Úvod
Materská škola v Krížovej Vsi je dôležitou súčasťou vzdelávacieho systému obce. V tomto článku sa pozrieme na históriu obce Hankovce, ktorá je dnes známa ako Krížová Ves, jej školstvo a zameriame sa na materskú školu, jej program a aktivity.
História obce Krížová Ves
Názov obce v priebehu času
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1317, kde sa spomína pod latinským názvom Hankfalva, čo znamená Hankova Ves. Zo slovenského názvu bol odvodený maďarizovaný tvar Hankocz, ktorý sa úradne používal v 16. a 17. storočí. V 18. storočí sa používali názvy Hankócz, Hankocz a Hankowce. V 19. storočí sa ustálil názov Hankóc. Počas maďarizácie od roku 1907 obec vystupovala pod úradným názvom Jánosvágása. Po vzniku Česko-slovenskej republiky bola dedina premenovaná na Hankovce a tento názov sa používa dodnes.
Stručný prierez dejinami obce
Doklady o osídlení chotára v praveku až včasnom stredoveku zatiaľ nie sú známe. Územie okresu bolo v tej dobe veľmi riedko osídlené. Po páde Veľkomoravskej ríše sa okolité územie v priebehu 11. - 12. storočia stalo súčasťou uhorského štátu a zostalo v ňom nasledujúcich takmer 1000 rokov.
V 13. storočí Hankovce založil bližšie neznámi zeman (šľachtic) zrejme nemeckého pôvodu. Prvý písomný doklad o dedine pochádza z roku 1317, keď kráľ daroval aj Hankovce šľachticovi Filipovi Drugetovi (Drugeth). Spomínanému rodu patrila dedina nepretržite až do konca 17. storočia. Po vymretí Drugetovcov v roku 1684 došlo k rozdeleniu majetku humenského panstva. Hankovce pripadli Čákiovcom (Csáky). V roku 1835 získal tieto majetky Karol III. Andráši (Andrássy) sobášom s Etelkou Sapáriovou (Szapáry).
V stredoveku sa pri Hankovciach nachádzala dedina Papovce, ktorá v 17. storočí zanikla. Na prelome 16. a 17. storočia tu býval šoltýs (richtár) a poddanské obyvateľstvo. Hankovce patrili k stredne veľkým slovenským dedinám na humenskom panstve. V 18. storočí došlo k obmene obyvateľstva - to sa živilo hlavne poľnohospodárstvom a furmančením. Svoje produkty predávali a nakupovali na trhu v Humennom.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
V 18. storočí sa vytvorili základy súčasnej náboženskej a národnostnej štruktúry dediny. V roku 1715 v dedine bývali rodiny Michala Slacsoua, V. Funkciu obvodného notára tu zastával A. Bistry. Začiatkom 20. storočia vznikol nový notariát so sídlom v Koškovciach a do jeho obvodu bola začlenená i obec Hankovce.
V rokoch 1918 -1939 dedina patrila do Československej republiky a v rokoch 1939- 1944 do vojenskej Slovenskej republiky. Obec bola dňa 26. novembra 1944 oslobodená od vojakov nemeckého wermachtu postupujúcou sovietskou Červenou armádou.
Rokom 1945 začalo obdobie novodobých premien obce. Opravou starých a budovaním nových domov či ciest sa menil vzhľad dediny, upravované boli verejné priestranstvá, postupne sa zlepšovali služby obyvateľstvu, rástla životná úroveň. Dynamický rozvoj obce sa nezastavil ani po spoločensko-politických zmenách, ktoré odštartovala "nežná revolúcia" v novembri 1989.
Od začiatku 90. rokov až do dnešných dní sa obecnej samospráve podarilo vybudovať napríklad cestu na cintorín, zaviesť TKR (televízny káblový rozvod) z dôvodu nedostatočného príjmu Slovenskej televízie, plynofikovať celú obec a budovu obecného úradu, zrekonštruovať verejné osvetlenie, schváliť územný plán obce, postaviť dom smútku, plynofikovať materskú a základnú školu, zrekonštruovať obecný úrad a kultúrny dom, postaviť viacúčelové športové ihrisko, upraviť verejné priestranstvá, zrekonštruovať budovu obecného úradu a kultúrneho domu.
Obec získala finančné prostriedky z "Programu rozvoja vidieka" na výstavbu chodníka I. etapa, ktorý je už zrealizovaný. V tomto roku sme započali s výstavbou "splaškovej kanalizácie", na ktorú obec získala finančné prostriedky z environmentálneho fondu ŽP. Postupne sa snažíme získavať finančné prostriedky na riešenie havaríjneho stavu na budove základnej školy. V tomto roku sme vymenili na budove všetky drevené okná za plastové.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Obnovila sa činnosť TJ Hankovce. Z Úradu vlády SR sme získali dotáciu na projekt "Deti a mládež športujú". Za tieto finančné prostriedky sme zakúpili športové oblečenie pre hráčov, ako aj vybavenie na futbalové ihrisko a pomôcky na stolný tenis a tenis. Obec je v rámci európskych fondov zapojená do programu cezhraničné spolupráce poľsko - slovenskej 2007 - 2013 pod názvom Kultúra bez hraníc.
Náboženský život
O počiatkoch kresťanstva v najvýchodnejšej časti Slovenska vieme zatiaľ len veľmi málo. V rokoch 1332 - 1337 sa v regióne Zemplína vykonal súpis i vyberanie pápežského poplatku - desiatku. V severnej časti Zemplína sa nachádzali rímsko-katolícke farnosti len v Humennom, Mysline a Brekove. Pred 16. storočím bol vybudovaný rímskokatolícky farský kostol (zrejme drevený) v susednej Ľubiši. Do tejto farnosti patrili aj veriaci z Hankoviec.
Počas obdobia reformácie prešiel farský kostol do rúk protestantom. Späť rímskokatolíkom bol vrátený v druhej polovici 17. storočia. Vo farnosti pribúdali stále ďalšie filiálne kostoly. V roku 1912 si hankovskí rímskokatolícki postavili vlastný filiálny kostol zasvetený Nanebovzatiu Panny Márie. V roku 2004 odslúžil bohoslužbu v novom kostole kardinál Jozef Tomko, rodák z neďalekého Udavského. Dňa 25. mája 2010 Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup - metropolita pri príležitosti výročia posvätenia nového kostola požehnal lurdskú kaplnku a Kultúrny dom v Hankovciach. V minulosti v dedine okrem rímskokatolíkov žila i pomerne málo početná komunita obyvateľov židovského pôvodu a veriaci východného obradu (gréckokatolíci), ktorí patrili pod gréckokatolícku farnosť so sídlom v Maškovciach.
Školstvo v obci
História školstva
Školy v období stredoveku existovali zvyčajne pri miestnych farách. Vo farskej obci Ľubiša sa škola spomína v roku 1600. Deti z farnosti sa tu učili čítať, písať, počítať a spievať náboženské piesne. Z doterajších známych prameňov nepoznáme informáciu o existencii hankovskej cirkevnej ľudovej školy.
V Uhorsku, v roku 1868 zavedená povinná šesťročná (6-12 rokov) školská dochádzka priniesla pozitívne výsledky v prístupe k vzdelaniu, pretože vzniklo veľa nových ľudových škôl. V tomto čase dochádzali žiaci z Hankoviech do školy v Ľubiši. Až začiatkom 20. storočia úrady zriadili v Hankovciach štátnu ľudovú školu (humenský školský inšpektor uvádzal vznik školy v roku 1903.) Prvý známi kvalifikovaný učiteľ Alexander Šándor tu učil od školského roku 1907/1908. V prvej polovici 40.rokov 20.storočia začala výstavba novej školskej budovy.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Pôvodne ľudová škola prešla do roku 1945 rozličnými transformáciami. Po druhej svetovej vojne došlo tiež k určitým zmenám (tie sa odrážali i v názvoch, ktoré táto výchovno-vzdelávacia inštitúcia niesla - štátna ľudová škola, národná škola, osemročná stredná škola, základná deväť ročná škola a nakoniec základná škola).
Materská škola
V 60.rokoch 20.storočia bolo zriadené prvé tunajšie predškolské zariadenie (prvou učiteľkou a riaditeľkou bola Marta Jablonská). Materskú školu navštevovalo niekoľko desiatok detí.
Výrobná činnosť a služby
Hankovce si počas dlhých storočí zachovali svoj poľnohospodársky charakter. Miestni obyvatelia sa živili aj chovom dobytka a prácou v lesoch. Nové pracovné príležitosti pre tunajších obyvateľov priniesla výstavba železnice v období tzv. železničnej horúčky (prevádzka na trati Humenné - Medzilaborce, ktorá viedla i cez chotár Hankoviec, začala 12.júna 1873).
Až do vzniku Jednotného roľníckeho družstva (JRD) v obci sa datujú do roku 1962 - keď vzniklo celoobecné družstvo. JRD Krosna Koškovce. Rozvíjala sa tu jednak rastlinná, jednak živočíšna výroba, riadená bola aj pridružená výroba.
Proces spoločensko-politických zmien, ktorý začal koncom roka 1989, veľmi výrazne zasiahol tiež oblasť poľnohospodárstva. Tak, ako ostatné družstvá, aj JRD Krosna Koškovce prešlo transformáciou, ktorej výsledkom bol vznik Poľnohospodárskeho družstva Koškovce. V roku 1996 Poľnohospodárske družstvo Krosna Koškovce (právny nástupca JRD Koškovce) bolo rozdelené do viacerých subjektov. Hospodársky dvor v Hankovciach spolu s ďalšími pozemkami v chotári zobrala do prenájmu firma AGRO BORKOV, s.r.o Vyšný Hrušov.
Spolky a záujmové organizácie
Dôležitú úlohu v živote obce zohrávali aj miestne štruktúry rôznych spolkov, spoločenských či záujmových organizácií. Uhorskú tradíciu majú rímskokatolícke cirkevné spolky viazané na farskú obec. V období prvej Československej republiky istý čas činnosť vyvíjal Dobrovoľný hasičský zbor. Po roku 1948 v obci založili miestne organizácie Československého zväzu mládeže (neskôr Československý zväz žien) a ďalšie "socialistické" organizácie. V súčasnosti v obci pôsobí Miestny spolok Slovenského Červeného kríža, spevácka ľudová skupina Krosna Hankovce a obecný futbalový klub TJ Hankovce.
Kultúrno-spoločenský život
Kultúrne aktivity v obci vyvíjali v minulosti najmä učitelia miesnej školy - tí spolu so žiakmi nacvičovali rôzne divadelné predstavenia, s pripraveným programom sa deti prezentovali i pri rozličných cirkevných, resp. štátnych sviatkoch, organizované bili tiež juniálesy a iné podujatia zábavného charakteru.
Po roku 1918 sa vystúpenia žiakov stali neodmysliteľnou súčasťou osláv rôznych výročí, v oblasti kultúry sa výrazne angažovalo aj JRD v Hankovciach, neskôr v Koškovciach, miestny národný výbor, resp. obecný úrad.
Žiaci základnej i materskej školy sa na kultúrno-spoločenskom živote obce podieľajú dodnes. K obľúbeným kultúrno-spoločenským akciám patria napríklad Strieborný podvečer, fašiangový ples, oslavy obce, obecná zabíjačka, Karneval a Deň matiek.
Šport a turistika
Začiatkom 30.rokov 20.storočia školské povinnosti chlapcom miestnej ľudovej školy spestrili prvé futbalové zápasy proti žiakom z okolitých škôl (súpermi boli počiatku žiaci z Udavského a Ľubiše). V provizórnom odeve a s handrovou loptou sa na miestnom provizórnom ihrisku "naháňalo" niekoľko nadšencov - žiakov.
Aktivity v obci a okolí
Dobrovoľníčky z Kresťanského spoločenstva Poprad sa v predvianočnom čase venovali prijímateľom sociálnej služby. Medzi klientov chodia často a robia s nimi rôzne aktivity. Ukázali im ako sa zdobia medovníčky a tak mohli prežívať pravú predvianočnú atmosféru. Klientov obdarovali vianočnými darčekmi. Milé dámy z KLUBU ŽIEN z Batizoviec obdarovali prijímateľov sociálnej služby vianočnými dobrotami a dekoráciami. Akciu s názvom PEČIE CELÁ DEDINA organizuje Občianske združenie Harmónia Liptovská Teplička. Žiaci Spojenej školy na Mierovej ulici vo Svite pripravili vianočnú poštu pre prijímateľov sociálnej služby. Inštruktori sociálnej rehabilitácie zorganizovali pre prijímateľov sociálnej služby obľúbenú súťaž v kolkoch. Centrum sociálnych služieb Domov pod Tatrami v Batizovciach vydalo občasník s názvom U NÁS DOMA POD TATRAMI.
Prijímatelia sociálnej služby spolu s pani riaditeľkou a zamestnancami prežívali chvíle pokoja, radosti a vďačnosti z narodenia Pána Ježiša. Pani Mária Habajová zo Svitu ukázala, ako sa pečú vianočné oblátky. Mikuláš prišiel do Domova pod Tatrami a prijímatelia si pochutnali na hrejivom punči. Inštruktori sociálnej rehabilitácie pripravili pre prijímateľov vedomostný kvíz MÚDRA SOVA. Deti z Materskej školy z Batizoviec si pripravili pre prijímateľov sociálnej služby kultúrny program plný básničiek a piesní s gitarovým doprovodom. V múzeu Tanap-u premietali film o svišťoch a prešli sa okolo jazera na Štrbskom plese. Na pétanque súťaži pre zamestnancov o „Putovný pohár riaditeľa DSS DOMOVINA“ získali 3. miesto. Pri príležitosti Októbra - Mesiaca úcty k starším bolo kultúrne vystúpenie žiakov zo Základnej školy v Batizovciach, po ktorom žiaci spoločne s prijímateľmi sociálnej služby hrali hru Človeče nehnevaj sa. Slávili odpustovú slávnosť svätej Terézie z Lisieux, ktorá je patrónkou kaplnky. Rímskokatolícka farnosť v Hôrke darovala novú krížovú cestu. Klub žien Batizovce zorganizoval výstavu ručných prác spojenú s výstavou ovocia a zeleniny. Na Majstrovstvách Slovenska Špeciálnych olympiád Slovensko v atletike reprezentoval trojčlenný tím prijímateľov sociálnej služby. Prijímatelia sociálnej služby sa zúčastnili na svätej omši na Mariánskej hore v Levoči.