Materské školy zohrávajú kľúčovú úlohu v rozvoji detí a ich príprave na ďalšie vzdelávanie. V Európe existuje mnoho rôznych systémov predprimárneho vzdelávania, ktoré sa líšia v štruktúre, obsahu a organizácii. Tento článok sa zameriava na materské školy v Európe, s osobitným dôrazom na systém vzdelávania na Slovensku.
Predprimárne vzdelávanie v Európe: Rôznorodosť a spoločné ciele
Systémy predprimárneho vzdelávania v Európe sú rôznorodé, odrážajú kultúrne, sociálne a ekonomické rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Napriek týmto rozdielom majú spoločné ciele, ako je podpora rozvoja detí, príprava na školu a zabezpečenie rovnakých príležitostí pre všetky deti.
Materské školy na Slovensku: Súčasný stav a výzvy
Na Slovensku je predprimárne vzdelávanie zabezpečované materskými školami. V posledných rokoch prešiel systém materských škôl niekoľkými zmenami, ktorých cieľom bolo zvýšenie kvality a dostupnosti predprimárneho vzdelávania.
Legislatívny rámec a inštitucionálne zabezpečenie
Zákon č. 269/2018 Z. z. zriadil Agentúru na zabezpečovanie kvality vysokého školstva ako právnickú osobu so sídlom v Bratislave. Jej poslaním je prispievať k zlepšovaniu kvality vysokoškolského vzdelávania na Slovensku prostredníctvom nástrojov externého zabezpečovania kvality. Agentúra poskytuje vysokým školám odborný a nezávislý pohľad na kvalitu vzdelávania a posilňuje kultúru kvality.
Slovenský inštitút vzdelávania a mládeže (NIVAM) vznikol zlúčením viacerých inštitúcií s cieľom efektívnejšieho využitia finančných zdrojov na vzdelávanie. NIVAM poskytuje vzdelávanie a poradenstvo pedagogickým a nepedagogickým zamestnancom, metodicky usmerňuje školy a školské zariadenia, aplikuje pedagogický výskum, organizuje predmetové olympiády a súťaže, poskytuje externé testovanie na školách, neformálne vzdeláva mládež a spravuje knižničný fond.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Štátny inštitút odborného vzdelávania (ŠIOV) je zároveň národným koordinačným miestom pre európsky kvalifikačný rámec (NKM EKR) v Slovenskej republike. NKM EKR bolo vytvorené na základe odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z roku 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie a rozhodnutia Ministerstva školstva SR z roku 2014.
Hodnotenie a monitorovanie kvality
Dôležitým aspektom zabezpečovania kvality vzdelávania je hodnotenie a monitorovanie škôl. Pravidelné hodnotenie a monitorovanie škôl má za cieľ zistiť ich silné stránky a identifikovať oblasti vyžadujúce zlepšenie a ponúkať im konkrétne odporúčania na zlepšenie ich výkonu. Podpora aktívneho zapojenia rodičov a žiakov do vzdelávacieho procesu je kľúčová.
Slovensko sa zapája do medzinárodných štúdií, ktoré poskytujú cenné informácie o úrovni vedomostí a zručností žiakov. Medzi tieto štúdie patrí PISA (Programme for International Student Assessment), PIRLS (Progress in International Reading Literacy Study), TIMSS (Trends in International Mathematics and Science Study) a ICCS (International Civic and Citizenship Education Study).
Povinná školská dochádzka a prechod medzi stupňami vzdelávania
Povinná školská dochádzka na Slovensku je desaťročná, začína sa začiatkom školského roka, keď dieťa dovŕšilo 6 rokov veku a trvá najdlhšie do konca školského roku, v ktorom žiak dovŕšilo 16 rokov veku. Žiaci absolvujú povinnú školskú dochádzku na základnej a strednej škole, začínajú v 1. ročníku základnej školy a končia v 1. ročníku strednej školy. Pri prechode z prvého stupňa štúdia na druhý stupeň nemusí žiak absolvovať prijímacie škúsky. Po absolvovaní prvého stupňa základnej školy je možný prestup na gymnázium, ktoré umožňuje 8-ročné štúdium. Keď žiak ukončí 9. ročník na základnej škole, následne pokračuje v 10-ročnej povinnej školskej dochádzke na vybranej strednej škole.
Typy stredných škôl
Gymnázium je stredná škola poskytujúca všeobecné vzdelanie a pripravujúca študentov vo 4-ročnom, v 5-ročnom a v 8-ročnom vzdelávacom programe na ďalšie štúdium na univerzite/vysokej škole. Pripravuje zároveň aj na vykonávanie vybraných činností v kultúre, športe i verejnej správe. Stredná odborná škola poskytuje úplné stredné odborné vzdelanie. Štvorročné štúdium na strednej odbornej škole sa ukončuje úspešným vykonaním maturitnej skúšky. Stredná odborná škola pripravuje študentov prostredníctvom svojich vzdelávacích programov na výkon povolaní a odborných činností v národnom hospodárstve, kultúre, zdravotníctve a v iných oblastiach. Stredné odborné učilište a spojené stredné školy poskytujú štúdium v učňovských odboroch, ktoré trvá dva, tri alebo štyri roky. Trojročné štúdium vo vybraných odboroch sa ukončuje záverečnou skúškou, po ktorej študent získa výučný list. Po ukončení trojročného štúdia je možné pokračovanie v dvojročnom nadstavbovom štúdiu, ktoré sa ukončuje maturitnou skúškou. Absolvovanie maturitnej skúšky znamená dosiahnutie úplného stredoškolského vzdelania. Konzervatórium umožňuje študentom nadobudnúť umelecké a umelecko-pedagogické vzdelanie. Poskytuje študentom prípravu na profesionálne umelecké uplatnenie a tiež na vyučovanie umeleckých a odborných predmetov. Študenti konzervatória absolvujú 6-ročný vzdelávací program, pričom po absolvovaní 4. ročníka študenti vykonajú maturitnú skúšku a po ukončení 6. ročníka vykonajú absolventskú skúšku.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Vysokoškolské vzdelávanie
Po ukončení štúdia na strednej škole môžu študenti pokračovať v štúdiu na vysokej škole v dennej alebo externej forme. 1. stupeň štúdia - trvá tri roky, je ukončené obhajobou bakalárskej práce a vykonaním štátnej skúšky. Po absolvovaní štúdia je pridelený absolventovi titul Bc. 2. stupeň štúdia - po ukončení trojročného štúdia na prvom stupni môžu študenti pokračovať ďalej v inžinierskom alebo magisterskom štúdiu, ktoré trvá dva roky. Je ukončené obhajobou diplomovej práce a vykonaním štátnej skúšky. Po absolvovaní štúdia je pridelený absolventovi titul Mgr. - Magister alebo Ing. 3. Výnimkou sú lekárske odbory štúdia trvajúce 6 rokov, po ukončení ktorých získa absolvent titul MUDr. - doktor medicíny a vo veterinárskych odboroch štúdia MVDr.
Dopad pandémie COVID-19
Pandémia COVID-19 mala významný dopad na vzdelávanie v celej Európe, vrátane Slovenska. Základné školy a materské školy opätovne otvorilo už sedemnásť členských štátov Európskej únie. Dve desiatky krajín Únie otvorili dokonca aj stredné školy. V ôsmich krajinách EÚ sa do tried vrátili aj znevýhodnené deti, ktorých prechod na online výučbu v čase koronakrízy zasiahol najviac. Návrat detí do škôl je vo všetkých krajinách podmienený prísnymi preventívnymi opatreniami. Vyplýva to z informácií ministerstiev školstva členských štátov Európskej únie, ktoré ich čelní predstavitelia prezentovali na videokonferencii Rady Európskej únie. Rada Európskej únie je spolu s Európskym parlamentom hlavným rozhodovacím orgánom Európskej únie. Každú z 27 členských krajín na jej zasadaní zastupuje predstaviteľ na ministerskej úrovni, ktorý je splnomocnený zaväzovať vládu svojej krajiny v danej oblasti štátnej správy. V dňoch 18. a 19. mája 2020 sa zástupcovia krajín stretli na neformálnej videokonferencii Rady EÚ pod vedením chorvátskeho predsedníctva.
Odlišný prístup zaujali štáty napríklad v otázke ukončovania štúdia na stredných školách. Zatiaľ čo slovenskí, estónski a francúzski maturanti maturujú najmä administratívne a známky dostávajú na základe predchádzajúcich študijných výsledkov, 17 členských štátov zachovalo štandardné maturity s väčšími či menšími modifikáciami. Pokiaľ ide o vysokoškolákov, tí vo väčšine krajín (22 štátov) ukončia akademický rok dištančnou formou, vo viacerých krajinách však budú záverečné skúšky prebiehať v tradičnej podobe. Rozsiahle opatrenia na zamedzenie šírenia koronavírusu ovplyvnili podľa delegátov aj mladých ľudí a ich prístup k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, poradenstvu, či participácii v spoločnosti. Obzvlášť zasiahnutí sú mladí ľudia zo znevýhodneného a marginalizovaného prostredia. Komisárka pre vzdelávanie a mládež Mariya Gabriel informovala, že na Európskom portáli mládeže bola zriadená špeciálna sekcia o COVID-19 zameraná na zamedzenie šírenia dezinformácií o víruse a na zdieľanie digitálnych nástrojov. „Oceňujem flexibilitu zo strany Európskej komisie pokiaľ ide o implementáciu programov Erasmus+ a Európsky zbor solidarity, avšak je nevyhnutné posilniť vnútroštátne aktivity mladých dobrovoľníkov,“ apelovala štátna tajomníčka MŠVVaŠ SR Monika Filipová v rámci svojho vystúpenia.
Materské školy a dištančné vzdelávanie rómskych detí počas pandémie
Tak ako základné školy, aj materské školy počas pandémie COVID-19 prechádzajú zložitým obdobím, v ktorom sa musia vysporiadať s prerušením vyučovania a hľadaním cesty, ako pokračovať s výchovou a vzdelávaním detí na diaľku. Ako prebieha dištančné vzdelávanie chudobných rómskych detí v predškolskom veku, sa dozvedáme z výsledkov prieskumu, ktorý pozostával z 90 dotazníkov pre učiteľov materských škôl z Trnavského, Trenčianskeho, Nitrianského, Žilinského, Banskobystrického, Prešovského a Košického kraja. Výsledky prieskumu prezrádzajú, na čo všetko sa učiteľky materských škôl, počas tejto (vzdelávacej ) krízy musia sústrediť, odkiaľ čerpajú podporu a kde už sú limity ich odborného poradenstva a intervencií vo vzťahu k chudobným rodinám.
Z výpovedí učiteliek materských škôl zisťujeme, že ihneď po vypuknutí krízy začali plniť predovšetkým rolu terénnych sociálnych pracovníčok a zdravotných asistentiek, ktorých úlohou bolo vyrábať, šiť a distribuovať rúška a realizovať osvetu zdravia. „Počas prerušenia vyučovania sme pracovali výhradne na výrobe rúšok a zabezpečovaní informácii ohľadom tejto choroby priamo k rodičom našich detí z rómskej komunity. Taktiež sme im odovzdávali rôzne mydlá a hygienické pomôcky“. Učiteľky väčšinou zhodne uvádzajú, že prvé týždne po vypuknutí krízy sa na podnet zriaďovateľa venovali hlavne šitiu rúšok pre celú obec, ktoré neskôr aj roznášali chudobným deťom a ich rodičom, dôchodcom a zdravotne ťažko postihnutým osobám. Učiteľky materských škôl tiež informovali rodičov o potrebnej prevencii a ochrane zdravia, distribuovali informačné materiály, uvádzali informácie na stránke školy a monitorovali aktuálnu situáciu. Ucelený prehľad o rôznych bariérach vo vzdelávaní rómskych detí od raného detstva sa dočítate v tejto štúdii.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Nielen zo strany zriaďovateľov nebola počas krízy poskytnutá učiteľom materských škôl pomoc a podpora. Z výpovedí sa tiež dozvedáme, že ani rok pred zavedením povinného predprimárneho vzdelávania na Slovensku nie sú učitelia materských škôl pravidelne a kvalitne vzdelávaní na prácu s deťmi z chudobných rómskych komunít. Vzdelávanie učiteľov materských škôl prebieha najmä prostredníctvom dočasných európskych projektov, v menšej miere absolvujú aj vzdelávania, ktoré ponúka súkromný alebo mimovládny sektor. Zaujímavé je, že učiteľkami chválený a vydvihovaný projekt v posledných dvoch rokoch odborne nezastrešuje žiadna štátna vzdelávacia inštitúcia, ktorá by spadala pod rezort školstva. Učitelia materských škôl národný projekt PRIM uvádzajú tiež ako hlavný informačný zdroj, ktorý im v prvých týždňoch počas vypuknutia krízy COVID-19 poskytoval odborné usmernenia a rady. „Za posledný rok to boli vzdelávania a workshopy v rámci Národného projektu PRIM, iné inštitúcie nám neposkytovali v tejto oblasti vzdelávanie“. Ako ďalšiu možnosť vzdelávania za posledný rok učiteľky uviedli mimovládne organizácie, najmä Nadáciu otvorenej spoločnosti a jej program finančného vzdelávania pre chudobné deti z rómskych komunít s názvom Aflatoun. Ako poslednú možnosť vzdelávania počas predchádzajúceho roka niektoré učiteľky uviedli školenia metodicko-pedagogického centra v Prešove a v Banskej Bystrici. „Snažila som sa kontaktovať viaceré inštitúcie, ktoré by školili učiteľky, ktoré pracujú prevažne s rómskymi deťmi, ale neuspela som“.
Je zaujímavé sledovať ako fenomén dištančného vzdelávania pomenil doteraz zaužívané, tradičné pozície, roly, úlohy a očakávania od hlavných subjektov vzdelávania: učiteľov, rodičov, detí, ale aj ostatných zástupcov miestnej komunity. U detí v predškolskom veku (a mladšom školskom veku) sú možnosti dištančného vzdelávania podstatne limitovanejšie, ako povedzme u žiakov druhého stupňa základných škôl. Ako online (s prístupom na internet), tak aj offline (bez prístupu na internet) chudobné deti v predškolskom veku sú viac závislé na externých výchovno-vzdelávacích intervenciách a podnetoch. Sledujeme, že vo všeobecnosti deti v predškolskom veku nie sú v dištančnom vzdelávaní, z pohľadu učiteľov, cieľovou skupinou tak ako tomu je za bežných okolností, ale iba dopadovou skupinou. „Snažím sa komunikovať s rómskymi rodičmi, aby s deťmi pracovali čo najviac, aby sa zamerali na osobnostne orientovanú výchovu, rôznorodosť aktivít. S rodičmi komunikujeme aj niekoľkokrát denne pomocou aplikácie messenger, kde ich korigujeme, odmeňujeme, chválime“. Ukazuje sa však, že takýto „výchovný transfer“ oveľa lepšie a efektívnejšie zvládajú rodičia zo stredných vrstiev. V chudobných rodinách môže diaľkovo poskytovaná predškolská výchova prostredníctvom rodičov spôsobovať mnohé komplikácie a problémy. Osobne navštívime rodiny, odovzdáme materiál s vysvetlením, ako majú pracovať, necháme im potrebný čas na vypracovanie. Spätná väzba nie je od všetkých rodičov a detí, niektoré rodiny nesplnia úlohy pretože nevedia, nemajú čas, alebo potrebujú osobnú, pravidelnú pomoc pri vypracúvaní úloh.
Učitelia sa v prvých týždňoch po vypuknutí krízy snažili zhromaždiť chýbajúce telefonické kontakty a kontakty na sociálnych sieťach na rodičov detí a vyriešiť možnosti kontaktovania rodičov a formy spolupráce počas pandémie. Okrem toho sa venovali hľadaniu rôznych námetov na prácu s deťmi v domácom prostredí. Pre offline deti posielajú pracovné listy do príslušného komunitného centra, ktoré ich vytlačí a odovzdá terénnym sociálnym pracovníkom, ktorí ich deťom vložia do schránky. „Ja osobne mám v náplni práce aj návštevu rodím. Som tiež Rómka, tak navštevujem každý týždeň deti a rodičov a odovzdávam pracovné listy podľa školského vzdelávacieho plánu, ako odozvu máme aspoň niekoľko fotiek vypracovaných prác. V prípade potreby pracovné listy a učebné pomôcky prichystajú učitelia v príslušnej materskej škole a distribuujú ich pedagogickí asistenti, alebo samotné učiteľky. Učiteľky zároveň priznávajú, že v niektorých prípadoch majú problémy s návštevami rodín priamo v komunitách, keďže tam viacero detí a dospelých nenosí rúška. „Osobné stretnutia realizujem v Tescu, kde pracujú viacerí rodičia“. Ako problém vnímam to, že nie každý rodič pracuje s dieťaťom, ale to už nie je v našej kompetencii, nútiť ich nemôžeme“.
Výsledky prieskumu poukazujú na viaceré komplikácie pri realizácii diaľkového vzdelávania pre chudobné deti v predškolskom veku a súčasne potvrdzujú opodstatnenosť a nevyhnutnosť výchovno-vzdelávacieho pôsobenia na deti vo fyzickom prostredí materských škôl. Samotné učiteľky v našom prieskume na otázku „Za akých okolností si viete predstaviť po skončení krízy pokračovať v dištančnom vzdelávaní“, väčšinou zhodne odpovedajú, že iba v prípade dlhodobého ochorenia dieťaťa alebo v prípade prepuknutia ďalšej pandémie. Učiteľky sa zhodujú aj v tom, že by neboli ochotné poskytovať dištančné vzdelávanie deťom iba z dôvodu veľkej vzdialenosti ich bydliska od materskej školy. „Vzhľadom na to, že je materská škola v osade, je vzdelávanie na diaľku prakticky nemožné. Možné je iba vzdelávanie v priamom kontakte v materskej škole. Rómski rodičia tiež nemajú doma pomôcky ani internet“.
Učiteľky materských škôl v našom prieskume zhodne uvádzajú, že aj pred krízou udržiavali pravidelné vzťahy s rodičmi chudobných detí. Niektoré z nich dokonca pred krízou bežne navštevovali chudobné deti v ich rodinách. Z týchto informácií by sme mohli usudzovať, že už pred krízou mali učitelia materských škôl s rodičmi vybudované vzťahy na takej úrovni, že ich poskytovanie dištančného vzdelávania nemalo zaskočiť. Žiaľ, náš prieskum prezrádza, že to tak nie je. Pred krízou išlo väčšinou o pestovanie inštitucionálnych vzťahov medzi materskou školou a rodinou, pričom tieto vzťahy sú za bežných okolností budované skôr hierarchicky a jednostranne v školskom prostredí. Doterajšia predškolská prax navyše poukazuje na skutočnosť, že rodičia chudobných detí sú za bežných okolností skôr pasívnymi účastníkmi výchovno-vzdelávacieho procesu svojich detí v materských školách. Znamená to, že materské školy za bežných okolností nijako aktívne nezapájajú rodičov do každodenných vzdelávacích aktivít v škole alebo mimo školu. Sme si samozrejme vedomí toho, že je potrebné rozlišovať a nezamieňať si výchovno-vzdelávaciu úlohou a prostredie materských škôl s rodinou dieťaťa. Pripomíname len, že rodičia sú zo strany materských škôl iba pasívnymi prijímateľmi ich pravidiel, ich nariadení, ich intervencií a na ich podujatiach sa ocitajú iba v úlohe (tlieskajúceho) obecenstva. Rodič nie je za bežných okolností vnímaný ako aktívny hráč a blízky pomocník učiteľov materských škôl, ktorý by im denne pomáhal zefektívňovať vzdelávanie detí.
Pozorujeme, že až súčasná (vzdelávacia) kríza vytvorila priestor na prehĺbenie doterajších formálnych vzťahov. V takomto prípade už nehovoríme o udržiavaní a pestovaní vzájomných vzťahov dvoch inštitúcií, tj. školy a rodiny, ale o budovaní hlbších vzťahov medzi samotnými učiteľmi a rodičmi. Kríza napokon odhalila, aké „krátke ruky“ majú škôlky na to, aby ich dokázali zmysluplne podať pri poskytovaní pomoci aj za bránami svojho tradičného pôsobiska. Z tohto pohľadu nás kríza núti okrem iného aj prehodnocovať budovanie inkluzívnych školských tímov, o ktorých sa v posledných rokoch živo diskutuje. Pretože aj ich činnosť môže byť rovnako oklieštená fyzickým prostredím školy a tiež ich kompetencie môžu byť zásadne obmedzované súčasnou školskou legislatívou, ktorá (okrem externej pozície „lietajúceho“ špeciálneho pedagóga) nemá vo vzťahu k školám v zásade žiadny „terénny charakter“, ktorý by umožnil pedagógom bežne pôsobiť aj za bránami škôl. Efektívnejšie by preto bolo zamerať sa v blízkej budúcnosti na tvorbu (širších) multidisciplinárnych inkluzívnych tímov, zasadených priamo do stredu príslušnej obce alebo mesta. Tak, aby deti a ich rodiny mohli odborníci kedykoľvek pružne zachytiť aj mimo hranice školského prostredia a okamžite im poskytnúť potrebnú pomoc, alebo k nim premosťovať, delegovať ostatných odborníkov a inštitúcie, ktoré im dokážu pomôcť a poradiť. Hlbšia spolupráca, ktorá počas krízy medzi odborníkmi vnikla, potrebuje didaktické a finančné zosúladenie, a tiež pravidelnú a cielenú koordináciu medzi školou, komunitným centrom, sociálnym pracovníkom, terénnym sociálnym pracovníkom, rodinným koordinátorom, zdravotným asistentom, pediatrom - skrátka medzi všetkými odborníkmi, ktorí dokážu deťom, ktoré to budú potrebovať, pomôcť.
Medzinárodné projekty a spolupráca
Materská škola, Juhoslovanská 4, Košice, Slovensko bola vodcom v umeleckých aktivitách a organizovala aktivity prezentujúce tradície, vlasteneckú a multikultúrnu oblasť projektu. Počas mobility účastníkov na Slovensku v novembri 2019 sa realizovala voľba loga projektu, ktorej predchádzali výtvarné súťaže na každej partnerskej škole. Zvolený a digitálne spracovaný bol slovenský návrh loga. V dňoch 11.-15. novembra 2019 hostila táto materská škola 15 učiteľov štyroch krajín (Rumunska, Poľska, Talianska a Turecka) - účastníkov prvej Krátkodobej vzdelávacej aktivity pedagógov projektu ERASMUS plus KA229 Strategické partnerstvá škôl. Počas stretnutia na Slovensku v Košiciach okrem tvorby projektových dokumentov a rokovaní o organizácii projektových aktivít mohli hosťom ukázať mesto Košice a pripraviť bohatý program v zmysle projektových cieľov - Krajina a mesto v ktorom žijeme, Vzdelávací systém našej krajiny, Folklór a tradície. Vzdelávací systém na Slovensku prezentovali riaditeľka Ing. Marcela Šterbáková (koordinátorka projektu) spolu s učiteľkami MŠ Juhoslovanská 4 v Košiciach, ZŠ Belehradská 13, ZUŠ Kováčska a CVČ Domino, ktorí pripravili príjemné prijatie, prehliadku priestorov školy a školského zariadenia a prispeli aj remeselnou aktivitou. Folklór a tradície Slovenska sme prezentovali v spolupráci s organizáciami ÚĽUV, Klub milovníkov folklóru a Rendošovci. Najväčším ocenením pre nás a našich hostí bolo oficiálne prijatie námestníčkou primátora Mesta Košice Mgr.Luciou Gurbáľovou v Historickej radnici a zápis tejto udalosti do kroniky Mesta Košice a tiež milé prijatie u starostu MČ sídlisko Ťahanovce Mgr., Ing.
Na príklade tradičných remeselných dielní na Slovensku organizovali projektové školy vzdelávanie a praktickú remeselnú výrobu svojich tradičných remesiel v školách alebo spolupracujúcich inštitúciách s odbornými lektormi a expertmi. Základná škola ICS G. STEM activity - workshopy pre učiteľov a deti v materskej škole v Rumunsku, kde všetky projektové školy prezentovali vlastné skúsenosti zo zážitkového vzdelávania, experimentovania a STEM aktivít. Do projektu sa zapojili partnerské materské školy s deťmi 3-7 rokov a základná škola s deťmi od 5 do 12 rokov a to ako vybrané spolupracujúce triedy a ich pedagógovia počas plnenia aktivít a cieľov projektu, zapojili sa všetci pedagógovia, vedenie škôl, všetky deti a aj starší žiaci počas mobilít zamestnancov na Krátkodobých vzdelávacích aktivitách v partnerských školách. Mnoho mimoškolských vzdelávacích organizácií spolupracovalo na aktivitách projektu napr. Centrá voľného času, Etnografické múzeá a galérie, lektori remeselných inštitúcií, regionálne kultúrne a vzdelávacie centrá. Predstavitelia miest boli nápomocní pri realizácii mobilít zamestnancov a zabezpečili oficiálne prijatie a informácie o partnerskom meste a oblasti.
Ako uvádzame v Mobility Tool: v Turecku sa zapojilo spolu 240 detí materskej školy Aliaga anaokulu, 28 učiteľov, 7 lektorov a expertov zo spolupracujúcich vzdelávacích inštitúcií, 12 administratívnych a nevyučujúcich zamestnancov, 240 rodičov detí MŠ, 5 predstaviteľov mesta a 50 obyvateľov komunity, ktorí sa zapojili do aktivít projektu. V Taliansku sa zapojilo 195 detí MŠ a 160 žiakov ZŠ, 52 učiteľov, 2 lektori a experti zo súkromných inštitúcií, 12 administratívnych a nevyučujúcich zamestnancov, 7 predstaviteľov mesta Scordia, okolo 200 rodičov a obyvateľov podieľajúcich sa na aktivitách projektu. Na Slovensku sa do projektu zapojilo 130 detí MŠ, 90 žiakov susediacej ZŠ, 34 učiteľov, 11 lektorov a expertov zo spolupracujúcich vzdelávacích inštitúcií, 14 administratívnych a neučiacich zamestnancov, 75 rodičov detí MŠ, 5 predstaviteľov mesta a tiež 30 rodinných príslušníkov a obyvateľov spolupracujúcich na aktivitách projektu. V Rumunsku sa zapojilo 125 detí MŠ,110 ich rodičov, 93 žiakov ZŠ, 32 učiteľov, 15 lektorov a expertov zo spolupracujúcich vzdelávacích inštitúcií, 14 administratívnych a neučiacich zamestnancov, 4 predstavitelia mesta a 30 obyvateľov spolupracujúcich na aktivitách projektu. V Poľsku sa zapojilo 100 detí MŠ, 15 učiteľov, 7 lectorov a expertov zo spolupracujúcich vzdelávacích inštitúcií, 12 administratívnych a neučiacich zamestnancov, 200 rodičov detí MŠ. Celkove bolo do projektu FEEL zapojených približne 2356 osôb.
Program Erasmus+ a jeho prínos pre materské školy
Cieľom Erasmus+ je pomôcť zvýšiť kvalitu výučby a učenia od predškolského po sekundárnevzdelávanie v školách v celej Európe. Poskytuje príležitosti pre pedagógov, aby mohli rozvíjať svoje odborné schopnosti a spolupracovať s partnermi v Európe výmenou svojich osvedčených postupov a inovatívnych prístupov. A implementovať ich následne do svojej praxe.
Erasmus+ poskytuje granty pre široké spektrum akcií a aktivít v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Program dáva príležitosť študentom, žiakom odbornej prípravy, pedagogickým zamestnancom, pracovníkom s mládežou a dobrovoľníkom stráviť obdobie v zahraničí a zlepšiť tak svoje poznatky, zručnosti a zamestnateľnosť. Program podporuje organizácie, ktoré sa môžu zapájať do projektovej spolupráce a v rámci partnerstiev zdieľať inovácie vo vzdelávaní, odbornej príprave a mládeže. Erasmus+ je otvorený širokému spektru organizácií vo všetkých odvetviach sektoroch vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu.
#