Úvod
Materská škola predstavuje prvý stupeň vzdelávacieho systému a zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji dieťaťa. V tomto článku sa zameriame na základy pedagogiky v kontexte materskej školy, jej význam, ciele, metódy a princípy. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na predškolské vzdelávanie a jeho dôležitosť pre ďalší rozvoj dieťaťa.
Školský systém a predprimárne vzdelávanie
Školský systém je nosnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho systému, ktorý tvorí sústava inštitúcií formálnej edukácie riadených ministerstvom školstva. Slovenský školský systém kombinuje jednotný a duálny systém, pričom väčšina detí navštevuje jednotne organizovaný druhý stupeň základnej školy. Zriaďovateľmi škôl sú štát, cirkev a súkromné subjekty.
V roku 2008 bol prijatý školský zákon (Zákon o výchove a vzdelávaní), ktorý člení stupne vzdelania v súlade s medzinárodnou klasifikáciou vzdelávania ISCED. Táto klasifikácia umožňuje porovnávanie stupňov školského vzdelávania medzi jednotlivými štátmi.
Predprimárne vzdelanie dieťa získa absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu v materskej škole. Materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej a estetickej. V súlade s osobitosťami detí vytvára predpoklady pre ich ďalšie vzdelávanie a pripravuje ich na život v spoločnosti. Od roku 2021 je povinný jeden rok predprimárneho vzdelávania.
Základné pedagogické pojmy a kategórie
Pedagogika má svoj základ v starogréckom slove paidagogos, čo označovalo vzdelaného otroka, ktorý sa staral o syna svojho pána. Predmetom pedagogiky je výchova, ktorá zahŕňa všetko, čo vytvára a determinuje proces výchovy v konkrétnom prostredí a situácii.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Výchova je zámerné, plánovité a cieľavedomé rozvíjanie osobnosti jedinca, ktoré sa skladá zo vzdelávania a výchovy v užšom zmysle slova. Výchova v užšom zmysle zahŕňa výchovu dobrých mravov a morálky, sexuálnu výchovu, výchovu k rodičovstvu a manželstvu a výchovu k mieru.
Vzdelávanie je proces uvedomelého, cieľavedomého a aktívneho osvojenia poznatkov a skúseností najrôznejšieho obsahu človekom. Cieľom vzdelávania je všestranný rozvoj osobnosti, schopnosť učiť sa a prispôsobovať sa meniacim sa podmienkam života.
Vzdelanie je systém vedomostí, zručností, návykov, postojov a presvedčenia človeka, ktoré boli dosiahnuté na základe cieľavedomého výchovno-vzdelávacieho procesu.
Klasifikácia pedagogických vied
Pedagogické vedy sa klasifikujú podľa rôznych hľadísk:
- Vekové osobitosti objektu výchovy: predškolská pedagogika, pedagogika školského veku, stredoškolská pedagogika, vysokoškolská pedagogika, pedagogika dospelých.
- Spoločenská činnosť: pedagogika športu, vojenská pedagogika, pedagogika voľného času.
- Charakter výchovného zariadenia: predškolská pedagogika, školská pedagogika.
- Etapy spoločenského vývoja: dejiny pedagogiky.
Súčasná klasifikácia rozdeľuje pedagogické vedy do dvoch skupín:
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
- Fundamentálne vedy o výchove: poskytujú teoretický základ (edukačná biológia, psychológia, sociológia, kultúrna antropológia, ekonómia, história).
- Aplikované vedy o výchove: aplikácia poznatkov fundamentálnych vied do procesu výchovy (náuka o edukačnom plánovaní, financovaní, správe, manažmente, politike, pedagogika, andragogika, geragogika).
Vznik a vývoj pedagogiky ako vedy
Pedagogika vznikla v Grécku a je vedou o výchove človeka. Zaoberá sa otázkami výchovy, ktorá vznikla a vyvíjala sa spolu s ľudskou spoločnosťou z praktických potrieb. V najstarších dobách sa pedagogika definovala ako veda o výchove dorastajúceho pokolenia.
Disciplíny pedagogiky:
- Všeobecná pedagogika: systematizácia a interpretácia základných pedagogických javov, zákonitostí a noriem.
- Dejiny pedagogiky: skúmanie vývoja pedagogických teórií a vzdelávacej praxe.
- Porovnávacia pedagogika: popis, analýza a vysvetľovanie vzdelávacích systémov a problémov.
- Filozofia výchovy: objasňovanie najpodstatnejších problémov spojených s úlohou edukačných procesov v spoločnosti.
- Sociológia výchovy: zaoberá sa sociálnymi aspektmi výchovy, miestom a funkciou výchovy v spoločnosti.
- Pedagogická antropológia: objasňuje, ako sa správanie ľudí odlišuje podľa typu kultúry, v ktorej žijú.
- Pedagogická psychológia: študuje psychologické základy výchovy, analyzuje podmienky, priebeh a výsledky výchovy a vzdelávania.
- Špeciálna pedagogika: zaoberá sa teóriou a praxou rozvoja výchovy a vzdelávania jedincov s rôznymi nedostatkami (zmyslové, duševné, poruchy správania).
- Sociálna pedagogika: zaoberá sa výchovným pôsobením na rizikové a sociálne znevýhodnené skupiny mládeže a dospelých.
- Pedagogika voľného času: zaoberá sa činnosťou školských a iných zariadení, ktoré zabezpečujú edukáciu vo voľnom čase.
- Andragogika: veda o výchove dospelých, vzdelávanie dospelých.
- Všeobecná didaktika: teória a veda o procesoch učenia a vyučovania.
- Pedagogická diagnostika: teória a metodológia diagnostikovania v učebnom prostredí.
- Teória riadenia školstva: objasňovanie aktivít, ktoré sa vzťahujú k plánovaniu, organizovaniu a kontrole činnosti rôznych inštitúcií, ktoré tvoria vzdelávací systém.
- Pedagogická prognostika: vedecká teória o vytváraní budúceho modelu vývoja vzdelávania.
Význam pedagogiky a sféry jej využitia
Pedagogika má význam pre odborníkov v oblasti pedagogických vied aj pre širokú verejnosť. Poskytuje rozbory výchovy vo všetkých vývojových obdobiach človeka a v rôznych vzdelávacích zariadeniach. Rieši výchovné aspekty v rozmanitých podmienkach spoločenského života a analyzuje rôzne výchovné systémy.
Sféry využitia pedagogických vied:
- Oblasť školstva: školské inštitúcie čerpajú z pedagogiky informácie pre realizáciu výchovy.
- Oblasť mimoškolského vzdelávania: využívanie poznatkov v oblasti vzdelávania mimo formálneho školského systému.
- Oblasť ekonomického rozhodovania: rešpektovanie pedagogických aspektov v ekonomickej oblasti.
- Oblasť sociálnej politiky: informácie o uplatňovaní ľudských zdrojov na trhu práce.
- Oblasť pomáhajúcich profesií: poskytovanie služieb ľuďom seniorov, v ústavoch nápravnej výchovy.
Výchova a činitele výchovy
Výchova je zložitý proces v ľudskej spoločnosti, ktorý je významným faktorom úspešného rozvoja spoločnosti a jej občanov. Je to celoživotný proces, ktorý zahŕňa rozvoj každého jedinca a je determinovaný mnohými faktormi.
Má tri základné stránky:
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
- Normatívnu: vymedzuje ciele, obsah, zásady, metódy, formy a prostriedky výchovy.
- Exogénnu: predstavuje celú organizáciu výchovného prostredia.
- Endogénnu: vyjadruje zmeny vnútorného vývinu jedinca.
Činitele výchovy:
- Vnútorné: dedičné a biologické vplyvy.
- Vonkajšie: materiálne a sociálne prostredie.
Všeobecné črty výchovy
- Konkrétnosť: výchova je vždy konkrétnej povahy, vykonávame ju v určitej spoločnosti, pre určitú spoločnosť a na úrovni tejto spoločnosti.
- Zámernosť: výchovné pôsobenie vnímame ako zámernú činnosť.
- Permanentný charakter: súčasné ponímanie výchovy prekonáva tradičnú predstavu o výchove ako záležitosti prvých dvoch dekád života.
- Univerzálnosť: výchova je prítomná v rodine, v škole a v mimoškolských výchovno-vzdelávacích zariadeniach.
- Globalizácia: s premenami súčasného sveta súvisí internacionálny charakter a globalizácia výchovy.
- Pluralita:
- Mnohostranná orientácia: výchova sa snaží predovšetkým prepraviť jedinca pre plnenie jeho základných úloh.
Pedagóg v edukačnom procese
Pedagóg realizuje vstupnú, priebežnú a výstupnú diagnostiku, koncipuje obsah výchovno-vzdelávacej činnosti, rozhoduje o nasadzovaní vhodných metód, foriem a prostriedkov výchovy a vyhodnocuje dosahované výsledky.
Zložky osobnosti pedagóga:
- Biofyziologická a senzomotorická zložka: činnosť zmyslových orgánov a motorický systém osobnosti.
- Kognitívna zložka: schopnosti, vedomosti a zručnosti z pedagogiky, psychológie, didaktiky, kultúrno-spoločenský a politický prehľad, orientácia v informačných systémoch, ovládanie cudzích jazykov.
- Nonkognitívna zložka: citová zrelosť, motivácia, emočná stabilita, kreativizácia, vôľové vlastnosti.
Profesijné kompetencie pedagóga:
- Kompetencie odborné
- Kompetencie psychodidaktické
- Kompetencie komunikatívne
- Kompetencie organizačné a riadiace
- Kompetencie diagnostické a intervenčné
- Kompetencie poradenské a konzultatívne
- Kompetencie reflexie vlastnej činnosti
Vychovávaný jedinec v edukačnom procese
Výchovný proces sa realizuje v školách, v rodine a v špeciálnych zariadeniach. Zahrňuje výchovnú činnosť pedagóga a učebnú činnosť vychovávaného jedinca. Súčasné chápanie výchovného procesu sa orientuje na aktivitu vychovávaných jedincov, na ich prácu s obsahom edukácie. Základom procesu učenia sa je aktívna, reálna činnosť vychovávaných jedincov, ktorá je založená na myšlienkových aktivitách a experimentovaní.
Príprava jedinca pre výkon sociálnych rolí
Výchova môže byť účinná, ak jedinca rozvíja a pripravuje pre výkon tých základných sociálnych úloh, ktoré má v spoločnosti.
Historický vývoj predškolskej výchovy
Vývoj predškolskej výchovy prešiel rôznymi etapami. V minulosti bola výchova detí spojená s rodinnou a inštitucionálnou výchovou detí od narodenia do 6-7 rokov. V primitívnych spoločnostiach (Indiáni, Eskimáci) bola výchova nevyhnutná pre prežitie kmeňa. Deti sa učili používať nástroje, získavali telesnú zdatnosť, spravodlivosť, trpezlivosť a statočnosť.
V starovekom Grécku (Sparta) deti nepatrili rodičom, ale spoločnosti a boli vychovávané k poslušnosti a statočnosti. V Aténach bola výchova vecou rodiny i spoločnosti a deti slobodných občanov boli vychovávané k láske k dobru.
V stredoveku prejavila spoločnosť rozdielnou výchovou detí rozličných spoločenských tried. Výchova bola zameraná k upevňovaniu feudálneho poriadku.
J. A. Komenský prepracoval systém výchovy a vzdelávania a vznikla Veľká Didaktika. Ako prvú do nej zaradil „školu materskú“, t.j. starostlivosť o najmenších v rodine. Zdôrazňoval, že s výchovou treba začať od prvých dní života dieťaťa a súčasťou výchovy detí, mládeže i dospelých má byť rozvoj osobnosti človeka, výchovy k činnostiam, rozvoj zmyslov a reči.
V 19. storočí vznikali nové inštitúcie - opatrovne, detské školy a škôlky, ktoré sa o deti nielen starali, ale ich aj učili. V r. 1829 vznikla prvá opatrovňa v Prahe a v r.1830 v BA, 1832 v TT.
Po roku 1948 bol prijatý Zákon o základnej úprave jednotného školstva a zaviedol sa jednotný názov materská škola. Predškolská výchova sa vzťahuje na deti do 6 rokov.
Edukácia a edukačné procesy
V súčasnej pedagogickej literatúre sa stretávame aj s pojmami odvodenými od pojmu edukácia.
Edukácia (edukačný proces) je najširší pedagogický pojem, ktorý v sebe zahŕňa výchovu a vzdelávanie. Sú to všetky činnosti ľudí, pri ktorých sa nejaký subjekt učí a iný subjekt (alebo technické zariadenie) mu toto učenie sprostredkúva.
Edukačná realita označuje súhrnne akýkoľvek úsek objektívnej skutočnosti, v ktorej prebiehajú nejaké edukačné procesy.
Edukátor je každý človek, ktorý v priebehu edukačného procesu inštruuje, učí alebo poúča.
Edukant je každý človek, ktorý sa v priebehu edukačného procesu učí, alebo pod vplyvom edukátora mení svoje správanie.
Edukačné konštrukty sú všetky teórie, modely, plány, scenáre, predpisy a iné teoretické výtvory, ktoré nejakým spôsobom určujú či ovplyvňujú reálne edukačné procesy.
Edukačné prostredie je akékoľvek prostredie, v ktorom sa realizuje nejaký riadený proces učenia, určité výchovné procesy.
Kurikulum
Kurikulum je súhrn dokumentov a materiálov vymedzujúcich ciele, obsah a podmienky vzdelávania, inštitúcie a nástroje, ktorými sa vzdelávanie realizuje a spôsoby hodnotenia. Označuje všetky pedagogické dokumenty, ktoré plánujú, vymedzujú a určujú obsah vyučovania a vzdelávania.
Kompetencie a kompetentnosti
Kompetencia je právomoc, oprávnenie, pôsobnosť, resp. dosah osoby vo vzťahu k úlohe, postupu, procesu, aktivite, za ktorej zabezpečenie nesie zodpovednosť.
Kompetentnosť je odborná spôsobilosť osoby vykonávať danú činnosť, ktorá je výsledkom komplexu vedomostí, zručností a postojov, ktoré si osoba osvojila formálnym a neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa v priebehu získavania vlastných praktických skúseností.
V pedagogickej literatúre rozlišujeme kľúčové kompetencie (spoločenské a občianske, v oblasti kultúrneho povedomia a prejavu, podnikateľská, digitálna, matematická, viacjazyčná, komunikačná, osobná a sociálna) a profesijné kompetencie.