Úvod
Materská škola v Ubli, hoci priamo nespomenutá v historických záznamoch, je neoddeliteľnou súčasťou komunity, ktorej história siaha až do 15. storočia. Tento článok sa zameriava na históriu obce Ubľa a jej prepojenie s Liptovskou Tepličkou, ako aj na súčasné projekty, ktoré formujú budúcnosť vzdelávania a kultúry v tejto oblasti.
Historické Korene Veľkého Berezného
Prvá písomná zmienka o Veľkom Bereznom, obci neďaleko Ubli, pochádza z roku 1409. V období rokov 1919 až 1939 bolo mesto súčasťou Česko-Slovenska. So Slovenskom ho v súčasnosti spája neďaleký cestný hraničný priechod Malé Berezné-Ubľa vzdialený 8 km. V meste žije takmer 7000 obyvateľov. Od roku 2013 je Veľké Berezné partnerskou obcou Liptovskej Tepličky.
Historické Prepojenie s Liptovskou Tepličkou
Partnerstvo medzi Veľkým Berezným a Liptovskou Tepličkou vzniklo na základe spoločnej histórie. V roku 1788 odišlo do zakarpatskej oblasti na Ukrajine tridsať teplických rodín, ktoré sa usadili práve v meste Veľké Berezné. Príchod Tepličanov je okrem písomností zaznamenaný aj na tabuľke miestneho kostola v časti Liptáky (odvodené od pôvodu obyvateľov z Liptova - Tepličanov). V tejto oblasti dodnes žijú potomkovia vysťahovaných obyvateľov Liptovskej Tepličky, ktorí si uchovávajú reč, náboženstvo. Zachovali sa aj pôvodné mená: Kubičko, Krojer, Bohunčák, Bulavčak, Dratva a i.
Vznik Partnerstva
Prvú informáciu o vysťahovalectve obyvateľov Liptovskej Tepličky do Veľkého Berezného získal starosta Slavomír Kopáč náhodne od zástupcov obce Stakčín. Zároveň boli nápomocní pri prvom kontakte samospráv.
Oficiálna Spolupráca a Spoločné Projekty
Počas folklórnych slávností Pod Kráľovou hoľou v roku 2013 bola podpísaná slovensko-ukrajinská spolupráca s mestom Veľké Berezné. Primátor mesta bol v tom čase Bogdan Kyrlyk, ktorý pred podpísaním dohody obec dvakrát navštívil. Partneri zistili, že majú nielen spoločných predkov, ale tiež podobné problémy. Dohodli sa, že o financie na ich riešenie budú starostovia bojovať spoločne lebo partnerské programy cezhraničnej spolupráce nie sú len o návštevách a výmene suvenírov.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Snaha o Získanie Financií na Rozvoj
S ukrajinským Veľkým Berezným má obec Liptovská Teplička spoločný problém - žiakom chýbajú telocvične. Starostovia Slavomír Kopáč a Bogdan Kyrlyk sa rozhodli spoločne zabojovať o získanie finančných zdrojov na kultúrno-športové budovy z financií Európskej únie v programe slovensko-ukrajinskej spolupráce. Za týmto účelom sa 8. októbra 2013 stretli s generálnou konzulkou Ukrajiny na Slovensku Oľgou Benč. Na stretnutí v Prešove im generálna konzulka prisľúbila pomoc pri hľadaní možností financovania telocviční. Slovenským a ukrajinským Tepličanom tiež prisľúbila podporu vzájomných kultúrnych a poznávacích aktivít.
Dohoda o spolupráci bola oficiálne podpísaná 15. novembra 2013 pri príležitosti otvorenia nového honorárneho konzulátu SR v Ukrajine. Po otvorení konzulátu podpísali starostovia Slavomír Kopáč a Bogdan Kyrlyk dohodu o partnerskej spolupráci medzi Liptovskou Tepličkou a Veľkým Berezným. Krajania spolu s ministrom a oboma starostami odhalili pamätnú tabuľu Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.
Prekážky v Realizácii Projektov
Prvé náznaky spoločných projektov financovaných z prostriedkov Európskej únie zastavili nepokoje v Ukrajine v roku 2014.
Kultúrne Podujatia a Stretnutia
- augusta 2015 zazneli na námestí mesta Veľké Berezné aj piesne z Liptovskej Tepličky. S potomkami vysťahovaných Tepličanov sa členovia folklórnej skupiny Tepličan z Liptovskej Tepličky a zástupcovia samosprávy stretli v nedeľu počas sv. omše, neskôr navštívili aj cintorín. Omša bola slúžená v slovenskom jazyku v mestskej časti Liptáky. Pomenovanie nesie práve po zakladateľoch i staviteľoch kostola z Liptova. Spoločných predkov dokumentujú aj mená na náhrobných kameňoch v miestnom cintoríne. Folklórne skupiny z Veľkého Berezného vystúpili počas folklórnych slávností Pod Kráľovou hoľou v rokoch 2014, 2019, 2022.
Medzinárodný Projekt HUSKROUA
V súčasnosti partneri plnia medzinárodný projekt HUSKROUA. Predstavenie a prvé stretnutie partnerov HUSKROUA prebehlo počas víkendu 24. a 25. 7. 2021 v obci Liptovská Teplička. Výsledkom projektu je výskum a publikácia o vysťahovalectve Cesty predkov, zrekonštruovaná stará hasičská zbrojnica na múzeum a infocentrum v Liptovskej Tepličke, park vo Veľkom Bereznom v Ukrajine a materská škola v Novom Meste pod Šiatrom v Maďarsku. Projekt bol ukončený a výsledok slávnostne predstavený verejnosti 24. 6. 2023. Začiatok realizácie stavebných prác - investičných častí je naplánovaný na roky 2022-2023.
Pomoc Ukrajine
V kontexte vojny na Ukrajine, Ukrajinci prichádzajúci na územie Slovenska môžu od 1. marca 2022 žiadať o poskytnutie dočasného útočiska v Slovenskej republike. Ukrajinským občanom umožní rýchly a neobmedzený prístup na trh práce, k zdravotnej starostlivosti a ich deťom prístup k vzdelaniu. Dočasné útočisko sa vťahuje na štátnych občanov Ukrajiny a ich príbuzných bez ukrajinskej štátnej príslušnosti, konkrétne manžela štátneho občana Ukrajiny, maloleté dieťa štátneho občana Ukrajiny alebo maloleté dieťa manžela štátneho občana Ukrajiny, ako aj rodiča maloletého dieťaťa, ktoré je štátnym občanom Ukrajiny. Osoby s udeleným dočasným útočiskom budú mať nárok na základnú zdravotnú starostlivosť obdobne ako žiadatelia o azyl. Uvedené platí aj pre maloleté deti.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Podmienky Poskytnutia Dočasného Útočiska
Ak má cudzinec pri sebe cestovný, identifikačný alebo iný doklad (napr. rodné listy detí a iné), je potrebné si ich priniesť. V tomto prípade bude cudzincovi dočasné útočisko poskytnuté okamžite. Ak cudzinec nemá žiadne doklady je potrebné o dočasné útočisko požiadať na Oddelení azylu v Humennom. O žiadosti o dočasné útočisko bude rozhodnuté približne do 30 dní. V tomto prípade im je ubytovanie, strava, zdravotná starostlivosť a hygienické potreby k dispozícií ihneď.
Ak má cudzinec už zabezpečené ubytovanie, je potrebné k žiadosti o dočasné útočisko doložiť jeden z nasledovných dokladov: čestné vyhlásenie všetkých vlastníkov nehnuteľnosti o poskytnutí ubytovania alebo, zmluvu o nájme uzavretú s vlastníkom/vlastníkmi nehnuteľnosti. Podpisy na uvedených dokladoch nemusia byť osvedčené. Po udelení dočasného útočiska, dostanú cudzinci papierový doklad vo formáte A4 s názvom POTVRDENIE O UDELENÍ TOLEROVANÉHO POBYTU NA ÚZEMÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Dočasným útočiskom získava cudzinec bezplatne ubytovanie, stravu, zdravotnú starostlivosť a hygienické potreby. S udeleným dočasným útočiskom je možné pracovať na území Slovenskej republiky. Originál vyplneného a podpísaného tlačiva Hlásenie pobytu v príslušnom jazyku treba doručiť miestne príslušnému oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru,v prípade zmeny adresy, je potrebné túto zmenu nahlásiť miestne príslušnému oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru. Štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí nie sú občanmi Ukrajiny a ani ich rodinnými príslušníkmi, je umožnený vstup na územie Slovenskej republiky z humanitárnych dôvodov.
Iné Projekty a Aktivity v Regióne
V regióne prebiehajú aj ďalšie projekty zamerané na rozvoj športu, kultúry a vzdelávania. Cieľom projektu "Multifunkčné športovisko - Areál MŠK Púchov" je výstavba multifunkčného ihriska v športovom areáli, ktoré bude slúžiť ako priestor na rozvoj športu a zmysluplné trávenie voľného času obyvateľov. Realizácia projektu zabezpečí ekonomický, environmentálny a sociálny prínos v oblasti zvýšenia kvality života a kvality životného prostredia v záujmovom území. Ďalším projektom je zlepšenie energetickej hospodárnosti materskej školy na Požiarnej ulici. Predmetom projektu je aj doplnenie knižničných titulov rôzneho žánru pre Mestskú knižnicu Vladimíra Roya v Púchove.
História Obce Choňkovce
Obec Choňkovce sa nachádza v severovýchodnej časti Potiskej nížiny v okrese Sobrance v Košickom samosprávnom kraji. Choňkovce sú vzdialené 8 km od okresného mesta Sobrance a 90 km od krajského mesta Košice. V strede obce je nadmorská výška 218 metrov, v 1 832 hektárovom katastri od 165 do 731 metrov. Do Choňkoviec vedie cesta č. 566 v smere Tibava - Ubľa, na ktorú sa dostane odbočením z medzinárodnej cesty E 50 v Tibave. Cesta E 50 spája Košice s Ukrajinou. Prvú písomnú zmienku o Choňkovciach poznáme z roku 1409. Obec patrila pod Užskú župu so sídlom v Užhorode a v listine župana sa spomína ako Hunkolch. V rámci župy dedina patrila k Tibavskému panstvu. V roku 1427 sa v Choňkovciach nachádzalo 15 port. V tom čase dediny platili daň kráľovi podľa toho, koľko mali sedliackych usadlostí čiže port. Vo všeobecnosti sa na jednu portu počíta minimálne sedem obyvateľov - gazda s rodinou a jeho služobníctvo. V danom roku tu teda žilo minimálne 105 obyvateľov.
Záznam z roku 1715 uvádza, že sa v obci nachádza mlyn a 16 poddanských usadlostí. Vzhľadom na čas „inventarizácie panstva“ to nie je málo. Začiatkom 18. storočia mnoho dedín dokonca trvalo alebo aspoň dočasne zaniklo. Doslova vymreli. Stalo sa tak vplyvom stavovských povstaní Rákociovcov a morovej rany. Sčítanie z roku 1828 uvádza, že v Choňkovciach žije 419 obyvateľov v 16 poddanských usadlostiach. Tento počet však nemusí byť celkom presný, keďže v rámci platenia daní sa spočítavali len daňovo zaťažení poddaní a nie slobodní obyvatelia. Rozsiahle majetky tu v 19. storočí patrili rodom Csuhaovcov, Novoszedliczkovcov, Gulácsyovcov a lesy rodu Törökovcov. Bola to prevažne poľnohospodárska obec, pričom časť obyvateľov sa venovala ťažbe dreva.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Choňkovce sa v roku 1939 na základe Viedenskej arbitráže stali súčasťou Horthyho Maďarska. Obec bola oslobodená 24. novembra 1944 a opäť sa pričlenila k Československu. Vodovod tu zaviedli v roku 1957, JRD vzniklo v roku 1958, elektrický prúd majú obyvatelia k dispozícii od roku 1959. V obci žije v dlhodobom priemere približne 600 obyvateľov. Na návrší Hradzisko v nadmorskej výške 330 metrov na skalnatom hrebeni Borola asi 3 kilometre severovýchodným smerom od obce sa nachádzajú zvyšky vežovitého hrádku. Bol pravdepodobne postavený v druhej polovici 14. storočia ako náhrada za zaniknutý hrad v Podhorodi. Z pamiatkovo chránených objektov sa v Choňkovciach nachádza klasicistický gréckokatolícky chrám Presvätej Bohorodičky Panny Márie z druhej polovice 19. storočia. Nachádza sa tu aj moderný rímsko-katolícky kostol z roku 1996 a pravoslávny chrám z roku 1991. K občianskej vybavenosti patrí pošta, kultúrny dom, knižnica, stanica polície, materská a základná škola i dom smútku.
Choňkovce a Vinohradníctvo
Poľnohospodárske družstvo Vinohrady Choňkovce v súčasnosti obhospodaruje 75 hektárov viníc. Tieto sa nachádzajú v katastroch obcí Choňkovce, Koňuš, Horňa a Hlivištia. Okrem toho družstvo pestuje na 28 hektároch čierne ríbezle. K miestnym odrodám viniča patrí müller thurgau, veltlín zelený, rulandské biele, frankovka modrá, rulandské modré, cabernet sauvignon, rizling rínsky, rizling vlašský, dievčie hrozno, muškát ottonel, chardonnay, tramín červený a ako miestna špecialita odeský muškát. Vinársky závod na spracovanie hrozna sa v obci nenachádza, družstvo spracúva úrodu v Moldave. K Choňkovciam patrí aj rozsiahla podzemná vínna pivnica. V plánoch družstva i obce je jej rekonštrukcia tak, aby mohla poskytovať priestory pre archív vín a ich degustáciu v záujme zvýšenia turistického ruchu.