Meningitída, alebo zápal mozgových blán, je závažné ochorenie, ktoré môže postihnúť ľudí v každom veku. Je charakterizované zápalom ochranných membrán (meningov) obklopujúcich mozog a miechu. Hoci je relatívne zriedkavé, môže mať vážne následky, vrátane trvalého poškodenia mozgu, hluchoty, slepoty, duševnej zaostalosti, epilepsie, zápalu srdcového svalu a osrdcovníka a v najhorších prípadoch aj úmrtia. Včasná diagnostika a liečba sú kľúčové pre minimalizáciu rizika komplikácií.
Čo je meningitída a ako vzniká?
Ľudský mozog, vážiaci približne 1300-1500 gramov, je chránený tromi vrstvami obalov, ktoré sa nazývajú mozgové blany. Vonkajšiu vrstvu tvorí tvrdá mozgová plena, vnútornú vrstvu mäkká mozgová plena, ktorá pevne prilieha k povrchu mozgu a prebiehajú na nej cievy. Medzi týmito dvoma obalmi sa nachádza pavúčnica. Pri meningitíde sú najčastejšie postihnuté práve mäkké mozgové obaly.
Zápaly mozgových blán môžu byť spôsobené rôznymi faktormi, vrátane baktérií, vírusov a zriedkavo aj parazitov. Najnebezpečnejšie sú bakteriálne meningitídy, pri ktorých baktérie vytvárajú v priestoroch mozgových obalov hnis, čo vedie k hnisavému zápalu mozgových blán. Najčastejším pôvodcom bakteriálnej meningitídy je Neisseria meningitidis, známa ako meningokok. Existuje niekoľko sérotypov meningokokov, vrátane A, B, C, X, Y a W135.
Kto je najviac ohrozený?
Meningitída môže postihnúť všetky vekové skupiny, ale najviac ohrozené sú deti predškolského veku (do 5 rokov) a mladiství (15-25 rokov). Rizikové faktory pre dospievajúcich zahŕňajú zvýšenú fyzickú a psychickú námahu (napr. tábory, športové sústredenia) a pobyt v zafajčených a preplnených priestoroch (napr. diskotéky). Ohrozenou skupinou sú aj ľudia starší ako 65 rokov, ktorí majú často oslabenú imunitu, a pacienti, ktorí prekonali zápal mozgových blán v minulosti.
Ako sa meningitída prenáša?
Baktéria Neisseria meningitidis sa prenáša kvapôčkovou infekciou, teda kašľaním, kýchaním alebo priamym kontaktom s infikovanou osobou. U niektorých ľudí je táto baktéria prítomná v nosohltane bez toho, aby vyvolávala príznaky ochorenia. Títo jedinci sú nosiči a sú voči baktérii imúnni. Ďalšou možnosťou je zanesenie baktérií z iného zdroja, napríklad zo zápalu stredného ucha alebo zápalu dutín. V týchto prípadoch sú najčastejšími pôvodcami Streptococcus pneumoniae a Haemophilus influenzae. Infekcie spôsobené Haemophilus influenzae postihujú najčastejšie deti od troch mesiacov do piatich rokov.
Prečítajte si tiež: Pre a proti očkovaniu proti meningitíde
Príznaky meningitídy
Inkubačná doba meningokokovej meningitídy je 1 až 8 dní. Príznaky sa môžu objaviť náhle a rýchlo sa zhoršovať. Medzi typické príznaky patria:
- Vysoká horúčka
- Silná bolesť hlavy
- Stuhnutie šije (neschopnosť priložiť bradu na hruď)
- Nevoľnosť a vracanie
- Citlivosť na svetlo (fotofóbia)
- Zmätenosť a dezorientácia
- Ospalosť až bezvedomie
- Kožné vyrážky (petechie) - drobné červené alebo fialové škvrny na koži, ktoré nezmiznú pri zatlačení
U detí sa meningitída môže prejavovať aj ako podráždenosť, plač bez zjavnej príčiny a nadmerná spavosť.
Diagnostika meningitídy
Pri podozrení na meningitídu je dôležité vyhľadať okamžitú lekársku pomoc. Lekár vykoná fyzikálne vyšetrenie a zhodnotí príznaky. Základným diagnostickým testom je lumbálna punkcia, pri ktorej sa odoberie vzorka mozgovomiechového moku na laboratórne vyšetrenie. Mozgovomiechový mok sa analyzuje na prítomnosť baktérií, vírusov, zápalových buniek a iných abnormalít. Ďalšie vyšetrenia môžu zahŕňať krvné testy, CT vyšetrenie alebo MRI mozgu.
Liečba meningitídy
Liečba meningitídy závisí od jej príčiny. Bakteriálna meningitída sa lieči antibiotikami podávanými intravenózne. Liečba sa musí začať čo najskôr, aby sa predišlo vážnym komplikáciám. Okrem antibiotík sa podávajú aj lieky na zníženie opuchu mozgu (napr. dexametazón) a na udržanie dostatočnej hydratácie a elektrolytovej rovnováhy. Vírusová meningitída sa zvyčajne lieči symptomaticky, teda liekmi na zmiernenie príznakov, ako sú bolesť hlavy a horúčka. V niektorých prípadoch sa môžu použiť antivirotiká.
Komplikácie meningitídy
Meningitída môže viesť k závažným komplikáciám, vrátane:
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
- Poškodenie mozgu
- Hluchota
- Slepota
- Epilepsia
- Hydrocefalus (nahromadenie tekutiny v mozgu)
- Poruchy učenia a správania
- Úmrtie
Prevencia meningitídy
Účinnou prevenciou proti meningitíde je očkovanie. Na Slovensku sú dostupné vakcíny proti rôznym typom meningokokov (A, B, C, W135, Y) a proti Haemophilus influenzae typu b. Očkovanie sa odporúča najmä deťom, dospievajúcim a osobám s oslabenou imunitou.
Dostupné vakcíny
- Bexsero: Vakcína proti meningokokom skupiny B, určená pre osoby od 2 mesiacov veku.
- Nimenrix: Vakcína proti meningokokom skupín A, C, W-135 a Y, vhodná pre dojčatá od 6 týždňov, deti, dospievajúcich a dospelých.
- Očkovanie proti Haemophilus influenzae typu b (Hib): Očkovanie je vhodné vykonať už v ranom detskom veku, lebo deti chráni aj pred nebezpečným zápalom hlasiviek.
Okrem očkovania je dôležité dodržiavať základné hygienické zásady, ako je časté umývanie rúk, vyhýbanie sa kontaktu s chorými osobami a udržiavanie zdravého životného štýlu.
Kedy očkovanie odložiť?
Očkovanie sa neodporúča osobám, ktoré mali v minulosti alergickú reakciu na niektorú zo zložiek vakcíny. Očkovanie je potrebné odložiť v prípade akútneho infekčného ochorenia (horúčka, bolesť v krku). Ak máte ochorenie, ktoré môže znížiť zrážanlivosť krvi (hemofília) alebo máte oslabený imunitný systém, rozhodnutie o očkovaní nechajte na svojho lekára.
Očkovanie v tehotenstve a pri dojčení
Tehotným ženám sa odporúča s očkovaním počkať, rovnako ako u ďalších očkovaní. Ak však existuje definované nebezpečenstvo nákazy, je možné očkovať. Dojčenie nie je kontraindikáciou pre očkovanie, no napriek tomu niektorí výrobcovia odporúčajú aj starostlivo zvážiť možné riziká (posúdi lekár) a očkovať len v ojedinelých prípadoch.
Možné nežiaduce účinky očkovania
Medzi veľmi časté reakcie (≥ 10 %) po očkovaní patria:
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
- Začervenanie v mieste vpichu
- Bolesť ruky
- Podráždenosť
- Ospalosť
- Hnačka
- Zvracanie
- Nevoľnosť
- Strata chuti k jedlu u dojčiat
Tieto reakcie zvyčajne samy vymiznú.
Čo robiť pri podozrení na meningitídu?
Ak máte podozrenie na meningitídu, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc. Rýchla diagnostika a liečba sú kľúčové pre minimalizáciu rizika vážnych komplikácií. Nečakajte, kým sa príznaky zhoršia.
tags: #meningitida #ockovanie #pre #dospelych