Správna výživa v detstve je kľúčová pre zdravý rast a vývoj, a má dlhodobý vplyv na zdravie v dospelosti. Vytváranie zdravých stravovacích návykov u detí je preto jednou z najdôležitejších úloh rodičov a spoločnosti.
Význam racionálnej výživy
Racionálna výživa zahŕňa správny pomer základných zložiek potravy: bielkovín, tukov, cukrov, vitamínov a minerálnych látok. V stravovaní detí a mládeže je správna výživa prvým a základným krokom v predchádzaní chorôb v dospelosti. Dieťa získava správne stravovacie návyky a postoje k jedlu v rodine, ak rodina vedie dieťa k zdravej výžive.
Problémy v stravovaní detí a mládeže
V stravovaní detí a mládeže sa často stretávame s nadmerným energetickým príjmom potravy, nedostatočnou konzumáciou ovocia, zeleniny, rýb a nesprávnym stravovacím režimom. Ich energetický príjem je väčší ako výdaj, často nemajú dostatočný príjem vitamínov, minerálnych látok a vlákniny, vynechávajú raňajky a hlavným jedlom dňa je večera.
Odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo v Slovenskej republike
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vyhlasuje aktualizované Odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo v Slovenskej republike. Tieto dávky vytvárajú základný predpoklad na zabezpečenie zdravej výživy. Pri vypracovaní OVD boli ako základné kritériá zohľadňované vek, pohlavie, výškovo-hmotnostný index, ďalej u detí a mladej populácie základné ukazovatele funkcie telesného rastu a vývinu, ale tiež pohybové aktivity. U dospelých sú zohľadnené, napr. údaj výškovo-hmotnostného indexu, celková fyzická činnosť, fyziologické osobitosti (gravidita, dojčenie), aktuálny stav výživy, povaha zdrojov výživy a geografické podmienky.
OVD sú vypracované pre 29 fyziologických populačných skupín, z toho 11 skupín tvoria deti, v tom samostatne tvoria 2 skupiny dojčatá a dospievajúca mládež oboch pohlaví a 18 skupín dospelí, diferencovane podľa pohlavia (ženy tvoria 10 a muži 8 skupín). stanovenie požiadaviek na zabezpečenie dostatku zdrojov výživy obyvateľstva, ich kvantitatívnych i kvalitatívnych aspektov, t.j. vypracovanie ODSP pre obyvateľstvo, resp. vypracovanie preventívnych nutričných programov zameraných na znižovanie KVO, DM 2. Pre teoretický základ 9. revízie OVD sa uplatnili súčasne platné OVD obyvateľstva SR z r.1997. výživové požiadavky dojčiat vo veku 0 - 6 mes. a 7 - 12 mes. u dospelých je zachovaná hranica tzv. kritického veku 35 rokov a to u žien z hľadiska prevencie prevalencie obezity a u mužov rizikových faktorov ischemickej choroby srdca a následne je použité členenie na 2 vekové skupiny podľa profesijných kategórií žien a mužov v pracovnom období s ohľadom na fyzickú aktivitu.
Prečítajte si tiež: Doplnky pre novorodeneckú postieľku
OVD tvoria základné dávky určené pre praktickú potrebu s obsahom 16 tabelovaných nutričných faktorov, ktoré sú základom pre bežnú prax a plánovanie zabezpečenia výroby a spotreby potravín obyvateľstva (tabuľky 1, 1a, 2, 3). Tvoria doplnkové dávky pre širšie vedecko-výskumné a monitorovacie účely (16 výživových faktorov), ale tiež pre národný diétny systém a klinickú prax (doplnkové tab.1a -3a).
Okrem uvedených nutričných faktorov v tabuľkovej časti je dôležitým usmernením oblasť denného príjmu kuchynskej soli, ktorý u detí od 15 r. a dospelej populácie by nemal byť väčší ako 5 g na deň (u mladších detí sa toto odporúčanie nachádza v pásme od 0,5 g až 2 g na deň). OVD predstavujú praktickú aproximáciu stredných hodnôt nutričných faktorov, okolo ktorých je potrebné počítať s určitou variabilitou a toleranciou (v priemere je rozptyl daný v rozmedzí 7-15 %) a v praxi napr. Platnosť odporúčaných výživových dávok pre obyvateľstvo Slovenskej republiky, ktoré boli uverejnené v čiastke 7 - 8 Vestníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pod číslom: SOZO-1568/1997-08 z 3.
Školské stravovanie
Významné postavenie v spoločnom stravovaní detí a mládeže má školské stravovanie, pretože rieši stravovanie detí zamestnaných rodičov, resp. keď žiaci a študenti študujú mimo domova. Pri zabezpečovaní zdravej výživy deťom sa verejné zdravotníctvo opiera o tzv. Evidence Based Public Health, čiže verejné zdravie založené na dôkazoch. Ide o proces, integrujúci intervencie na vedeckom základe s prioritami spoločnosti s cieľom zlepšenia zdravia populácie. Aj v rámci riešenia otázok zdravej výživy detí a mládeže ide o zosumarizovanie informácií v správny čas a korigovanie rozhodnutí v súlade so zhromaždenými dôkazmi.
Ministerstvo školstva vedy výskumu a športu Slovenskej republiky vydáva podľa § 140 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Materiálno-spotrebné normy a receptúry pre školské stravovanie (revízia 2018) s účinnosťou od 01. 09. 2018. U nás v škôlke vedieme deti k osvojeniu si základných návykov kultúrneho stravovania, uplatňujeme individuálny prístup k deťom. Ak dieťa musí z objektívnych zdravotných dôvodov vylúčiť zo stravy určité potraviny, je zákonný zástupca povinný podať u vedúcej školskej jedálne žiadosť o výnimku v stravovaní dieťaťa.
Alternatívne spôsoby stravovania a ich riziká
Alternatívny spôsob stravovania je taký spôsob, ktorý sa líši od bežného spôsobu stravovania typického pre naše podmienky. Ide o dlhodobo praktizované spôsoby stravovania, ktoré sa zásadným spôsobom odlišujú od stravovania konvenčného. Častou motiváciou takéhoto spôsobu stravovania je snaha žiť zdravšie, resp. nekonzumovať potraviny kontaminované škodlivinami z prostredia. V neposlednom rade môže ísť aj o módnu záležitosť. Treba podotknúť, že zdravotné riziká alternatívneho stravovania záležia na tom, do akej miery, príp. V otázke usmerňovania výživy detí a mládeže vychádza verejné zdravotníctvo z renomovaných vedeckých poznatkov autorov, publikujúcich svoje práce v recenzovaných odborných publikáciách a berie do úvahy najmä riziká, spojené s vegánskym a vegetariánskym stravovaním od útleho detstva.
Prečítajte si tiež: Zdravý jedálniček pre 2-ročné dieťa
Zdravotné riziká vegetariánstva spočívajú v príjme bielkovín a tukov, ktorých kvalita je nie vždy vyhovujúca a v príjme nedostatočného množstva vitamínov a minerálnych látok. V období rastu a vývinu dieťaťa je príjem výhradne rastlinných bielkovín nedostatočný. Týka sa to najmä dojčiat a detí vegánov a vegánskych matiek. Čo sa týka príjmu živočíšnych tukov, treba zdôrazniť, že pri ich vylúčení zo stravy je ich príjem skoro nulový. Z vitamínov možno v tejto súvislosti spomenúť vitamín B12, ktorý sa nachádza v potravinách živočíšneho pôvodu.
Autori Indira Nathan, Allan F. Hackett and Simon Kirby v článku British Journal of Nutrition „The dietary intake of a group of vegetarian children aged 7-11 years compared with matched omnivores“ popisujú výsledky vedeckej štúdie porovnania hladín hemoglobínu, ktoré boli výrazne nižšie v skupine vegetariánov v porovnaní s kontrolnou skupinou detí - nevegetariánov. Rovnaké závery v súvislosti s nedostatkom vitamínu B12 možno nájsť vo vedeckom článku The American Journal of Clinical Nutrition - Aśok C Antony: „Vegetarianism and vitamin B-12 (cobalamin) deficiency“. V prípade, že sú deti dojčené matkami - vegetariánkami, v dôsledku nedostatku vitamínu B12 hrozia takýmto deťom závažné vývojové anomálie, poruchy rastu a anémia (Stabler SP, Allen R.H.: Vitamin B12 deficiency as a worldwide problem. Annu Rev Nutr. 2004;24:299-326). Nedostatok železa je rizikom vegánskeho aj vegetariánskeho stravovania detí aj dospelých a vyskytuje sa dvakrát častejšie ako u ľudí s klasickým spôsobom stravovania. Rezorbcia železa z rastlinnej stravy predstavuje asi 3 %, zo živočíšnych zdrojov je to cca 15 %.
Riziká rastu a vývinu detí vegánskych rodičov uvádzajú aj odborníci vo Veľkej Británii (T.A. Sanders: Growth and development of British vegan children. Virginia Messina, MPH, RD., Ann Reed Mangels, PhD., RD, FADA: Considerations in Planning Vegan Diets: Children. Janet R Hunt: Bioavailability of iron, zinc, and other trace minerals from vegetarian diets. Thomas Remer, Annette Neubert and Friedrich Manz: Increased risk of iodine deficiency with vegetarian nutrition. Research Institute of Child Nutrition, Dortmund, Germany. T.A. Sanders, S. Reddy: Vegetarians diet and children. Truesdell DD, Acosta PB.: Feeding the vegan infant and child. J Am Diet Assoc. Ďalším nedostatkom vegetariánskej stravy je, že neobsahuje živočíšne bielkoviny, ktoré sú plnohodnotné - obsahujú všetky nevyhnutné aminokyseliny, naviac vo vhodnom vzájomnom pomere a množstve. To z rastlinných potravín spĺňa iba sója, ktorá však má ďalšie nevýhody v podobe antinutričných látok či veľkého množstva fytoestrogénov. Nedostatok plnohodnotných bielkovín v strave dieťaťa môže spôsobiť pomalší rast a zhoršený rozvoj kostrového svalstva a aj zhoršené hojenie rán. Dlhodobý nedostatok sa môže prejaviť poklesom niektorých hodnôt v rámci vyšetrenia krvi (albumínu). Môže nasledovať vyššia chorobnosť dieťaťa, edémy, úbytok svalovej hmoty a v extrémnych prípadoch až spomalenie fyzického a duševného vývoja dieťaťa.
Čo sa týka dospelej populácie, je všeobecne známe, že vegetariánske stravovanie spĺňa všeobecné zásady výživy v prevencii kardiovaskulárnych, onkologických ochorení a cukrovky, spočívajúce v redukcii tukov a cholesterolu a v preferovaní rastlinných tukov obsahujúcich nenasýtené mastné kyseliny. Táto strava obsahuje tiež viac vlákniny a antioxidačných vitamínov. Okrem toho je vegetariánske stravovanie obyčajne spojené aj so zdravým životným štýlom, čo má priaznivý vplyv na zdravie. Predpokladom je však rozumné plánovanie vegetariánskej stravy aj u tejto časti populácie.
Vo svetovej odbornej literatúre sa často poukazuje na mnohé pozitíva rastlinnej stravy. Veľmi dôležité je však spresniť riziko vegetariánstva vo vzťahu k veku človeka. V živote totiž sú obdobia, kedy takýto spôsob stravovania nie je vhodný, pretože je sprevádzaný podstatne výraznejším rizikom. V tomto názore je odborná verejnosť jednotná. Je to obdobie detstva, dospievania, obdobie ťarchavosti a dojčenia. Sú to životné etapy, kedy sú na organizmus kladené zvýšené nároky na príjem bielkovín ako hlavnej stavebnej látky, vitamínov, minerálnych látok a energie. V detstve musí byť zabezpečený rast s primeranými hmotnostnými a výškovými prírastkami, v období dospievania prebieha vývoj a dostavba všetkých vnútorných systémov, pohlavné dozrievanie, nástup menštruácie. Pre všetky uvedené pochody v organizme je potrebná kombinácia živín z rastlinných aj živočíšnych zdrojov. Esenciálne - nevyhnutné zložky výživy sú tie, ktoré musí organizmus prijať potravou. Je ich asi 30. Sú to viaceré aminokyseliny, mastné kyseliny, vitamíny, minerálne látky a stopové prvky. Potrebné je zdôrazniť, že podobný priaznivý efekt, ako je pozorovaný u vegetariánov z hľadiska prevencie civilizačných ochorení, je možné dosiahnuť aj dôslednou racionalizáciou bežnej zmiešanej stravy.
Prečítajte si tiež: Prehľad o materskej dovolenke
Legislatíva a programy na podporu zdravej výživy
Požiadavky na stravovanie detí a mládeže v zariadeniach školského stravovania, upravuje v oblasti verejného zdravotníctva zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhláška MZ SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež. Podľa citovaných predpisov je prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež povinný pri podávaní stravy zabezpečiť, aby strava bola pripravovaná zo zdravotne neškodných potravín so zodpovedajúcou energetickou a biologickou hodnotou. Zdravou výživou sa rozumie výživa vytváraná optimálnym zabezpečením fyziologických požiadaviek organizmu v daných životných a pracovných podmienkach na základe vedeckých poznatkov, odporúčaných výživových dávok a poznatkov Svetovej zdravotníckej organizácie. Z uvedeného vyplýva, že v súlade so zdravou výživou je podávanie takej stravy, ktorá svojím zložením a spôsobom prípravy zodpovedá vekovým skupinám stravovaných detí a žiakov.
V snahe podporovať rozvoj školského stravovania tak, aby vyhovovalo zásadám zdravej výživy, pracovníci odboru hygieny detí a mládeže Úradu verejného zdravotníctva SR aktívne spolupracujú s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR v oblasti školského stravovania. Čo sa týka programov, zameraných na pozitívne zmeny v stravovacích návykoch obyvateľstva, vláda Slovenskej republiky schválila dňa 17. decembra 2008 uznesením č. 940 v záujme dosiahnutia zmeny vo vývoji zdravotného stavu obyvateľstva prostredníctvom ovplyvnenia ich výživových zvyklostí aktualizáciu Programu ozdravenia výživy obyvateľov SR - významného dokumentu, ktorý zasahuje do vývoja a usmerňovania správnej výživy obyvateľov Slovenskej republiky. V programe sú dané konkrétne ciele, týkajúce sa aj podpory vhodného stravovania detí a mládeže, napr. V zmysle horeuvedeného je zrejmé, že v školských stravovacích zariadeniach je poskytovaná deťom a mládeži optimálna, správna a vyvážená zdravá strava, ktorá spĺňa energetické a nutričné požiadavky jednotlivých vekových skupín a je založená na základe vedeckých poznatkov, odporúčaných výživových dávok a poznatkov Svetovej zdravotníckej organizácie. Nemožno preto súhlasiť s vytvorením školských stravovacích zariadení s vegetariánskym, resp. vegánskym stravovaním, nakoľko v prípade argumentov žiadateľa nejde o vedecké zdôvodnenie, ale o rozhodovanie na základe skúseností u dospelej populácie a nie u detí a informácií, získaných náhodne z literatúry, resp.
Potravinové intolerancie a alergie
Pri zostavovaní jedálneho lístka je dôležité brať do úvahy aj potravinové intolerancie a alergie. Ak dieťa musí z objektívnych zdravotných dôvodov vylúčiť zo stravy určité potraviny, je zákonný zástupca povinný podať u vedúcej školskej jedálne žiadosť o výnimku v stravovaní dieťaťa.
Vzdelávanie a osveta
Naši študenti Fyziologickej a klinickej výživy - budúci nutriční terapeuti, zrealizovali pri príležitosti tohto svetového dňa edukačnú aktivitu pre žiakov základných škôl. Prezentácie sa zúčastnili žiaci 3. a 4. ročníkov bratislavských základných škôl, a to Spojenej školy na Tilgnerovej 14 a základnej školy na Sokolíkovej ulici. Vzhľadom k tomu, že 21. 10. je Svetový deň jablka, žiaci sa hravou formou oboznámili s jeho benefitmi. Po prezentácii, ktorú deti so záujmom počúvali, mohli porovnať chuť sušeného a lyofilizovaného jablka. Žiaci odchádzali z akcie nielen so zaujímavými poznatkami, ale aj s jabĺčkom a džúsom od sponzorov McCarteru, Lunysu a Dobrého Ježka. Jablkami sme potešili aj návštevníkov Nemocnice akad.
Praktické rady pre rodičov
- Raňajky sú základ: Dbajte na to, aby dieťa raňajkovalo každý deň.
- Pestrá strava: Ponúkajte deťom pestrú stravu, bohatú na ovocie, zeleninu, celozrnné produkty a bielkoviny.
- Obmedzte príjem cukru a soli: Kontrolujte príjem cukru a soli v strave detí.
- Pravidelný režim: Dodržiavajte pravidelný stravovací režim s tromi hlavnými jedlami a dvoma desiatami.
- Dostatočný príjem tekutín: Zabezpečte dostatočný príjem tekutín, najmä vody.
- Vzor rodičov: Buďte pre deti vzorom v zdravom stravovaní.
- Pohyb: Podporujte aktívny životný štýl a dostatok pohybu.
Význam vitamínu D
Vitamín D je nevyhnutný pre náš život. Dôležitý je najmä pre kosti, imunitu, metabolizmus minerálov či delenie buniek. Množstvo tohto vitamínu sa vyjadruje v jednotkách IU (medzinárodná jednotka), pričom 400 IU = 0,01 mg = 10 μg. Odporúčaná denná dávka vitamínu D pre dospelých podľa Úradu verejného zdravotníctva SR je 15-17 μg (600 - 680 IU). Množstvo vitamínu D v jednej dávke (1 tableta, 1 kapsula, 1 kvapka či 1 vstrek) môže byť u jednotlivých prípravkoch rozdielne. Tento údaj by mal byť vždy na vonkajšom obale produktu uvedený (koľko mg alebo IU vitamínu D obsahuje jedna dávka). Taktiež by mala byť na každom prípravku uvedená informácia o dávkovaní, pričom o týchto údajoch rozhoduje výrobca. Maximálna denná dávka je stanovená na základe toho, aby daný produkt bol pre jeho užívateľa bezpečný.
Na trhu je dostupných množstvo výživových doplnkov s rôznymi obsahmi vitamínu D. Pri výbere vhodného produktu je dôležitá aj informácia o dôvode jeho užívania. Pri rôznych ochoreniach či zdravotných problémoch sa odporúča užívať vyššie dávky (na základe odporúčania lekára), no pre bežné doplnenie sú postačujúce aj nižšie dávky vitamínu D.
tags: #medyinarodna #uprava #dieta