Dedenie je komplexná oblasť práva, ktorá sa riadi Občianskym zákonníkom (zákon č. 40/1964 Zb.). V prípade dedenia po nevlastnom rodičovi existujú špecifické podmienky, ktoré je potrebné zvážiť. Tento článok sa zameriava na objasnenie týchto podmienok a práv, ktoré môžu vzniknúť v takýchto situáciách.
Základné dedičské skupiny podľa Občianskeho zákonníka
Občiansky zákonník v ustanoveniach § 473 až 475a definuje štyri dedičské skupiny dedičov, pričom platí, že ak sa nededí podľa jednej dedičskej skupiny, dedí sa podľa v poradí ďalšej, a tak ďalej až do prípadu, keď ani v 4. dedičskej skupine neexistuje žiadny dedič. V súlade s § 461 zákona č. 40/1964 Zb. OZ ustanovuje aj postupnosť dedenia. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Zákon pri dedení rozlišuje dva dedičské tituly (právne dôvody, resp. spôsoby) podľa ktorých je možné dediť. A to dedenie zo závetu a dedenie zo zákona. Dedenie zo zákona prichádza do úvahy pokiaľ neexistuje platný závet. (2) Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa zo závetu dedí len časť dedičstva, zvyšok sa dedí zo zákona. - bol zanechaný neplatný závet.
Prvá dedičská skupina
V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Zákon nerozlišuje medzi tým, či dieťa je manželské, alebo nie, či je osvojené.Dokonca môže dediť aj nasciturus (dieťa počaté za života poručiteľa), pokiaľ sa narodí živé. V prípade, ak by manžel nededil (napr. by odmietol dedičstvo) jeho dedičský podiel „prirastá“ k dedičskému podielu ostatných dedičov. Ak by išlo o opačnú situáciu, teda by nededilo niektoré dieťa, tak sa najskôr uplatní právo reprezentácie (dedia deti dieťaťa, resp. ak nededia deti dieťaťa, tak dedia ich potomkovia). Nemôžu dediť viac, než bol dedičský podiel ich predka (dieťaťa poručiteľa). Deti môžu v 1. dedičskej skupine dediť aj samostatne. Manžel nie. Ak do úvahy prichádza ako dedič len manžel, potom môže dediť v 2. V prvej skupine nemôže byť samostatným dedičom Vaša manželka. V prvej dedičskej skupine buď dedia iba deti, alebo deti a manžel, avšak nikdy nie sám manžel.
Druhá dedičská skupina
V druhej dedičskej skupine dedia manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedia rovnakým dielom, pričom manžel má nárok minimálne na polovicu dedičstva. Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedí len manžel, rodičia a tzv. Spolužijúca osoba však nie je hocikto. Nepostačuje len zdieľanie spoločného priestoru, napr. Spolužijúce osoby nemôžu v 2. dedičskej skupine dediť samostatne. To môžu len rodičia, alebo manžel poručiteľa. Ak by mala dediť len spolužijúca osoba, táto by nededila v 2. dedičskej skupine, ale prešla do 3.
Tretia dedičská skupina
V tretej dedičskej skupine dedia poručiteľovi súrodenci (ak niektorý nededí, jeho podiel prechádza na jeho deti) a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň jeden rok pred jeho smrťou a starali sa o ňu, alebo boli na neho odkázané výživou. Dedia rovnakým dielom. V tejto dedičskej skupine sa znova uplatňuje dedičská reprezentácia aj akrescencia kedy ak by nededil poručiteľov súrodenec (napr.
Prečítajte si tiež: Nevlastné deti: Práva a povinnosti
Štvrtá dedičská skupina
Ak niet dedičov v predchádzajúcich skupinách, dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti. V tomto prípade dedia v podstate starí rodičia poručiteľa z oboch strán.
Ak neprichádza do úvahy dedenie podľa 1. dedičskej skupiny, môžeme sa presunúť do 2. dedičskej skupiny. Ak nie je dedenie možné ani podľa 2. skupiny presunieme sa do 3. dedičskej skupiny.
Dedenie po nevlastnom otcovi bez osvojenia
Ak nevlastný otec nevlastné dieťa neosvojil, dieťa nie je jeho zákonným dedičom. To znamená, že v prípade úmrtia nevlastného otca nemá dieťa automaticky nárok na dedičstvo. Ak manžel jej matky, ktorý nie je jej otcom a má vlastné deti, potom dedičmi v I. skupine zákonných dedičov budú tieto deti.
Závet ako možnosť dedenia
Jedinou možnosťou, ako môže nevlastné dieťa dediť po nevlastnom otcovi, je existencia závetu, v ktorom je dieťa uvedené ako dedič. Ak má Vaša teta aspoň jedného potomka, bude sa dediť v prvej dedičskej skupine. V prípade, že by nemala žiadnych potomkov, dedí sa podľa druhej dedičskej skupiny, v ktorej dedia manžel, rodičia a osoby, ktoré s poručiteľom žili aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti, starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli na ňu odkázané výživou. V tejto dedičskej skupine prichádza do úvahy už širší okruh dedičov, ktorý je možné určiť iba po zohľadnení reálnych okolností jej života. Ak máte v úmysle odkázať časť dedičstva aj Vašim nevlastným deťom, jediným spôsobom ako to dosiahnuť, je spísanie závetu.
Ako rozdeliť dedičstvo v závete?
Poručiteľ môže v závete rozdeliť svoj majetok podľa vlastného uváženia. Zákon neurčuje, komu musí majetok odkázať. Poručiteľ môže stanoviť za dedičov kohokoľvek, nemusí ísť len o príbuzných. So svojím majetkom môže naložiť tak, ako uzná za vhodné, a ostatní musia rešpektovať jeho vôľu.
Prečítajte si tiež: Zmeny v daňovom bonuse na dieťa
Obmedzenia v závete
Aj v tomto prípade však platia určité obmedzenia.
Neopomenuteľní dedičia
Podľa § 479 Občianskeho zákonníka platí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Ak poručiteľ potomkov opomenie, závet sa nestáva automaticky neplatným, ale neopomenuteľní dedičia majú právo namietať jeho platnosť a domáhať sa svojho zákonného podielu na súde.
Vydedenie
Poručiteľ môže potomka vydediť, ale len z dôvodov uvedených v zákone. Dôvod vydedenia musí byť uvedený v listine o vydedení.
Forma závetu
Závet musí mať písomnú formu a musí spĺňať ďalšie náležitosti. Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
Príklad rozdelenia dedičstva v závete
Ak zomrel poručiteľ a zanechal po sebe finančnú hotovosť v hodnote 150-tisíc eur. Po poručiteľovi zostala manželka, jedno maloleté a jedno plnoleté dieťa. Ak by sa dedilo zo zákona, každý z nich by zdedil jednu tretinu z uvedenej sumy. Ak by ale poručiteľ nechal závet, tak môže so sumou naložiť inak. Zo závetu musí neplnoleté dieťa dostať 50-tisíc eur, teda podiel, ktorý by dostalo aj zo zákona. Plnoletý súrodenec musí dostať sumu minimálne 25-tisíc eur, teda polovicu svojho zákonného podielu. Aby sa poručiteľ vyhol čiastočnej neplatnosti závetu, musí ale obom potomkom odkázať spolu sumu 75-tisíc eur.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Príklad z praxe: Starostlivosť o nevlastného otca a dedičské nároky
Uvažujme situáciu, kde dospelá neter žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou a jej manželom (nevlastným otcom). Po smrti matky zdedil nevlastný otec celý byt. Neskôr zomrel aj nevlastný otec, pričom sa o neho neter starala. Aj keď sa neter starala o nevlastného otca, varila, nakupovala, navštevovala ho v nemocnici a nakoniec ho aj pochovala, nemá automaticky nárok na dedičstvo, ak neexistuje závet.
Možnosti netere v dedičskom konaní
Neter sa môže prihlásiť ako dedička v dedičskom konaní, ale jej nárok bude závisieť od existencie závetu a od toho, či spĺňa podmienky pre dedenie v druhej alebo tretej dedičskej skupine (napr. ak žila s nevlastným otcom v spoločnej domácnosti aspoň jeden rok pred jeho smrťou a starala sa o ňu).
Zastupovanie v dedičskom konaní
Neter môže byť zastúpená v dedičskom konaní na základe splnomocnenia. To znamená, že ak sa necíti dostatočne sebavedomá na komunikáciu s notárom, môže ju zastupovať iná osoba.
Práva osôb, ktoré sa starali o poručiteľa
Občiansky zákonník pamätá aj na osoby, ktoré sa starali o poručiteľa. Ak osoba žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň jeden rok pred jeho smrťou a starala sa o spoločnú domácnosť alebo bola na neho odkázaná výživou, môže dediť v druhej alebo tretej dedičskej skupine.
Dedenie v druhej dedičskej skupine
V druhej dedičskej skupine dedí osoba, ktorá sa starala o poručiteľa, rovnakým dielom ako manžel a poručiteľovi rodičia.
Dedenie v tretej dedičskej skupine
V tretej dedičskej skupine dedí osoba, ktorá sa starala o poručiteľa, rovnakým dielom ako poručiteľovi súrodenci (alebo ich deti).
Príklad z praxe: Byt nadobudnutý pred manželstvom
Uvažujme situáciu, kde žena nadobudla byt pred manželstvom a je v jej osobnom vlastníctve. Ak zomrie, dedí manžel spolu s jej potomkami. Deti manžela, ktoré nie sú jej deťmi, nemajú zákonný nárok na tento byt. Ak chcete mať istotu, že táto nehnuteľnosť bude patriť iba Vášmu synovi aj v prípade Vášho úmrtia, odporúčam spísať závet. Ak by ste zomreli bez závetu, zo zákona by dedil manžel spolu s Vašimi potomkami, ale deti Vášho manžela, ktoré nie sú aj Vašimi deťmi, by dediť nemali.
Závet a vecné bremeno
Ak by ste chceli zabezpečiť pre svoju súčasnú manželku právo bývania v nehnuteľnosti, môžete v závete určiť, aby nehnuteľnosť prešla len na deti z prvého manželstva a zároveň zriadiť vecné bremeno na doživotné bývanie pre súčasnú manželku. Je dôležité presne špecifikovať podmienky bremena v závete, aby bolo jasné, že manželka má právo v nehnuteľnosti bývať až do svojej smrti. Vo Vašom prípade je možné v závete odkázať nehnuteľnosť výlučne Vašim deťom z prvého manželstva a zároveň zriadiť pre Vašu súčasnú manželku vecné bremeno doživotného užívania tejto nehnuteľnosti. Podľa § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka môžete v závete určiť, komu má pripadnúť Vaša nehnuteľnosť. Zároveň môžete v závete uložiť dedičom povinnosť zriadiť vecné bremeno v prospech tretej osoby, v tomto prípade Vašej manželky, a to vo forme práva doživotného bývania alebo užívania nehnuteľnosti. Takéto ustanovenie je v praxi bežné a je v súlade s právom. Odporúčam v závete presne špecifikovať, že Vašim deťom odkazujete vlastníctvo nehnuteľnosti a Vašej manželke zriaďujete vecné bremeno doživotného užívania (bývania) v tejto nehnuteľnosti.
Neopomenuteľní dediči
Deti sú neopomenuteľní dediči a majú právo na povinný podiel zo zákona. Je však potrebné rešpektovať aj tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorými sú Vaše deti. Ak by ste ich v závete opomenuli, majú právo na povinný podiel zo zákona. Ak však nehnuteľnosť odkážete priamo im, táto podmienka je splnená. Vaša manželka nie je neopomenuteľným dedičom, takže jej právo na dedičstvo závisí výlučne od obsahu závetu alebo zákonnej dedičskej postupnosti. Ak jej v závete určíte len právo doživotného bývania, nebude vlastníčkou nehnuteľnosti, ale bude mať zabezpečené právo bývať v nej do konca života.
Dedenie a starostlivosť o nevlastné deti
Nevlastný rodič nemá automaticky vyživovaciu povinnosť voči nevlastným deťom, pokiaľ ich neosvojí. Avšak, ak je s rodičom dieťaťa zosobášený, môže sa táto povinnosť prejaviť nepriamo, cez vyživovaciu povinnosť medzi manželmi.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorej plnenie môžu aj súdne vymáhať. Výška výživného má byť určená tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pokiaľ váš partner zo svojho príjmu ledva zvláda uspokojiť potreby svojich detí a na úhradu jeho životných nákladov mu už prostriedky nezostávajú, budete mu musieť finančne vypomôcť z titulu manželského výživného.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú nevlastným dieťaťom
Za škodu spôsobenú dieťaťom partnera môžete zodpovedať aj vy, ak ste s partnerom zosobášení a mali ste povinnosť vykonávať nad ním dohľad. Ak už je maloleté dieťa vo veku, v ktorom dokáže ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, zodpovedá aj ono; spolu s ním zodpovedáte spoločne a nerozdielne. Zodpovednosti sa zbavíte, ak preukážete, že ste náležitý dohľad nezanedbali.
Dedenie medzi nevlastnými rodičmi a deťmi
Nevlastné deti a rodičia po sebe môžu navzájom dediť aj bez závetu. Zákon to však pripúšťa len vtedy, ak:
1) žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a2) z uvedeného dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (nejde tu o vyživovaciu povinnosť; postačí faktické vyživovanie zo strany zomrelého, ak sa osoba nedokázala živiť sama),3) nededia potomkovia poručiteľa (dedenie nevlastných detí či rodičov zo zákona neprichádza do úvahy, ak dedia biologické deti alebo vnúčatá).
Dedenia prichádza do úvahy buď:
1) v 2. dedičskej skupine, v ktorej sa o dedičstvo delia manžel poručiteľa, poručiteľovi rodičia a osoby žijúce s poručiteľom v jednej domácnosti. Dedia rovnakým dielom, manžel ale vždy najmenej polovicu dedičstva.2) v 3. dedičskej skupine, podľa ktorej sa postupuje, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov zomrelého. O dedičstvo sa v nej delia súrodenci zomrelého (príp. ich deti, ak súrodenci už zomreli) a osoby žijúce s poručiteľom v jednej domácnosti, a to rovnakým dielom.
Osobitné prípady dedenia
Dedenie a manželstvo
V prípade, ak manželstvo zaniklo smrťou jedného z manželov, prvým krokom je určenie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM). účelom vyporiadania BSM v konaní o dedičstve je určiť, čo z majetku BSM pripadne do vlastníctva pozostalého manžela a čo bude patriť do dedičstva. Výsledkom tohto procesu je potom určenie, ktorá konkrétna vec alebo aká jej časť patrí do dedičstva. Pri vyporiadaní sa postupuje podľa predpisov Občianskeho zákonníka. BSM sa vyporiadava medzi pozostalým manželom a dedičmi. Bez ohľadu na to, či pozostalý manžel je zároveň dedičom, nemôže pri vyporiadaní dohodou vystupovať na strane dedičov. Ak je však manžel jediným dedičom, nemožno vykonať vyporiadanie dohodou, ale iba rozhodnutím. Osobitná situácia môže nastať, ak existuje nevyporiadaný majetok v BSM, ktoré zaniklo zánikom manželstva pred smrťou poručiteľa, bývalý manžel nie je dedičom a nikto iný nededí, teda dedičstvo pripadá štátu. Pri vyporiadaní sa postupuje podľa predpisov Občianskeho zákonníka. A: Zosnulý muž bol majiteľom bytu domu spoločne s manželkou - dom patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva (každý z nich teda vlastnil polovicu). Po smrti manžela a vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal jeho polovičný podiel na vlastníctve domu. Byt sa v dedičskom konaní rozdelí rovnakým dielom medzi manželku a syna. Čiže každý zdedí 1/4 podiel na vlastníctve domu. B: Žena mala manžela, dve deti a rozvádzala sa. účelom vyporiadania BSM v konaní o dedičstve je určiť, čo z majetku BSM pripadne do vlastníctva pozostalého manžela a čo bude patriť do dedičstva. Výsledkom je potom určenie, ktorá konkrétna vec alebo aká jej časť patrí do dedičstva. Pri vyporiadaní sa postupuje podľa predpisov Občianskeho zákonníka. BSM sa vysporiada buď dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne, alebo ústne do zápisnice, alebo vyporiadanie vykoná súd.
Dedenie a dlhy
Dedičstvo nezahŕňa len majetok, ale aj dlhy poručiteľa. Tie prechádzajú na dedičov v rozsahu, v akom dedičstvo nadobudli.
Dedičské konanie
Dedičské konanie je konanie, ktoré sa vedie po smrti poručiteľa s cieľom rozhodnúť o jeho majetku. Konanie sa začína automaticky na návrh matriky a vedie ho notár poverený súdom ako súdny komisár.
Fázy dedičského konania
- Príprava: Notár zisťuje majetok a dedičov. Vyhľadáva všetok majetok aj prípadné dlhy zosnulého.
- Prejednanie dedičstva: Notár informuje všetkých potenciálnych dedičov o začatí dedičského konania.