V dnešnom globalizovanom svete zohrávajú medzinárodné materské spoločnosti kľúčovú úlohu v ekonomickom raste a rozvoji. Tento článok sa zameriava na definíciu medzinárodnej materskej spoločnosti, jej fungovanie a vplyv na daňové prostredie.
Úvod do Medzinárodných Materských Spoločností
Medzinárodné materské spoločnosti sú spoločnosti, ktoré vlastnia alebo kontrolujú dcérske spoločnosti v iných krajinách. Tieto spoločnosti sú hnacím motorom pre cezhraničné investície, transfer technológií a know-how. Ich aktivity majú významný dopad na národné ekonomiky a medzinárodný obchod.
Definícia a Charakteristika Medzinárodnej Materskej Spoločnosti
Medzinárodná materská spoločnosť je definovaná ako spoločnosť, ktorá vlastní, riadi alebo spravuje výrobné alebo obchodné zariadenia vo viacerých krajinách. Tieto spoločnosti sa často označujú aj ako transnacionálne korporácie (TNK).
Medzi hlavné charakteristiky TNK patria:
- Vlastníctvo a kontrola: Vlastnia alebo kontrolujú dcérske spoločnosti v zahraničí.
- Globálny rozsah: Pôsobia vo viacerých krajinách.
- Významný podiel predaja v zahraničí: Majú vysoký podiel predaja v zahraničí na celkovom objeme predaja (často 25% a viac).
- Veľký počet zamestnancov: Zamestnávajú stovky tisíc pracovníkov.
- Transnacionálne zloženie: Majú transnacionálne zloženie vlastníkov alebo manažmentu.
Daňové Aspekty Medzinárodných Materských Spoločností
Medzinárodné materské spoločnosti často využívajú rozdiely v daňových systémoch medzi krajinami na optimalizáciu svojich daňových povinností. Reakciou na zavedenie daní je hľadanie spôsobov, ako sa vyhnúť daňovej povinnosti a maximalizovať zisky. Dôvodom sú nielen sadzby daní, ale aj rozdielne zákony v oblasti zdaňovania a obmedzenia pri poskytovaní informácií.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Daňové Úniky a Daňové Raje
Globalizácia a nové informačné technológie uľahčujú vyhýbanie sa daniam, najmä v prípade geograficky mobilných činností, ako sú finančné a ostatné služby, vrátane kúpy nehnuteľností. Daňové raje predstavujú významné riziká, najmä pri praní peňazí pochádzajúcich z trestnej činnosti.
Aktivity OECD a EÚ
OECD a EÚ sa aktívne angažujú v boji proti zneužívaniu daňových systémov a škodlivej daňovej súťaži. Cieľom je zabrániť negatívnemu vplyvu na daňové základy a daňové príjmy jednotlivých krajín. Na stretnutí ministrov v Lyone v roku 1996 bola vyjadrená plná podpora aktivitám OECD v boji proti zneužívaniu daňovej súťaže.
OECD sa zameriava na geograficky mobilné aktivity, ako je poskytovanie finančných a iných služieb. Identifikuje škodlivé daňové praktiky a uvádza široký okruh odporúčaní na zabránenie ich využívaniu. V Reporte 2000 bol uverejnený zoznam 35 daňových rajov.
Opatrenia proti Daňovým Únikom
Krajiny prijímajú rôzne obranné opatrenia proti škodlivej daňovej súťaži, ako napríklad:
- Zahraničné pravidlá pre kontrolované spoločnosti (CFC): Zdaňovanie nerozdelených ziskov plynúcich domácemu daňovníkovi zo zahraničných spoločností, ak nemá právo rozhodovať o rozdelení ziskov.
- Transferové oceňovanie: Zabezpečenie, aby ceny transferov medzi závislými osobami zodpovedali skutočne vykonávaným činnostiam.
- Zmluvy o výmene daňových informácií: Zabezpečenie transparentnosti a spolupráce v daňových otázkach.
Kritériá pre Hodnotenie Škodlivých Daňových Režimov
OECD identifikovala štyri kľúčové faktory, ktoré sú nevyhnutné pri posudzovaní, či je preferenčný daňový režim škodlivý:
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
- Nulová alebo nízka efektívna sadzba dane: Nízka sadzba dane sama o sebe, alebo definovanie základu dane, na ktorý sa daná sadzba uplatňuje.
- Izolácia od domáceho trhu: Režim poskytuje výhody len nerezidentom alebo v súvislosti s transakciami s nerezidentmi.
- Nedostatok transparentnosti: Netransparentné administratívne postupy a nedostupnosť informácií.
- Žiadna efektívna výmena informácií: Odmietanie výmeny informácií s inými krajinami.
Praktiky Vyhýbania sa Daní
Medzinárodné materské spoločnosti využívajú rôzne techniky na zníženie svojich daňových povinností, ako napríklad:
- Presúvanie ziskov: Umiestňovanie zisku tam, kde je nižšie daňové zaťaženie, napríklad prevodom ziskov do pobočiek v daňových rajoch vo forme odmien za služby, úhrad úrokov a licenčných poplatkov.
- Manipulácia s nákladmi a obratmi: Umelé navyšovanie nákladov alebo znižovanie obratov.
- Nadhodnocovanie služieb: Fakturácia služieb pobočkám v daňových rajoch za nadhodnotené ceny.
- Úroky a poplatky: Platenie úrokov a poplatkov za licencie, patenty, ochranné známky alebo know-how.
Priame Zahraničné Investície a TNK
Priame zahraničné investície (PZI) sú investície, ktoré umiestňuje investor v zahraničí s cieľom získať kontrolu nad podnikom, do ktorého investuje, zväčša na dlhodobom základe. Cieľom priameho investora je uplatnenie značného stupňa vplyvu na manažment podniku, ktorý má sídlo v inej krajine investora.
Funkčné Hľadisko PZI
Priame investície firiem do zahraničia možno z funkčného hľadiska rozdeliť na investície vertikálne, horizontálne a konglomerátne.
- Vertikálne investície: Materská a dcérska firma sú špecializované v rôznych fázach produkcie.
- Horizontálne investície: Materská firma investuje horizontálne, ak dcérske pobočky vykonávajú v zahraničí tie isté funkcie ako ona.
- Konglomerátne investície: Smerujú do oblastí, ktoré nesúvisia s pôvodným hlavným predmetom činnosti materskej spoločnosti.
Dôvody pre Zahraničné Investície
Firmy investujú v zahraničí z rôznych dôvodov, ako napríklad:
- Úspory z rozsahu výroby: Zníženie nákladov prostredníctvom veľkovýroby.
- Delba práce a výrobná špecializácia: Špecializácia na určité činnosti a využívanie komparatívnych výhod.
- Zhromažďovanie väčších zdrojov financovania: Prístup k väčším finančným zdrojom.
- Spoločné financovanie výskumu a vývoja: Zdieľanie nákladov na výskum a vývoj.
- Pružnejšie informačné prepojenie: Efektívnejšia komunikácia a koordinácia.
Vplyv Vstupu SR do EÚ
Vstup Slovenskej Republiky do Európskej únie priniesol zmeny v podnikaní. Jedným z cieľov bolo zvýšiť dosahovanie stanovených cieľov v novom konkurenčnom prostredí. Ekonomická integrácia je jedným z najvyšších stupňov internacionalizácie hospodárskeho života.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Stratégie pre Slovenské Firmy
V snahe obstáť v silnej konkurencii musia slovenské firmy analyzovať množstvo faktorov, ako výrobu, vlastný výrobok a výrobok konkurencie, otázku cien, dopravu, organizáciu a zabezpečenie servisu a skladovania, organizačné zmeny vo vlastnom podniku, voľbu obchodných metód v nových podmienkach, nadviazanie vhodných vzťahov s inými firmami, zozbierať informácie o možnej podpore z integračných fondov a zo všetkých oblastí zákonodarstva EÚ.
Formy Združovania Podnikov
Firmy sa môžu združovať v rôznych oblastiach - zásobovanie, výroba, odbyt, financovanie. Medzi najbežnejšie formy združovania patria:
- Holding: Kapitálovo silný dominantný prvok na trhu.
- Spoločný podnik: Vzniká nový spoločný podnik.
- Koncern: Podniky podliehajú spoločnému vedeniu.
- Konzorcium: Cieľom je spoločne realizovať projekt, ktorý presahuje finančné možnosti alebo únosnú mieru rizika členov združenia.
- Kartel: Združenie horizontálneho typu, spájajú sa podniky vyrábajúce rovnaký druh výrobku alebo poskytujúce obdobné služby.
- Syndikát: Podniky združené do takéhoto typu kartelu majú zväčša zriadenú spoločnú kanceláriu, prostredníctvom ktorej sú spojení v oblasti odbytu.
- Strategická aliancia: Voľná sieť spojená rôznymi informačnými väzbami.
- Franchising: Dohoda, kde zabehnutá firma poskytuje spravidla začínajúcemu podnikateľovi svoj know-how a právo predávať výrobky v istom teritóriu, resp. poskytovať služby podľa jej štandardných postupov.
Daňové Zmluvy a Zamedzenie Dvojitého Zdanenia
Slovensko má uzatvorené zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s mnohými krajinami, ktoré upravujú zdaňovanie príjmov, ako sú dividendy, úroky a licenčné poplatky. Tieto zmluvy obmedzujú právo štátu zdroja na zdanenie týchto príjmov a zabezpečujú, aby sa príjmy zdaňovali len raz.
Zdaňovanie Dividend
Článok sa zaoberá iba dividendami, ktoré vypláca spoločnosť, ktorá je rezidentom zmluvného štátu, rezidentovi druhého zmluvného štátu. Článok ďalej vyhradzuje právo zdaňovať štátu zdroja dividend, t. j. štátu, ktorého rezidentom je spoločnosť vyplácajúca dividendy. Toto právo zdaňovať je však značne limitované. Na druhej strane je stanovená nižšia sadzba 5 %, pokiaľ ide o dividendy, ktoré vypláca dcérska spoločnosť svojej materskej spoločnosti. Ak spoločnosť jedného zo štátov vlastní priamo najmenej 25 % akcií v spoločnosti druhého štátu, je vhodné a primerané, aby sa zisky, ktoré vypláca dcérska spoločnosť zahraničnej materskej spoločnosti, zdaňovali menšou sadzbou, čím sa zabráni opakovanému zdaneniu a podporia sa medzinárodné investície.
Zdaňovanie Úrokov
Článok 11 - Úroky v prvom odstavci ustanovuje princíp prisúdenia zdanenia úroku, a to, že úrok vznikajúci v zmluvnom štáte a platený občanovi druhého zmluvného štátu môže byť zdanený v tomto druhom štáte. Tento princíp neustanovuje výlučné právo zdaňovať v prospech štátu trvalého sídla. Ods. 2 článku vyhradzuje právo zdaňovať úrok štátu, v ktorom úrok vzniká, ale limituje uplatňovanie tohto práva stanovením maximálnej hodnoty pre daň, ktorá nesmie presiahnuť 10 %. Zmluvné štáty sa môžu dohodnúť na nižšej sadzbe alebo odsúhlasiť výlučné zdaňovanie v štáte trvalého sídla príjemcu.
tags: #medzinarodna #materska #spolocnost