Úvod
Materská škola vo Veľkom Ďure je dôležitou súčasťou vzdelávacieho systému obce. Tento článok sa zameriava na históriu obce Veľký Ďur a jej materskej školy, pričom zohľadňuje historické udalosti, kultúrne dedičstvo a súčasné aktivity.
História Obce Veľký Ďur
Obec Veľký Ďur vznikla v roku 1960 zlúčením troch obcí: Horného Ďura, Dolného Ďura a Rohožnice. Každá z týchto obcí má svoju vlastnú bohatú históriu, ktorá prispela k formovaniu súčasnej podoby Veľkého Ďura.
Horný Ďur
Obec sa vyvinula v chotári obce Ďúr, ktorá je doložená v rokoch 1205-35 ako Geurud Superior. Neskôr sa názov menil na Geurud eccelesiastica, Geurud Superior (1278), Maly Gyurad (1773), Maly Jurad (1808), Horný Ďúrad (1920) a nakoniec Horný Ďur (1948). V maďarčine sa nazýva Felsőgyőröd.
Horný Ďur patril zemanom z Ďúra a v 17. a 18. storočí rodinám Keglevichovcov, Hunyadyovcov a Majthényiovcov. V roku 1534 mala obec 6 port, v roku 1601 mala 29 domov, v roku 1715 mala 14 daňovníkov a v roku 1828 mala 44 domov a 301 obyvateľov. Obyvatelia sa prevažne zaoberali poľnohospodárstvom. Po roku 1918 sa na zamestnaní obyvateľov nič nezmenilo. V rokoch 1938 - 1945 bola obec pripojená k Maďarsku.
Dolný Ďur
Dolný Ďur sa tiež vyvinul v chotári obce Ďúr. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1274 ako Geurud, neskôr Welky Gyurad (1773), Welký Jurad (1808), Dolný Ďúrad (1920) a Dolný Ďur (1948). V maďarčine sa nazýva Alsógyőröd.
Prečítajte si tiež: Prehľad o materskej škole
Obec patrila zemanom z Ďúra a od roku 1506 panstvu Levice. V roku 1574 bola obec zničená Turkami. V roku 1536 mala 7 port, v roku 1601 mala 24 domov, v roku 1720 mala 16 daňovníkov, vinice a krčmu a v roku 1828 mala 48 domov a 333 obyvateľov. Dolný Ďur mal poľnohospodársky ráz, ktorý si zachoval aj po roku 1918. V roku 1920 tu bol štrajk poľnohospodárskych robotníkov. V rokoch 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku.
Rohožnica
Rohožnica je doložená od roku 1290 ako Gekenus, neskôr Gekynes (1322), Gekemus (1340), Ďekýneš (1808), Dekeneš (1920) a Rohožnica (1948). V maďarčine sa nazýva Kisgyékénes.
Patrila zemanom z Kálnej, v roku 1496 zemanom z Trávnice, od roku 1512 paulínom z Mária-családu a koncom 18. storočia verejným základinám. V roku 1663 ju vyplienili Turci. V rokoch 1715-20 mala 7 daňovníkov. Obec mala poľnohospodársky ráz. V rokoch 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Neoddeliteľnou súčasťou života v okolí bola aj prítomnosť paulínov, bielych mníchov v časti obce Rohožnica. Paulíni tvorili starobylú rehoľu uhorského pôvodu, venovali sa vyučovaniu a duchovnej správe na vidieku. Útulňa paulínov v Rohožnici súvisí so založením kláštora paulínov v Czalade - v chotári obce Veľké Lovce. Útulňa stála na kraji lesíka, pri Tekovskej ceste, neďaleko osady Gyekenes.
Barc
Osada Barc sa spomína v roku 1290. Patrila rodine Hunt-Poznanovcov a ostrihomskej kapitule. V roku 1828 mala 1 dom a 5 obyvateľov.
Dejiny Kostola a Farnosti vo Veľkom Ďure
Dejiny farnosti Veľký Ďur sú zakotvené v kanonických vizitáciách, kde sa uvádza aj rok 1331, keď pápež Ján XII. vyslal do vtedajšieho Uhorska dvoch legátov, Jakoba Verengáriu a Reymonda de Bonofato, ktorých úlohou bolo zozbierať pápežské desiatky. Ich práca sa datuje od roku 1332 až 1337.
Prečítajte si tiež: Veľký Šariš: Materská škola Štvorlístok
V týchto rokoch je aj záznam o farnosti uvedenej pod názvom Gerut na území terajšieho Veľkého Ďura. V jednej listine Ostrihomskej kapituly sa obec (Gerut) spomína už v roku 1278.
Podľa monografie tekovského reformovaného seniorátu z roku 1855 bol Ďur filiálkou reformovanej farnosti v Loku od roku 1655. Neskôr však nastal spor medzi cirkvou v Loku a filiálkou v Ďure. Filiálka s nemalými príjmami sa dostala do prevahy, pretože tu bývali aj farári, od roku 1670 Štefan Ráckovi, v rokoch 1695-1705 Ondrej Zelizi. Vtedy sa rozpory urovnali a ďalší farár Bálind Pályi sa presťahoval do Loku.
Ďur sa opäť stal filiálkou a bol ňou až do roku 1712, keď sa Ďur opäť stal rímskokatolíckou farnosťou. Za vpádu reformovanej cirkvi do obce sa zrušili matriky a schátral prvotný stredoveký románsky kostol.
Po reštitúcii a návrate katolíkov sa započalo s výstavbou dnešného jednoloďového kostola sv. Martina s polygonálnym uzáverom presbytéria, krytý lunetovou klenbou, v lodi s rovnou kazetovou strechou. V roku 1723 ho dal postaviť Jozef Hunyady za farára Mateja Bezúra. Postavený bol čiastočne z kamenného materiálu starého kostola a čiastočne zo štrku, piesku a tehál. Kostol nemá vežu, len zvonicu.
História Materskej Školy
História materskej školy vo Veľkom Ďure je úzko spätá s celkovým vývojom obce. Presné dátumy a detaily o založení a prvých rokoch existencie materskej školy si vyžadujú ďalší výskum v miestnych archívoch a kronikách. Avšak, vzhľadom na historický kontext a vývoj školstva na Slovensku, je možné predpokladať nasledovné:
Prečítajte si tiež: Hodnotenia súkromných materských škôl
Predpoklady o Založení a Vývoji
- Obdobie po vzniku obce (1960): Zlúčením Horného a Dolného Ďura a Rohožnice do jednej obce vznikla potreba centralizácie a rozvoja vzdelávacích inštitúcií. Je pravdepodobné, že v tomto období došlo k založeniu alebo reorganizácii existujúcich predškolských zariadení do jednej materskej školy.
- Vývoj v 70. a 80. rokoch: V období socialistického Československa bol kladený dôraz na predškolskú výchovu a zabezpečenie starostlivosti o deti pracujúcich rodičov. Je možné, že v tomto období došlo k rozšíreniu kapacít materskej školy, výstavbe nových budov alebo modernizácii existujúcich priestorov.
- Transformácia po roku 1989: Po páde komunistického režimu a zmene spoločenských a ekonomických podmienok došlo k transformácii školstva. Materská škola sa musela prispôsobiť novým požiadavkám, zmenám v legislatíve a novým pedagogickým prístupom.
Súčasnosť Materskej Školy
V súčasnosti je materská škola vo Veľkom Ďure modernou inštitúciou, ktorá poskytuje kvalitnú predškolskú výchovu a starostlivosť o deti. Materská škola sa aktívne zapája do kultúrneho a spoločenského života obce a organizuje rôzne podujatia pre deti a rodičov.
Aktivity Materskej Školy
Materská škola vo Veľkom Ďure organizuje rôzne aktivity pre deti, ktoré prispievajú k ich všestrannému rozvoju. Medzi tieto aktivity patria:
- Medzinárodný deň detí: Pre najmenších bolo pripravené maľovanie na tvár a súťaže. Každé dieťa bolo za svoju účasť odmenené. Samozrejme nechýbalo občerstvenie.
- Festival študentského remesla: Návšteva mesta Kežmarok.
- Výroba domáceho sirupu: Pre veľký úspech si deti opäť urobili domáci bazový sirup. Tentokrát okrem mamičiek ruku k dielu priložili aj deti a muži.
- Návšteva ZOO - Spišská Nová Ves: Krásny výlet do ZOO plný zážitkov a radosti. Deti mali možnosť zabaviť sa aj na miestnych preliezačkách.
Významné Osobnosti
Veľký Ďur sa môže pochváliť aj niekoľkými významnými osobnosťami, ktoré pochádzajú z tejto obce alebo v nej pôsobili:
- Ing. Ján Váňa: Generálporučík vo výslužbe, veliteľ 10. leteckej armády 1. zmiešaného leteckého zboru (1990 - 1992), vojenský a letecký pridelenec v ČR (1993 - 1997). Narodený v roku 1940.
- Prof. Viliam Obert: Literárny vedec a spisovateľ, vysokoškolský pedagóg. Narodený v roku 1940 v Rohožnici, zomrel v roku 2005.
- Prof. Eduard Vladimír Tvarožek: Slovenský esperantista, básnik a prekladateľ. Narodený v roku 1920, zomrel v roku 1999.
- Prof. MUDr. Július Alexander Ledenyi-Ladziansky: Lekár-anatóm, vysokoškolský pedagóg, tvorca slovenskej lekárskej terminológie. Narodený v roku 1903, zomrel v roku 1943.
Starý Tekov: Historický Kontext
Pre hlbšie pochopenie histórie regiónu je dôležité spomenúť aj Starý Tekov, ktorý zohral významnú úlohu v dejinách Tekovskej stolice.
Najstaršie Sakrálne Stavby v Tekovskej Stolici
Medzi najstaršie sakrálne stavby v Tekovskej stolici patria:
- Hrad Tekov: Kostol Sv. Michala a kostol Sv. Juraja (10.-11. storočie)
- Kňažice: Kaplnka (11. storočie alebo staršia)
- Sv. Beňadik: Kláštor a kostol (1075, 1124, 1217)
- Žemliare: Kaplnka (11. storočie)
- Bratka: Kostol sv. Martina (1156)
- Podlužany: Kostol či kaplnka (1255)
- Kozárovce: Kaplnka (1295)
- Starý Tekov: Románsky kostol z 12. storočia, kostol Sv. Alžbety a farský kostol Nanebovzatie P. Márie (14. storočie)
Tekovský Archidiakonát
Tekovský archidiakonát bol starší územný celok, o ktorého rozsahu sa približne môžeme dozvedieť z listiny z roku 1156. V roku 1276 sa spomína farár Pavol, ktorý bol súčasne aj vicearchidiakonom a kňazi Gerenda z kostola sv. Juraja a Mikuláš z kostola sv. Michala. Farský kostol bol zasvätený P. Márii.