Úvod
Materská škola, kedysi nazývaná detskou opatrovňou, zohráva kľúčovú úlohu vo výchove a vzdelávaní detí predškolského veku. Jej história na území Slovenska je bohatá a siaha až do 19. storočia, pričom zohráva významnú úlohu v rozvoji vzdelanosti a kultúry. Tento článok sa zameriava na históriu materských škôl na Slovensku, s dôrazom na prvú materskú školu a jej vplyv na vývoj predškolského vzdelávania.
Prvá Materská Škola na Slovensku
Prvá materská škola (škôlka) na území dnešného Slovenska bola zriadená v Banskej Bystrici 4. novembra 1829 na Hornej Striebornej ulici. V tom čase bola nazývaná detskou opatrovňou. Bola zároveň treťou v poradí vo vtedajšom Uhorsku, po dvoch škôlkach v Budapešti. V roku 1828 bola zriadená škôlka v hlavnom meste vtedajšieho Uhorska Budíne (súčasná Budapešť) a o rok neskôr v Pešti (súčasná Budapešť), v Bratislave v roku 1830. V Čechách v Prahe bola prvá škôlka zriadená až v roku 1862.
Banská Bystrica ako Kolíska Vzdelanosti
Mesto Banská Bystrica bolo a je mestom slovenského školstva a „kolískou vzdelanosti“ a má viacero prvenstiev. Bolo tu zriadené prvá lekárska škola, prvé slovenské štátne katolícke vyššie gymnázium, prvá slovenská učiteľská prípravka, prvý slovenský kňazský seminár.
Mikuláš Zmeškal a Jeho Prínos
Priamo pri zriadení detskej opatrovne v meste Banská Bystrica v roku 1829 najdôležitejšiu úlohu zohral šľachtic, významný hudobník a mecén Mikuláš Zmeškal (19. november 1759 - 23. jún 1833). Jeho priateľstvo s hudobným skladateľom Ludwigom van Beethovenom a grófkou Máriou Teréziou Brunswickovou stáli za zriadením detskej opatrovne práve v Banskej Bystrici. Práve 19. novembra 2019 si pripomíname 260 rokov od narodenia tejto významnej osobnosti nášho mesta a Slovenska. Mikuláš Zmeškal stál za založením detskej opatrovne v Banskej Bystrici ako hlavná osobnosť.
Život Mikuláša Zmeškala
Otec Mikuláša Zmeškala Gabriel v roku 1764 umiera. Mikuláš Zmeškal má len 6 rokov a vtedy nastáva jeho blízke spojenie s mestom Banská Bystrica. V meste pod Urpínom zostal Mikuláš Zmeškal približne do svojich pätnástich rokov. V roku 1783 prichádza Mikuláš Zmeškal do Viedne. Zmeškal získal miesto v štátnom úrade Uhorskej kráľovskej dvornej kancelárii so sídlom vo Viedni. Tu postupne dosiahol vysokú pozíciu dvorného sekretára. Zoznámil sa tu s velikánmi európskej hudby akými boli Wolfgang Amadeus Mozart či Joseph Haydn. ten Zmeškalovi dokonca venoval niekoľko svojich hudobných kvartet. V roku 1792 sa vo Viedni zoznámil s Ludwigom van Beethovenom. Z ich vzájomnej korešpondencie za zachovalo 150 listov a Beethoven Zmeškalovi venoval tiež niekoľko svojich skladieb. Z celého Zmeškalovho skladateľského diela sa zachovalo 15 sláčikových kvartet. V roku 1829 sa zaslúžil o zriadenie detskej opatrovne v jeho Banskej Bystrici.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Spoločenská Situácia v Banskej Bystrici
Spoločenská situácia v meste Banská Bystrica v období založenia detskej opatrovne bola pozitívna. Richtárom v meste bol od roku 1823 bol Jozef Glabits, starostom slovenský národovec evanjelik Michal Rárus. Mesto sa počas starostovania Jozefa Glabitsa rozvíjalo po všetkých stránkach. Významným predstaviteľom Zvolenskej stolice so sídlom v Banskej Bystrici bol Anton I. Radvanský zo slovenského šľachtického rodu Radvanskovcov z blízkeho slovenského mestečka Radvaň.
Grófka Terézia Brunswicková
Detská opatrovňa v Banskej Bystrici vďačí za svoj vznik aj grófke Terézii Brunswickovej, pravdepodobne životnej láske hudobného skladateľa Ludwiga van Beethovena. Mesto jej žiadosť 1. októbra prerokovalo a odsúhlasilo zriadenie detskej opatrovne v Banskej Bystrici. Dňa 4. novembra 1829 bola v Banskej Bystrici otvorená detská opatrovňa v dome č. 15 na Hornej Striebornej ulici. Opatrovňa v tejto dobe fungovala vďaka podpore a darom banskobystrických mešťanov a významných osobností mesta. „Teréziu Brunswickovú spájala so slávnym Ludwigom van Bethovenom láska. Grófka sa dokonca tajne stala už aj snúbenicou tohto geniálneho hudobného skladateľa, ktorý počas pobytu na majetkoch grófovej rodiny v Martonvásári skomponoval sonátu Apassionata a v roku 1809 sonátu F dur. Beethovenova smrť 26. marca 1827 uvrhla grófku do nekonečného smútku. Svoj život potom zasvätila výlučne dobročinnosti a najmä ochrane práv detí. Na fasáde budovy detskej opatrovne je v súčasnosti umiestnená pamätná tabuľa prvej detskej opatrovni s nasledovným textom: „V TEJTO BUDOVE BOLA ZRIADENÁ 4.
Výchovno-Vzdelávací Systém
Prekvapujúca je vysoká úroveň humanistického charakteru výchovno-vzdelávacieho systému tejto detskej opatrovne už od jej otvorenia. Vyučovacím jazykom boli slovenčina a nemčina. Vyučovací proces prebiehal v dvoch miestnostiach. V prvej miestnosti boli na stenách triedy umiestnené písmená, tabule, kresby, obrazy. „Deti sa vzdelávajú v elementoch poznatkov jazykom nemeckým, slovenským a maďarským: v poznaní Boha - Stvoriteľa všetkých, odriekajúc a spievajúc modlitby. Ukazujú sa im živočíchy, tak štvornohé ako i vtáci, a to jednak namaľované a jednak vypchaté. Ďalej sa im ukazujú rozličné remeselnícke výrobky a poučujú sa o ich používaní. Vzdelávajú sa tiež v elementoch pracovných úkonov. Učia sa poslušne sedieť, vstávať, chodiť a ctihodných ľudí pozdraviť. Spievajú tiež a tancujú. Chlapci a dievčatá sa v detskej opatrovni vyučovali oddelene. Druhá miestnosť slúžila viac pre výchovné činnosti, stravovanie a hygienu. Miestnosti sa museli dvakrát denne vetrať. Deti mali tráviť veľa času na dvore a v záhrade. Tu sa mali venovať gymnastickým cvičeniam.
Presťahovanie Detskej Opatrovne
V roku 1898 bola pre detskú opatrovňu otvorená nová moderná budova na Lazovnej ulici. Detská opatrovňa sídlila v pôvodnom dome č. 15 v Hornej Striebornej ulici až do 1. júna 1899. Potom sa presťahovala do novej budovy č. Túto modernú budovu dal postaviť Ženský spolok za 20 000 zlatých. Predtým v roku 1883 bola asanovaná Lazovná brána, ktorá tu pôvodne stála. Na fasáde novej budovy prvej detskej opatrovne v Lazovnej ulici je umiestnená pamätná tabuľa s nasledovným textom: „V TEJTO BUDOVE BOLA OD ŠK. R. 1898/99 UMIESTNENÁ 1. DETSKÁ OPATROVŇA NA ÚZEMÍ SLOVENSKA. ZRIADENÁ 4. 11.
Vývoj Materských Škôl v Druhej Polovici 20. Storočia
Prevádzka v materskej škole na ulici Oslobodenia č.2 sa začala 1. decembra 1989. Táto budova bola postavená za pomoci rodičov v akcii „Z“. Nová materská škola bola štvortriedna a prvý rok v nej bolo umiestnených 96 detí. Riaditeľkou školy bola pani učiteľka Elena Zimová, ďalšie učiteľky - Soňa Tončíková, Alena Kizeková, Zuzana Sedliaková, Eva Čunderlíková, Alica Oravcová, Oľga Dávidová a Klára Slabeciusová sa striedali v dvojzmennej prevádzke. Po „nežnej“ revolúcii sa dňa 15. 01. 1990 uskutočnili voľby na funkciu riaditeľky. Vo voľbách dostala najviac hlasov Elena Zimová, ktorá bola zvolená na volebné obdobie do 31. 08. 1991. V školskom roku 1994/95 bola prevádzka materskej školy zredukovaná na tri triedy z dôvodu zníženia počtu dochádzajúcich detí do MŠ. Jedna prázdna trieda sa prebudovala na jedáleň a slúžila stravníkom z neďalekej základnej školy, ktorí sa sem chodili pravidelne stravovať. V materskej škole sa začalo variť aj pre deti zo základnej školy. V šk.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
História Školstva v Obciach
História školstva v obciach Slovenska je rôznorodá a bohatá. Vhodný námet na zmapovanie dávnejšej histórie kopaníc tvoriacich dnešnú obec Jablonka dáva história školstva na tomto území. Na území Jablonky sa nachádzajú tri budovy, ktoré v priebehu histórie slúžili na vyučovanie tunajších obyvateľov. Prvé dve budovy sa nachádzajú v kopanici U Baranov a tretia budova v kopanici U Tížikov. V súčasnej dobe sa v obci Jablonka nachádza základná škola a materská škola.
Škola U Baranov
Centrum súčasnej obce Jablonka, ktorá vznikla v roku 1955 odčlenením priľahlých kopaníc od Veľkej Myjavy, sa nachádza vo vtedajšej, ale vlastne aj súčasnej kopanici U Baranov. A do tejto kopanice siahajú aj začiatky školstva, ktoré začalo písať svoju históriu v roku 1882, kedy bola evanjelickou cirkvou postavená prvá budova školy na mieste bývalej pálenice. Prvých 10 rokov jestvovala táto škola ako cirkevná a v roku 1892 prešla do správy štátu a za celkové materiálne vydržovanie školy zodpovedala obec Myjava.
Výstavba Novej Školy
So stále vzrastajúcim počtom žiakov a celkovou zmenou v organizácii školstva po vzniku Československej republiky v roku 1918 začala byť táto budova nevyhovujúca a preto 1. júna 1930 bola časť tejto starej budovy zrúcaná a na jej mieste sa začalo s výstavbou novej budovy školy v dnešnej podobe, známej ako budova bývalej pálenice. Stavbu vykonávala firma staviteľa Závodného z Brezovej pod Bradlom so štátnym základom a s prispením obce v podobe pozemku a dreva. Zaujímavosťou je, že vyučovanie do konca školského roka prebiehalo, ako uvádza školská kronika, v prírode na Hopkáčoch, v Borovej hore. Školská kronika ďalej dopĺňa, že "školský rok bol ukončený 28. 6. 1930 v Boru". Budova školy bola cez letné prázdniny dokončená a vyučovanie v novom školskom roku sa uskutočňovalo už v novej budove. Cez letné prázdniny v nasledujúcom roku 1931 potom boli prevedené práce na vyrovnaní školského dvora, ohrade okolo školy a priedomia. Tak "škola nadobudla terajšieho vzhľadu". Škola mala 3 miestnosti, z toho 2 triedy a jeden kabinet a školský byt mal 4 miestnosti (2 izby, kuchyňu a komoru). Počas celého obdobia I. Československej republiky bola táto škola štátna a cirkevnou evanjelickou ľudovou školou sa stala 13. júna 1941.
Stavba Trojtriednej Školy
Zápis zo školskej kroniky, urobený perom učiteľa Augustína Naďoviča hovorí, že školská budova bola vo veľmi zlom stave, steny boli popraskané a hrozili spadnutím, tak aj prístavné budovy a záchody. Preto obec Myjava vyhlásila v Národných novinách dňa 26. Februára 1944 inzerát na verejnú súťaž na stavbu trojtriednej evanjelickej ľudovej školy s jedným trojizbovým a jedným jednoizbovým bytom pre učiteľov. Ešte v jeseni roku 1943 firma Bocian a spol. dodala obcou Myjava zakúpených 70 tis. Pálených tehál na novostavbu terajšej budovy školy s tým, že na jar roku 1944 "chce so stavbou školy započať". Stavba novej školskej budovy, teda budovy, kde dnes sídli škola, bola začatá 12. marca 1944 a to stavebnou spoločnosťou z Prahy. Ďalej školská kronika k tejto stavbe dodáva, že "škola mala byť pod strechou ešte do konca roka 1944, ale pre mimoriadne pomery (II. Svetová voja, vypuknutie SNP v auguste roku 1944 - pozn. autora) boli vykonané iba základy a vodovod, ktorý vedie od Babiarov. Tiež vybetónovanie základov nebolo dokončené pre nedostatok materiálu pre dopravné ťažkosti a zlé komunikačné spojenie. Železničný most na Papradi bol vyhodený a tiež firma na svojom aute nemohla materiál dovážať z obavy, že jej ho Nemci zhabú. Tiež ani miestni furmani, až na niekoľkých, veľa ochoty nemali, aby materiál oni sami na školu dovážali. Mnohí občania si myslia, že nová škola sa stavia pre učiteľov a nie pre ich vlastné deti a ich samých". Zápis z jesene roku 1946 k výstavbe školy hovorí, že "novostavba tunajšej štátnej školskej budovy pomalu pokračuje. Pre nedostatok materiálu musela byť práca v októbri skončená. Postavené je prízemie (byt pre správcu školy a kultúrna miestnosť), ďalej vystavené steny pre I. poschodie". V júni 1947 bol na novostavbe položený krov a začalo sa s pokrývaním budovy. Novostavba školskej budovy bola dokončená na jar roku 1949, keď "riaditeľ tunajšej školy zorganizoval brigádu matiek školských detí, ktoré svojou obetavosťou sa zaviazali, že celú budovu vyčistia. Tieto práce trvali jeden týždeň, takže vyučovanie v novej škole započalo sa dňa 3. marca 1949".
Vyučovanie a Učitelia
Škola by samozrejme nebola školou, keby v nej neboli žiaci a učitelia. V medzivojnovom období termín základná škola neexistoval. Bola ľudová škola a meštianka. Každá mala štyri ročníky. Tieto štyri ročníky však nemuseli byť súčasne aj štyri triedy, lebo v jednej triede mohli byť dva, tri i viac ročníkov. Meštianka nebola povinná, školopovinnosť bola len päť rokov. Až neskôr sa školopovinnosť predĺžila na osem rokov a i meštianka sa stala povinnou. "Do meščanky" bolo treba chodiť už na Myjavu.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Počet Žiakov
Prvý zápis o počte žiakov je zo školského roka 1921/1922 a hovorí, že škola bola jednotriedna, boli v nej tri ročníky a v škole bolo zapísaných 66 žiakov. Od školského roka 1927/1928 bola škola rozšírená o ďalší ročník. Vyučovanie ale pre nedostatok miesta prebiehalo v miestnosti miestneho občana Michala Zemana. Obecné zastupiteľstvo pridelilo za týmto účelom drevo na dlážku, záchody a kúrenie, hradilo nájomné vo výške 125 korún mesačne. V školskom roku 1929/1930 navštevovalo školu v jej dvoch triedach 128 žiakov a pre nedostatok miesta bolo vyučovanie organizované ako poldenné. V školskom roku 1932/1933 navštevovalo školu už 175 detí.
Náročné Vyučovanie
Aj z tohto krátkeho prehľadu je vidieť, aké náročné muselo byť vyučovanie pre učiteľov. Za celé obdobie existencie školy sa ich vystriedal celkom veľký počet a mnohí starší občania si na niektoré mená budú ešte iste pamätať. Prvý zápis o osobe učiteľa je z roku 1919/1920 a hovorí, že učiteľom bol miestny občan Ján Malek, ktorý "ani dobre písať nevedel". Postupne sa v škole vystriedali títo učitelia: Ján Jurík, Amália Kašpareková, Gustáv Brocko, Rudolf Petlák, Elena Záborská, Mária Surová, František Žižka, Ján Zeman, Emília Jurášová, Pavol Zeman, Jarmila Škollová, Ján Caban, Augusín a Janka Naďovičovci, Oľga Sodomová. Od 1. júna 1945 boli učitelia Augustín Naďovič a Janka Naďovičová preložení do Beckova a na ich miesto nastupujú Michal Mosný s manželkou Jarmilou Mosnou. Zaujímavé je, že učitelia vtedy dostávali pridelené miesto svojho pôsobenia. Napríklad G. Brocko sa narodil vo Veľkej Revúcej, Ján Caban v Nemciach, M. Surová pochádzala z Moravy. Učitelia po vychodení učiteľských ústavov dostali pridelené miesto, kde pôsobili ako učitelia.
Učitelia v Novej Budove Školy
V druhej polovici 20. storočia sa v novej budove školy vystriedalo po učiteľoch Michalovi Mosnom a jeho manželke Jarmile Mosnej viacero učiteľov. V poslednej dobe to boli Oľga Kulíšková, Jarmila Jánošová a stále činná dlhoročná pani učiteľka a riaditeľka školy Libuša Svetláková, ktoré vychovali mnoho generácií žiakov. Postupne ubúdalo žiakov a v súčasnej dobe sa má naša škola tri ročníky.
Škola U Tížikov
Určite by sa našlo zopár mladších obyvateľov našej obce, ktorí o existencii tejto školy ledva tušia. Veď svojmu účelu, pre ktorý bola postavená, neslúži už veľmi dlho, presne od roku 1972, kedy bola škola zrušená a aj samotná budova školy je cestou okolo ťažko spozorovateľná. Mnohých našich občanov z kopaníc U Klbečkov, U Kodajov, U Tížikov, Podpasienkom, Švancarova Dolina spája s touto školou prežité detstvo.
Premena Školy
Vráťme sa však z roku 1972, kedy táto škola zanikla, o pár desiatok rokov naspäť, presnejšie do roku 1940, kedy dňa 3. decembra bola premenená doterajšia expozitúra štátnej ľudovej školy U Blahov na samostatnú štátnu ľudovú školu v Myjave U Tížikov. Po jej postavení bola dňa 15. 9. 1940 odovzdaná svojmu účelu. Vyučovať sa začalo od 1. septembra 1941 s počtom žiakov 51. Prvým učiteľom bol Daniel Turčan a škola začínala ako jednotriedna. Od 1. septembra 1943 fungovala škola ako dvojtriedna, keďže počet žiakov stúpol nad 50. Druhým učiteľom popri Danielovi Turčanovi bol Ján Dudík, dovtedy učiteľ v Moravskom Lieskovom.
Ťažkosti v Zásobovaní
Podľa zápisu dochovaného v školskej kronike z jesene 1945 "škola vôbec nie je zásobená kurivom, lebo obec ešte nemá pripravené drevo na odpredaj. Žiaci donášajú denne po polienku, aby sa mohlo vyučovať. Veľkou prekážkou je tiež nedostatok obuve u žiakov a teplého odevu pri súčasnom dlhotrvajúcom počasí". Aj pre nedostatok učiteľov bola škola od roku 1946 opäť jednotriedna.
Výstavba v Obci
Zo školskej kroniky, dnes už historického prameňa, je možné sa dozvedieť aj o výstavbe v obci. Cesta ku škole bola vymeraná v októbri 1951 a práce sa aj v tomto mesiaci začali. Cez letné prázdniny v roku 1963 vykonali rodičia výkop vodovodu a na jeseň bola dokončená vodovodná inštalácia v škole. O rok neskôr bola škola napojená na telefónnu linku.
Zmeny Učiteľov
Školu od jej vzniku sprevádzali časté zmeny učiteľov. Už spomínaného Daniela Turčana ešte počas vojny nahradil Michal Mosný, ktorý po vojne vymenil učiteľa Augustína Naďoviča U Baranov. Po vojne v škole krátko pôsobila Anna Mižialková, ktorá je neskôr presunutá do Sobraniec. Ďalej to boli Judita Mižialková, Mária Véghyová, Martin Cibulka, v rokoch 1949 - 1950 riadil školu učiteľ Pavol Špánik, ktorý učil U Mockov. V roku 1950 prichádza z Osuského učiteľ Augustín Hirner, potom postupne Magda Mériová, Ružena Kovačicová, Oľga Orolínová s manželom z Hornej Stredy. Na prelome 50-tych a 60-tych rokov je to s prestávkami Mária Hajtúnová, v 60-tych rokoch Anna Klčová, ktorú strieda Emília Joríková, posledná učiteľka na tejto škole.
Zrušenie Školy
Na prelome 50-tych a 60-tych rokov začal počet žiakov v škole plynulo klesať až po školský rok 1972/1972, keď slovami školskej kroniky "stav žiakov školy veľmi klesol. 1. septembra prišlo do školy len 5 žiakov. Uvažuje sa o zrušení školy. V októbri sa v škole konala verejná schôdza za prítomnosti rodičov a občanov z obvodu školy". Prítomní pracovníci okresného národného výboru "ktorí zastupovali odbor školstva oboznámili prítomných s tým, prečo školu treba zrušiť. Je to malý počet žiakov. Potom bola diskusia, na ktorej mali rodičia viac pripomienok. Nakoniec sa dohodli, že školu nezrušia skôr, ako bude autobusové spojenie až do Tížikov". Škola bola napokon zrušená dňa 21.
História Školstva v Obci Dolný Kamenec
Začiatky Školstva
Čas vzniku a rozvoja školstva v našej obci nie je jednoduché presne určiť, pretože kronika obce sa začala písať až po zasadnutí Rady MNV v roku 1955. Členovia rady v Uznesení číslo 1/1955 schválili komisiu pre písanie kroniky a jej spísanie od roku 1944 si dali ako záväzok k 10. výročiu oslobodenia Československej republiky. V kronike v záznamoch z roku 1944 sa uvádza: „V obci sú dve školy. Národná a Materská škola. Národná škola je na území bývalej obce Veľkej Kotešovej, pod kopcom „Beňovom“, na pravom brehu potoka Rovnianky, vedľa hradskej do Veľkého Rovného v „Lánoch“. Vystavená bola v roku 1932 a daná do používania, 2. septembra. Budova má štyri učebne a jednu kanceláriu pre riaditeľa školy. Materská škola bola zriadená v roku 1950, v budove bývalej rim. kat. ľud. školy pod kostolom, na území bývalej obce Zem. Kotešovej. V dobe, keď bol riaditeľom Národnej školy v Kotešovej Dezider Fecman, žiaci školy nacvičili a prezentovali veľké množstvo divadelných hier. Kultúrny život nemal núdzu o podujatia, na ktorých sa predstavili osobnosti obce, žiaci i učitelia. Napríklad na oslavách Medzinárodného dňa žien, ktoré sa konali 10. marca 1957 v kinosále, účinkovali žiaci materskej i národnej školy. Avšak dnes už „stará budova“ školy sa postupne stala nemodernou a predovšetkým nepostačujúcou pre vzdelávanie všetkých školopovinných detí, preto sa predstavitelia obce rozhodli pre stavbu ešte jednej budovy s dostatočnou kapacitu.
Výstavba Novej Školy
V zápiskoch kroniky z roku 1960 sa píše: „Predvečer 1. mája ako každoročne sa konali veľké oslavy. Občania sa zišli na školskom dvore poobede o 16:00 hod. Na slávnosti vystúpili žiaci národnej školy a poľnohospodárskej školy. Keďže celý deň pršalo, vatra na počesť oslobodenia našej obce nehorela. Na týchto oslavách bol položený základný kameň na výstavbu 9-ročnej školy…“ Slávnostné otvorenie a spustenie prevádzky novej budovy školy na seba nenechalo dlho čakať. „Dňa 23. júla 1961 sa konala veľká slávnosť otvorenia novej základnej deväťročnej školy. Oslavy sa konali pri novej budove školy… Kultúrny program pripravili žiaci národnej školy. Po oslavách všetci pozvaní išli na slávnostný obed, ktorý bol pripravený z príležitosti otvorenia tejto školy. Potom bola tanečná zábava v záhrade MNV.“ Presnejšie informácie o počte žiakov, tried, zložení pedagogického zboru počas prvého školského roku, kedy v Kotešovej začala fungovať plnoorganizovaná základná deväťročná škola, sa v zápiskoch neuvádza. O niekoľko strán ďalej je zdokumentovaný zoznam učiteľov, ktorý na základnej škole pôsobili počas školského roka 1962/ 1963. V ročníkoch 1. - 5. V ročníkoch 6. - 9.
Kultúrny Život
Množstvo kultúrnych podujatí sa uskutočnilo aj počas roka 1965, boli to rôzne oslavy, zábavy, plesy a slávnosti, počas ktorých vystúpili aj žiaci ZDŠ. Napríklad 13. februára sa konal maškarný ples učiteľov ZDŠ a ZRPŠ. Dňa 30. apríla pri príležitosti oslobodenia našej obce „ZDŠ zorganizovala lampiónový sprievod, ktorý mal zakončiť pri partizánskej vatre na Beňove. Sprievod začal, no pre veľký lejak bol rozpustený…“ Spomienka na oslobodenie sa niesla celým mesiacom, keď sa v miestom rozhlase vysielala relácia o priebehu oslobodzovacích bojov, v ktorej účinkovali aj členovia recitačného krúžku ZDŠ Hanka Keraková, Helena Kiššová a Jožko Úradník. Nezabudlo sa ani na deti. Pri príležitosti MDD sa 27. júna konala slávnosť „s pekným kultúrnym programom. Okrem kultúrnej časti bola i časť telovýchovná“, kedy žiaci predviedli ukážky z nácviku na III. Celoštátnu spartakiádu. Rok 1965 bol aj rokom 150. výročia narodenia národného buditeľa Ľudovíta Štúra.
Vzdelávanie Dospelých
Aj v 60. rokoch sa kládol dôraz na osvetu a vzdelávanie dospelých. „V priebehu dvoch zimných mesiacov sa uskutočnil základný kurz vzdelávania rodičov detí predškolského a školského veku.“ Kurz prebiehal ako séria šiestich prednášok na témy ako problémy dospievania a pohlavnej výchovy, denný režim dieťaťa, uplatňovanie autority rodičov, výchova žiakov k povolaniu… „Cyklus prednášok pripravila a zorganizovala ZDŠ. Vedúcou kurzu bola súdr. učiteľka Mičudová Mária.“ Pozornosť sa venovala aj praktickým zručnostiam žien. „V budove ZDŠ bol praktický kurz strihov a šitia pre ženy a dospelé dievčatá, ktorý prebiehal dva mesiace a ktorý pripravila taktiež ZDŠ.
Pedagogický Zbor
Ďalšie informácie o zložení pedagogického zboru pochádzajú až z roku 1970, kedy vo funkcii riaditeľa školy naďalej pôsobil Július Mužila, rovnako nezmenené zostalo aj obsadenie postu zástupcu riaditeľa, ktorým bol Jakub Erhardt. Z významných školských podujatí roka 1970 stojí azda za povšimnutie beseda žiakov ZDŠ so študentmi Vysokej školy dopravnej v Žiline pochádzajúcimi z Vietnamskej demokratickej republiky. Táto februárová beseda bola veľmi príjemná, plná otázok, na ktoré študenti odpovedali po slovensky. Žiaci a študenti si vymenili niekoľko piesní a básní a vietnamskí študenti darovali žiakom na pamiatku obrazy maľované na bambuse. Besedu pod názvom „Poznáte hrdinov II. svetovej vojny?“ zorganizovali učiteľky Bieliková a Nemčeková. „Súdružky učiteľky porozprávali žiakom o Júliusovi Fučíkovi, Zoji Kosmodemjanskej, kapitánovi Jánovi Nálepkovi a iných hrdinoch. Prečítali zaujímavé úryvky z rôznych kníh, pripravili krátky kultúrny program…“ Aj tento rok sa konal lampiónový sprievod usporiadaný pionierskou organizáciou. Sprievodu sa na školskom dvore prihovoril zástupca riaditeľa Jakub Erhardt a spoločne sa odobrali k vatre na Beňove, ktorú pripravili členovi a zväzu mládeže. Medzinárodný deň detí si žiaci pripomenuli „Veľkou školskou olympiádou v ľahkoatletickom štvorboji“.
#