Obec Horná Štubňa, nachádzajúca sa v južnej časti Turčianskej kotliny pod Kremnickými vrchmi, má bohatú históriu. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1390. V tejto obci s približne 1630 obyvateľmi má dôležité miesto aj predškolské vzdelávanie, ktoré zabezpečuje Materská škola Horná Štubňa.
Založenie a vývoj materskej školy
Materská škola v Hornej Štubni, pôvodne nazývaná Štátna detská opatrovňa, bola zriadená 26. júna 1947 v budove rodinného domu. Svoju činnosť začala 1. septembra 1947. Od 1. septembra 1948 dostala opatrovňa úradný názov Materská škola v Hornej Štubni. Po troch desaťročiach prevádzky sa stará budova stala z hľadiska hygienického i kapacitného úplne nevyhovujúcou. Preto bola vybudovaná nová dvojtriedna materská škola.
Súčasnosť materskej školy
V súčasnosti má materská škola dve triedy, ktoré navštevuje približne 40 detí vo veku od 3 do 6 rokov. Kolektív tvoria štyri učiteľky a dvaja zamestnanci zabezpečujúci prevádzku materskej školy. Učiteľky s dlhoročnou pedagogickou praxou vštepujú deťom základné hodnoty a informácie, starajú sa o ich telesný rozvoj, osobnú spokojnosť a pohodu, rozvíjajú ich reč, učia ich samostatnosti a rozvíjajú ich danosti. Vstupom do materskej školy sa pre deti začína samostatný život, odlišný od života v rodine. Materská škola vytvára miesto, kde dieťa môže odhaliť, prejavovať, využívať a zdokonaľovať svoje schopnosti pre život. Materská škola je zameraná na osobnostný rozvoj každého dieťaťa, kde je dieťa chápané ako jedinečná bytosť, ktorá má právo byť sama sebou.
Zameranie na rozvoj osobnosti dieťaťa
Predškolský vek je veľmi významné obdobie, kedy dieťa neustále hľadá, objavuje a zhromažďuje nové poznatky. V materskej škole majú učitelia možnosť podchytiť a rozvinúť základy emocionálnej inteligencie, rozvíjať emócie detí a objavovať základné hodnoty ľudského života.
Investície do budovy materskej školy
Budovy materskej školy prechádzajú v posledných rokoch veľkými zmenami. Postupne sú jednotlivé časti prestrešované sedlovou strechou a zatepľované, okná a vstupné dvere boli vymenené za plastové.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
História obce Horná Štubňa
Pre lepšie pochopenie kontextu vzniku a vývoja materskej školy je dôležité poznať aj históriu samotnej obce Horná Štubňa.
Osídlenie Turčianskej kotliny v praveku a stredoveku
Z doterajších poznatkov o osídlení Turčianskej kotliny sa dá usudzovať, že bola osídlená už v neskorej dobe kamennej - eneolite (2400 - 1950 pred Kristom). Územie Turca obýval ľud tzv. kanelovanej keramiky, ktorý si budoval svoje sídliská na vyvýšených terasách Malej a Veľkej Fatry. Ľud tejto kultúry sa už zaoberal poľnohospodárstvom, chovom dobytka, ale aj lovom zveri, o čom svedčia nálezy v jaskyni Mažarná a osídlenie malých jaskýň v Gaderskej doline.
V Turci je výraznejšie zastúpená doba bronzová (1300 - 700 pred Kristom), keď tento región obýval ľud lužickej kultúry, ktorý svojich mŕtvych spaľoval a pochovával na rozsiahlych popolnicových poliach. V Háji na Tlstej hore bolo v mladšej i neskorej dobe bronzovej pohrebisko, na ktorom bolo odkrytých 86 žiarových hrobov. V blízkej Hornej Štubne bol objavený poklad pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej. Územie Turca sa stalo domovom ľudu lužickej kultúry, ktorý tu sídlil i v dobe železnej, laténskej a rímskej (od roku 700 pred Kristom, do 2. storočia po Kristovi). Halštatská keramika z pohrebiska na Tlstej hore v Háji svedčí o tom, že tunajšie sídlisko z doby bronzovej dožívalo ešte aj v dobe halštatskej. I v dobe laténskej alebo rímskej bol priestor na Tlstej hore osídlený. Z tohto obdobia poznáme významné remeselnícke stredisko na opevnenom Hrádku pri Rakši.
Príchod Slovanov na naše územie bol významným medzníkom v dejinách Slovenska. Podľa výsledkov archeologického výskumu bola Turčianska kotlina vo veľkomoravskom období najosídlenejšou zo všetkých vysokopoložených kotlín Slovenska, čo nám dokazuje veľký počet kniežacích mohýl z 9. storočia (Blatnica, Malý Čepčín).
Vznik a vývoj Hornej Štubne
V listinnom materiáli sa južne od Rakše a Nedozora nachádzala stará osada Háj. V rokoch 1256 a 1264 panovník Belo IV. vydelil z nej 40 jutár zeme pre svätomichalskú faru. V tomto období Háj spolu s územím na hornom toku Žarnovice patril ešte do majetku panovníka. V roku 1281 kráľ Ladislav IV. daroval územie Hája dedičným právom Petrovi Hájskemu, synovi Mikuláša, za verné služby.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
V 30. až 40. rokoch XIV. storočia sa usadili na hornom Turci nemeckí hostia so súhlasom župana Donča, a to na kráľovskom majetku Kozmasovej Vsi na panstve Háj. Nemcami doosídlená Kozmasova Ves dostala v slovenskom prostredí pomenovanie Lehota a nemeckí osadníci ju nazvali Štubňou. Pred rokom 1390 sa do kráľovského majetku Lehoty - Štubne za neznámych okolností dostali šľachtici z Hája, vnuci Močka. V roku 1437 týchto obyvateľov na žiadosť rodiny Hájskovcov oslobodil uhorský palatín Vavrinec z Héderváru od platenia mýta. V tomto období už celá Štubňa (okrem mýtnice a vyberania mýta) patrila šľachticom z Hája.
V spore, ktorý sa vliekol od roku 1404 do roku 1406, z majetku rodiny Hájskovcov pripadla Horná Štubňa banskému mestu Kremnica.
Horná Štubňa v 19. a 20. storočí
Oproti stavu z konca 18. storočia (keď boli všetky domy zrubové bez komína, s pecou a otvoreným ohniskom) sa mierne zlepšili aj bytové podmienky obyvateľov Lipníka. Na prelome 19. a 20. storočia boli už takmer všetky domy v Lipníku postavené z nepálených tehál a kameňa. Mali zvyčajne tri priestory - izbu, kuchyňu a komoru. Väčšina striech však bola stále pokrytá slamou - „šupkami“, len niektoré strechy už boli šindľové alebo škridlové.
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia vyvrcholilo maďarizačné úsilie uhorskej vlády v slovenských obciach. V našom regióne však neuspelo a prejavilo sa len na pomaďarčení názvov obcí v roku 1900. Z Lipníka sa na 18 rokov stal Hársas.
V čase prvej svetovej vojny sa musel všetok život podriadiť vojnovému stavu napriek tomu, že horná Nitra sa nikdy nestala miestom priamych bojov.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Lipník sa aktívne zapojil do Slovenského národného povstania. V obci vznikol výbor, ktorý sa ujal organizácie protifašistického odboja a štyria rodáci priamo pôsobili v partizánskych skupinách pôsobiacich v neďalekých horách.
Po skončení vojny sa rýchlo začala rozvíjať výstavba obce, a to najmä nových rodinných domov. Zlepšila sa infraštruktúra a celkový ráz obce zavedením vodovodu a miestneho rozhlasu, bola postavená budova miestneho národného výboru a kultúrny dom.