Úvod
Materská škola v Slovenských Ďarmotách zohráva kľúčovú úlohu vo výchove a vzdelávaní najmladšej generácie v obci. Vzhľadom na to, že v obci nefunguje základná škola, materská škola je jediná vzdelávacia inštitúcia priamo v obci. Tento článok sa zameriava na históriu a súčasnosť materskej školy v Slovenských Ďarmotách, jej zamestnancov a aktivity, ktoré zabezpečuje.
Súčasnosť Materskej školy
V súčasnosti Materská škola v Slovenských Ďarmotách je organizácia bez právnej subjektivity. O výchovu a vzdelávanie detí sa starajú kvalifikovaní zamestnanci:
- Bc. Erika Holecová: poverená riaditeľka, učiteľka
- Mária Gerbáčová: vedúca školskej jedálne, kuchárka
Aktivity a podujatia
Materská škola aktívne organizuje rôzne podujatia pre deti a verejnosť. Medzi tradičné aktivity patria:
- Deň otvorených dverí
- Deň detí
Deň detí 2013
Dňa 21. júla 2013 sa v obci Slovenské Ďarmoty konala akcia Deň detí 2013. Súčasťou tohto dňa bolo aj slávnostné odovzdanie detského ihriska "Srdiečko - ihrisko pre najmenších". Tento projekt bol realizovaný vďaka finančnej podpore Nadácie SPP a Eustreamu.
História Slovenských Ďarmôt v kontexte vzniku obce
Obec Slovenské Ďarmoty vznikla v roku 1919 odčlenením časti Ujtelep od Balašských Ďarmôt, po vzniku I. ČSR, ktorej južnú hranicu tvorí rieka Ipeľ. Prví obyvatelia obce, známej prevažne vinohradníckou činnosťou, odkupovali vinice, v ktorých bývali, od Maďarov. Z tohto dôvodu boli obyvatelia prezývaní po maďarsky "pincések". Po osamostatnení sa, si obec ponechala názov "Ďarmoty" a doplnila ju o pomenovanie "Slovenské".
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Dejiny obce sú úzko späté s dejinami susedného mesta Balassagyarmat, ktoré bolo bývalým župným sídlom Novohradskej župy. Samotná obec Slovenské Ďarmoty vznikla v rokoch 1919-1920, spolu so vznikom I. ČSR.
Pravek a stredovek
Praveké dejiny zanechali na tomto okolí bohaté náleziská. Okolie obce bolo obývané už v dobe neolitu. Počas archeologických výskumov tu identifikovali odborníci nálezy volútovej kultúry. Strategická poloha, ktorá umožňuje stretnutie hory s nížinou, predestinovala vývoj aj v ďalších etapách histórie obce. V dobe neolitikum údolie Ipľa obývali ľudia, ktorí sú zaraďovaní do lengyelskej kultúry. Po tejto dobe nasleduje doba bronzová, počas ktorej v Novohrade rozkvitla kultúra pilinyská a na to nadväzujúca kyjatická kultúra. Brod cez rieku Ipeľ a cez neho vedúce obchodné cesty, predurčili významnú úlohu obce i v dobe hallštattskej, laténskej a rímskej. Počas sťahovania národov, koncom 9. a začiatkom 10. storočia nášho letopočtu sa tu usadili maďarské kmene s názvom Gyarmat, Kürt, Keszi a Kér. Tieto mená sa dodnes zachovali v názvoch niektorých obcí.
Novodobé dejiny
Vývoj mestskej časti terajších Slovenských Ďarmôt počas stredoveku až po novodobé dejiny charakterizovalo poľnohospodárstvo, najmä vinohradníctvo. V mestskej časti sa nachádzali vinné pivnice občanov z Balašských Ďarmôt (Balassagyarmatu). Slovenské Ďarmoty boli do roku 1919-1920 súčasťou mesta Balassagyarmat a až po uzavretí Trianonskej mierovej zmluvy vznikla z časti Balassagyarmatu samostatná pohraničná obec Slovenské Ďarmoty. Nadmorská výška obce, ležiacej na pravom brehu Ipľa, (142 m nad morom v strede obce a 138 - 265 m nad morom v chotári) predestinuje poľnohospodársky a vinohradnícky charakter tejto lokality. Ráz obce, nadobudnutý počas samostatných dejín, sa zachoval do dnešných dní. Z novodobej histórie je možné pripomenúť štrajky poľnohospodárskych pracovníkov z roku 1923 a 1929. Počas rokov 1938 - 1944 bola obec pripojená k Maďarsku. Po oslobodení tu znovu zriadili hraničný priechod do Maďarska.
Žiadosti o výrub drevín v obci Záhorce (administratívna súvislosť)
Hoci sa tento článok zameriava na Slovenské Ďarmoty, je zaujímavé pozrieť sa aj na administratívne záležitosti susednej obce Záhorce, ktoré môžu poskytnúť širší kontext o regióne. V posledných rokoch bolo podaných niekoľko žiadostí o výrub drevín v obci Záhorce. Tieto žiadosti sa týkali rôznych druhov stromov a boli podané z rôznych dôvodov.
Prehľad žiadostí o výrub drevín
- 2025: Blažena Rumanová požiadala o výrub 3 briez a 1 borovice, ktoré zasahovali do miestnej komunikácie a elektrického vedenia. Stromy boli navyše v zlom zdravotnom stave.
- 2025: Simona Hromadová požiadala o výrub orecha, ktorý rástol na pozemku KN-C č. 1053.
- 2024: Mgr. Michal Meliško požiadal o výrub 2 tují, ktoré boli choré.
- 2023: Obec Záhorce požiadala o výrub listnatého stromu na miestnom cintoríne, ktorý narúšal stabilitu hrobov.
- 2023: Anna Keťková požiadala o výrub 2 smrekov, ktoré mali obnažené korene a suché vetvy, čím ohrozovali jej majetok.
- 2023: Štefan Stolár požiadal o výrub smrekovca opadavého, ktorý rástol pod elektrickým vedením a ohrozoval okolie.
- 2023: Blažena Rumanová požiadala o výrub orecha, ktorý poškodzoval betónový chodník a základy rodinného domu.
- 2022: Drahoslava Príbeliová požiadala o výrub 2 smrekov obyčajných.
- 2022: Alexander Krekáč požiadal o výrub moruše.
- 2014: Spoločnosť ŽERY, s.r.o., požiadala o výrub stromov a krovín bez udania presného druhu, počtu a obvodu kmeňa.
Tieto žiadosti ukazujú, že starostlivosť o zeleň a riešenie problémov spojených s rastom stromov v zastavaných oblastiach sú aktuálnymi témami v regióne.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Historický kontext oblasti
Pre lepšie pochopenie vývoja Slovenských Ďarmôt a jej okolia je dôležité pozrieť sa na širší historický kontext.
Prvé zmienky a založenie kláštora v Šahách
Prvá písomná zmienka o osade Saag (Šahy) pochádza z roku 1237. Rozhodujúcou udalosťou pre rozvoj mesta bolo založenie kláštora v Šahách v rokoch 1236-1240 bánom Mártonom. Kláštor sa stal dôležitým centrom, ktoré ovplyvnilo rozvoj Šiah na niekoľko storočí.
Tatársky vpád a rozvoj kláštora
Počas tatárskeho vpádu v roku 1242 boli Šahy a kláštor vypálené a vyrabované. Obnova kláštora po roku 1245 prispela k jeho ďalšiemu rozvoju a získaniu úcty v okolí. V roku 1266 kráľ Belo IV. nariadil postaviť kamenný most na Ipli a právo mýta dal premonštrátom.
Zlaté obdobie kláštora a turecké vpády
Šahanský kláštor prežíval svoje zlaté obdobie od začiatku XIV. storočia. V roku 1444 bol kláštor premenený na pevnosť a neskôr vyrabovaný. Po páde Budína v roku 1546 bol šahanský kláštor posilnený na hrad. V roku 1552 Turci dobyli pevnosť a spálili ju. Počas tureckej okupácie (1552-1595 a 1663) bolo územie značne zdevastované.
Novodobé dejiny Šiah
V roku 1688 daroval Leopold I. šahanské prepošstvo jezuitom, ktorí na ruinách kláštora vybudovali nové budovy a kostol. V roku 1769 postavili kamenný most, ktorý bol zničený počas II. svetovej vojny. V roku 1806 sa Šahy stali sídlom župy Hont.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Geografické a klimatické podmienky
Slovenské Ďarmoty sa nachádzajú v malebnom údolí, ktoré zo severu lemuje Krupinská vrchovina, z juhu pohorie Börzsöny. Podnebie je tu suché a teplé, s pomerne krátkymi zimami a dlhými, nadpriemerne teplými letami. Priemerná ročná teplota je 9,5 °C.
tags: #materska #skola #slovenske #darmoty #slovenske #darmoty