Nezaopatrené Dieťa: Podmienky a Príspevky na Starostlivosť

Rodinné prídavky predstavujú významnú formu podpory od štátu pre rodiny s deťmi, ktorej cieľom je zmiernenie finančnej záťaže rodičov prostredníctvom pravidelných dávok. Výška týchto prídavkov a podmienky pre ich získanie sa pravidelne upravujú. Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb. Cieľom je znížiť finančnú záťaž spojenú so starostlivosťou o deti a podporiť rodičov pri zabezpečovaní ich základných potrieb.

Definícia Nezaopatreného Dieťaťa

Pojem "nezaopatrený rodinný príslušník" je pre osoby s bydliskom na území Slovenskej republiky definovaný v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Nezaopatreným rodinným príslušníkom sú osoby, ktoré sa nachádzajú v stave nezaopatrenosti.

Podľa §3 ods.2 písm. d) zákona o zdravotnom poistení, nezaopatreným rodinným príslušníkom je:

  • nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a) a b)
  • manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) a nie je poistencom štátu podľa § 11 ods. 7 písm. a) a b) a je nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a) a b)

Základnou podmienkou nezaopatrenosti je, že posudzovaná osoba nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, ktorá by mala vplyv na uplatniteľné právne predpisy. Ak je osoba inštitúciou v štáte bydliska (zdravotnou poisťovňou) posúdená ako nezaopatrený rodinný príslušník, znamená to, že si odvodzuje právo na vecné dávky (čerpanie zdravotnej starostlivosti) od osoby, od ktorej je závislá.

Za vyživované dieťa sa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/ 2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov. Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 1 písm. dieťa, ktoré sa po skončení povinnej školskej dochádzky zúčastňuje dennou formou kurzu na získanie základného vzdelania, najdlhšie však do skončenia školského roka, v ktorom dieťa dovŕšilo 18 rokov veku, (okrem prípravných kurzov poskytovaných podľa zákona č. 5/2004 Z. z.

Prečítajte si tiež: Výživné a prídavky počas väzby

Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom, do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole [okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov], resp. Sústavnou prípravou na povolanie je aj opakovanie ročníka štúdia. Ak daňovník spĺňa podmienky stanovené na uplatnenie nároku na daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré sa pripravuje na povolanie štúdiom, má nárok na daňový bonus aj v prípade, že dieťa poberá príjem. Keďže sústavnou prípravou na povolanie štúdiom na strednej škole je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, daňový bonus patrí rodičovi do konca školského roka, t. j. do 31.8. bez ohľadu na to, či sa dieťa cez prázdniny eviduje na úrade práce, alebo sa zamestná, alebo začne dosahovať príjmy z podnikania.

Príklady situácií:

Príklad 1: Rodina Horváthovcov

Rodinu Horváthovcov tvorí otec Roman, mama Viera a dve deti Tomáš a Peter. Otec Roman sa zamestná v Maďarsku. Mama Viera je osobou podľa §3 ods.2 písm. d) o zdravotnom poistení. Deti Tomáš a Peter sú osobami podľa §3 ods.2 písm. d) o zdravotnom poistení, konkrétne podľa bodu 1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a) a b). Všetci 4 Horváthovci majú povinnosť, v zmysle §23 ods.1 písm.

Príklad 2: Rodina Kováčovcov

Rodinu tvoria otec Ján Kováč, mama Zuzana Nagyová, deti Tomáš a Peter. Rodina má bydlisko v Banskej Bystrici. Otec Ján sa zamestná v Českej republike. Mama Zuzana nie je nezaopatreným rodinným príslušníkom partnera Jána, nakoľko nie sú manželia, nie je teda osobou podľa §3 ods.2 písm. d) o zdravotnom poistení. Deti Tomáš a Peter sú nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi otca Jána, konkrétne podľa bodu 1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a) a b). Otec Ján a deti Tomáš a Peter nie sú verejne zdravotne poistení na území Slovenskej republiky, nakoľko podliehajú českým právnym predpisom. Majú povinnosť, v zmysle §23 ods.1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade na tlačive odhláška poistenca, prípadne oznámenie poistenca/platiteľa.

Ak sú osoby posúdené ako nezaopatrení rodinní príslušníci, odvodzujú si právo na vecné dávky od osoby - manžel/manželka/otec/matka, ktorá z dôvodu výkonu činnosti, ako zamestnanec, SZČO alebo z dôvodu poberania dôchodku z daného členského štátu, podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. V prvom rade je nevyhnutné riešiť vstup do systému zdravotného poistenia dotknutého štátu pre všetky osoby. Je treba mať na pamäti rôzne podmienky vstupu do systémov zdravotného poistenia v jednotlivých štátoch, tie nemusia byť rovnaké, ako máme na území Slovenskej republiky. Neexistencia možnosti vstupu do systému verejného zdravotného poistenia v štáte, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, neznamená nárok na zotrvanie v systéme verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky.

Nezaopatrené deti s bydliskom na Slovensku, ktoré študujú v inom členskom štáte EÚ, EHP, Švajčiarsko alebo Spojené kráľovstvo, podliehajú slovenským právnym predpisom v zmysle čl.11(3)e Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Pobyt je charakterizovaný dočasným charakterom a úmyslom osoby vrátiť sa späť do miesta bydliska, hneď po dosiahnutí účelu pobytu v inom štáte. Žiadajúca osoba je nezaopatreným dieťaťom v zmysle §11 ods.7 písm. Žiadajúca osoba vie predložiť doklad preukazujúci formu bývania (bývanie v nájme, vlastná nehnuteľnosť…). Existenciu skutočného bydliska v dotknutom štáte vie najlepšie posúdiť inštitúcia v štáte bydliska, to jest zahraničná zdravotná poisťovňa v štáte bydliska. VšZP má právo požiadať túto zahraničnú inštitúciu, ktorú určí osoba žiadajúca PD S1, o posúdenie skutočného bydliska na ich území.

Prečítajte si tiež: Práva nezaopatrených detí a poradenstvo

Rôzne Definície v Právnych Predpisoch

V súčasnosti sa stretávame s dualitou v pojmológii definície nezaopatreného dieťaťa v Zákone o sociálnom poistení a v Zákone o prídavku na dieťa. Definícia nezaopatreného dieťaťa v právnom rámci je ukotvená v ustanoveniach § 9 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorých sa za nezaopatrené dieťa považuje dieťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku. Tá je bližšie definovaná v ustanoveniach § 19, ods. 2 Školského zákona. Zahŕňa obdobie desiatich rokov, ktoré začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku.

Zákon o sociálnom poistení v ustanoveniach § 9 rozširuje definíciu nezaopatreného dieťaťa aj na prípady, kedy má dotknutá osoba status nezaopatreného dieťaťa aj po skončení povinnej školskej dochádzky. Zákon o sociálnom poistení obsahuje aj negatívnu definíciu pojmu nezaopatrené dieťa. Ide o situácie, kedy osoba nemôže mať status nezaopatreného dieťaťa aj napriek tomu, že sa napríklad sústavne pripravuje na povolanie alebo je neschopná sústavne sa pripravovať či vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo chorobu. Pod pojmom „sústavná príprava na povolanie“ sa podľa ustanovení §10 Zákona o sociálnom poistení rozumie štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.

Nezaopatreným deťom sa venuje aj Zákon o prídavku na dieťa. V zmysle ustanovení § 3 Zákona o prídavku na dieťa sa za nezaopatrené dieťa považuje dieťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku. Status nezaopatreného dieťaťa podľa ustanovení § 3, ods. 1, písm. a) Zákona o prídavku na dieťa má aj osoba, ktorá sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, resp. vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti. Dlhodobo nepriaznivý stav je definovaný v Zákone o prídavku na dieťa podobne ako v Zákone o sociálnom poistení a zároveň odkazuje aj na prílohu č.

Zákon o prídavku na dieťa vymedzuje definíciu nezaopatreného dieťaťa aj negatívne, a to konkrétne v ustanoveniach § 3, ods. 3. Status nezaopatreného dieťaťa nemá osoba, ktorej vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, alebo ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Definícia pojmu „sústavná príprava dieťaťa na povolanie“ sa v podstatných bodoch nelíši od definície v Zákone o sociálnom poistení.

Je zrejmé, že rozličné definície nezaopatreného dieťaťa môžu spôsobovať nejasnosti pri aplikácii právnych predpisov sociálneho zabezpečenia. Rôzne vekové hranice môžu mať značný vplyv na finančné a sociálne postavenie jednotlivcov a rodín v systéme sociálnej podpory. Duálna úprava legálnej definície nezaopatreného dieťaťa je v práve sociálneho zabezpečenia v súčasnosti prekonaná a mala by byť zjednotená. Rozdielna maximálna hranica veku, v rámci ktorej má osoba status nezaopatreného dieťaťa je teda nadbytočná.

Prečítajte si tiež: Náhradné výživné pre deti

Daňový Bonus a Nezaopatrené Dieťa

Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom, do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole (okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov), resp. Sústavnou prípravou na povolanie je aj opakovanie ročníka štúdia. Ak daňovník spĺňa podmienky stanovené na uplatnenie nároku na daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré sa pripravuje na povolanie štúdiom, má nárok na daňový bonus aj v prípade, že dieťa poberá príjem.

Keďže sústavnou prípravou na povolanie štúdiom na strednej škole je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, daňový bonus patrí rodičovi do konca školského roka, t. j. do 31.8. bez ohľadu na to, či sa dieťa cez prázdniny eviduje na úrade práce, alebo sa zamestná, alebo začne dosahovať príjmy z podnikania.

Príklady:

  • Invalidný dôchodok a daňový bonus: Ak dieťaťu bol priznaný invalidný dôchodok, za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, alebo ak poberá sociálny dôchodok. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.

    • Ak bol invalidný dôchodok priznaný so spätnou platnosťou, nárok na daňový bonus zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.
  • Deti v pestúnskej starostlivosti: Daňovník má nárok na daňový bonus na maloleté deti, ktoré mu boli súdnou cestou zverené do pestúnskej starostlivosti.

  • Vydatá dcéra: Ak manžel dcéry žijúcej v spoločnej domácnosti s otcom nedosiahne v zdaňovacom období zdaniteľný príjem presahujúci sumu 4 922,82 eura, uplatní si otec dieťaťa daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia za tie mesiace, počas ktorých dieťa žilo s ním v spoločnej domácnosti.

Formy Podpory pre Deti do 6 Rokov a ich Rodičov

Štát poskytuje rôzne formy finančnej podpory pre rodiny s deťmi do 6 rokov. Medzi najvýznamnejšie patria:

  • Tehotenské: Poskytuje sa tehotnej žene, ktorá bola nemocensky poistená aspoň 270 dní z posledných dvoch rokov. Je poskytované od 27. týždňa pred pôrodom (od cca štvrtého mesiaca tehotenstva) do skončenia tehotenstva. Výška tehotenského je 15 % z vymeriavacieho základu, minimálne však 10 % dvojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu, teda v súčasnosti je to cca 286 €.
  • Príspevok pri narodení dieťaťa: Poskytovaný jednorazovo po narodení, je vo výške 151,37 € alebo 829,86 €. Výplata príspevku pri narodení dieťaťa bude môcť byť pre deti z prvého až tretieho pôrodu vyplatená v dvoch častiach, a to (1) do 28 dní po pôrode vo výške 151,37 Eur a (2) ak sa dieťa dožilo 28 dní, dôjde k doplateniu sumy 678,49 Eur. Oprávnenými osobami na vyplatenie príspevku pri narodení dieťaťa budú po novom len biologickí rodičia. Osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov už nebude mať nárok na príspevok pri narodení dieťaťa. Vznikne jej však nárok na jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti.
  • Materská dávka: Pre poberanie materskej dávky musí byť dĺžka poistenia aspoň 270 dní. Výška materskej dávky je 75 % hrubej mzdy a vypláca sa za kalendárne dni. Materskú dávku môže poberať aj otec, v dĺžke 28 - 34 týždňov, avšak najviac do troch rokov veku dieťaťa. Od novembra 2022 môže otec dieťaťa poberať dvojtýždňovú materskú ("otcovské") spolu s matkou počas prvých 6 týždňov veku dieťaťa.
  • Rodičovský príspevok: Dávka pre rodiča alebo manžela/manželku rodiča dieťaťa do 3 rokov (alebo do 6 rokov, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav). Je v sume 351,80 €. Rodičovský príspevok na druhé dieťa z viacpočetného pôrodu (napr. z dvojčiat) je 25 % zo sumy rodičovského príspevku na jedno dieťa. Počas poberania materskej dávky či rodičovského príspevku je osoba dôchodkovo poistená.
  • Príspevok na starostlivosť o dieťa: Cieľom je financovať jasle. Súbeh tohto príspevku s rodičovským príspevkom nie je možný. Príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
  • Prídavok na dieťa: Štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. Prídavok sa vypláca mesačne, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku dieťaťa, ak spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Výška prídavku predstavuje sumu 60 EUR.

Predškolské Zariadenia a ich Dostupnosť

Škôlky, teda starostlivosť o deti medzi 3 a 6 rokmi veku, je v kompetencii obcí a miest. Dostupnosť škôlok je rôznorodá podľa regiónov a v niektorých obciach sa desiatky percent detí do škôlky nedostanú. Poplatky za obecné škôlky sú niekoľko desiatok eur (v závislosti od rozhodnutia obce). Tieto poplatky neplatí rodič dieťaťa, ak rodina poberá dávky v hmotnej núdzi alebo je dieťa predškolák.

tags: #nezaopatrene #dieta #do #25 #rokov