Hoci priame fotografie z Materskej školy v Leviciach z roku 1987 nie sú dostupné, je možné zrekonštruovať dobovú atmosféru a kontext prostredníctvom iných aspektov života v regióne. Tento článok sa zameriava na kultúrny život v obci Šarovce v okrese Levice v roku 1986 a na činnosť organizácie Csemadok, ktorá významne ovplyvňovala spoločenské dianie, ako aj na širší kontext života v okrese Levice v danom období.
Csemadok v Šarovciach: Pilier maďarskej kultúry v roku 1986
V roku 1986 miestna organizácia Csemadok v Šarovciach nadviazala spoluprácu s mestom Veresegyház v Maďarskej republike. Táto spolupráca trvá dodnes a predstavuje dôležitý most medzi slovenskou a maďarskou kultúrou.
História a poslanie Csemadoku
Miestna organizácia Csemadok bola v Šarovciach založená 17. mája 1949. Jej prvým predsedom bol Jozef Lojt starší. Od svojich začiatkov organizácia aktívne pôsobila v kultúrnom živote obce. Členovia pripravovali menšie vystúpenia, estrádne programy a organizovali literárne večery. Založili tiež divadelný súbor, ktorý dosahoval úspechy aj mimo obce. Medzi najznámejšie divadelné hry patrili: Liliomfi, Dankó Pista, Dódi, Bolondos vasárnap, Jegygyűrű amellényzsebben a Nem élheltek muzsikaszó nélkül atď.
Aktivity a podujatia Csemadoku
Csemadok v Šarovciach sa venuje rôznorodým aktivitám:
- Kultúrne vystúpenia: Organizácia pravidelne pripravuje a realizuje kultúrne vystúpenia, ktoré obohacujú kultúrny život v obci.
- Turičné stretnutie: Od roku 2005 Csemadok každoročne organizuje kultúrne podujatie „Turičné stretnutie“. Na tomto podujatí vystupujú miestne súbory, súbory z okolitých obcí a umelci z Maďarskej republiky, vrátane folklórnych skupín z Veresegyházu.
- Spolupráca s obcou a sponzormi: Csemadok aktívne spolupracuje s obcou Šarovce a získava finančné prostriedky od sponzorov, ako sú Farma Kissová a mesto Veresegyház. Organizácia tiež využíva dotácie z Ministerstva kultúry SR na realizáciu svojich projektov.
- Spolupráca s inými organizáciami: Csemadok spolupracuje s ďalšími organizáciami pôsobiacimi v obci, čím prispieva k rozvoju komunitného života.
- Spoločenské aktivity: Okrem kultúrnych vystúpení sa členovia organizácie stretávajú na rôznych spoločných výletoch, organizujú guláš párty a posedenia.
Spevácka skupina Rozmaring
Pri základnej organizácii Csemadok v Šarovciach bola založená spevácka skupina Rozmaring, ktorá s menšími prestávkami pracuje takmer od vzniku Csemadoku.
Prečítajte si tiež: Csemadok a kultúra v Leviciach
Aktivity speváckej skupiny
- Miestne a regionálne vystúpenia: Spevácka skupina vystupuje na rôznych podujatiach v obci a v okolitých mestách a obciach, ako sú Farná, Čata, Tešmák, Maláš, Tekovské Lužany, Ipeľský Sokolec, Levice, Jur nad Hronom, Svodov, Želiezovce, Horná Seč, Mýtne Ludany a Zbrojníky.
- Účasť na kultúrnych podujatiach: Skupina sa aktívne zúčastňuje kultúrnych podujatí organizovaných Csemadokom, obecných slávností a súťaží ľudových piesní.
- Spolupráca s Veresegyházom: Od roku 1986 spevácka skupina niekoľkokrát vystupovala v Maďarsku na priateľských stretnutiach vo Veresegyházi.
- Účasť na obradoch: Svojim kultúrnym programom a účasťou prispieva aj k dôstojnému priebehu svadobných a smútočných obradov v obci.
Ocenenia a význam
Spevácka skupina Rozmaring získala viaceré ocenenia:
- 1985 - Okresné vyznamenanie z príležitosti Dňa osvetových pracovníkov
- 1987 - Bronzová plaketa z Ústredného výboru Csemadok
- 2005 - Cena obce Šarovce za rozvoj a šírenie kultúry v maďarskom jazyku
Zoznam členiek speváckej skupiny Rozmaring
Helena Napová, Etelka Gacsová, Irma Lőrinczová, Lýdia Szűcsová, Helena Vámošová, Klára Oraveczová, Zuzana Molnárová, Gizela Fűriová, Edita Tóthová, Alžbeta Halászová, Zuzana Bagócsiová, Zuzana Napová, Katarína Michlová, Silvia Sebestyénová, Renáta Virágová, Ružena Gacsová, Veronika Vidová.
Kontext života v okrese Levice v roku 1986
Pre lepšie pochopenie kontextu života v okrese Levice v roku 1986 je užitočné pozrieť sa na ďalšie významné inštitúcie a podniky, ktoré v regióne pôsobili.
Poľnohospodárstvo a priemysel v okolí Levíc
AGRO-COOP Klátova Nová Ves a. Podnik živočíšnej výroby a. s. Poľnoslužby Bebrava, a. s. Stroj - Trak, spoločnosť s r. o. TOPVAR, a. s. MILSY a.s. Zornica Mode, s. r. o. TOPART, spol. s r.o. Gabor, spol. s r. Drevotex, š. p. DECODOM, spol. s r.o. Garmond, a.s. KOVOTOPOĽ, s. r. o. SEWS Slovakia, s. r. o. Elektráreň, účastinárska spol. NEHLSEN - EKO, spol. s r. o. Agrostav, a. s. ARTTEP STAV, a. s. IVE-STAV, spol. s r.o.
Doprava a služby v okolí Levíc
Regionálna správa a údržba ciest Nitra a. Slovenská pošta, a. s. TEDOS, s. r. o. TOMA, s. r. o.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Kultúra a vzdelávanie v okolí Levíc
Mestské kultúrne stredisko spol. s r. o. Gymnázium, Ul. 17. Gymnázium sv. Vincenta de Paul, Ul. 17. Súkromné gymnázium, Gagarinova ul. č. Stredná odborná škola obchodu a služieb, T. Stredná zdravotnícka škola sv. Základná škola, Ul. Základná škola, J. A. Základná škola 1. - 4. Základná deväťročná škola 1. - 5. Základná škola s materskou školou, Ul. 1. Základná škola Malinovského ul. Základná škola sv. Don Bosca, Ľ. Základná škola J. Základná škola sv. Cirkevná škola úžitkového výtvarníctva sv. Materská škola v Topoľčanoch, Ul. Dr. Materská škola v Topoľčanoch, Ul. Materská škola, Ul. J. C. J.
Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť v okolí Levíc
Nemocnica AGEL s. r. Svet zdravia Nemocnica Topoľčany, a. Domov n.
Náboženstvo v okolí Levíc
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.
Spolok záhradkárov v Pukanci
K založeniu tejto organizácie došlo dňa 19.3.1971, po úspešnom ovocinársko-vinohradníckom kurze, ktorý organizovala Jednota - Ľudové spotrebné družstvo v Pukanci. Lektorom tohto kurzu bol Gustáv Špánitz. Za pomoci predsedu OV-SOZZ Šimona bol založený spolok v počte 19 členov, čím vznikli predpoklady pre dobrú činnosť. Bol zvolený výbor, ktorý koordinoval činnosť záhradkárov. Prácu výboru bolo treba uviesť do praktického života. Ihneď sme objednali ovocné stromčeky, stromčekové ríbezle a egreš, vinič, umelé hnojivá, postrekové látky a i., čím sme začali získavať ďalších členov, takže už koncom roku 1971 sme mohli uviesť, že máme 50 členov, a ďalší prejavovali záujem o vstup do našej organizácie. Prvým predsedom sa stal Ján Tegelhof, druhým predsedom bol Miloslav Štamposký a následne Miloslav Lehocký od r. 1980. Všetci si vďaka svojim organizačným schopnostiam získali dôveru členstva. Najmä Miloslav Lehocký, ako člen ÚV- SZZ i ekonomickej komisie ÚV SZZ významne ovplyvňoval chod organizácie. Jeho pravou rukou bol Samuel Kiškovský. ZO SZZ počas svojej existencie zaobstarala tisíce kusov sadeníc ovocných stromov a viniča, šípových ruží, stovky metrákov vápna a rašeliny, postrekové látky, stovky pozinkovaných sudov ale aj sudov z PVC. Ďalej organizácia zabezpečovala rafiu, páskové železo a množstvo iného tovaru, ktorý požadovali členovia. Táto činnosť do r. 1983 prebiehala v provizórnych podmienkach. Najvýznamnejším obdobím rozvoja organizácie bolo obdobie rokov 1983 až 1988. V uvedenom čase sa vybudovali priestory, ktoré nám závideli záhradkári nielen v okrese Levice, ale aj z ďalších regiónov Československa. Naša základná organizácia bola príkladom ostatným záhradkárskym organizáciám. V uvedenom období vzrástla členská základňa na 325 členov. Z činnosti týchto čias môžeme spomenúť nielen predaj už spomínaných komodít, ale aj výkup opadaných jabĺk, lúpaných orechov a šípok. Postupne v roku 1985 bola daná do prevádzky sušiareň ovocia ako jediná v okrese, ale aj kováčska dielňa a rezačka na kapustu. V pláne bolo aj vybudovanie pálenice na Partizánskej ceste pri Starom jarku. Muštáreň ovocia bola naplno vyťažená už v prvej sezóne. V r.1985 sme vylisovali 24000 litrov jablčného muštu. Boli to roky plodné a bohaté. Navždy sa zapíšu do histórie našej základnej organizácie. Zájazdy, výstavy, prednášky, výkup ovocia, muštovanie, sušenie ovocia a pomoc našim členom ale aj ostatným záujemcom sa stali pravidelnými aktivitami, ktorými sme žili. V uplynulom období si osobitnú pozornosť zasluhuje výstavná činnosť v našom vlastnom zariadení, ktoré sme vybudovali svojpomocne od mája 1987 do septembra 1988 v hodnote vyššej ako trištvrte milióna korún. Finančnú pomoc poskytol ÚV SZZ. Na tomto diele odpracovali naši členovia 15790 brigádnických hodín. V nových priestoroch máme spoločenskú miestnosť, kanceláriu, zariadenú kuchyňu, predajňu, výkupňu, sklady a pivnice. Ďalšie roky priniesli nemalé zmeny nielen v štátnom usporiadaní, ale aj v našej základnej organizácii. Tým , že máme pomerne veľký komplex budov, postupne narastala aj réžia na ich udržiavanie. Prišlo obdobie podnikania, konkurencia rástla, zmenili sa podmienky v už roky zažitom obchodovaní a v dôsledku toho sme museli ukončiť obchodovanie s opadaným ovocím. Na druhej strane sme získali právnu subjektivitu. V záujme udržania prevádzky našej organizácie získavame finančné prostriedky z prenájmu dočasne prebytočných priestorov. Členská základňa sa postupne zmenšovala v dôsledku úmrtí prestárlych členov, odhlásením sa a nižším záujmom obyvateľov o členstvo najmä zo strany mladých ľudí. V súčasnosti má naša základná organizácia 140 členov. Mnohí členovia sú už vo vyššom veku, napriek tomu sa veľa z nich zapájala do rôznych aktivít organizovaných výborom ZO. Významnou aktivitou je brigádnická činnosť, v ktorej sa snažíme udržiavať a vylepšovať priestory v areáli Domu záhradkárov. V uplynulom kalendárnom roku sme zrekonštruovali pivničné priestory s možnosťou spoločenského posedenia spojeného s degustáciou pukaneckých vín. Opravili sme fasádu na hlavnej budove a podľa potreby sme udržiavali vonkajšie priestory okolo budov. Ďalej sme zorganizovali ukážky rezu ovocných stromov a viniča hroznorodého, odborné prednášky, školenia, exkurzie, zájazdy, výstavu ovocia a zeleniny, súťaž o najkrajšiu predzáhradku, balkón a ovocie, muštovanie ovocia, sušenie ovocia. Prenajímali sme priestory na rôzne spoločenské udalosti. Pri prenájme našim členom im poskytujeme 50% zľavu. Každoročne začiatkom marca organizujeme oblastnú neverejnú degustáciu vín v rámci Pukaneckého vinohradníckeho rajónu. S jej výsledkami sú oboznámení súťažiaci a široká verejnosť pri následnej verejnej ochutnávke vín. Súťažiaci, ktorých vína sa umiestnili na popredných miestach boli odmenení vecnými darmi a diplomami. Svoje skúsenosti odovzdávame žiakom základnej školy prostredníctvom ovocinárskeho krúžku. Vedomosti, ktoré žiaci nadobudnú potom prezentujú každoročne na súťažiach organizovaných Slovenským zväzom záhradkárov. Tradične dobrá je naša spolupráca s Obecným úradom v Pukanci pri akciách ako sú Pukanecké remeselnícke trhy a Poďakovanie za úrodu. Minuloročné aktivity ako aj vízie do budúcnosti každoročne prerokúvame na výročnej členskej schôdzi. Po rokovaní nasleduje vždy neoficiálna časť schôdze spojená s priateľským posedením členov ZO, pohostením a bohatou tombolou. V závere nám dovoľte vysloviť presvedčenie, že naše občianske združenie významne pomáha udržiavať dávnovekú tradíciu pestovania ovocia a zeleniny v našej obci, preto si touto cestou dovoľujeme osloviť Vás obyvateľov Pukanca, fyzické i právnické osoby, ktorým záleží na zachovaní tejto tradície, aby ste využili zákonnú možnosť podporiť nás formou darovania 2% z dane z príjmu. Tento dar Vás nič nestojí, pretože daň by ste inak odviedli štátu.
Športové osobnosti a udalosti v roku 2025
V roku 2025 nás navždy opustilo viacero významných osobností slovenského športu - olympionici, ďalší poprední športovci, tréneri, funkcionári, žurnalisti, publicisti, aj významný výrobca športového vybavenia. Stručne si ich pripomeňme. Najprv uvádzame olympionikov, potom ďalších chronologicky. Samozrejme, s výnimkou olympionikov si tento prehľad nenárokuje na úplnosť.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Zosnulí olympionici, medzi nimi aj zlatý a bronzový medailista
† Ján Zachara (96)
Hneď skraja roka 2025 zasiahla slovenské olympijské a športové hnutie mimoriadne smutná správa. Po polnoci na 2. januára zomrel v Novej Dubnici náš olympijský víťaz v boxe z Helsínk 1952, dlhoročný úspešný boxerský tréner, historicky prvý slovenský držiteľ titulu Športová legenda a mimoriadny človek Ján Zachara. Rodák z Kubry, čo je dnes časť Trenčína, 27. augusta 2024 oslávil 96. narodeniny a bol najstarším olympionikom zo Slovenska. Ľudí, ktorí mali možnosť Janka (všetci ho tak volali aj napriek pokročilému veku) Zachara lepšie spoznať, neprestajne očarúval svojou osobnosťou. Bol veľmi slušný, milý, príjemný, zdvorilý a mierny, až sa ťažko dalo uveriť, že vynikal v takom športe, ako je box. Muž drobnej postavy získal olympijské zlato v kategórii do 57 kg. Priznal, že nikdy nebol v ringu žiadny „bijec“ s drvivým úderom, ale vyznával technický box, výborne sa pohyboval a mal rýchle nohy, takže sa borcom so silnejším úderom vedel zvyčajne úspešne vyhýbať. Zo 430 oficiálnych zápasov v kariére vyhral 365. Vyučený strojný zámočník Ján Zachara v 18 rokoch prvý raz reprezentoval ČSR, keď ho vybrali na I. všeslovanské majstrovstvá 1947 v Prahe. V mušej váhe do 51 kg tam spôsobil senzáciu, keď sa stal jej víťazom spoločne so Segalovičom zo ZSSR. Ich vzájomný súboj sa skončil remízou, aj keď podľa dobovej tlače mal jasne na body vyhrať Slovák. Bol to údajne jediný zápas Segaloviča v zahraničí v jeho živote, v ktorom nevyhral… Po tomto úspechu Zachara prestúpil do klubu ŠK Baťovany, v ktorom cítil šancu boxersky rásť. Učil sa tam priamo od veľmajstra rukavíc a olympijského šampióna z Londýna 1948 Júliusa Tormu, ktorý pôsobil takpovediac ako „hrajúci tréner”. Napriek tomu, že už v čase OH 1948 v Londýne mal Zachara vysokú medzinárodnú výkonnosť, do britskej metropoly sa napokon nedostal. Zobrali mu síce aj miery na olympijské oblečenie, ale do výpravy potom namiesto neho nominovali funkcionára, ktorý z Londýna emigroval… Od roku 1950, keď narukoval do Prahy, Zachara boxoval najprv za armádny ATK a po skončení vojenčiny dva roky za policajnú Rudú hvězdu. Pred OH 1952 v Helsinkách už vyzeralo isté, že na olympiádu tentoraz pôjde. Natrhnutie obočia pri tréningovom zápase s priateľom Majdlochom však jeho cestu do Fínska vážne ohrozilo. Našťastie, uznávaný Torma sa vtedy jednoznačne postavil za to, že do Helsínk Janko ísť musí - inak nepôjde ani on. Do Helsínk na Hry XV. olympiády Zachara išiel ako člen armádneho klubu ATK Praha. Na OH boxoval v perovej kategórii do 57 kg v životnej forme. Postupne vyradil Švéda Wärnstrӧma, Juhokórejčana Sua, v ťažkom štvrťfinálovom zápase 2:1 Maďara Erdeia a v semifinále takisto 2:1 Juhoafričana Leischinga. Vo finále ho čakal Talian Sergio Caprari. Slovák v ringu naplno využil rýchle nohy, lepšiu kondíciu, aj presné zásahy. U dvoch z trojice rozhodcov vyhral a stal sa olympijským víťazom! Stalo sa to 2. augusta 1952… „O boxerskej kráse sa vo finále nedalo veľmi hovoriť. Veľké výmeny som nemohol pripustiť, keďže Talian bol fyzicky silnejší. Prvé dve kolá patrili mne a to rozhodlo,“ vrátil sa v spomienkach po 70 rokoch k helsinskému finále. Obhajoba zlata v Melbourne mu nebola súdená - na OH 1956 skončil Zachara v kategórii do 57 kg vo štvrťfinále po prehre s Fínom Hämäläinenom. V roku 1960 športovú kariéru ukončil ako štvornásobný majster ČSR a muž, ktorý zo 430 oficiálnych zápasov vyhral 365. Vo veľkej ankete Slovenský športovec 20. storočia obsadil v roku 2000 deviate miesto. Popri zamestnaní vyštudoval priemyslovku, popri zamestnaní už ako olympijský víťaz aj športoval a dlhé roky sa dobrovoľne a veľmi úspešne venoval trénerskej práci. Tomuto pôsobeniu sa venoval popri ťažkej fyzickej práci v horúcom prostredí odlievania ocele v továrni. Napriek tomu družstvo Spartaka SMZ Dubnica nad Váhom pod jeho vedením získalo tri československé ligové tituly. Dlhodobo sa venoval aj trénovaniu mládeže. Ešte aj dlho po dovŕšení deväťdesiatky trénoval boxerskú mlaď v Dubnici nad Váhom, resp. v Ilave! Dlhší čas sa podieľal aj na fyzickej príprave v tom čase najlepšej slovenskej bedmintonistky Evy Sládekovej, ktorá nás reprezentovala na OH 2008 v Pekingu. Medzinárodný olympijský výbor Jána Zacharu v roku 1997 poctil udelením Olympijského radu v striebre, ktorý v histórii dostalo len päť Slovákov. Získal aj diplom fair play Medzinárodného výboru fair play UNESCO v Paríži. Slovenskí športoví novinári mu v roku 2009 ako vôbec prvému v histórii udelili titul Športová legenda. V roku 2003 mu prezident SR udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Mesta Dubnica nad Váhom mu v roku 2008 udelilo čestné občianstvo. Slovenský olympijský výbor, ktorý v decembri 1992 spoluzakladal, si ho uctil udelením čestného členstva v SOV, Zlatým kruhmi aj Zlatým odznakom SOV. A jeho menom nazval trofej Cena Jána Zacharu, ktorú SOV každoročne udeľoval dlhodobo mimoriadne úspešnému trénerovi mládeže. V roku 2009 SOV o ňom vydal knihu „Zlatá za život”, ktorej autorom bol renomovaný publicista Marián Šimo.
† Peter Hric (59)
Rodák zo Spišskej Novej Vsi (nar. 17. júna 1965) Peter Hric patril medzi pozoruhodné postavy slovenskej aj čs. cyklistiky. doma spočiatku jazdil za Lokomotívu Bane Spišská Nová Ves, neskôr za Lokomotívu Košice. Ako 14-ročný začal s cyklokrosom, neskôr si pridal aj cestnú cyklistiku (v roku 1985 v nej bol dokonca štvrtý v celkovej klasifikácii Okolo Slovenska) a následne horskú cyklistiku, ktorá sa búrlivo začala rozvíjať začiatkom 90. rokov minulého storočia. Najviac úspechov nazbieral v cyklokrose. Na MS juniorov 1983 získal bronz a blízko mal k svetovej medaile aj medzi mužmi. Na MS 1989 v Pont-Chateau skončil štvrtý. Pripísal si spolu tri triumfy v seriáli pretekov Superprestige, čo bol ekvivalent Svetového pohára (SP). V roku 1991 Hric začal jazdiť za luxemburský tím Carrera-Wolber. Musel sa tam prispôsobiť tímovej stratégii, takže namiesto cestnej cyklistiky sa odvtedy popri cyklokrose venoval horskej. V tom pokračoval aj v rokoch 1994 - 1996, keď jazdil za americký tím Diamondback. V horskej cyklistike sa Peter Hric v roku 1991 v Groesbeeku stal prvým a zatiaľ jediným Slovákom, ktorý vyhral preteky Svetového pohára. Najlepšie sa mu darilo v roku 1993, keď skončil tretí na ME v Klosterse aj v celkovom poradí SP, plus piaty na MS. V tomto odvetví sa predstavil aj na OH 1996 v Atlante, kde mala horská cyklistika olympijskú premiéru. Žiaľ, už v prvom kole pretekov dostal defekt a opravou stratil veľa času. Klasifikovali ho na 30. mieste. Aj po skončení športovej kariéry Peter Hric zostal žiť v Luxembursku. Pôsobil ako dizajnér a vývojár v automobilovom priemysle. V Luxemburgu zomrel 14.
† Roland Vími (55)
Rodák z Dunajskej Stredy (nar. 21. júna 1969) Roland Vími sa už vo veľmi mladom veku výrazne presadil v stolnom tenise. Len ako 17-ročný už hral extraligu za Lokomotívu Rača. Ako 20-ročný sa v roku 1989 stal majstrom ČSSR vo dvojhre aj vo štvorhre (s Milanom Grmanom), o rok neskôr získal federálny titul v miešanej štvorhre (s Jaroslavou Mihočkovou). Hral na množstve medzinárodných turnajov, víťazstvo dosiahol napríklad na medzinárodných majstrovstvách Austrálie v Melbourne. V posledných rokoch existencie Československa sa Roland Vími výrazne pričinil o to, že vo federálnej reprezentácii dominovali medzi mužmi slovenskí hráči. Veď okrem neho žiarili aj Milan Grman a Tomáš Jančí. Táto trojica sa zaslúžila o bronz družstva na MS 1991 v japonskej Čibe. Od tých čias sa už žiadny Slovák nemohol pochváliť medailou zo svetového šampionátu. O rok neskôr si Vími zahral na olympijských hrách v Barcelone. Na OH 1992 v základnej B-skupine prehral s hviezdnym Poliakom Grubbom 0:2 aj s Brazílčanom Kanom 0:2, zdolal Bothu z JAR 2:0. V konečnom poradí sa delil o 33. miesto. Na MS 1993 aj na ME 1994 bol najlepším hráčom už samostatnej slovenskej reprezentácie. Ako člen tímov sa stal trojnásobným víťazom medzinárodnej Superligy (1989 s Lokomotívou Bratislava, 1994 so ŠKST Bratislava, potom aj s maďarským klubom Kiskunfélegyháza). Pôsobil aj v Malackách, Sportklube Viedeň, nemeckom Siegene, v Maďarsku v kluboch Elektromos Győr a Celldomolk MÁVÉP, ako i v ďalších slovenských kluboch. Zomrel 13.
† Ľubomír Veselovský (60)
Rodák z Liptovského Mikuláša (nar. 11. 11. 1964) spojil svoju hokejovú kariéru predovšetkým s klubom VSŽ Košice. Strávil v ňom spolu osem sezón, pričom za šesť vo federálnej lige si v 253 zápasov pripísal 74 gólov. Hneď v prvej sezóne (1987/88) sa tešil z federálneho titulu. S HC Košice získal v rokoch 1995 a 1996 slovenské tituly. V najvyššej slovenskej súťaži si zahral aj v tímoch Liptovského Mikuláša, Spišskej Novej Vsi a Skalice (spolu 137 zápasov, 39 gólov). Pôsobil aj v Česku (Plzeň, Karlove Vary), vo Francúzsku (Caen) a v maďarskom Dunaújvárosi. Vo svojej najlepšej sezóne 1991/92 sa Veselovský stal súčasťou reprezentácie ČSFR, s ktorou získal bronz na ZOH 1992 v Albertville (v 8 zápasoch strelil 1 gól) aj na MS v Prahe a v Bratislave. Olympijskou medailou sa za čias spoločného štátu s Čechmi mohol pochváliť ako jeden len z tucta Slovákov. Celkove v čs. reprezentácii pravý krídelník odohral 25 zápasov a strelil 3 góly. Kratší čas sa ešte objavoval aj v slovenskom drese (16 zápasov, 4 góly). Po skončení kariéry sa zamestnal ako robotník v továrni US Steel Košice. V montérkach a prilbe odsíroval surové železo, ktoré posielali na ďalšie spracovanie. Neskôr sa zamestnal vo fabrike na výrobu technológií do automobilov pri Prešove. Po dlhšej ťažkej chorobe zomrel 3. augusta.
† Ján Nagy (80)
Rodák zo Serede (nar. 12. 4. 1945) od troch rokov žil v českej časti spoločného štátu. Napriek tomu, že ako dieťa prekonal reumatickú horúčku a lekári mu zakázali zvýšenú fyzickú námahu, stala sa z neho jedna z veľkých osobností československého, ale aj medzinárodného vzpierania. Súťažil predovšetkým v superťažkej kategórii, teda nad 100 kg. Životný úspech dosiahol na OH 1976 v Montreale, kde skončil štvrtý v dvojboji. Dosiahol rovnaký výkon (387,5 kg), ako bronzový Helmut Losch z NDR, ale o olympijskú medailu prišiel vinou vyššej telesnej hmotnosti. V nadhode zdvihol 227,5 kg a skončil v ňom tretí. Keďže olympijská súťaž bola zároveň majstrovstvami sveta, znamenalo to bronz z MS. K ďalším veľkým Nagyovým úspechom patrili 4. miesto na MS 1975, 6. miesto na MS 1978, päť titulov majstra ČSSR (1973, 1974, 1975, 1977, 1978) a veľa československých rekordov. Mimoriadne vynikal v nadhode. V ňom dvihol nad hlavu až 242,5 kg, čo bol do jeho emigrácie československý rekord - potom ho z tabuliek vymazali… Žiadny iný Slovák dodnes nedostal nad hlavu takúto ťažkú činku a aj v Česku tento výkon prekonali až v roku 2017! V roku 1980, keď ho nepustili na OH v Moskve, emigroval do NSR, kde sa stal majstrom krajiny v silovom trojboji. V roku 2000 sa vrátil do Česka. Zomrel 24.