školách
Právna legislatíva SR v oblasti BOZP (bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci) vychádza z "Rámcovej Smernice Rady EÚ 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci". Táto smernica zaručuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia v celej Európe, pričom členské štáty môžu zaviesť aj prísnejšie opatrenia.
Na Slovensku je táto smernica implementovaná prostredníctvom:
- Zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej a nevýrobnej sféry, vrátane škôl a školských zariadení.
- Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
- Zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Pod BOZP na školách sa rozumie stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov. Znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov. Pri hodnotení pracovných výsledkov treba prihliadať na dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP.
Význam týchto ustanovení spočíva v tom, že zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za neplnenie úloh v starostlivosti o BOZP, ani zodpovednosti v prípade uplatňovania náhrady škody za pracovný úraz, chorobu z povolania a iné následky poukázaním na tzv. "objektívne ťažkosti", t.j. nedostatok finančných prostriedkov, nutnosť dodržania dodávateľských záväzkov, nedostatok odborných zamestnancov a pod. Ak teda zamestnávateľ, vedome, či z nevedomosti alebo z nedbanlivosti pripustí a trpí, aby jeho zamestnanci plnili úlohy na úkor bezpečnostných požiadaviek, berie na seba plnú zodpovednosť a musí znášať všetky vzniknuté následky. V tomto zmysle treba chápať jednotu ekonomických výsledkov a dosiahnutého stupňa starostlivosti o BOZP.
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka a návrat do zamestnania
Kto je zamestnávateľ a zamestnanec?
- Zamestnávateľom podľa § 3 zákona o BOZP je fyzická alebo právnická osoba, ktorá uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov učilišťa, žiakov odborného učilišťa, žiakov strednej školy podľa zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (ďalej "školský zákon") a o zmene a doplnení niektorých zákonov a študentov vysokých škôl podľa zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- Zamestnancom podľa § 3 zákona o BOZP je žiak učilišťa, žiak odborného učilišťa, žiak strednej školy pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy pri praktickej výučbe.
Bezpečnosť a ochrana zdravia v školskom zákone
Praktickým vyučovaním podľa zákona č. 245/2008 Z.z. (ďalej "školský zákon") je forma vyučovania, kde podľa § 152 "bezpečnosť a ochrana zdravia vo výchove a vzdelávaní", sa hovorí: "Školy a školské zariadenia sú pri výchove a vzdelávaní, pri činnostiach priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb povinné:
- prihliadať na základné fyziologické potreby detí a žiakov,
- vytvárať podmienky na zdravý vývin detí a žiakov a na predchádzanie sociálne-patologickým javom,
- zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov,
- poskytnúť nevyhnutné informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov,
- viesť evidenciu školských úrazov detí a žiakov, ku ktorým prišlo počas výchovno-vzdelávacieho procesu a pri činnostiach organizovaných školou; pri vzniku školského úrazu vyhotoviť "záznam o školskom úraze".
Praktickú výučbu študentov vysokých škôl vykonávajú podľa § 35 zákona č.131/2002 Z.z. vysoké školy a ich špecializované výučbové zariadenia.
Úlohy a povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP
Zamestnávatelia a orgány im nadriadené sú povinné dodržiavať ustanovenia zákona č. 124/2006 Z.z. o BOZP, ako aj ustanovenia Zákonníka práce. Tak, ako Rámcová Smernica Rady EU, tak aj zákon o BOZP je prikazovací a ustanovenia vyplývajúce pre zamestnávateľa a zamestnancov sa musia vykonať. Zodpovednosť za BOZP v školách a školských zariadeniach je daná postavením riaditeľa školy.
Dvojjediná úloha riaditeľov škôl v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia
Riaditeľ školy plní dvojjedinú úlohu - z pohľadu Zákonníka práce je štatutárnym orgánom, pretože voči pedagogickým pracovníkom vystupuje z pozície zamestnávateľa a zabezpečuje ich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a druhú úlohu (rovnako významnú) plní voči žiakom.
Z pohľadu Zákonníka práce a najmä zákona o BOZP platí, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať a vykonávať úlohy v hodnotení a prevencii rizík možného ohrozenia života alebo zdravia zamestnanca s ohľadom na nebezpečenstvo ohrozenia bezpečnosti a zdravia zamestnancov pri práci vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa, na základné vedomosti a zručnosti zamestnancov a na ich odbornú pripravenosť a nimi vykonávanú prácu.
Prečítajte si tiež: Prečo je dôležitá ochrana hlavy?
Školy a školské zariadenia, ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie žiakov a študentov, majú v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia rad závažných povinností a úloh vyplývajúcich z pracovnoprávnych, bezpečnostno-technických a zdravotne-hygienických predpisov aj špeciálnych predpisov ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy, vrátane jeho metodických opatrení a pokynov. Riaditeľ školy musí ako jednu zo svojich základných povinností zabezpečovať pracovnú bezpečnosť zamestnancov školy a po celý výchovnovzdelávací proces aj žiakov.
V ustanovení § 147 Zákonníka práce a § 6 ods. 7 zákona č.124/2006 Z.z. o BOZP je zamestnávateľovi - riaditeľovi školy a školského zariadenia uložená starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia nielen vlastných zamestnancov, ale aj všetkých osôb, ktoré sa s jeho vedomím zdržujú na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch. Takýmito osobami môžu byť napr. aj zamestnanci iných zamestnávateľov, ktorí v školách vykonávajú niektoré kontrolné, revízne, ale aj iné pracovné činnosti, napr. rôzne opravy, ale aj žiaci, vrátane žiakov iných škôl, ktorí so súhlasom školy sa zúčastňujú výučby, napr. hodín nepovinných predmetov.
Sústavné vytváranie podmienok pre BOZP
Zákon o BOZP stanovuje povinnosť "sústavne" vytvárať podmienky pre BOZP. Tento pojem treba chápať v súvislosti s vykonávanou prácou, podmienkami v akých sa práca vykonáva a jej celkovou náročnosťou. Sústavne - znamená tak často, v takom časovom rozsahu a intervale, aký vyžaduje vytvorenie podmienok BOZP pri súčasnom poznaní vedy a techniky. Sústavnosť musí určiť zamestnávateľ a tí, ktorí zodpovedajú u zamestnávateľa za BOZP (vedúci pracovníci). Pri určovaní časového rozsahu sa môžu orientovať podľa výskytu úrazov, porúch a havárií a ďalších hľadísk.
Oboznamovanie zamestnancov s predpismi BOZP
Zamestnávateľ musí povinne, pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať vedúcich a všetkých ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a preukázateľne overovať ich znalosť. Oboznamovanie (školenie) sa musí uskutočňovať minimálne jedenkrát za dva roky. Zamestnávateľ oboznamuje zamestnancov osobne, alebo prostredníctvom vlastných zamestnancov, alebo fyzickej osoby, alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce.
Právne a ostatné predpisy na zaistenie BOZP
Právne a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v školách a v školských zariadeniach sú predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia. Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi v zmysle § 6 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ostatných právnych predpisov.
Prečítajte si tiež: GDPR a materské školy
Bezpečnosť práce
Bezpečnosť práce je stav pracoviska školy a školských zariadení, ktorý poskytuje vysokú mieru istoty, že pri dodržiavaní pravidiel (bezpečnostných požiadaviek, technologických a pracovných postupov a pod.) platných pre príslušné pracovisko a pracovný proces a bez pôsobenia nepredvídateľných vonkajších vplyvov, bude vylúčená alebo znížená možnosť ohrozenia života a zdravia osôb, poškodenia alebo zničenia majetku spoločnosti.
V školách a školských zariadeniach trávia deti a žiaci veľa času. Rodičia považujú za samozrejmosť to, že ich deti budú v škole v bezpečí.
Povinnosti školy v súvislosti so zabezpečením bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní
Základný legislatívny rámec pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia vo výchove a vzdelávaní predstavuje § 152 zákona č. 245/2008 Z. z. Citované ustanovenie vymedzuje povinnosti školy a školského zariadenia pri zabezpečení bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov pomerne stručne a všeobecne. Ako to vyplýva z výslovného znenia citovaného ustanovenia, vyššie uvedené povinnosti je nutné dodržiavať nielen pri výchove a vzdelávaní, ale aj pri činnostiach priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb zo strany škôl a školských zariadení.
Vyhláška Ministerstva školstva č. 306/2008 Z. z. o materskej škole v znení neskorších predpisov upravuje bezpečnosť a ochranu zdravia v ustanovení § 7. Citovanými ustanoveniami je vymedzený vecný, osobný aj časový rozsah zodpovednosti za bezpečnosť a ochranu zdravia dieťaťa v materskej škole.
Aj vyhláška č. 320/2008 Z. z. o základnej škole v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o základnej škole“) obsahuje ustanovenia vzťahujúce sa na bezpečnosť a ochranu zdravia žiakov. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky o základnej škole: „Škola môže organizovať s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka lyžiarsky výcvik alebo snoubordingový výcvik (ďalej len „lyžiarsky výcvik“), plavecký výcvik, školské výlety, exkurzie a školy v prírode. V jednom informovanom súhlase môže zákonný zástupca žiaka vyjadriť súhlas s uskutočnením viacerých aktivít. Pred uskutočnením výletu, exkurzie a výcvikov zodpovedný učiteľ napíše záznam o organizácii a poučení o bezpečnosti a ochrane zdravia.
Podľa § 8 ods. 3 vyhlášky o základnej škole „Pred vyučovaním, počas vyučovania, počas prestávok, v školskej jedálni, po vyučovaní, pri náhlej nevoľnosti alebo pri úraze, počas všetkých aktivít organizovaných školou alebo školským zariadením vykonáva nad žiakmi dozor poverený pedagogický zamestnanec podľa pracovného poriadku, ktorý vydáva riaditeľ. V súlade s citovaným ustanovením by časové rozvrhnutie dozorov malo zahŕňať celý čas, keď je škola v prevádzke, t. j. čas, kedy sa v škole nachádzajú, resp. Povinnosť vykonávať dozor zahŕňa aj aktivity mimo školy, napr.
Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 65/2015 Z. z. „Riaditeľ strednej školy alebo ním poverený pedagogický zamestnanec pred uskutočnením exkurzie, kurzu na ochranu života a zdravia, kurzu pohybových aktivít v prírode alebo školského výletu poučí účastníkov o bezpečnosti a ochrane zdravia. O poučení sa vyhotoví písomný záznam.
Školské úrazy
S bezpečnosťou a ochranou zdravia vo výchove a vzdelávaní veľmi úzko súvisí problematika školských úrazov. Školský úraz predstavuje širokú škálu udalostí od porezania prsta na papieri až po vážne úrazy s trvalými následkami na zdraví, prípadne smrteľnými následkami.
Podrobnosti súvisiace so školskými úrazmi upravuje Metodické usmernenie republiky č. 4/2009-R z 11. februára 2009 k zavedeniu jednotného postupu škôl, školských zariadení a vysokých škôl pri vzniku registrovaného školského úrazu a pri evidencii nebezpečných udalostí (ďalej len „Metodické usmernenie č. 4/2009-R“). Predmetné usmernenie obsahuje predovšetkým definíciu registrovaného školského úrazu, neregistrovaného školského úrazu, nebezpečnej udalosti a povinnosti školy pri zaznamenávaní a evidencii školských úrazov.
V zmysle čl. 1 bod (1) Metodického usmernenia č. Podľa čl. 3 bod (11) Metodického usmernenia č. Z ustanovení čl. 3 bod (13) a čl. 4 bod (14) Metodického usmernenia č.
Následkom školského úrazu je poškodenie zdravia dieťaťa alebo žiaka, ktoré môže byť rôzneho charakteru. Poškodenie zdravia dieťaťa či žiaka môže mať za následok povinnosť školy nahradiť žiakovi ujmu na zdraví. Spolu s poškodením zdravia môžu byť pri školskom úraze poškodené aj veci rôznej materiálnej hodnoty, napr. značkové oblečenie, obuv, kalkulačka, mobilný telefón, športové potreby a pod. K poškodeniu vyššie uvedených predmetov však môže dôjsť aj bez toho, aby sa stal školský úraz, napr. poškodenie športového vybavenia alebo oblečenia na školskom výlete, prípadne poškodenie tabletu.
Dôsledky nedodržania povinností
Pre konkrétnych zamestnancoch školy, ak opomenuli svoje povinnosti, môžu byť vo vzťahu k vyššie uvedeným okolnostiam vyvodené aj pracovnoprávne dôsledky, napr. upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, výpoveď z pracovného pomeru, prípadne odvolanie riaditeľa z funkcie. Vznik vyššie uvedených dôsledkov sa odvíja od viacerých okolností. Rozhodujúcou skutočnosťou je to, či škola, školské zariadenie alebo ich zamestnanci porušili svoje povinnosti stanovené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, prípadne v interných predpisoch.
Podľa § 144 ods. 1 písm. V zmysle legislatívneho odkazu je osobitným predpisom zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. „Nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom má aj žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní podľa osobitného predpisu“ (pozn. autora: zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
V zmysle citovaného ustanovenia § 144 ods. 1 písm. o) školského zákona dieťaťu prípadne žiakovi prislúcha právo na náhradu škody. Vzhľadom k tomu, že školský zákon neobsahuje podrobnejšiu úpravu, na uvedenú náhradu škody sa vzťahuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Občiansky zákonník okrem iného stanovuje predpoklady, spôsob a rozsah náhrady škody. Na to, aby škole vznikla povinnosť nahradiť žiakovi škodu musia byť splnené podmienky podľa Občianskeho zákonníka. Vyčíslenie škody na zdraví sa môže v niektorých prípadoch vyšplhať na vysoké sumy, ktoré môžu veľmi negatívne ovplyvniť rozpočet školy.
Ani poistenie však nedokáže pokryť prípadné trestnoprávne následky. Trestnoprávne následky môžu vzniknúť pre riaditeľa, ako aj pre jednotlivých zamestnancov školy. Ide o situácie, kedy konanie zamestnancov školy, ktorí porušili svoje povinnosti pri výchove a vzdelávaní naplnilo znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedeného v Trestnom zákone. I keď v týchto prípadoch trestný zákon nepočíta s vysokou sankciou, netreba zabúdať na predpoklad bezúhonnosti stanovený v § 15 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odsúdenie konkrétneho zamestnanca môže mať za následok stratu predpokladu bezúhonnosti.
Školy a školské zariadenia by nemali zabúdať na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia vo výchove a vzdelávaní.
Prevádzka materskej školy a bezpečnosť detí
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky podľa § 28 ods. 19 zákona č. Z.z. a potrieb zákonných zástupcov.
Materská škola s celodennou výchovou a vzdelávaním poskytuje predprimárne vzdelávanie deťom spravidla od 06,00 hodiny do 18,00 hodiny podľa miestnych podmienok a potrieb zákonných zástupcov. V materskej škole s celodennou výchovou a vzdelávaním čas prevádzky určuje riaditeľ po prerokovaní so zákonnými zástupcami a po súhlase so zriaďovateľom. Prevádzku možno aj obmedziť alebo prerušiť. Cez letné prázdniny sa prevádzka materskej školy preruší najmenej na tri týždne z dôvodov potreby dôkladného čistenia priestorov materskej školy, dezinfekcie prostredia a hračiek, ako aj čerpania dovolenky niektorých zamestnancov. Prerušenie alebo obmedzenie prevádzky materskej školy cez letné prázdniny oznámi riaditeľ spravidla dva mesiace vopred. V miestach, kde je viac materských škôl jedného zriaďovateľa, sa počas prerušenia prevádzky materskej školy deti sústreďujú do niektorej z nich. Pri rozhodovaní o zriadení a zrušení zriaďovateľ musí zohľadniť potrebu zákonných zástupcov umiestniť dieťa do materskej školy, počet nevybavených žiadostí o umiestnenie a perspektívnu potrebu z hľadiska vývoja detskej populácie.
Prijímanie detí do materskej školy
Dieťa sa do materskej školy prijíma na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu, ktorú predloží riaditeľovi spolu s potvrdením o zdravotnom stave dieťaťa od všeobecného lekára pre deti a dorast. Ak ide o dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zákonný zástupca predloží aj vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.
Podmienky prijímania detí do materskej školy sú zverejnené na verejne dostupnom mieste spravidla od 15. februára do 15. apríla. Riaditeľ materskej školy rozhodne podľa § 5 ods. 14 písm. f) zákona č. 596/2003 Z. z. o prijatí alebo neprijatí dieťaťa do materskej školy.
Materská škola prijíma len na čas od DD. MM. Riaditeľ materskej školy môže prijať dieťa do materskej školy na čas dohodnutý s riaditeľom. Dieťa môže navštevovať materskú školu pravidelne v dohodnutom čase, t. j. v čase, ktorý je uvedený v rozhodnutí.
Adaptačný pobyt
Podľa § 59 ods. adaptačný pobyt nesmie byť dlhší ako tri mesiace; adaptačný pobyt nemožno predlžovať. Ak zákonní zástupcovia o to požiadajú, bude možné prijať deti do materskej školy podľa § 5 ods. 14 písm. c) zákona č. Z. materskej školy. Skutočnosť o diagnostikovaní ŠVVP sa vyznačí v osobnom spise dieťaťa.
Povinné predprimárne vzdelávanie
Dieťa, ktoré dosiahne päť rokov veku do 31. augusta, má od 1. septembra povinné predprimárne vzdelávanie. Ak dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, nemôže začať plniť povinné predprimárne vzdelávanie, zákonný zástupca o to požiada materskú školu.
Povinné predprimárne vzdelávanie trvá jeden školský rok. Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, riaditeľ materskej školy podľa § 5 ods. f) zákona č. 596/2003 Z. z. rozhodne o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania.
Dieťa, ktoré má trvalý pobyt v obci, v ktorej nie je zriadená žiadna materská škola, plní povinné predprimárne vzdelávanie v spádovej materskej škole podľa § 59a ods. Ak riaditeľ materskej školy rozhodne o neprijatí dieťaťa na povinné predprimárne vzdelávanie z dôvodu nedostatku kapacít, okresný úrad v sídle kraja určí inú materskú školu.
Ak zákonný zástupca dieťaťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, neplní povinnosť prihlásiť dieťa na povinné predprimárne vzdelávanie, posudzuje sa to podľa § 12a ods. 1 písm. a) zákona č. 600/2003 Z. uplatnením inštitútu osobitného príjemcu.
Deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP)
Podľa § 2 písm. i) školského zákona sú deťmi so ŠVVP deti, ktorým boli diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Do "bežnej" materskej školy možno prijať aj deti so ŠVVP. Školský zákon neustanovuje ako povinnosť, ale odporúča sa, aby zriaďovateľ po prijatí takéhoto dieťaťa vytvoril podmienky (priestorové, materiálno-technické, personálne). Maximálny počet detí v triede po prijatí dieťaťa so ŠVVP je upravený v § 28 ods. Ak sú v jednej triede "bežnej" materskej školy dve deti so ŠVVP, znižuje sa celkový počet detí v triede o dve.
Pri výchove a vzdelávaní detí so ŠVVP zamestnanci materskej školy dodržiavajú ustanovenia § 145 ods. o zákaze diskriminácie a o zabezpečení rovnocenného zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou zákonom č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
Organizácia a režim dňa v materskej škole z hľadiska bezpečnosti
Materská škola sa člení na triedy. Čas prevádzky v triede: 6,15hod. - 6,45hod. a 15,45 hod. Triedy: 6,45 hod. do 15,45 hod. Zberná trieda: 15,45 hod. - 16,0 hod.
Ráno o 6:45 hod. a popoludní, spravidla o 15:45 hod., preberajú deti rodičia, prípadne nimi splnomocnené osoby. Zákonný zástupca je povinný prevziať dieťa z materskej školy, t. j. do 16:00 hod. V prípade, ak nemôže zákonný zástupca zabezpečiť inú osobu. Osoba, ktorá môže vyzdvihnúť dieťa z materskej školy, musí byť uvedená v splnomocnení.
Preberajúci a odovzdávajúci učiteľ eviduje v zošite na to určenom. Ak rodič svojím podpisom potvrdí čas príchodu pre dieťa. Splnomocnenie je platné jeden školský rok.
Zdravotný filter
Zákonný zástupca je povinný nahlásiť neprítomnosť dieťaťa vopred, najneskôr do troch pracovných dní. Pri opätovnom nástupe dieťaťa do materskej školy predkladá zákonný zástupca "vyhlásenie o bezinfekčnosti". Pred vstupom dieťaťa do triedy zamestnanec materskej školy prevezme vyhlásenie a podpíše. Zákonný zástupca nesmie dieťa posielať do triedy samé.
Ak zamestnanec pri rannom filtri nezistí známky akútneho ochorenia, zapíše o tom záznam v osobnom spise dieťaťa. V prípade, že má dieťa nariadené karanténne opatrenie, podľa § 24 ods. 355/2007 Z. z, nemôže navštevovať materskú školu.
Pobyt vonku
Pobyt vonku sa spravidla denne od 10,00 hod. do 11,20 hod., v závislosti od poveternostných podmienok. Počas pobytu vonku sa deťom zabezpečuje plnohodnotná, organizovaná činnosť. Pri pobyte vonku dbá učiteľ na ochranu pred slnečným žiarením.
Na vychádzke sprevádzajú deti vždy 2 osoby. Prvá ide ako prvá, druhá ako posledná, vždy za deťmi. Počas pobytu detí vonku za bezpečnosť detí zodpovedajú učiteľky. Počas pobytu detí v areáli materskej školy alebo na školskom dvore zodpovedá za jeho bezpečnosť pedagogický dozor. Deti sú rozdelené na dvojice, pričom prvá a posledná dvojica detí je označená menom.
Hygiena a stravovanie
Deti si pri vstupe do šatne používajú návleky. Zamestnanci vedú deti k samostatnosti a poriadkumilovnosti. Za čistotu a poriadok zodpovedá prevádzkový zamestnanec. Upratovačka zodpovedá za výmenu uterákov a mydla. Za oblečenie a predmety, škola neručí za ich stratu. Na umývanie rúk sa používajú papierové utierky. Za dodržiavanie hygieny zodpovedá každý zamestnanec.