Úvod
Kráľova Lehota, malebná obec na úpätí Nízkych Tatier, sa môže pochváliť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Dôležitou súčasťou tejto histórie je aj miestna materská škola, ktorá zohráva významnú úlohu vo výchove a vzdelávaní najmladšej generácie. Materská škola v Kráľovej Lehote má dlhú tradíciu a v súčasnosti sídli v kaštieli Lehotských.
Umiestnenie a charakteristika budovy
Materská škola je umiestnená v objekte zemianskej kúrie, ktorá je kultúrnou pamiatkou a majetkom obce. Sídli totiž v zrekonštruovanom Kaštieli Lehotských z roku 1850, ktorý je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou. Budova je zrekonštruovaná a prispôsobená účelu, ktorému slúži. Poskytuje predprimárne vzdelávanie deťom od 3 do 6 rokov, pri voľnej kapacite aj od 2 rokov. Vzhľadom na vysoké stropy je prevádzkovanie materskej školy finančne veľmi náročné. Neodmysliteľnou súčasťou MŠ je aj priestranný a udržiavaný školský dvor, ktorý je hrovým prostredím pre deti a využíva sa v plnej miere na realizáciu pohybových, edukačných, environmetálnych a relaxačných aktivít. Areál materskej školy je oplotený.
Zameranie materskej školy
Materská škola v Kráľovej Lehote sa zameriava na dve hlavné oblasti: regionálnu a environmentálnu výchovu.
Regionálna výchova
Prostredníctvom aktivít s prvkami regionálnej výchovy prirodzeným spôsobom zachovávame tradície, zvyky a kultúrne hodnoty regiónu v materskej škole, posilňujeme úctu ku kultúrnym a národným hodnotám, tradíciám obce, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre.
Zameriavame sa na tvorbu známej detskej spisovateľky Kristy Bendovej, ktorá sa v Kráľovej Lehote narodila a tiež je pochovaná na miestnom cintoríne. Rôznymi pre deti pútavými a zaujímavými aktivitami sa snažíme v deťoch prebúdzať hrdosť na vlastnú obec, z ktorej pochádza známa osobnosť. Od roku 2015 tam má pamätnú izbu s originálnou kachľovou pecou a steny budovy zdobia dve pamätné tabule. Tú novšiu osadili v januári 2023 počas spomienkovej akcie pri príležitosti stého výročia jej narodenia. Nezabúdame na zachovávanie tradičných zvykov pri príprave a oslave sviatkov /Vianoce, Fašiangy, vítanie jari, Veľká noc/.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Environmentálna výchova
Úzko súvisí s regionálnou výchovou. Poznávaním prírodných krás najbližšieho okolia a blízkeho regiónu predstavujeme deťom „bohatstvo“ Liptova, na ktoré môžeme byť hrdí, ale zároveň si ho musíme spoločnými silami chrániť.
Turistickými vychádzkami, pozorovaním a hrami učíme deti vnímať krásu prírody, jej rozmanitosť, bohatosť, význam pre človeka, ale predovšetkým chrániť ju a neznečisťovať.
„Žiť v symbióze s prírodou, neubližovať sebe ani okoliu“ - túto myšlienku chceme deťom vštepovať od útleho veku, pretože správny vzťah k prírode napomáha formovať aj vzťah k ľuďom a spoločnosti.
Zamestnanci materskej školy
O kvalitnú výchovu a vzdelávanie detí sa stará kvalifikovaný tím zamestnancov:
- Pedagogickí zamestnanci:
- Riaditeľka: Zuzana Jurčová
- Učiteľky: Mgr. Natália Kováčová, Veronika Petrenková, Mgr. Tatiana Zimová
- Prevádzkoví zamestnanci:
- Riaditeľka ŠJ: Eva Schlégerová
- Kuchárka: Zdenka Langová
- Upratovačka: Eva Petrovičová
- Pestúnka: Petra Koščáková
Prevádzka materskej školy
Materská škola je v prevádzke v pracovných dňoch od 6:15 hod.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
História obce Kráľova Lehota
Kráľova Lehota leží vo východnej časti Liptovskej kotliny na úpätí Nízkych Tatier pri sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Poniže obce je dôležitá križovatka ciest vedúcich z východu, juhu a západu. Stred obce má nadmorskú výšku 677 m. Úzka odlesnená časť chotára je na nive a štvrtohorných terasách Čierneho a Bieleho Váhu. Zalesnené doliny sú na menej odolných bridliciach a pieskovcoch, skalnaté chrbty hôr na druhohorných vápencoch a dolomitoch. Obec a jej okolie leží v horskej oblasti. Podnebie má drsný charakter, lebo chotár sa skláňa k severu.
Kráľovu Lehotu založili koncom 13. až začiatkom 14. storočia kráľovskí služobníci, majúci za úlohu strážiť lesy a poľovný revír. Kým nevybudovali osadu, dal im kráľ úľavu na daniach - kráľovu lehotu. Osadu postavili pri ústí vodných tokov a ciest, aby každý, kto sa chcel dostať do dolín Bocianky a Čierneho Váhu, musel prejsť cez ňu. Za vernosť im kráľ Ľudovít I. v roku 1361 osadu i veľké územie medzi Váhom a Bociankou až po vrchy Kráľova hoľa a Bacúch daroval.
Kráľova Lehota sa vyvíjala ako zemianska obec. Koncom 16. storočia bolo v nej 12 kúrií. Od 19. storočia patrí medzi malé dediny. Rod Lehotský sa vekmi značne rozrástol. Podľa prvého sčítania ľudu v roku 1785, bolo na Liptove najviac šľachticov, až 190, v Kráľovej Lehote. Súpis z roku 1841 spomína 400 členov tejto zemianskej rodiny. Na čele Famílie a obce stál Direktor, ktorého si volili zo svojich radov. Pôvodný chotár sa rozprestieral na ploche vyše 29,5 tisíca hektárov. Pod vyše dvestoročným tlakom panstva Hrádok nakoniec koncom 18. storočia kráľovolehotskí zemania o svoj veľký chotár prišli. Po jeho oklieštení mal už len necelých 2 tisíc hektárov.
Aj keď obec vo svojom chotári veľa poľa nemá, aj tu bola v minulosti pôda jediným zdrojom obživy, ktorý dopĺňali pltníctvom a drevorubačstvom. Zemiansku pôdu združovalo v komposesoráte rodové spoločenstvo Família Lehotská. Dôležitý bol chov dobytka a najmä oviec. V polovici 20. storočia si založili jednotné roľnícke družstvo, to sa v ostatnom čase pretransformovalo na akciovú spoločnosť.
Okolité lesy boli pôvodne listnaté. Koncom 19. storočia aj tu prenikla smrekomámia a narušila ich prirodzenú skladbu. Teraz sú lesy takmer úplne ihličnaté. Po vyrúbaní sa drevo z dolín púšťalo po vode dolu potokmi. Kvôli nahromadeniu vody pre plavbu pltí vybudovali v dolinách desiatky tajchov. V prvej polovici 20. storočia postavili na zvoz dreva úzkokoľajnú lesnú železnicu.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
V Kráľovej Lehote a jej okolí boli veľmi dobré spádové pomery na využívanie vodnej energie na poháňanie strojov. Na rieke Váh i potokoch Bocianka a Hybica boli mlyny, píly, dubárne, stupy, hámre. V súbehu s Bociankou a Váhom šiel umelý kanál, na ktorom stáli desiatky strojov na vodný pohon. V polovici 19. storočia postavili na Maši vysokú pec. Pre ňu v okolí obce pálili drevené uhlie. Aj Lehotskovci mali vlastnú pílu, v roku 1844 založili prvú liptovskú drevného kupectva spoločnosť. Za Slovenského štátu postavili poniže obce továreň na výrobu nábytku, teraz vyrába dyhy, laťovky a preglejky. V obci je v prevádzke píla i výrobňa brikiet lisovaním z drevených pilín.
Cez obec prechádza hlavná železničná trať Žilina - Košice. V železničnej stanici bolo v roku 1950 uvedené do prevádzky prvé staničné reléové zabezpečovacie zariadenie na území Československa. Traťový úsek Kráľova Lehota - Liptovský Hrádok bol v roku 1955 vybratý na bezpečnostné skúšky pre elektrické rušne vyrobené v Škode Plzeň, lebo táto továreň vtedy ešte nemala vlastný skúšobný okruh. V septembri 1983 bola uvedená do trvalej prevádzky prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh, najväčšia a najvyššie položená v Československu o celkovom inštalovanom výkone 735,16 MW.
Kultúrny a spoločenský život v Kráľovej Lehote
Obyvatelia Kráľovej Lehoty od začiatku patrili pod farnosť v Hybiach, ktorej kostol Všetkých Svätých sa spomína už v roku 1230. Kaplnku na Čiernom Váhu, zasvätenú Najsvätejšej Trojici, postavilo v roku 1803 hrádocké komorské panstvo, lebo čiernovážska dolina mala vždy silnú komunitu katolíkov. Po reformácii väčšina občanov prešla na evanjelickú vieru. Na základe tolerančného patentu si postavili a v máji 1784 vysvätili drevený artikulárny kostol. Ten v roku 1881 zhorel a na jeho mieste v rokoch 1884 - 1894 postavili nový, murovaný.
Prvá škola, evanjelická, vznikla v obci začiatkom 18. storočia. Keď v polovici 19. storočia stúpol počet katolíckych rodín, založili i katolícku školu. V tom čase si aj miestni Židia zriadili svoju súkromnú školu. Všetky tri sa v roku 1895 zlúčili do štátnej školy. Škola bola v roku 1977 zrušená, deti teraz chodia do škôl v Hybiach a v Liptovskom Hrádku. V uvoľnej budove školy zriadili v roku 1987 Špeciálnu materskú školu internátnu, od 1. 1. 2006 Detský domov.
Dobrovoľná hasičská jednota bola v Kráľovej Lehote založená v roku 1927. O rok nato, keď dostali hasičskú striekačku, si postavili drevenú hasičskú zbrojnicu. Okrem hasičských cvičení a zásahov pri požiaroch sa tradične venujú usporiadaniu tanečných zábav a podujatí pre mládež.
Vznik organizovaného športu v Kráľovej Lehote sa datuje na rok 1929. Vtedy zostavili prvú futbalovú jedenástku. Jednotlivci dosiahli úspechy v kolkoch, bežeckom lyžovaní a biatlone.
Miestnu skupinu Červeného kríža založili v roku 1952. Okrem poskytovania zdravotného poradenstva a prvej pomoci sa zameriava na organizovanie osvetových podujatí, kurzov, zájazdov a tanečných zábav. Zo svojich radov má vyše 20 bezpríspevkových dobrovoľných darcov krvi.
Fašiangy majú v dedine dlhú tradíciu. V poslednú fašiangovú sobotu chodia spevom po dedine masky. Pritom navštevujú jednotlivé domácnosti, vyberajú vajíčka, klobásy, víno a peniaze, kto čo a koľko dá. Za to dávajú ľuďom vstupenky na večernú tanečnú zábavu, na ktorej pochovávajú basu na znak toho, že nastáva obdobie pôstu.
Piesne spieval náš dedinský ľud od nepamäti. Prejav spevu umocňoval hrou na hudobné nástroje. Obec mala svojich hudobníkov už v polovici 19. storočia. Kráľovolehotským zemanom pri stoličných reštauráciách vyhrával s kapelou cigánsky primáš Piťo. Muzikantov si v jeseni pri ukončení robôt pozývali aj pltníci. Koncom 19. a v prvej tretine 20. storočia sa konávali veľké letné tanečné zábavy na poľanách Vachtárovej. Po výstavbe úzkokoľajnej železnice do dolín Čierneho Váhu tanečné zábavy v prírode bývali i v osadách Svarín a Čierny Váh. Postupne sa miesto letných zábav presúvalo bližšie k dedine. Od prvej tretiny 20. storočia pôsobili v obci hudobné kapely, v ostatných štyridsiatich rokoch gitarové hudobné skupiny. Už desaťročie účinkuje ekumenický spevokol.
Prvé slovenské divadelné predstavenie nacvičili v Kráľovej Lehote v roku 1911, teda za najtvrdšej maďarizácie. Potom divadlá viac krát do roka hrávali žiaci a mládež. Nacvičovaniu sa venovali najmä učitelia, keď škola zanikla, ochabli aj ochotnícke divadlá. V roku 1957 si občania postavili kultúrny dom. Bol to na Liptove prvý kultúrny dom postavený svojpomocne.
Rodák rezbár Ivan Lenčo bol na Liptove jediný, ktorý sa živí touto činnosťou. Začínal valaškami, potom tvoril sošky, plastiky, poľovnícke ozdoby, pažby na poľovnícke pušky a iné. Najviac, vyše tisíc, vystrúhal črpákov. Jeho originálne diela sú nielen na Slovensku, ale aj v cudzine, v Európe i zámorí. V kamennom domčeku, pôvodne obecnej pastierni pod skalou, otvoril v novembri 2003 rezbársku galériu Dalibor Novotný. Vo vnútri je stála expozícia rezbárskych prác, v záhradke sú väčšie sochy. Táto galéria je od roku 2004 sídlom Spolku rezbárov na Slovensku. Zakrátko sa stala turistickou atrakciou, navštívilo ju niekoľko stoviek turistov z domova a z ďalších 15 krajín Európy i zámoria. V priľahlom drevenom domčeku rezbár prevádza stavebné úpravy za účelom zriadenia miestneho informačného centra.
Kultúrne pamiatky a prírodné zaujímavosti
Národnými kultúrnymi pamiatkami sú kaštieľ Lehotských, Štróblova vila a kostol Najsvätejšej Trojice na Čiernom Váhu. Ako hnuteľné kultúrne pamiatky sú v evanjelickom kostole evidované oltárny obraz Ježiš v Getsemanskej záhrade, erb rodu Lehotský a maľovaná drevená truhlica.
Medzi chránené územia patrí Turková, nachádzajúca sa na pravej strane dolnej nádrže prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh. Chráneným prírodným výtvorom poniže obce je Balvan na Maši. V parku Štróblovej vily zo starých líp okolo jazera sú 3 chránené.
Významné osobnosti
Významnými rodákmi, ktorí svojou prácou obohatili kultúru a vedu na Slovensku i v zahraničí sú národovci Jozef Pravoslav Bella a Ján Lehotský, spisovateľka Krista Bendová, akademik Oldrich Benda, herci Ondrej Jariabek a Zora Kolínska, pomológ Anton Mikuláš Penzel, maliar Július Štetka a sochár Alojz Štróbl. V obci pôsobili spisovateľ Ján Čaják, včelárski odborníci bratia Ján a Martin Kabzanovci.
Dôležité listiny týkajúce sa Kráľovej Lehoty
História Kráľovej Lehoty je zdokumentovaná v mnohých listinách, ktoré svedčia o jej vývoji a postavení v regióne. Medzi najdôležitejšie patria:
- Darovacia listina kráľa Ondreja II. z roku 1230 pre Haucha, Beucha a Polku na územie od vodných tokov Boca a Belá po Spiš, ktoré predtým patrilo osade Mogiorfolu (Kráľovej Lehote).
- Listina kráľa Bela IV. z roku 1239, ktorou z územia Mogorfolu (Kráľovej Lehoty) odobral Polkovi ku kráľovskému majetku osadu Hybe.
- Spišská Kapitula na príkaz kráľa Ladislava IV. vytyčuje v roku 1274 nové hranice medzi osadou Hybe a Bohumírovým územím, ktoré bolo na bývalom území Mogiorfolu (Kráľovej Lehoty).
- Potvrdzujúca listina kráľa Ladislava IV. z roku 1286 na územia Vesueres (Liptovský Ján), Mogorfolu (Kráľova Lehota) a na územia ďalších osád, ktorú vydal Bohumírovi a Serafínovým synom na ich prosbu.
- Darovacia listina kráľa Ľudovíta I. z roku 1361 pre Egida a jeho synov Barnabášovi, Kristiánovi a Jánovi (Hankovi), predkov rodu Lehotský, na územie medzi vrchmi Kráľova hoľa a Boca a vodnými tokmi (Čierny) Váh a Boca za ich verné služby preukázané kráľovi pri poľovačkách.
- Listina z roku 1386 o spore medzi predkom rodu Lehotských, Egidovým synom Barnabášom, ktorý žil na Boci a Lampertom a jeho súrodencami zo Sv. (Liptovského) Jána o územie Boce.
- Potvrdzujúca listina kráľa Žigmunda z roku 1390, ktorou potvrdil Barnabášovi a Jánovi (Hankovi), synom zakladateľa rodu Lehotských Egida, územie medzi vodnými tokmi na Váh a Boca, darované im kráľom Ľudovítom I. v roku 1361.
- Listina z roku 1417 o proteste Petra, syna Lamperta Svätojánskeho v mene svojom, aj otcovom a súrodencov pred Spišskou Kapitulou proti tomu, aby kráľ ich majetok (Kráľova ) Lehota dal do daru synovi Egida z (Kráľovej) Lehoty Jánovi, synovi Barnabáša Gregorovi a synovi ich sestry Mikulášovi, ktorí tento majetok žiadali od kráľa ako dar.
- Listina prepošta Štefana z Turca a turčianskeho konventu z marca 1422, ktorou hlásili kráľovi Žigmundovi, že v zmysle listu o rozsudku krajinského sudcu Petra Pereniho turčiansky konvent určil hranice medzi majetkami Svätojánskych a Lehotských potokom Boca.
- Zápisnica zo zasadania Liptovskej stolice z 22. 7. 1551 na ktorom hlásili zemania z Kráľovej Lehoty Ján Lehotský a Ján Dedinský, že hrad Hrádok obsadil ich lesy a hole.
- Nová darovacia listina kráľa Ferdinanda I. z roku 1552, ktorou na ich prosbu a za verné služby Vavrincovi, Andrejovi, Štefanovi, Matejovi a Ambrózovi z Kráľovej Lehoty a ich potomkom vydal nové potvrdenie ich práv, majetkov a zemianstva.
- Potvrdzujúca listina Spišskej kapituly vydaná Andrejovi z Kráľovej Lehoty 4. mája 1559 na príkaz palatína Tomáša Nádasdy, v ktorej potvrdila lesy medzi riekou Čierny Váh a potokom Boca zemanom Lehotským z Kráľovej Lehoty.
- Potvrdzujúca listina cisára Maximiliána z roku 1563, ktorou zemanom Lehotským z Kráľovej Lehoty potvrdil novú darovaciu listinu kráľa Ferdinanda I. z roku 1552.
- Arbitrážna listina vydaná Liptovskou súdnou stolicou v roku 1629, ktorá odobrala zemanom Lehotským z Kráľovej Lehoty územie na východ od potoka Svarínka a na juh od potoka Malužianka v prospech hradu (Liptovský) Hrádok.
- Zmluva medzi komorským panstvom (Liptovský) Hrádok a Lehotskými z Kráľovej Lehoty z roku 1767, ktorou bola odovzdaná komorskému panstvu (Liptovský) Hrádok štvrtá časť kráľovolehotských hôr, na ľavej strane potoka Svarínka dolina Sýkorovo a na pravej strane potoka Boca územie hámra v Malužinej.
- Uznesenie Krajského národného výboru v Žiline č. 22/1959 z 27. novembra 1959, ktorým s účinnosťou od 1. januára 1960 odlúčil od katastrálneho územia obce Východná osady Čierny Váh a Svarín s priľahlými samotami Dikula, Házička, Medvedzia, Ráztoky, Chmelienec a územie o celkovej výmere 14 613 ha, 46 a, 17 m2 pričlenil ku katastrálnemu územiu obce Kráľova Lehota.
- Rozhodnutie Katastrálneho odboru Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši č. 4 - 2/1997 zo dňa 27. januára 1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28. februára 2000, ktorým boli od katastrálneho územia Kráľovej Lehoty odčlenené osady Čierny Váh a Svarín s priľahlými samotami Dikula, Házička, Medvedzia, Ráztoky, Chmelienec a územie o celkovej výmere 14 613 ha, 46 a, 17 m2 a pričlenené ku katastrálnemu územiu obce Východná.
Praktické informácie pre rodičov
Riaditeľka Materskej školy Kráľova Lehota v zmysle školského zákona 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov oznamuje, že: ZÁPIS DETÍ DO MATERSKEJ ŠKOLY NA ŠKOLSKÝ ROK 2025/2026 sa uskutoční OD 26. DO 30. MÁJA 2025.
Do materskej školy sa prednostne prijímajú:
- deti, ktoré dovŕšili piaty rok veku do 31.8.2025 a od septembra začnú plniť povinné predprimárne vzdelávanie,
- deti pokračujúce v plnení povinného predprimárneho vzdelávania,
- následne deti, ktoré dovŕšia tri roky veku do 31. 8. 2025 a majú právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie.
V prípade, že počet podaných žiadostí bude vyšší ako umožňuje kapacita materskej školy, riaditeľka MŠ bude pri prijímaní detí zohľadňovať ostatné podmienky prijímania detí:
- vek dieťaťa,
- individuálna situácia dieťaťa ( dieťa samoživiteľa, osirelé dieťa ap.) - nutnosť predloženia potvrdenia z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
- dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu v Centre pre deti v Liptovskom Hrádku - Dom v Kráľovej Lehote,
- ak rodičia podali žiadosť o prijatie v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch,
- trvalý pobyt dieťaťa v obci Kráľova Lehota, Malužiná, Nižná Boca, Vyšná Boca.
Dieťa bude do materskej školy prijaté na základe žiadosti zákonného zástupcu, ktorú podáva riaditeľke MŠ spolu s potvrdením o zdravotnej spôsobilosti od všeobecného lekára pre deti a dorast. Potvrdenie obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa.
Zapojenie do projektov
Zapojením sa do tohto projektu sa nám ponúka príležitosť spájať generácie a výchovu detí prepojiť so skutočnými hodnotami, ako sú empatia, láska a nezištná pomoc.