Materská škola na Ul. D v Prievidzi je dôležitou súčasťou vzdelávacieho systému v meste. Nachádza sa na západnom okraji Prievidze, konkrétne v mestskej časti sídliska Píly. Od roku 1960, kedy bola otvorená, poskytuje predprimárne vzdelávanie. Ide o druhú najstaršiu materskú školu v meste Prievidza. Táto materská škola zohráva kľúčovú úlohu v príprave detí na úspešný vstup do základnej školy a ďalšieho života.

História a súčasnosť

Materská škola na Ul. D je v prevádzke už od roku 1960, čo z nej robí druhú najstaršiu materskú školu v Prievidzi. Počas svojej existencie prešla rôznymi zmenami a prispôsobovala sa potrebám detí a spoločnosti. V súčasnosti zabezpečuje celodennú výchovu a vzdelávanie v piatich triedach.

Prevádzka a personál

Materská škola je otvorená v pracovných dňoch od 6:00 do 16:30 hod. Riaditeľkou materskej školy je Mgr. a zástupkyňou riaditeľky je Mgr. Kvalifikovaný pedagogický personál zabezpečuje kvalitnú výchovu a vzdelávanie detí.

Ciele predprimárneho vzdelávania

Hlavným cieľom predprimárneho vzdelávania v tejto materskej škole je dosiahnuť optimálnu emocionálnu, sociálnu a kognitívnu úroveň detí. To slúži ako základ pre ich pripravenosť na školské vzdelávanie a na život v spoločnosti. Materská škola sa zameriava na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho schopností a zručností.

Aktivity a podujatia

Počas celého školského roka materská škola realizuje pre deti rôzne aktivity. Tieto aktivity vychádzajú z plánu výchovno-vzdelávacej činnosti. Okrem toho sa deti zúčastňujú aj na rôznych podujatiach, ako napríklad:

Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj

Evička nám ochorela
Výchovné koncerty v ZUŠ
Deň detí
Bábkové predstavenia
Hasiči v MŠ
Mestská polícia v MŠ
Tvorivé dielne LEGO Education
Mám básničku na jazýčku
Športové súťaže: Zimná olympiáda detí materských škôl a Festival tela ducha - športová olympiáda detí materských škôl
Aktivity v spolupráci so ZŠ, Ul. S.

Tieto aktivity prispievajú k rozvoju detí v rôznych oblastiach a pomáhajú im získavať nové skúsenosti a zručnosti.

Prijímanie detí

Riaditeľka MŠ zverejní vopred, najneskôr do 15. apríla príslušného kalendárneho roka, miesto a čas podania žiadosti a kritéria prijímania detí k začiatku nového školského roka. Zápis do MŠ sa koná prvé tri pracovné dni po 1. máji.

Recitačná súťaž "Mám básničku na jazýčku"

Dňa 20. mája 2010 sa konal v knižnici šiesty ročník súťažnej prehliadky v recitácii poézie a prózy detí MŠ v Prievidzi pod názvom „Mám básničku na jazýčku". Súťažná prehliadka najmenších recitátorov sa konala už po šiesty krát a nesklamala. Malí recitátori presvedčili o tom, že im nie je cudzie len recitovanie, ale nemajú ďaleko aj k herectvu. Predviedli prenádherný herecký koncert, nechýbal úsmev, tanec a detská radosť z vystúpenia.

Šiesteho ročníka sa zúčastnilo 10 materských škôlok so svojimi najmenšími žiačikmi. Odznelo 15 nádherných recitácií, či už poézie alebo prózy, v podaní 16 detí.

Hodnotenie a ocenenia

Porota zasadla v zložení:

Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola

Mgr. Silvia Myšiaková - riaditeľka HNK PD
Mgr. Kvetoslava Boráková - učiteľka ZUŠ L. Stančeka
Mgr. Chovancová - Miestny odbor Matice Slovenskej v Prievidzi

Vďaka Miestnemu odboru Matice Slovenskej dostali všetci vynikajúci malí recitátori knižné odmeny a nechýbala ani sladká maličkosť. Porota mala ťažkú prácu pri rozhodovaní o umiestnení detí. Ocenené boli všetky recitujúce deti, ale našli sa aj trošku lepší.

Výsledky

Trepáčová Alexandra - MŠ D.
Rudinská Emka - MŠ Š.
Ertl Jaroslav - MŠ Nábr. Sv.

Úprimné poďakovanie patrí pani učiteľkám, ktoré deti na recitáciu pripravili a priviedli do knižnice. Radosť v očiach detí a dospelých, ktorí sa zúčastnili, hovorí za všetko a je motiváciou do ďalšieho ročníka.

Vavrinec Benedikt z Nedožier: Významný predstaviteľ slovenského humanizmu a renesancie

Vavrincov životný oblúk sa odvíjal v kontexte spoločenských a rečových zmien. Svojím mnohostranným vedeckým i umeleckým dielom sa zaradil medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského aj českého humanizmu a renesancie. Svoj talent a nadanie však nemohol rozvíjať a realizovať doma, pričom okrem rodinných dôvodov k tomu značne prispela i neutešená politická situácia v Uhorsku.

Politická situácia v Uhorsku v 16. storočí

Tesne pred jeho narodením v roku 1554 dobyli Turci Fiľakovo a potom z fiľakovského sandžaku, ktorý sa stal najsevernejšou administratívnosprávnou jednotkou budinského pašalíku, ohrozovali a zaujímali jednu pevnosť za druhou, dokonca vojensky atakovali lákavo bohaté stredoslovenské banské mestá, až sa bezprostredne dostali do blízkosti Benediktovho rodného Ponitria. V tomto období na Slovensku značné rozmery získala luteránska reformácia.

Vojnové pomery, spôsobené neutíchajúcimi bojmi kríža s polmesiacom a vnútorné mocenské napätie v predvečer protihabsburských stavovských povstaní, urobili z uhorského kráľovstva, patriaceho od roku 1526 do svetovej katolíckej Habsburskej ríše, ťažko skúšanú a nebezpečnú krajinu.

Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová

Pôsobenie v Čechách a na Morave

V Čechách a na Morave boli spoločensko-politické, ekonomické i kultúrne pomery diametrálne odlišné. Ozbrojený zápas kresťanstva s islamom sa javil od historických českých zemí relatívne vzdialený a reformácia tu nadobudla masovejší i organizovanejší charakter, čo musel napokon rešpektovať i cisársky dvor Habsburgovcov v Prahe a v tradičnej Viedni. I keď sa táto metropola na Dunaji pokladala za oficiálne centrum rakúskej habsburskej monarchie, jej skutočné politické, kultúrne a vzdelanostné stredisko sa počas panovania cisára Rudolfa II. prenieslo do hlavného mesta českého kráľovstva, ktorý z neho vytvoril špecifický kultúrny fenomén v historiografii známy ako rudolfínska Praha.

Rudolfínska Praha a prínos Slovákov

K neodmysliteľnému koloritu tejto doby a cisárskeho pražského dvora na konci 16. a začiatku 17. storočia patrili aj učenci a umelci zo Slovenska. Kým na Slovensku a celým Uhorskom sa v rokoch 1604-1606 prehnala zničujúca protihabsburská povstalecká vlna vedená sedmohradským a uhorským kniežaťom Štefanom Bočkajom a súčasne pokračovala vleklá vojna s Osmanskou ríšou, v pražskom prostredí sa rodia vrcholné diela Benedikta, v ktorých často reagoval aj na neutešené a ťaživé pomery na Slovensku.

Zatiaľ samotná Praha, jej kultúrne zázemie a univerzita poskytla azyl a perspektívu sebarealizácie popri Benediktovi aj ďalším Slovákom - takmer súčasne s Benediktom tu pôsobil matematik, fyzik a astronóm Daniel Basilius, rodák z Nemeckej (dnes Partizánskej) Ľupče v Liptove, polyhistor a básnik Peter Fradelius, pochádzajúci z Banskej Štiavnice, no najmä lekár - chirurg a anatóm, vzdelanec a politik Ján Jesenský-Jessenius, ktorého rodinné korene siahali do Horného Jasena v Turci. Tieto osobnostné veličiny a vedecké i umelecké autority európskych rozmerov a slovenského pôvodu sa evidentným spôsobom podieľali na rozvoj českej kultúry a vzdelanosti, spojenej s prvopočiatkami českého národného hnutia. Obdivuhodné, aj z pohľadu dneška, bolo u nich i to, že nikdy nezabudli na svoj rod a s hrdosťou sa hlásili za príslušníkov slovenskej, formujúcej sa a uvedomujúcej sa stredovekej národnosti.

Profil osobnosti Vavrinca Benedikta

V tejto priaznivej a tolerantnej spoločensko-politickej, náboženskej a kultúrnej atmosfére žil a tvoril humanistický vzdelanec Vavrinec Benedikt z Nedožier, ktorý sa prezentoval ako vynikajúci jazykovedec a gramatik, pedagóg a školský reformátor, literát, básnik a prekladateľ, filozof a hudobník, ale aj matematik, fyzik, astronóm a vojenský teoretik.

Vavrincov vedecký význam, nadčasovosť a vysoká odborná kvalita sú nepopierateľné.

Detstvo a štúdium

Vavrincov vedecký význam, nadčasovosť a vysoká odborná kvalita. Vavrinec Benedikt, niekedy sa podpisujúci, súčasníkmi nazývaný a aj v odbornej literatúre sa vyskytujúci ako Laurenc Benedikti z Nedožier či Nedožerský, resp. Nudožerský, v latinskej transkripcii Laurentius Benedictus Nudozierinus, sa narodil 10. augusta 1555 v Nedožeroch, dnes súčasti obce Nedožery-Brezany v administratívnom Prievidzskom okrese Trenčianskeho samosprávneho kraja.

Je viac ako pravdepodobné, že Vavrinec Benedikt základy vzdelania získal v rodičovskom dome v Nedožeroch a vo farskej evanjelickej škole v Brezanoch, pretože až v roku 1565 ako desaťročný začal chodiť do evanjelickej partikulárnej latinskej školy v Prievidzi, čo si už vyžadovalo znalosti elementárnej školy, teda čítania, písania a počítania. Prievidzskú školu, ako bolo podľa súvekého školského poriadku zvykom, mal navštevovať päť rokov, avšak roku 1569 ju musel nedobrovoľne opustiť. Stalo sa tak asi po náhlom skone jeho otca.

Po otcovej smrti odišiel Vavrinec Benedikt k svojmu strýkovi Samuelovi Benediktovi na susednú Moravu do Jihlavy, kde našiel nový domov a na tamojšej škole pokračoval v štúdiách u známeho pedagóga Jana Goltza. Neskôr na jihlavskej škole študoval i básnik, humanistický vzdelanec a od roku 1603 profesor a akademický funkcionár pražskej univerzity Jan Campanus Vodňanský, kolega a mladší priateľ Benedikta.

V Jihlave sa dostávame k najzáhadnejšej etape Benediktovej biografie, pretože uprostred štúdií v roku 1581 ochorel, prechladol a následne upadol do ťažkej choroby, v ktorej ako sám spomína, „…za šesť rokov akoby v spaní som trval a len siedmeho roku som sa uzdravil“. Stalo sa tak v roku 1587, keď začala v Uhorsku zúriť vojna s Turkami. V čase svojej vleklej choroby býval Vavrinec u svojho ďalšieho strýka Jonáša Benedikta, mešťana v Prešove.

Dôležitým medzníkom v životnej púti Benedikta bol letopočet 1590, keď sa už ako tridsaťpäťročný zrelý muž, avšak bažiaci po univerzitnom vzdelaní, zapísal sa na slávnu alma mater v Prahe. Štúdia však načas zrejme z finančných dôvodov prerušil, pretože v roku 1593 sa Benedikt zamestnal ako učiteľ v Moravských Budějoviciach, nasledovne v roku 1594 ho dokonca povolali za rektora evanjelickej mestskej latinskej školy do Uherského Brodu na moravsko-slovenské pomedzie, kde začal pracovať na prvom koncepte svojej českej gramatiky.

Pôsobenie na akademickom gymnáziu v Prahe

Z podnetu univerzitných profesorov vzniklo v roku 1596 v Prahe akademické gymnázium ako vzorová stredná internátna škola v Čechách, ktorej hlavnou náplňou mala byť uspokojivá výchova budúcich poslucháčov pražskej univerzity. Jedným z hlavných iniciátorov tohto školského ústavu bol rektor Karolovej univerzity Martin Bacháček z Nauměřic, matematik a astronóm, spolupracovník a priateľ Keplera, ktorý za profesora v najvyššej piatej triede tohto ústavu menoval svojho staršieho a pedagogicky už skúseného poslucháča Beneditka. Ten na akademickom gymnáziu úspešne účinkoval až do jeho zániku v toku 1599, čo zapríčinil zdĺhavý priebeh morovej epidémie a následne cisársky patent o zrušení tejto školy.

Medzitým 16. septembra 1597 pri bakalárskej skúške obhájil Benedikt pred komisiou vedenou práve rektorom Bacháčkom dišputu na tému Num commodius: sit hostium fines invadere an domi hostem operir?

V rokoch 1595-1599 žil a pôsobil Vavrinec Benedikt v Prahe, kde býval v kolégiu Karolínum, posledných dvanásť mesiacov v kolégiu kráľovnej Hedvigy.

Rektorom školy v Žatci a spomienka na Daniela Adama z Veleslavína

V roku 1599 prijal pozvanie do Žatca, kde sa stal rektorom školy, ktorá bola považovaná po pražskej univerzite za druhú najvýznamnejšiu v Čechách vôbec. Iste nie je bez zaujímavosti, že pred Benediktom na nej v roku 1556 v rektorskej funkcii pôsobil ďalší významný slovenský humanistický vzdelanec a básnik Martin Rakovský z Rakova v Turci. V Žatci Beneditka zastihla aj smutná správa o úmrtí Daniela Adama z Veleslavína, svojho podporovateľa a mecéna, ktorý zomrel 18. októbra 1599 v Prahe. Na jeho počesť spoločne s Matějom Gryllom z Gryllova zostavil a vydal zbierku príležitostných, kondolenčných latinských básní pod názvom Lugubria in obitum M. Danielis Adami a Veleslavina, civis patricii et architypographi Pragensis (Smútočná spomienka na smrť Daniela Adama Z Veleslavína, vznešeného občana a pražského architypografa), do ktorej autorsky prispelo dvadsaťjeden básnikov. Sám Benedikt ako zostavovateľ tejto zbierky v nej publikoval tri básne, pričom príležitostnú latinskú poéziu písal už od roku 1596 a venoval ju predovšetkým svojim priateľom, povýšeným na bakalárov či magistrov. Skladal aj ďalšie gratulačné a ódické básne k meninám, narodeninám a uzavretiam manželstiev i k ďalším významným životným príležitostiam, no i kondolenčné verše, ako to bolo aj v prípade Daniela Adama z Veleslavína.

Magisterská skúška a filozofické názory

S rozpravou Utrum benefactores plus ament eos, quos beneficiis affecerunt, an contra? (Či dobrodincovia viac milujú tých, ktorým urobili dobrodenie, alebo nie?), pristúpil Vavrinec Benedikt 4. júla 1600 k magisterskej skúške. Všímal si v nej etické otázky mecenášstva a pred skúšobnou komisiou na čele s rektorom Bacháčkom sa vraj v nej prezentoval ako znalec súvekých myšlienkových prúdení. Filozofický kontext tejto práce i ďalších diel Benedikt založil na učení nemeckého reformného filozofa a humanistického vzdelanca Filipa Melanchtona (1497-1560), profesora protestantskej univerzity vo Wittenbergu, a francúzskeho mysliteľa, hugenota Petra Rama (Pierre de la Rameé, 1515-1572), profesora na univerzite v Paríži. Vychádzajúc z tohto ideového základu odmietol Benedikt princípy stredovekej scholastiky a pokúsil sa ich nahradiť symbiózou platónskej a reformačno-aristotelovskej systémovej sústavy, pričom ako stúpenec nemeckej luteránskej reformácie bol aj neskôr závislý najmä od Melanchtonovej a Ramovej filozofie. Magisterskú dišputu obhájil a Bacháček ho povýšil z bakalára - licenciáta na magistra slobodných umení.

tags: #materska #skolka #krmana #riaditelka