Úvod
História obcí, ako je aj Nižná Voľa, je často zahalená tajomstvom. Tento článok sa pokúša odhaliť niektoré historické aspekty obce Nižná Voľa a jej okolia, pričom vychádza z dostupných zdrojov a historických kontextov.
Vznik obcí a ich názvy
Vznik a pôvod názvov obcí sú často nejasné. Napríklad, podľa obecnej kroniky, názvy Vyšnej a Nižnej Šuňavy môžu pochádzať od „šumiacich lesov“ alebo od „pekného hája“, čo je odvodené od pôvodného nemeckého obyvateľstva (Schonwald). Vyšná Šuňava, známa ako „villa Sonav“ (Schonaw), vznikla okolo roku 1298 na nemeckom práve, podobne ako Štrba. Historik Peter Ratkoš uvádza zmienku o Šuňave už v roku 1267 pri donácii Belu IV. (1235 - 1270), avšak bez konkrétneho názvu obce.
Administratívne začlenenie
Pred rokom 1398 získalo štiavnické opátstvo časť kartuziánskeho majetku Vyšnej Šuňavy. V listine z tohto roku sa spomína Kostol sv. Šimona a Júdu v „in Schovna, seu Sunyava“. V bezprostrednej blízkosti, zrejme začiatkom 15. storočia, postavila vlastnú osadu Nižnú Šuňavu na nemeckom práve, písomne doloženú až v roku 1551.
Obecná kronika Nižnej Šuňavy spája vznik obce so Šovordovcami, ktorých obec zničil Ján Korvín (1473 - 1504) kvôli zrade. Najpravdepodobnejšie ide o zaniknutú obec Šoldov, ležiacu medzi Važcom a Štrbou. Historické pramene však zatiaľ nepotvrdili spojitosť oboch obcí. Nižná Šuňava je postavená údajne už na treťom mieste, kde je pole Piercok, známe aj ako Na staré Chyžky.
Nižná a Vyšná Šuňava administratívne patrili do Spišskej stolice a od roku 1848 do Spišskej župy. Chotár Vyšnej Šunavy bol hraničný s Liptovskou stolicou, čo viedlo k hraničným sporom s liptovskou šľachtou.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Zbojníci a revolúcia
V 17. a 18. storočí sa na Hochvalde medzi Štrbou, Važcom a Šuňavami zdržiavali skupiny zbojníkov, ktoré predávali prechádzajúcim karavánam tzv. bezpečnostné listy, ktoré im mali zaručiť bezpečný prechod. Na vrchu Hochvald pôsobila v 18. storočí skupina legendárneho Juraja Jánošíka (1688 - 1713).
Buržoázna revolúcia v roku 1848 v Uhorsku bola vyvrcholením hospodárskych, politických a národnostných problémov. Slovenské národné hnutie vedené Ľudovítom Štúrom zohralo významnú úlohu. Obyvatelia Nižnej a Vyšnej Šuňavy prejavili svoje národné cítenie a pridali sa na stranu slovensky zmýšľajúcich obcí.
V slovenských obciach, kde život ubiehal monotónne, vzbudili rozruch návštevy cudzincov. Významný bol prechod panovníka Františka Jozefa, ktorý so svojím sprievodom prešiel v roku 1852 cez Mengusovce, Štôlu, Batizovce a Šuňavu.
Obyvateľstvo a náboženstvo
Obyvatelia Nižnej a Vyšnej Šuňavy sa hlásili predovšetkým k rímskokatolíckemu náboženstvu a slovenskej národnosti. Okolo roku 1854 prišli do Nižnej Šuňavy prví Rómovia. Kronika Nižnej Šuňavy uvádza, že Šuňavčania sa stali evanjelikmi pod vplyvom Gabriela Bethlena (1580 - 1629) od roku 1618. Katolícke matriky boli vedené v rokoch 1687 - 1689, no ešte aj v roku 1730 sa v prevažnej miere obyvatelia hlásili k evanjelickému náboženstvu.
Hospodárske a vlastnícke pomery
Podľa obecnej kroniky Vyšnej Šuňavy bola obec od roku 1320 majetkom letanovských kartuziánov, v roku 1563 ju dal lechnický prior za 150 zlatých na tri roky Jakubovi Kubínimu a vo „svetských rukách“ sa nachádzala až do roku 1646, kedy kráľ Ferdinand III. daroval majetky letanovských kartuziánov jezuitom. Nižná Šuňava bola vo vlastníctve Štiavnického opátstva cistercitského rádu. Kláštor cistercitov v Štiavniku a jeho majetky sa stali terčom útoku husitov.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
V chotári sa nachádza nie veľmi úrodná pôda, na ktorú má vplyv chladné podnebie. Preto aj v minulosti obyvatelia siali iba jarné obilie, zaoberali sa chovom dobytka a prácou v lese. Šuňavčania sa zaoberali aj pltníctvom. Z roku 1765 pochádza záznam, ktorý hovorí o tom, že Vikartovčania a Šuňavčania spúšťali dolu Váhom do Kráľovej Lehoty plte zložené zo 16 driev.
Hospodárske zaostávanie sa snažila odstrániť panovníčka Mária Terézia (1740 - 1780) zavedením rôznych hospodárskych reforiem, vrátane urbárskej regulácie, ktorá mala zosúladiť povinnosti poddaného s rozsahom pôdy, ktorú užíval.
Obyvatelia Šuňavy sa snažili zlepšiť si svoju hospodársku situáciu krádežami z panských lesov. V roku 1816 bolo v Nižnej Šuňave 54 koní, 36 volov, 40 kráv, 37 jalovíc, 393 oviec a obecný mlyn na potoku. Jedným zo zdrojov príjmu boli pálenice.
Spory a konflikty
Bežné boli spory susedných obcí. Dlhotrvajúce boli spory so susednou Štrbou. V roku 1803 zobrali obyvatelia Štrby šesto oviec z košiara Vyšnej Šuňavy. V roku 1851 navštívili Obecný úrad v Štrbe už vybavení príslušnými dokumentmi, ale tí sa tvrdili, že bez vedomia panstva nemôžu urobiť zmenu hraníc chotára. Okolo roku 1821 presviedčalo Šuňavčanov liptovské panstvo, aby súhlasili s pripojením k Liptovu a vtedy bolo ochotné urobiť aj nápravu hraníc. Po ďalšej sťažnosti ohľadom hraníc v roku 1860 prišlo v roku 1866 ku bitke.
Ďalším sporom obyvateľov Vyšnej Šuňavy bol spor o jej úžitkové práva v kúrii Tybe v roku 1960. Nižná Šuňava sa niekoľko rokov súdila s Vikartovcami a mala spory aj so samotným štiavnickým biskupstvom, najmä pri komasácii.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Priemysel a infraštruktúra
Šuňavčania sa zaoberali aj pálením dreveného uhlia. Vencko uviedol, že v rokoch 1850 - 1860 sa vozilo mnoho uhlia z ťažko prístupných šuňavských revírov. V novembri 1866 bolo v Liptovskej Tepličke vyhlásené, že bola schválená výstavba železnice Košice - Bohumín. Trasa mala viesť z Popradu cez Nižnú a Vyšnú Šuňavu do doliny Čierneho Váhu a odtiaľ do Kráľovej Lehoty. Nakoniec sa rozhodlo o trase hore Bielym Váhom. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia bolo na území Šuňavy, Štrby a Lučivnej nájdené uhlie.
V roku 1906 bol vo Vyšnej Šuňave postavený vodovod. O zriadenie poštového úradu sa uchádzala Vyšná Šuňava už v roku 1895, kedy bola táto iniciatíva zamietnutá. Pošta tu bola od roku 1913 a zrušili ju v roku 1924.
Pohromy a nešťastia
V rokoch 1805 - 1808 bolo veľké zdražovanie. V roku 1807 vo Vyšnej Šuňave zaznamenali veľký úhyn dobytka. V roku 1829 zúril sedemhodinový víchor s búrkou, ktorý narobil veľa škody. V roku 1831 bola rozšírená cholera. Rok 1846 bol hladovým rokom. V roku 1852 zúril v Nižnej Šuňave veľký požiar, ktorému za obeť padlo 52 domov a ľudská obeť. V roku 1855 svedčili Nižnošuňavčania v prospech Vyšnej Šuňavy, keď prívalové dažde zničili úrodu. V roku 1857 spadol na Šuňavy ľadovec. V rokoch 1873 - 1874 sa opäť rozšírili cholera, v Nižnej Šuňave jej podľahlo 86 ľudí. Epidémia červienky postihla zvieratá v oboch Šuňavách v roku 1877.
Nešťastia a pohromy boli podnetom na založenie dobrovoľnej hasičskej organizácie v Nižnej Šuňave v roku 1892.
Cirkevné dejiny
Šuňavy boli filiálkami Lučivnej. Katolícke vierovyznanie prinavrátili do Šuňavy jezuiti. V roku 1765 postavili na mieste malého kostolíka rímskokatolícky kostol. Kostol v Nižnej Šuňave bol podľa Vencka postavený "ku cti sv. Šimona Judy" už v roku 1398. Podľa neho ho zbúrali husiti. Kostol v roku 176 postavilo v barokovom slohu Kolégium jezuitov v Jágri. Kostol vo Vyšnej Šuňave bol murovaný, sklopený. Zasvätený bol sv. Mikulášovi. Nový kostol bol postavený roku 1832 Jánom Nepomukom Habovským.
Školstvo
Vývoj školstva bol ovplyvnený šírením reformácie Martina Luthera. Od 16. storočia sa vzdelanie rozšírilo aj na menšie obce. Podľa kroniky do roku 1818 - 1819 chodili deti pravdepodobne do školy v Štrbe. Nižnošuňavské deti do Lučivnej. V rokoch 1818/19 bola postavená v Nižnej Šuňave drvená škola pre obe obce. V roku 1881 povolili úrady zbierku na stavbu školy vo Vyšnej Šuňave a po viac ako desaťročí bola rímskokatolícka postavená.
Vysťahovalectvo a vojny
Kvôli biede sa pred 1. svetovou vojnou v rokoch 1910 - 1914 vysťahovalo do USA veľa obyvateľov. V júli 1914 vypukla 1. svetová vojna. Obyvatelia Vyšnej Šuňavy bojovali v rakúsko-uhorskej armáde na všetkých frontoch.
Nižná Voľa
Obec vznikla v 15. storočí. Bola poddanskou dedinou mesta Bardejov. Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka a poľnohospodárstvom. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1270, ktorá sa zachovala iba v prepise z roku 1369. Avšak lokalita obce ako taká bola osídlená oveľa skôr. Počiatočné dejiny obce sú úzko späté aj s existenciou myšlianskeho premonštrátskeho kláštora a prepoštstva.